Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210254
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni O. S., nar. X.XX.XXXX, bytom D., M.R.S. XXX/XX, za
účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zast. JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, Bratislava v konaní o
zaplatenie 88,44 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962 do konania.

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 49,98 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa 9.6.2014 domáhal vydania platobného rozkazu ktorým by
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 88,44,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil
tým že odporkyňa uzatvorila 9.9.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova
48 Bratislava IČO 00151 653 zmluvu číslo XXXXXXXXXX ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s.. Na základe zmluvy poskytla Slovenská
sporiteľňa a.s. odporkyni úver vo výške 24 000,-Sk, teda 796,65,- euro. Odporkyňa sa zaviazala splácať

úver v splátkach po 22,11,- eur mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20. 10. 2005.
Konečná splatnosť úveru bola určená za deň 20.8.2010. Účastníci si dohodli poplatok za správu úveru
vo výške 50 Sk mesačne, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,3% ročne. Z došlých súm veriteľ
najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v tomto
poradí. Odporkyňa podmienky úveru riadne nedodržiavala čím Slovenskej sporiteľni vznikla pohľadávka
voči nej. Navrhovateľ si uplatnil splátky úveru splatné od 20.5.2010 do 20.8.2010 v počte 4, v celkovej
výške 88,44-eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky.

Príloha zmluvy o postúpení preukazuje výšku postúpenej pohľadávky 1917,35,- eur z postupcu
Slovenská sporiteľňa a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. Údernícka 5 Bratislava na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok číslo XXXX/XXXX/CE uzatvorenej 27. 9. 2012. V tejto prílohe zmluvy
je uvedená splatnosť úveru 20.8.2010, príslušenstvo pohľadávky vo výške 731,- eur. Navrhovateľ poslal
odporcovi pokus o zmier dňa 9.5.2014. Týmto zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu pohľadávky
2256,74,- eur. Tieto tvrdenia navrhovateľ preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, zmluvou osplátkovomúvere,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiSlovenskejsporiteľnea.s.,pokusomozmier,
vyčíslením pohľadávky.

V uvedenej veci oznámilo vstup do konania na strane odporcu občianske združenie VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dňa 10.11.2014. Súd postupoval v konaní tak, že doručil toto
oznámenie o vstupe do konania tak navrhovateľovi ako aj odporcovi.

Odporca vstup vedľajšieho účastníka do konania nenamietal a do vyhlásenia rozsudku ani navrhovateľ.
Pred vyhlásením rozsudku v uvedenej veci na pojednávaní 13.5.2015 bola súdu doručená dňa 7.5.2015
námietka navrhovateľa neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Ako dôvod uviedol nepreukázania
súhlasu odporcu s týmto vstupom. Poukázal pri tom na aktuálne znenie § 93 ods.3 O.s.p. Keďže

občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV takýto súhlas odporcu
nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade doručením
písomného podania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu v predmetnom konaní. Z ustanovení

O.s.p. - z novely O.s.p. účinnej od 1.1.2015 poukázal na tieto ustanovenia: § 93 O.s.p.:

(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na

oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

(5) Vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

(6) Vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže
vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa
zúčastňuje na konaní. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR PL 1/2014-9 s tým, že vstup

vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu odporcu je právne neúčinný. Pre posúdenie procesných
otázok, ktorou je aj vstup vedľajšieho účastníka je rozhodujúca právna úprava platná v čase úkonu.

Vedľajší účastník v podaní z 11.5.205 navrhol vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustiť.

Podľa § 93 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, teda 10.11.2014.(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení

všetkých okolností.

Na rozdiel od vedľajšieho účastníctva podľa vyššie uvedeného § 93 O.s.p., účinného od 1. 1. 2015,
pre vedľajšie účastníctvo § 93 ods. 2 O.s.p. v znení do 31. 12. 2014 vyžadoval len splnenie dvoch
podmienok, a to že vedľajší účastník existuje ako právnická osoba (napríklad občianske združenie) a
že predmet jeho činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv (napríklad aj podľa zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZOS) ako je tomu v tomto prípade). V zásade by teda
aj námietky proti prípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
mali smerovať len k nesplneniu týchto podmienok vedľajším účastníkom a prípadnými inými námietkami
by sa súd nemusel podrobnejšie zaoberať, ale postačilo by, keby poukázal na fakt, že dané námietky
nesmerujú ani k jednej z podmienok vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase

vstupu a nie sú relevantné pre rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v danom konaní.

Nakoľko navrhovateľ navrhol nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania, v zmysle dikcie §
93 ods. 3 druhá veta O.s.p., súd musel o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. Súd po
preskúmaní veci rozhodol tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil. V zmysle § 93
ods. 2 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vstup takejto
osoby do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú v znevýhodnenom postavení,
teda v danom prípade spotrebiteľa na strane odporcu. Súd má za preukázané, že hlavnou náplňou
činnosti vedľajšieho účastníka je aj zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho
účastníctva v konaní pred súdmi, a teda toto združenie spĺňa podmienku, aby mohlo vstúpiť do tohto

konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. Súd sa nestotožnil so žiadnou z námietok navrhovateľa proti vstupu
vedľajšieho účastníka, ani nenašiel žiadne iné skutočnosti, ktoré by vstupu vedľajšieho účastníka do
konania bránili, preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorí súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Tiež konal

v neprítomnosti odporkyne ktorá svoju neúčasť ospravedlnila, z obsahu jej vyjadrenia je zrejmé, že
nežiadala pojednávanie odročiť.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, zmluvou o úvere, všeobecnými obch. podmienkami, zmluvou o
postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení, pokusom o zmier.

Právny zástupca navrhovateľa v písomných ospravedlneniach trval na podanom návrhu a písomných

vyjadreniach v tejto veci.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vo veci 12.5.2015 vyjadrenie, v ktorom poukázal, že
uplatňovaný nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. .
Poukázalženavrhovateľniejevecnelegitimovanýnapodanienávrhu.Poukázalna§92ods.8Zákonač.
483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len častisvojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. Pretože navrhovateľ nepreukázal písomnú výzvu adresovanú odporkyni
a že omeškanie odporkyne trvalo 90 dní, neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky a že
bol dlžník v omeškaní aspoň 90 dní. Postupca bol povinný tvrdiť a dokázať, že banka klienta vyzvala

na splnenie jeho záväzku. Navrhovateľ tak nemá aktívnu legitimáciu. Keďže Slovenská sporiteľňa
neadresovala písomnú výzvu odporkyni potom, čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním
v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách, došlo z jeho strany k porušeniu
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorého len v prípade omeškania viac ako 90
kalendárnych dní môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe,

ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Návrh žiadal z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení poukázala, že nemá dlžobu z čoho zaplatiť. Žiadala
navrhovateľa o splátky po 10 eur mesačne, čo jej navrhovateľ odmietol.

Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa uzatvorila dňa 9.9.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova

48 Bratislava IČO 00151 653 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli
Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s.. Na základe zmluvy
poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. odporkyni úver vo výške 24 000,-Sk, teda 796,65,- euro. Odporkyňa
sa zaviazala splácať úver v splátkach po 22,11,- eur mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý
na deň 20. 10. 2005. Konečná splatnosť úveru bola určená za deň 20.8.2010. Účastníci si dohodli

poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,3%
ročne. Odporkyňa podmienky úveru riadne nedodržiavala čím Slovenskej sporiteľni vznikla pohľadávka
voči nej. Navrhovateľ si uplatnil splátky úveru splatné od 20.5.2010 do 20.8.2010 v počte 4, v celkovej
výške 88,44-eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, ustálil súd, že

i keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, svojim charakterom
je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak
obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo
Občianskeho zákonníka. I na posudzovanie premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa

Obchodného zákonníka, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia
všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou
povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre
posudzovanie premlčania dlhu. I za stavu, že v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka v znení
platnom do 1.1.2008 nebola zmluva o úvere vyslovene uvedená ako spotrebiteľská zmluva, je zrejmé,

že predmetná zmluva o splátkovom úvere bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného
zákona a i keď ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd sa prikláňa k právnemu názoru vedľajšieho účastníka v
tom smere, že teória absolútneho obchodu v spojitosti so špeciálnou úpravou spotrebiteľského práva
postavenou na zásade ochrany spotrebiteľa, ustupuje do úzadia a je predovšetkým rozhodovacou

činnosťou súdu prekonaná. Predmetná vec je spotrebiteľským úverom, na ktorý musí dopadať
regulovaná osobitná právna úprava tak zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho zákonníka.
Musí byť preto v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právne úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskeho práva a nie
podnikateľského práva. Na premlčanie súd musel prihliadať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia

§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z. ex offo. Za premlčaný preto považoval súd celú
pohľadávku z úveru, aj splátky splatné pred viac ako tromi rokmi spätne pred podaním návrhu, teda
splatné pred 9.6.2011, teda viac ako tri roky pred podaním návrhu. Uplatňované splátky navrhovateľom
splatné od 20.5.2010 do 20.8.2010 v počte 4, v celkovej výške 88,44-eur sú jednoznačne premlčané a
z toho dôvodu súd celý návrh zamietol. Pokiaľ vedľajší účastník namietal nedostatok vecnej legitimácie

navrhovateľa, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Ku dňu postúpenia pohľadávky mala odporkyňa
omeškanie1375dní,pričomcelýúverbolsplatný20.8.2010,akotovyplývazprílohyzmluvyopostúpení.
Je teda podľa názoru súdu nepochybné, že navrhovateľ je po postúpení pohľadávky vecne legitimovaný
na podanie návrhu. Naviac ani odporkyňa sama vecnú legitimáciu navrhovateľa nespochybnila.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania súd

rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní mala úspech odporkyňa,
ktorej však v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi, pretože vystupuje na strane odporkyne, ktorá bola v konaní
úspešná. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa,
poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, na čo súd v konaní prihliadol. Aktívnym konaním

vedľajšieho účastníka bola odporkyňa voči navrhovateľovi v konaní úspešná, preto jeho účasť konaní
ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania, ktoré mu
vznikli titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 16,6 eur - prevzatie veci a
zastúpenia, vyjadrenie zo 11.5.2015 /§ 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.v platnom znení/, dvakrát

paušál po 8,39 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu predstavujú 49,98,- eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.