Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/177/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613202951
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613202951.8

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu, EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 72 48 03, právne .zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., Pajstúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému Y. V.V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXX, pre zaplatenie 957,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 253,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 4. 7. 20l0 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 957,50 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 4. 7. 2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

Po podaní žaloby žalobca podal návrh na zmenu účastníka konania z dôvodu, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 7. 3. 2013 v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpil
žalobca pohľadávku voči žalovanému vzniknutú zo zmluvy č. 2056778, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na postupníka spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava.

Súd uznesením sp. zn. 2C 177/2013 - 77, zo dňa 13. 2. 2015 pripustil zmenu účastníkov na strane
žalobcu tak, že namiesto pôvodne označeného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok,
Hlavné námestie 12, IČO: 35923130 vstupuje do konania na strane žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 72 48 03.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámil sa z listinnými dôkazmi,
zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX, zo dňa 27. 6. 2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou - výzvou k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo zo dňa 26. 6. 2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 3. 2013, prílohou k zmluve
o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 3. 2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Dňa 27. 6. 2008 uzatvorili postupca a žalovaný zmluvu o pôžičke evidenčné č. 2056778 na základe
ktorej poskytol postupca žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 1 958,57 eur (59 004.- Sk). Zo
zmluvy o pôžičke súd zisťuje, že žalovaný mal schválenú výšku pôžičky 1 327,76 eur (40 000.- Sk),
splátky vo výške 54,40 eur (1 639.- Sk), počet splátok 36, konečná splatnosť 36 mesiacov, pri ročnej
úrokovej sadzbe 30,96%. RPMN v zmluve určená nebola.

Súhlas s obsahom zmluvy a Všeobecnými obchodnými podmienkami vyjadrili strany svojim
vlastnoručným podpisom na zmluve. Uzavretá zmluva je v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
spotrebiteľskou zmluvou.

Listom zo dňa 26. 6. 2010 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku -
upozornenie týkajúce sa zmluvy č. 2056778, a keďže na predchádzajúce upozornenia na splácanie
pôžičky, ktorými mu poskytol poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky nereagoval, dôrazne
ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými
podmienkami a to do troch dní odo dňa prevzatia výzvy. Predžalobnú upomienku žalovaný prevzal dňa
30. 6. 2010.

Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1 074,20 eur o čom žalobca predložil prehľad splátok a
úhrad - obratov vzťahujúcich sa k predmetnej zmluve.

Súd v merite veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2C 177/2013 - 50, zo dňa 29. 7. 2013 tak že
žalobu zamietol. V opätovnom rozhodnutí vzal v úvahu vyslovený právny názor odvolacieho súdu,
argumentáciu žalobcu, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 16. 8. 2013 poukazuje na skutočnosť,
že aj v prípade, ak by zmluva neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.,
poskytnutý úver je nutné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1 327,76 eur, ktorú
sa žalovaný zaviazal splácať v 36 splátkach po 54,40 eur. Žalovaný nesplnil svoje povinnosti, na čo
bol upozornený predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 6. 2010. Žalovaný počas trvania zmluvy uhradil
sumu spolu vo výške 1 074,20 eur, z čoho je zrejmé, že žalovaný žalobcovi neuhradil ani celú sumu
poskytnutej pôžičky, nedoplatok na pôžičke činí 253,56 eur.

Právny predchodca žalobcu si uplatnil právo veriteľa na splatenie dlžnej sumy listom zo dňa 26. 6. 2010,
ktorý žalovaný prevzal dňa 30. 6. 2010, žalovaný mal stanovenú lehotu troch dní na finančné plnenie
podľa výzvy t.j. do 3. 7. 2010 a nasledujúcim dňom t. j. 4. 7. 2010 sa dostal do omeškania.

Žalobca mal za to, že zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva periodicita splátok od 20. 7. 2008 do 20.
7. 2011 z čoho je zrejme, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach, a preto nárok žalobcu
sa má posudzovať s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka a žalobcovi priznať
sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa
20. 2. 2013 a splatnosť poslednej splátky bola určená ku dňu 20. 7. 2011 má súd voči žalovanému
priznať nárok na nepremlčané splátky počnúc splátkou splatnou dňom 20. 2. 2010.

Žalobca v písomnom podaní doručeným súdu dňa 18. 2. 2015 argumentoval a k uplatnenému nároku
uviedol, že z predloženej platobnej histórie je zrejme, že z predpísaných úhrad v celkovej výške 1 906,12
eur žalovaný uhradil sumu vo výške 1 074,20 eur.

Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 831,92 eur - istina (1 906,12 eur - úhrada
1 074,20 eur).

V zmysle bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient
dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. 10 % zo sumy splátky 54,40 eur je 5,44 eur. Žalovanému bola
vyúčtovaná zmluvná pokuta:

- dňa 19. 01. 2010 za omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 12. 2009

- dňa 22. 03. 2010 za omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 02. 2010

- dňa 19. 04. 2010 za čiastočne omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 03. 2010

- dňa 20. 05. 2010 za omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 04. 2010

- dňa 19. 06. 2010 za čiastočne omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 05. 2010

- dňa 20. 07. 2010 za čiastočne omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 06. 2010

- dňa 19. 08. 2010 za omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 07. 2010

- dňa 19. 09. 2010 za omeškanú splátku predpísanú na deň 20. 08. 2010 spolu vo výške 37,52 eur.

V zmysle bodu 12.3 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty aj sankčný
úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.

Žalobca si v návrhu na začatie konania uplatnil sankčný úrok vo výške 83,02 eur a to za obdobie od 30.
9. 2010 do 31. 12. 2012. Žalovanému boli vyúčtované manipulačné poplatky vo výške 5,04 eur.

V zmysle bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok boli žalovanému vyčíslené poplatky vo výške
125,58 eur. Vyčíslené poplatky v platobnej histórii sú evidované ako pokuta „S“ (83,02 eur) + „pokuta
O“ (37,52 eur) + „manipulačný poplatok“ (5,04 eur).

Žalovaná suma vo výške 957,50 eur tak pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 831,92 eur a z
poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok vo výške 125,58.

Žalobca v ďalšom uviedol, že zmluva o poskytnutí pôžičky odkazuje na Podmienky tvoriace
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktoré obsahujú výšku RPMN, ktorá v tomto prípade je 30,96 %.

Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že pre neho ako jednoduchého človeka samotná zmluva
o pôžičke je nezrozumiteľná, svojím obsahom v jeho neprospech ako spotrebiteľa, pohľadávku mal
žalobca už uplatniť skôr a obsahu Všeobecných obchodných podmienok vôbec neporozumel.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/200l Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o
poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so
zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie
doplňujúce informácie.

Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná
percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 2, písm. g/, ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania dlžníka 1% = 9 %.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27. 6. 2008 uzatvorená zmluva o pôžičke č. 2056778, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu
pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ.

Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovaného a to poskytnutie spotrebiteľského úveru,
kedy mu pri poskytnutí úveru bolo predložené tlačivo zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní je otázne,
či mal žalovaný dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam
podmienok v nej uvedených. To, že žalovaný nemal sa reálne možnosť oboznámiť s obsahom zmluvy je
zrejme aj z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci
množstvo odbornej právnej terminológie a zložitým výpočtom RPMN, ktorý naviac v zmluve nie je
uvedený a v účastníckej výpovedi žalovaný doznal, že textu Všeobecných obchodných podmienok ani
neporozumel.

Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur. Žalovaný mal žalobcovi zaplatiť celkove sumu 1 906,12 eur z
čoho teda poskytnutý úver činil 1 327,76 eur a odplata predstavovala sumu 578,36 eur. To znamená, že
odplata za úver predstavuje 43,56 % takmer polovicu poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu
ako dohodnutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom.

Preto súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata
nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery.

Podľa názoru súdu veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa v konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti a s
poukazom na ust. § 4 ods. 2, písm. g) uvedeného zákona je možné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov.

Žalobca uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru a to
dňom 3. 7. 2010 ( tri dni po prevzatí výzvy na okamžitú splatnosť pôžičky žalovaným).

Podstatné je, že súdy už v minulosti judikovali, že pokiaľ zmluvné dojednania, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky a netransparentná
inkorporačná doložka bola označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O
netransparentnosť inkorporačnej doložky ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako
zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy a naviac žalovaný zmluvné dojednania
nepodpísal. Preto neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť
zmluvných dojednaní, čo má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z
úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa v prípade neplatnej inkorporačnej
doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení tak aj z toho dôvodu úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zmluva neobsahuje ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, len uvedením konečnej
splatnosti 36 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje návrh žalobcu čo do zaplatenia istiny za
čiastočne dôvodný a to do výšky 253,56 eur.

Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur (40 000.- Sk), zaplatil sumu 1 074,20 eur, ktorej
výška medzi účastníkmi konania nebola sporná. Rozdiel na neuhradenej poskytnutej pôžičky je teda
253,56 eur, ktorú žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi s 9 % úrokom z omeškania počnúc prvým dňom
od zročnosti pôžičky t.j. dňom 4. 7. 2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobcu zamietol z
dôvodu, že zmluva o pôžičke nemala predpísané náležitosti, preto pôžička je bez úrokov a poplatkov.
Priznaná suma zodpovedá časti uplatnenému nároku za obdobie od 20. 2. 2010 do 20. 7. 2011 vzhľadom
k tomu, že žaloba bola podaná na súd dňa 20. 2. 2013, išlo o dohodnuté plnenie v splátkach, teda
trojročná lehota na uplatnenie nároku bola zachovaná, ale z dôvodu, že v dohodnutých splátkach je
zahrnutá nielen istina ale aj úroky z omeškania a keďže konkrétna pôžička sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov, tak žalobca bol zaviazaný povinnoťou zaplatiť neuhradenú časť poskytnutej pôžičky
so zákonným úrokom.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo, pretože žalobca mal úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.