Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201363
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115201363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľky: J.. J. X., Q.

XX.X.XXXX, G.. X. XX, W., zastúpená advokátkou: JUDr. Jaroslava Balážiová, Dolné Bašty 2, Trnava,
proti odporcovi: J. X., Q. XX.X.XXXX, G.. X. XX, W., W..Č.. Š. X, W., o úplné vylúčenie z užívania bytu,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca sa úplne vylučuje z užívania bytu č. XX, na R. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX,
postaveného na parcele č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa na adrese G.. X. Č.. XX, zapísaného na LV č.
XXXX, vedeného Okresným úradom W., kat. odbor, obec W., kat. úz. W..

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 342,79 eur
a náhradu iných trov konania v sume 132,50 eur k rukám jej právnej zástupkyne a to do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajší súd dňa 28.01.2015 domáhala, aby bol odporca
úplne vylúčený z užívania bytu popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku s odôvodnením, že sa
voči nej dlhodobo dopúšťa psychického násilia. Uviedla, že s odporcom sú manželia v súčasnosti v
prebiehajúcom rozvodovom konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 20P/251/2013. Navrhovateľka sa zo
spoločnej domácnosti po rozpade manželského spolužitia odsťahovala v októbri 2013. Odvtedy býva
spoločne s maloletým synom J. a dcérou P. v byte v W., Q. I. G.. X. Č.. XX, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania. Odporca zostal bývať v ich spoločnom rodinnom dome v W. na

ulici G. Š. Č.. X/A. Maloletý J. (spoločný syn účastníkov konania) je zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec je zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur a zároveň bol upravený styk
otca s maloletým (rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 26P/33/2013 zo dňa 29.4.2014). V mesiaci jún 2014
sa navrhovateľke narodilo ďalšie dieťa, dcéra P., ku ktorej bolo zapreté otcovstvo odporcu. Nakoľko
po rozpade manželského spolužitia bola navrhovateľka opakovane vystavovaná rôznym atakom zo
strany odporcu, podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal
odporcovi vstup do ich spoločného bytu. Tunajší súdu návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného

opatrenia vyhovel (uznesenie zo dňa 1.12.2014, sp.zn. 10C/287/2014. Toto rozhodnutie súdu podľa
názoru navrhovateľky predstavuje účinný avšak len dočasný prostriedok jej ochrany, ktorý zamedzil
odporcovi v pokračovaní násilných prejavoch voči navrhovateľke, či ostatným členom domácnosti.
Dôvod, pre ktorý považuje navrhovateľka za potrebné vylúčiť odporcu z užívania bytu, ktorý vlastnia
spoločne v bezpodielovom spoluvlastníctve, spočíva v tom, že odporca v minulosti až do zásahu súdu
opakovane vystavoval navrhovateľku rôznym formám násilia. Odporca jej neustále vulgárne nadával,
osočoval ju samotnú, ako aj jej rodinu a to aj napriek tomu, že navrhovateľka odporcu viackrát žiadala,

aby s tým skončil. Odporca sa snažil psychicky deptať navrhovateľku, neustále jej niečo vyčítal, nadával
jej a jej rodinným príslušníkom, ponižoval ju, psychicky týral a vydieral, vyhrážal sa, svojho synaoznačoval za „skurvysyna“ a dcéru navrhovateľky za „pankharta“. Odporca si dokonca zmenil trvalé
bydlisko na adresu G.. X. a zároveň neustále tvrdil, že sa opätovne pokúsi nasťahovať k navrhovateľke.
Presnejšie objasnenie podstaty spôsobu páchania uvádzaného násilia na navrhovateľke poskytuje

sms komunikácia, ktorej prepis tvorí prílohu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľka
podala dňa 4.8.2014 aj oznámenie na príslušný orgán Policajného zboru. V priebehu októbra 2014
bola navrhovateľka nútená privolať na pomoc policajnú hliadku, pretože odporca pri odovzdávaní syna
po ukončení realizovaného styku sa násilím natlačil do bytu na G.. X.. Za prítomností oboch detí
odporca na navrhovateľku použil hrozbu fyzického násilia, kričal na ňu, oplzlo jej nadával, vyhrážal

sa jej a nechcel z bytu odísť s tým, že on tam ostane a bude tam bývať tiež. Svedkom tejto udalosti
bola aj matka navrhovateľky G. F., ktorá býva v susednom byte. Okrem toho odporca opakovane na
verejnom priestranstve pri odovzdávaní syna na tenis navrhovateľku obťažoval a fyzicky napadol a
to tak, že ju zozadu schytil za plece a začal ju nasilu bozkávať na tvár. Navrhovateľka uviedla tieto
skutočnosti aj na polícii dňa 4.11.2014. Podľa jej názoru konanie odporcu nepochybne spôsobuje
spolužitie neznesiteľným, teda pomery nedovoľujú navrhovateľke a deťom, ktoré s ňou žijú v domácnosti

pokojne užívať predmetný byt bez obáv a strachu o ich bezpečnosť, život, či zdravie. Navrhovateľka sa
objektívne cíti ohrozená násilníckym správaním zo strany odporcu. Hrozbu, že odporca bude pokračovať
v nátlaku a páchaní násilia, považuje navrhovateľka za stále aktuálnu a práve z tohto dôvodu sa v
lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti predbežného opatrenia obracia na súd s týmto návrhom
vo veci samej. Navrhovateľka celú situáciu vníma ako neznesiteľnú, je neustále vystavovaná stresu z

potencionálneho pokračovania psychického či fyzického obťažovania a násilia zo strany odporcu.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania,
výsluchom svedkyne, oboznámením sa s návrhom, výpisom z LV č. XXXX k. ú. W., spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 10C/287/2014, sp.zn. 20P/251/2013, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo

dňa 11.5.2015, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

PodľavýpisuzLVč.XXXXvedenéhoOkresnýmúradomW.,katastrálnymodborom,súúčastnícikonania
bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. č. XX, na R. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX,
postavenéhonaparceleč.XXXX/XX,nachádzajúcehosanaadreseG..X.Č..XX;podielunaspoločných
častiach a zariadeniach bytového domu 6861/257114-in.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/287/2014 vyplýva, že uznesením v tomto konaní zo
dňa 1.12.2014 sa odporcovi zakázalo vstupovať do 3-izbového bytu č. XX, vchod G. X. XX, X. podlažie
Bytového domu - XX b.j. G.. X. XX,XX, stavba súpisné číslo XXXX postavená na parc.č. XXXX/
XX, všetko zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu W., katastrálny odbor, obec W., katastrálne
územie W., do právoplatného skončenia konania o vylúčenie z užívania predmetného bytu. Z prepisu

emailovejkomunikácieasmsspráv,ktorésúsúčasťouspisuvyplýva,žeodporcanavrhovateľkuosočuje,
navrhovateľkepíše,žejeobmedzená,nachlapcovisikompenzujesvojekomplexymenejcennosti,nemá
sa nazývať matkou, nikdy nemala mať deti, je duševne a sexuálne chorá, totálne neschopná zlodejská
štetka, kurva skurvená cigánska. Navrhovateľkinu matku a sestru označil, že sú prihoreté, matku aj ako
vyšinutú i skurvenú. Komunikácia odporcu je agresívna, uvádza v nej, že navrhovateľku už v živote

nechce vidieť a ani počuť, niečo tak sprosté, tupé a sebecké.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 20P/251/2013 súd zistil, že dňa 29.4.2015 bol vyhlásený
rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, maloletý J. X. bol zverený do
osobnej starostlivosti matky a odporca bola zaviazaný prispievať na maloletého výživným v sume 150
eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým. Rozsudok nenadobudol ešte právoplatnosť. Z

odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd vykonal znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku je
zrejmé, že otec maloletého (odporca) odmieta prijať realitu odchodu manželky zo spoločnej domácnosti,
jeho rétorika je konfrontačná. Maloletého situácia zaťažuje, jeho psychický stav je destabilizovaný.Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave zo dňa 4.8.2014 navrhovateľka
urobila oznámenie o tom, že manžel J. X. jej od obdobia október 2013 až do dnešného dňa, keď od
neho odišla zo spoločného domu v W., Q. I.. Š. Č.. X/A, robí neustále schválnosti a to tak, že jej odvtedy

neustále vypisuje výhražné sms, maily, vyvoláva jej a vyhráža sa jej do telefónu. Keď ju náhodou stretne
niekde v meste, tak sa k nej chová vulgárne, pred ľuďmi jej vulgárne nadáva. Vyhráža sa jej, že príde o
zamestnanie, pretože pracuje vo T. F., vyhráža sa, že ju dostane do blázninca do R. G. týmto správaním
ju psychicky deptá.

Zo záznamu - dodatku o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení jej neskorších predpisov zo dňa 4.11.2014, sp.zn. ORPZ-TT-OPP3-1159/2014-P vyplýva, že
navrhovateľka uviedla pred OOPZ v W., že vyhrážky manžela sa stupňujú, dňa 26.10.2014 bola nútená
zavolať hliadku polície kvôli tomu, že sa jej násilím vtlačil do bytu a nechcel odísť. Opakovane ho
navrhovateľka žiadala, aby odišiel. Všetko sa odohrávalo pred očami detí. Následne s odstupom pár dní
jej do telefónu povedal, že tá hliadka ju bude mrzieť. Odporca sa na jej osobu a na jej matku vulgárne
vyjadruje a to tak, že menovaná je kurva, štetka, že pred každým rozťahuje nohy aj s matkou. Menovaná

má obavy o svoju dcéru, nakoľko keď bola tehotná až doposiaľ ju nazýva pankhartom a cigánčaťom.
Dňa 3.10.2014 na tenisových kurtoch na tréningu spoločného syna k navrhovateľke odporca pristúpil a
násilím ju začal bozkávať, keď ho požiadala, aby prestal, odvetil jej, že naďalej bude.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že odporca sa dopustil priestupku proti
občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., keď presne nezisteného

dňa, v mesiaci október 2013 a v presne nezistenom čase na adrese G.. X. Č.. XX, W. povedal G. F.
urážlivé slová a to, „že zo svojich dcér vychovala štetky“, čím iným hrubým správaním úmyselne narušil
občianske spolunažívanie. Ďalej sa dopustil priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., keď v období od októbra 2013 minimálne do konca mesiaca
október 2014 bližšie nezisteného času prostredníctvom sms správ a tiež prostredníctvom emailovej

komunikácie osočoval, urážal a nadával navrhovateľke a tiež takýmto spôsobom osočoval a urážal
rodinných príslušníkov.

Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 11.2.2015, sp.č.
OU-TT-OVVS2-2015/002244 vyplýva, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. o priestupkoch, ktorého sa dopustil

tým, že v období od októbra 2013 minimálne do konca mesiaca október 2014 bližšie nezisteného času
prostredníctvom sms správ a tiež prostredníctvom emailovej komunikácie osočoval, urážal a nadával
J.. J. X. a tiež takýmto spôsobom osočoval a urážal rodinných príslušníkov J.. J. X., a to tak, že v sms
správach a emailoch adresovaných J.. J. X. písal, že sa kurví, že je štetka, zlodejská štetka sprostá,
hlupaňa, sprostá, tupá, spodina, že jej „šmýka remeň“, že si z nej splavili kolegovia matrac, že sa dosť

narozťahovala nohy, že je duševne a sexuálne chorá osoba, chudera, kokotka, kurva cigánska, kurva
skurvená cigánska, voči rodine J.. J. X. používal výrazy ako, že ju vychovávala štetka a zlodej, že sú
mozgoví impotenti, zdegenerovaní, banda idiotov, že spolu s primitívnou mamou a primitívnou sestrou
sú skurvené chudery, že jej matka a sestra sú vyšinuté a skurvené, čím úmyselne narušil občianske
spolunažívanie iným hrubým správaním, a bola mu uložená pokuta vo výške 20 eur (rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2015).

Navrhovateľkanapojednávaníuviedla,žepokiaľideosprávaniesaodporcuodpodanianávrhu,odporca
si syna vyzdvihuje pred vchodom do domu, hore do bytu nevchádza. Od vydania predbežného opatrenia
vbytenebol,avšakkeďspolutelefonickykomunikujú,t.j.píšusismssprávyohľadomsyna,vždyodporca
do toho vsunie vetu, kde ju osočuje ako aj jej rodinných príslušníkov. Toto osočovanie zo strany odporcu

nie je až tak intenzívne, ale stále pretrváva. Komunikácia s odporcom ohľadom maloletého nefunguje.
Tvrdí, že sa s ňou nemá o čom baviť, avšak útoky na jej osobu cez sms správy stále trvajú. Dokonca
po Veľkej noci ju kontaktovala sestra odporcu prostredníctvom emailu, v ktorom uviedla, že je nadržaná
nymfomanka a vulgárne jej nadávala ako aj jej rodine. Tým, že bolo vydané predbežné opatrenie sa
jej zjednodušil život. Nevie si predstaviť, že by sa odporca vrátil do bytu. Podľa jej informácií odporca

nebýva v spoločnom dome. Tento dal do prenájmu a býva u rodičov. Pokiaľ by odporca mal bývať v byte,
kde býva aj s maloletým J.Š. t.j. synom odporcu a maloletou P., ktorej otcom nie je odporca, bála by sanielen o seba, ale aj o svoje deti. J., ktorý bol svedkom útoku odporcu, keď volala policajtov, vníma
hádky veľmi citlivo a preto, keď odporca si príde poňho, je maloletý v strese, bojí sa, aby sa nestretli a
tak ide vopred pred vchod do domu. Do bytu sa jej odporca vtlačil a preto musela volať policajtov. A keď

tvrdí odporca, že to tak nie je, nehovorí pravdu.

Právna zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že sú preukázané všetky dôvody, aby súd rozhodol v
súlade s návrhom. Poukázala na to, že navrhovateľka vychováva dve maloleté deti, pričom jedno
dieťa nie je dieťaťom odporcu a odporca má veľmi zlý vzťah k matke a k tomuto dieťaťu. Odporca
nie je vyrovnaný s rozpadom manželstva. Ohrozuje zdravie navrhovateľky, syna účastníkov konania

a dcéry navrhovateľky. Je potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že odporca dobrovoľne neužíva
druhú nehnuteľnosť, ktorá je tiež v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, sám sa rozhodol
bez súhlasu navrhovateľky dať túto nehnuteľnosť do nájmu tretím neznámym osobám. Pokiaľ by mal
súd za to, že došlo k zníženiu atakov psychického útoku zo strany odporcu, tak toto je len dôsledkom
právoplatného uznesenia o predbežnom opatrení. Odporca si totiž neuvedomuje nevhodnosť svojich
výrokov a tvrdení voči manželke a k dcére navrhovateľky. Rozsudok o rozvode nenadobudol ešte

právoplatnosť. A tak v dohľadnom čase navrhovateľka nebude môcť podať návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľku manipuluje jej právna zástupkyňa. Navrhovateľka
neplatila hypotéku, preto sa musel odsťahovať. Nemienim sa do bytu nasťahovať. Pokiaľ bol v byte,
bolo to dvakrát, kedy bola prítomná aj matka navrhovateľky. Nie je však pravdou, čo navrhovateľka

tvrdí. Násilím sa do bytu nenatlačil. Verbálne na neho útočila matka navrhovateľky. O tom, že volali
policajtov, ani nevie. Druhýkrát v byte bol a nechcel odísť, lebo mu navrhovateľka nechcela vydať jeho
auto. Pokiaľ ide o označenie jeho syna za „skurvysyna“ a dcéry navrhovateľky za „pankharta“ uviedol,
že sa takto vyjadril, avšak v otázke. V novembri 2013 navrhovateľka vymenila vložku na byte. Všetko,
čo navrhovateľka tvrdí je vytrhnuté z kontextu. Na verejnosti sa stretli trikrát. Z toho dvakrát na tenise

a jedenkrát v banke. Nič vážne sa však neudialo. Navrhovateľka mu však raz na tenise nadávala,
že je drzý ako ploštica. Syn ho prosí, aby do bytu nechodil. Pokiaľ ide o maily, ktoré sú založené v
spise sp. zn. 10C/287/2014 , ide len o reakciu na provokáciu. Tiež je len človek. Nie je pravdou, že
by navrhovateľku fyzicky napadol, pokiaľ ide o verbálnu komunikáciu táto je iba o synovi. Poslednýkrát
ho dokonca navrhovateľka volala hore do bytu. Zrejme preto, aby porušil trestný príkaz a mohla volať

policajtov. Pokiaľ ide o rozhodnutia o priestupkoch, tieto sú podľa jeho názoru vybavené po známosti.
Práve naopak matka navrhovateľky sa mu vyhrážala, že oľutuje, že ju nazval psychopatom.

Svedkyňa G. F. (matka navrhovateľky) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o október
2014, tak odporca doviedol syna. Dcéra otvorila dvere. Začal jej nadávať. Nechcela, aby to riešil pred
chlapcomatýmsivyslúžilanadávkytypu:štetka,mentálnezaostalá,chudera,všetko,dosiahlalenpreto,

že rozťahovala nohy. Vyhadzoval ju so slovami: zmizni, to sú moje majetky. Bála sa, lebo mala pocit, že
by ju aj udrel. Dcéru fyzicky nenapadol, len sa tak voči nej staval. Bála sa, aby sa niečo nestalo. Dcéra
ju však prosila, aby išla domov. Odišla a potom sa volali policajti. Pokiaľ aj inokedy doviedol odporca
syna, postavil sa na schody v dome a vulgárne vykrikoval. Predtým ako sa toto stalo, tieto ataky boli na
dennom poriadku. Dokonca aj ona dostávala sms správy typu, že „už končíme, že budeme chodiť po

kanáloch“. Pokiaľ aj prišiel k dverám navrhovateľky, keďže býva vedľa, počula, že odporca stále atakuje
jej dcéru. Blbé reči mal nielen na navrhovateľku, ale aj na ňu a na jej druhú dcéru. Bojí sa o dcéru aj
o vnúčatá, pretože keď sa odporca dostane do tranzu, nevie čo robí. Keď držala vnučku P., vtedy jej
odporca dokonca povedal, že „s cigánčaťom zmizni z mojich majetkov“.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z

manželov k domu alebo k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelomtejto zákonnej úpravy je obmedzenie násilného správania manželov pri ich vzájomných nezhodách.
Takéto obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva k nehnuteľností prichádza do úvahy vtedy,
ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k

fyzickému alebo psychickému násiliu alebo hrozbe takýmto násilím. Predpokladmi pre použitie tejto
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi, či už vo forme obmedzenia užívacieho práva k
domu alebo bytu alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti, sú : a/ existencia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k domu alebo bytu, b/ existencia spolužitia manželov v
dome alebo byte, c/ existencia fyzického alebo psychického násilia alebo existencia čo i len hrozby

takéhoto násilia, d/ realizácia násilia alebo hrozba ním vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe,
ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, e/ neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z uvedených dôvodov.
Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilím musí
mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilá tak znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto
spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického alebo psychického
násilia alebo hrozby takým násilím potom závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom zmysle, či súd

iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k nehnuteľnosti alebo manžela páchajúceho násilie alebo
hroziaceho násilím z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Vlastnícke právo vylúčeného manžela,
resp. manžela, ktorého užívacie právo k nehnuteľnosti bolo obmedzené, však zostáva zachované v
ostatných zložkách, čo znamená že takýmto rozhodnutím súdu druhý manžel nestráca vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti, ale je len obmedzený v jednej z jeho zložiek v záujme ochrany manžela.

Súd vec právne posúdil podľa citovaného ustanovenia zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh
je dôvodný, nakoľko boli naplnené všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady pre úplné vylúčenie
odporcu z užívania spoločného bytu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania sú vlastníkmi bytu, popísaného vo výrokovej
časti rozsudku, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Medzi účastníkmi, ktorí

sú doposiaľ manželmi, dlhodobo pretrvávajú vzájomné konflikty, a to predovšetkým slovné hádky,
osočovanie zo strany odporcu. Odporca je dominantným, agresívnym, nemá zábrany vo vzťahu k
navrhovateľke a jej rodine. Uvedená skutočnosť bola v konaní zistená nielen z výpovede navrhovateľky,
ale i z výpovede svedkyne G. F.. Faktom zostáva, že odporca navrhovateľku nebije, ktorú skutočnosť
však navrhovateľka v priebehu súdneho konania ani netvrdila. Tvrdila len, že ju raz násilne začal

bozkávať. Odporca však navrhovateľku osočuje, správa sa k nej arogantne, nadáva jej, i jej rodine,
čo navrhovateľka pociťuje ako psychické násilie. Jeho správanie napokon vyvrcholilo tak, že bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu o čom svedčia rozhodnutia
Okresného úradu W.. Odporca nepoprel písanie nevhodných správ a emailov navrhovateľke, ktorý
sa však snažil svoje správanie voči navrhovateľke bagatelizovať. Incidenty navrhovateľka viackrát

oznámila na polícii. Predbežným opatrením vydaným súdom bol odporca dočasne vylúčený z užívania
spoločného bytu účastníkov. Od toho času sa odporca síce snaží svoje správanie korigovať, avšak
stále navrhovateľku sms správami osočuje. Takéto správanie odporcu vytvára nepochybne v spoločnej
domácnosti účastníkov negatívnu atmosféru, pre ktorú sa navrhovateľka ako i jej deti môžu objektívne
cítiť ohrození násilím zo strany odporcu, z ktorého dôvodu je ich ďalšie spolužitie v spoločnom byte

podľa súdu objektívne neznesiteľné. Keďže v zmysle cit. ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
potrebné uprednostniť ochranu života a zdravia pred právom vlastníka užívať svoju vec, nezostávalo
súdu iné ako odporcu z užívania predmetného bytu úplne vylúčiť. A to vzhľadom aj na skutočnosť, že
navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti aj s dcérou, ktorá nie je odporcova. Preto súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 145 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a § 145 O.s.p. (náhrada trov
predbežného opatrenia), keď priznal navrhovateľke právo na plnú náhradu iných trov konania titulom
zaplatenéhosúdnehopoplatkuzanávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia(33eur)azanávrhvoveci

samej (99,50 eur), t.j. spolu v sume 132,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 342,79 eur
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za 4 úkony právnej služby (základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky), a to príprava a prevzatie zastúpenia
r. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ), podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia r.

2014 a návrhu vo veci samej r. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky ) a účasť na pojednávaní dňa
15.5.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) - 2x 61,87 eur (r. 2014) a 2 x 64,53 eur (r. 2015), 2 x
náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky )
vo výške 8,04 eur (r. 2014) a 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky ) vo výške 8,39 eur (r.2015). Vyčíslenú odmenu vo výške 285,66
eur súd zvýšil o 20% DPH 57,13 eur (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu,

t. j. 285,66 eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcu v úkone - písomné podanie
na súd dňa 2.12.2014, nakoľko išlo o doplnenie podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia
po tom, ako ju súd vyzval na odstránenie vád podania, pričom podľa názoru súdu, bolo povinnosťou
navrhovateľky podať na súd návrh riadne bez toho, aby došlo k jeho doplneniu neskorším podaním.

Ďalej tiež nebol preukázaný ďalší úkon a to porada s klientom dňa 13.1.2015 a preto súd náhradu ani
za tento úkon navrhovateľke nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.