Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/83/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206212

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414206212.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej
veci navrhovateľky: A., zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Krumpolcovou Šutkovou, so sídlom
Dostojevského rad 5, Bratislava proti odporcovi: B. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7, Bratislava, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov A. a B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev
MatričnéhoúraduA.,vozväzkuX,ročníkXXXX,nastraneXX,podporadovýmčíslomXX rozvádza.

Súd z v e r u j e maloletého P. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške XXX,-€ mesačne,
ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým P.

- každý týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do štvrtka do 7.30 hod. a

- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

s tým, že otec maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a po
ukončení styku ho vo štvrtok odovzdá v školskom zariadení a v nedeľu v mieste bydliska maloletého
a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. V prípade, že maloletý nebude v školskom

zariadení, miestom prebratia a odovzdania bude miesto bydliska maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 27.3.2014 domáhala rozvodu
manželstva z dôvodu, že toto je trvalo rozvrátené a obnova manželstva nie je možná. Uviedla, že s
odporcom uzavreli manželstvo po krátkej známosti z dôvodu jej tehotenstva. Po narodení maloletéhosa ich vzťahy začali zhoršovať, odporca začal podnikať, avšak bol v strate a v snahe svoje podnikanie
zachrániť, si začal požičiavať peniaze za vysoké úroky vo finančných spoločnostiach, kde nemusel
dokladovať svoje príjmy. Postupne nezvládal platiť ani náklady spojené s bývaním a základné potreby

rodiny a bez jej vedomia uzavrel ďalší spotrebný úver. Uviedla, že sa s odporcom neustále hádali a
so všetkým čo robila bol nespokojný. Maloletého žiadala na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že odporca bude zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške XXX,- eur mesačne.
Súčasne žiadala o náhradu trov konania. Neskôr žiadala, aby súd vyživovaciu povinnosť odporcu určil
vo výške XXX,- eur mesačne s tým, že maloletého budú zastupovať a jeho majetok budú spravovať

obaja rodičia a styk odporcu s maloletým bude ponechaný na dohode rodičov. V prípade, ak by odporca
trval na konkrétnej úprave styku, tento žiadala upraviť mimo školských prázdnin na každý párny víkend
v čase od soboty od 10,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a každý utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod..

Odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod pripojil, avšak nesúhlasil s príčinami
rozvratu manželstva tak, ako ich uviedla navrhovateľka. Za príčinu rozvratu manželstva označil
nevyzretosť navrhovateľky na manželský zväzok, keďže hádky vyplývali z bežnej komunikácie týkajúcej

sa starostlivosti o dieťa, chodu domácnosti a trávenia voľného času. Uviedol, že navrhovateľka mala
vždy pocit, že o všetkom čo sa týkalo maloletého, domácnosti a ostatných vecí musí rozhodovať sama,
nerešpektovalajehonázoryačastokrátsastávalo,žesvojvoľnezmenilato,načomsapredtýmvzájomne
dohodli. Podľa jeho vyjadrenia je navrhovateľka veľmi materiálne založená a pokiaľ jej neposkytoval
dostatok finančných prostriedkov vyvolávala konflikty. Z dôvodu neustálych konfliktov, ktorými trpel aj

maloletý, sa dňa 18.02.2014 rozhodol opustiť spoločnú domácnosť, pričom doplnil, že navrhovateľka
po odchode z domácnosti, podmieňuje jeho stretávanie sa s maloletým finančnými požiadavkami. V
časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode súhlasil, aby bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že ho budú zastupovať a jeho majetok
budú spravovať obaja rodičia. Svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého žiadal určiť vo výške XXX,-

eur mesačne a styk upraviť na každý párny týždeň od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a
každý utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod.. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Neskôr žiadal svoju vyživovaciu povinnosť stanoviť vo výške
XXX,- eur mesačne a styk s maloletým upraviť na dva víkendy v mesiaci od piatka od 16,00 hod. do
nedele do 19,00 hod. s tým, že maloletého jeden krát vyberie zo škôlky.

Súdvykonalvovecidokazovanieoboznámenímsasnávrhom,vyjadrenímodporcuaďalšímipísomnými
podaniami účastníkov, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o zárobku účastníkov, správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise,
vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú S.tátni občania, S. národnosti a u oboch sa jedná o Z.
manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v A.. V manželstve sa narodilo jedno ešte maloleté dieťa,

účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom mimo manželstva.

Navrhovateľka vo svojich vyjadreniach a vo výpovedi uviedla, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva
považuje to, že od odporcu nemala citovú, psychickú a neskôr ani finančnú podporu a napokon k nemu
stratila dôveru. Dôrazne poprela odporcove tvrdenie, že príčinou rozvratu manželstva je jej nevyzretosť
na manželský život. Podľa jej vyjadrenia, je to práve odporca, ktorý bol nezrelý na manželský a rodinný

život, keďže trávil čas pred počítačom do neskorých nočných hodín a takmer pravidelne sa v piatok
vracal v neskorých nočných hodinách z posedenia s priateľmi. Jeho nezrelosť sa prejavovala aj v
nehospodárnom nakladaní s financiami, viacnásobnom úverovom zaťažení a následným problémom s
platobnou disciplínou. Uviedla, že asi pol roka po narodení syna nastali finančné problémy a museli sa
presťahovať k rodičom odporcu, čo sa jej nepáčilo. Od februára 2014 nežijú v spoločnej domácnosti,

keďže sa odporca odsťahoval z bytu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. Tento byt však bola následne
nútená predať, pretože na neho mala hypotéku, ktorú nevládala splácať. Dodala, že od odchodu
odporcu zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletého, pričom odporca na jeho výživu riadne a
včas neprispieva a stretáva sa s ním jeden krát do týždňa, väčšinou v sobotu s tým, že maloletý
u neho neprespáva. Od septembra 2014 maloletý navštevuje súkromnú materskú školu v X., kde v

súčasnosti navrhovateľka pracuje, keďže do štátnej materskej školy sa jej ho nepodarilo umiestniť.
Poplatok za materskú školu mimo krúžkov je vo výške XXX,- eur, s tým, že dostala zľavu XXX,- eur. K
svojim zárobkovým pomerom uviedla, že je od apríla 2014 opäť riadne zamestnaná a jej príjem je asi
XXX,- eur netto. Doplnila, že odporca mení podnikanie neustále už pár rokov, pričom vždy podniká voblasti finančného poradenstva a podľa jej informácií platí len poplatky vo výške XX,- eur mesačne za
refinancovaný úver, v ktorom ako jedinom je spoludlžníčka.

Z listinných dôkazov vyplýva, že v období od 1.3.2014 do 10.04.2014 bola navrhovateľka nezamestnaná

a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že za mesiac marec 2014 mala na
základe dohody o vykonaní práce príjem XX,XX eur netto. V období od apríla do augusta 2014 mala
priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur netto a v období od októbra do decembra 2014 mala
priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur netto. Z daňového priznania za rok 2013 bolo zistené,
že navrhovateľka mala základ dane X.XXX,XX eur a daň 0,- eur.

Odporca vo svojich vyjadreniach a vo výpovedi uviedol, že podľa neho je príčinou rozvratu manželstva

povaha navrhovateľky, pričom hádky boli na dennom poriadku, aj kvôli maličkostiam a často sa končili
urážkami. Doplnil, že vo februári 2014 bol vyhodený zo spoločnej domácnosti a navrhovateľka následne
vymenila zámok. Styk s maloletým v súčasnosti prebieha tak, že si ho vyzdvihne v súčasnom bydlisku
navrhovateľky, avšak navrhovateľka trvá na tom, aby maloletý u neho neprespával. Uviedol, že on trvá
na tom, aby boli striktne určené hodiny jeho stretávania sa s maloletým a aby boli aj dlhšie, nakoľko nie je

efektívne, aby pre maloletého jazdil do E. kde navrhovateľka býva, tak často. K svojim príjmom uviedol,
že má zriadenú živnosť s tým, že jeho príjem je XXX,- až XXX,- eur brutto. O súkromnej škôlke, ktorú
maloletý navštevuje nevedel a ani s ňou nesúhlasil, pretože navrhoval kvalitnú štátnu škôlku v mieste
svojho trvalého bydliska, čo však navrhovateľka zamietla bez ohľadu na dopad na finančnú stránku. Len
mu oznámila koľko má platiť, keď ju už maloletý P. začal navštevovať. Doplnil, že aj počas manželstva

nemal možnosť diskutovať o tom či niečo maloletý bude navštevovať alebo nebude, akých krúžkov sa
má zúčastniť a podobne. Všetky rozhodnutia ohľadom maloletého robí navrhovateľka bez diskusie s
ním, len mu oznámi koľko čo stojí. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach v súčasnosti prispievať na syna
sumou XXX,- eur mesačne, pretože platí spoločné úvery, čo je XXX,- eur mesačne a maloletému platí
aj detské poistenie vo výške XX,- eur mesačne.

Z listinných dôkazov vyplýva, že odporca podniká na základe živnostenského oprávnenia a z daňového
priznania za rok 2013 súd zistil, že mal základ dane X.XXX,XX eur a daň XXX,XX. eur.

Maloletý od októbra 2014 navštevuje súkromnú materskú školu a venuje sa záujmovým krúžkom.
Zdravotné problémy nemá.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 13.2.2015 v domácnosti odporcu bolo

zistené, že býva so svojimi rodičmi v 4-izbovom byte, ktorý je kompletne zariadený a udržiavaný na
požadovanej socio-hygienickej úrovni. Odporca má vlastnú, kompletne zariadenú izbu, pričom keď
maloletý k nemu príde, spia na žiadosť maloletého spoločne v druhej izbe, kde má hračky a je tam
rozťahovací gauč. Svojim rodičom odporca prispieva sumou XXX,- eur mesačne na domácnosť, nakoľko
musí splácať ešte 3 roky úvery vo výške XXX,- eur mesačne. Odporca pri šetrení uviedol, že maloletý

u neho do februára 2014 spal zatiaľ dvakrát, cíti sa u neho dobre, majú medzi sebou blízky vzťah a
nechce sa mu ísť od neho preč. Výživné určené predbežným opatrením riadne plní vo výške XXX,- eur
mesačne a okrem toho kupuje maloletému oblečenie, pančuchy, pyžamá a lieky.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 37P/493/2014-215 zo dňa 7.4.2015 rozhodol tak, že
maloletého P. zveril na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja

rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť otca určil
vo výške XXX,- eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 9.4.2014 do 31.3.2015 vo výške X.XXX,-
eur povolil otcovi splácať po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Jeho styk s maloletým upravil
na každý týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 16,00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 7,30 hod.,
kedy si otec maloletého v stanovenom čase prevezme od matky a vráti ho matke v stanovenom čase v

materskej škole. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend v kalendárnom
roku od soboty od 10,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že si maloletého v stanovené dni prevezme
pred bytom matky a na tom istom mieste jej ho aj vráti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú

splnené. Zo zhodnej výpovede účastníkov mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne
a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu spoločenskú funkciu a obnovenie spolužitia neprichádza do
úvahy. Účastníci po predchádzajúcich nezhodách ukončili spolužitie vo februári 2014, keď sa odporca
odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá
ani jeden z nich záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od

manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so
záujmom maloletého, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako
príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielnosť pováh a názorov.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode obaja rodičia,
ako aj kolízny opatrovník zhodne navrhli, aby bol maloletý P. na čas po rozvode manželstva zverený do
osobnej starostlivosti matky a aby ho zastupovali a jeho majetok spravovali obaja rodičia. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že maloletý je od februára 2014 vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá
zabezpečuje každodennú starostlivosť o neho. Z tohto dôvodu mal súd za to, že bude v záujme

maloletého, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a jeho
majetok budú spravovať obaja rodičia, nakoľko vykonaným dokazovaním neboli preukázané závažné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby tieto práva prináležali iba jednému z rodičov.

V časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého, súd zistil medzi rodičmi nezhodu, nakoľko matka
žiadala určiť výživné vo výške XXX,- eur mesačne a otec žiadal svoju vyživovaciu povinnosť určiť vo

výške XXX,- eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil stanoviť vyživovaciu povinnosť otca vo výške
XXX,- eur mesačne s prihliadnutím na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/493/2014-215
zo dňa 7.4.2015. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd
ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletého P. na čas po rozvode manželstva vo výške
XXX,- eur mesačne, nakoľko takto určená výška výživného, podľa názoru súdu, zodpovedá kritériám

rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine. Súd vychádzal z možností a schopností
rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletého, ktorý má v
súčasnosti takmer 5 rokov, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho výdavky neprekračujú
rámec bežných potrieb maloletých detí v podobnom veku. Matkou uvádzané výdavky na súkromnú
materskú školu súd nepovažoval za taký výdavok, ktorý by odôvodňoval určenie vyživovacej povinnosti

otca vo vyššej výške, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že o návšteve súkromnej materskej
školy rozhodla matka jednostranne, bez súhlasu otca, ktorý naopak navrhoval, aby maloletý navštevoval
štátnu materskú školu, kde by sa poplatok neplatil. Súd sa však taktiež nemohol stotožniť s návrhom otca
platiť na výživu maloletého sumou XXX,- eur mesačne, nakoľko jeho príjem mu umožňuje platiť výživné
na maloletého vo výške XXX,- eur. Otec je stredoškolsky vzdelaný človek, ktorý nemá žiadne zdravotné

problémy a má dostatok možností a schopností dosahovať taký príjem, aby určené výživné platil. Súd
zdôrazňuje, že maloletý je na výživu od svojich rodičov plne odkázaný a tomuto musia rodičia podriadiť ajsvoje konanie, pričom je potrebné prihliadnuť aj na to, že vyživovacia povinnosť na maloletého smeruje
do budúcna a má pokryť jeho výdavky aj v nadchádzajúcom období.

Styk otca s maloletým súd považoval za potrebné upraviť s poukazom na to, že konkrétna úprava styku

vnesie do pomerov účastníkov právnu istotu. Frekvenciu styku súd upravil na každú stredu v týždni v
čase od 16.00 hod. do štvrtka do 7.30 hod. a na každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.00
hod. do nedele do 17.00 hod., nakoľko takto upravený styk rešpektuje jednak právo otca na pravidelné
stretávanie sa s dieťaťom, ako aj právo maloletého dieťaťa byť v kontakte s rodičom, ktorému nebolo
zverené. Zároveň súd považuje takto určený styk v záujme maloletého a je primeraný jeho veku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Súd nezistil podmienky pre priznanie

náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský

súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.