Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Smereková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/339/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217792
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714217792.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci starostlivosti o maloleté deti Z.: K.
K., nar. XX.X.XXXX a B. K., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matky Z. A., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX a otca N. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, o návrhu matky na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletým
deťom takto:

Z v e r u j e maloletého Ronalda K., nar. XX.X.XXXX a K. K., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého B. K. a K. K. mesačne na každé dieťa sumou 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 27,13 Eur,

ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

Na žiadosť rodičov styk otca s maloletým B. K. a K. K.

n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí Z. podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej

osobnej starostlivosti, otca maloletých zaviazal platením minimálneho výživného. s otcom maloletých
detí nežijú v spoločnej domácnosti, o maloleté deti sa otec nezaujíma a neprispieva na ich výživu.

otec s návrhom súhlasil a žiadal, aby súd neupravoval jeho styk s maloletými deťmi. Uviedol, že je v
súčasnosti nezamestnaný, prácu hľadá, avšak zatiaľ neúspešne.

Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, predloženými listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:Otec maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti s matkou a maloletými, rodinu opustil, o maloletých
neprejavuje žiadny záujem, na ich výživu neprispieva.

Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných a výchovných pomerov u matky súd zistil, že matka

žije s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom rodičov otca maloletých detí. Matka má
s deťmi k dispozícii jednu izbu. Matka je nezamestnaná, poberá len rodinné prídavky vo výške 94,08
€, finančne ju podporujú rodičia otca a jej matka. Deti sú zdravé.

Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na podanom návrhu, s otcom maloletých nie je dlhší čas v kontakte,
o maloletých sa otec nezaujíma, na výživu neprispieva.

Otec s návrhom súhlasil, v súčasnosti je nezamestnaný, prácu si hľadá.

Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len
O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka sa o maloleté deti riadne stará a
zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletým. Otec o deti neprejavuje záujem. Z toho dôvodu súd zveril

maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

Keďže je otec v súčasnosti nezamestnaný, súd zaviazal otca platením minimálneho výživného.

Vzhľadom na to, že otec žiadal, aby súd neupravoval jeho styk s maloletými, súd neupravil styk otca
s maloletými.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom

poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.