Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/262/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210210
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613210210.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A.. T. E.,

H.. XX. X. XXXX, bytom F. Z., Q.H. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, proti žalovanému A. C., H.. XX. X. XXXX, trvale bytom F. Z., A.
XXX/XX, o zaplatenie 2000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2000 eur od 16. 11. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 2000 eur od 16. 11. 2010 do

zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyni s a v r a c i a súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 212,30 eura,
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 7. 10. 2013, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 2000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2000 eur

od 16. 11. 2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 2000 eur od 16. 11. 2010
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 5. 10. 2010 uzavrela so žalovaným
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičala 2000 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 15.
11. 2010. Taktiež si v zmluve dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne pre prípad omeškania
s vrátením pôžičky. Po splatnosti pôžičky žalovaného niekoľkokrát ústne, aj telefonicky vyzývala na
vrátenie pôžičky, k plneniu však nedošlo, a to ani čiastočne.

Žalovaný pred otvorením súdneho pojednávania dňa 9. 3. 2015 prejavil vôľu mimosúdne sa dohodnúť
na úhrade žalovanej sumy pôžičky, a to úhradou vo výške 1000 eur do 9. 4. 2015 a vo výške 1000 eur
do 9. 5. 2015. Voči žalovanej sume nevzniesol žiadne výhrady.

Právna zástupkyňa žalobkyne na súdnom pojednávaní uviedla, že k mimosúdnemu riešeniu sporu
nedošlo, zo strany žalovaného nebola vykonaná ani čiastočná úhrada. Preto trvajú na podanej žalobe
v celom rozsahu. Žalobkyňa preukázala žalovaný nárok, ktorý jej vyplýva z uzavretej zmluvy o pôžičke.

V časti uplatnenej zmluvnej pokuty vzala žalobkyňa podanú žalobu späť a navrhla, aby jej súd priznal
istinu vo výške 2000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 11. 2010 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania.V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného, ktorý vzal termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom
súdnom pojednávaní. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými

dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a
vykonané dôkazy.

Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že so žalovaným sa pozná už dlhšiu dobu a
keď bol u nej raz v kancelárii, odpočul rozhovor, v ktorom jej tretia osoba oznamovala, že jej posiela na

účet 5000 eur. Vtedy ju poprosil, aby mu požičala 2000 eur, nakoľko má auto v servise a nemá ho z čoho
vyplatiť. Uviedol, že má prisľúbený obchod, z ktorého dostane províziu a z ktorého jej pôžičku vráti. Preto
sa dohodli na pôžičke vo výške 2000 eur, peniaze mu odovzdala v hotovosti v obálke v deň podpisu
zmluvy o pôžičke. Do zmluvy uviedli aj vysokú zmluvnú pokutu, aby bol žalovaný motivovaný pôžičku
vrátiť. V čase splatnosti pôžičky sa mu ohlásila, žiadal ju však o strpenie. Následne sa vyhováral, že je v
nemocnici, potom mal mať nejaký iný obchod. Na zaplatenie pôžičky ho vyzývala opakovane telefonicky,

aj e-mailom. Keďže ho nemohla zastihnúť, hádzala mu odkazy do schránky, aby ju kontaktoval. Po
minulom súdnom pojednávaní mu telefonovala v čase, keď mala byť uhradená prvá splátka dlhu, on jej
však povedal, že peniaze nemá. V čase, keď mala byť uhradená druhá splátka, ju už nekontaktoval.

Okrem výsluchu žalobkyne súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinným dôkazom, a to zmluvou o

pôžičke, z ktorej zistil, že žalobkyňa ako veriteľka a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5. 10. 2010 zmluvu
o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2000 eur. Účastníci zmluvy v zmluve
prehlásili, že veriteľka poskytla dlžníkovi pôžičku vo výške 2000 eur pred podpisom zmluvy, čo dlžník
podpisom na zmluve potvrdil. Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 15. 11. 2010. Pre prípad
omeškania s vrátením pôžičky si účastníci zmluvy dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne za

každý deň omeškania, až do doby vrátenia celého dlhu.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,5 % denne zo sumy 2000 eur od 16. 11. 2010 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobkyňa
vzala v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal. Súhlas
žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k nemu došlo pred otvorením
súdneho pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výškaúrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne, po vykonanom
čiastočnom späťvzatí, v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa
domáhala žalovaného nároku právnym dôvodom vrátenia pôžičky, poskytnutej žalovanému. Zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto na vznik
záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik

pôžičky preto predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu
o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec
rovnakého druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. V prípade uplatnenia nároku na vrátenie pôžičky je preto žalobca povinný preukázať uzavretie
zmluvy o pôžičke, poskytnutie pôžičky a nevrátenie pôžičky dlžníkom riadne a včas. Žalobkyňa v konaní

uniesla dôkazné bremeno, keďže preukázala, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, pôžičku
(peňažné prostriedky) žalovanému poskytla, pričom žalovaný jej poskytnutú pôžičku v dojednanej
dobe, ani doposiaľ, nevrátil, a to ani čiastočne. Uvedené skutočnosti žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval, naopak, pred otvorením súdneho pojednávania vyjadril vôľu dohodnúť sa mimosúdne na
úhrade poskytnutej pôžičky. Uzavretie zmluvy o pôžičke bolo preukázané okrem tvrdení žalobkyne aj

listinným dôkazom - zmluvou o pôžičke, z ktorej mal súd preukázanú výšku poskytnutej pôžičky a dátum
jej splatnosti. Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov
žalovanému ako dlžníkovi, čo potvrdil žalovaný v zmluve o pôžičke. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo
zmluvy o pôžičke je vrátiť poskytnutú pôžičku, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2000
eur, keďže v konaní nebolo preukázané ani čiastočné vrátenie poskytnutej pôžičky. Keďže žalovaný sa

dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobkyni do omeškania, vzniklo žalobkyni aj právo na
zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 9 % ročne, odo
dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t. j. od 16. 11. 2010, do zaplatenia, ktoré jej súd taktiež priznal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní
úspešnejšiemu žalovanému. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca,
s výnimkou prípadov, že žalobca preukáže, že dôvodne podaná žaloba bola vzatá späť výlučne pre
správanie žalovaného. Skutočnosť, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je pritom potrebné posudzovať

z hľadiska procesného výsledku, t. j. z hľadiska správania žalovaného k uplatnenému nároku. Keďže
žalobkyňa vzala späť podanú žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom nepreukázala, že
ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo výlučne pre správanie žalovaného (žalobkyňa netvrdila
žiadny dôvod, pre ktorý vzala žalobu späť v uvedenej časti), z hľadiska procesného výsledku bol v
uvedenej časti úspešný žalovaný. Výška nároku na zmluvnú pokutu ku dňu vyhlásenia rozsudku

predstavovala 16390 eur, čo je viac ako úspech žalobkyne, ktorý v konaní predstavoval 2000 eur. Preto,
hoci aj žalobkyni bola priznaná celá žalovaná suma, ktorá zostala predmetom konania po vykonanom
čiastočnom späťvzatí žaloby, v konaní bol, z hľadiska pomeru úspechu vo veci, úspešnejší žalovaný.
Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane
odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh

vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 ZSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis
právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla)
poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému

evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu
právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali
rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
písomného upovedomenia.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, t. j. z nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 219 eur, po jeho zákonnom krátení o 6,70 eura, t. j. v sume 212,30 eura žalobkyni,
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.