Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010408
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115010408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 29. apríla

2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X/Ladislav H., nar. XX.X.XXXX C. N.V., T. D. I., B.. I. Č.. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na
výkon väzby Prešov,

X/Martin H., nar. XX.X.XXXX C. N., T. D. I., B.. I. Č.. XXXX/XX,

sú vinní, že

-dňa 16.2.2015 asi o 19.50 hod. v I. R. R. I. Č.. X pred obchodným domom „. počas vykonávania

služobného zákroku dvomi policajnými hliadkami OO PZ Sabinov ohľadne rušenia verejného poriadku
bol obvinený Q. H. členom policajnej hliadky R.. K.. W. I.. opakovane vyzvaný, aby preukázal svoju
totožnosť, s výstrahou, že v opačnom prípade môže byť predvedený za účelom zistenia jeho totožnosti.
Tieto výzvy nerešpektoval a bezdôvodne tohto chytil pravou rukou za bundu rovnošaty, v dôsledku čoho
mu vytrhol výložku z ľavého ramena a označenie čísla osobnej známky policajta, ktorú mal na hrudi
uchytený suchým zipsom a poškodil zips bundy uniformy. Po tomto konaní sa ho R.. W. I.. snažil chytiť
za ľavú ruku, s úmyslom mu nasadiť páku, ale v tom ho obvinený Q. H. udrel päsťou pravej ruky do
oblasti tváre - úst spodnej pery, ktorú mu rozťal. Následne R.. K.. W. I.. za pomoci ďalšieho policajta I..

K.. Q. H.. za použitia donucovacích prostriedkov povalili obvineného Q. H. na zem, pričom mu nasadili
služobné putá. V tom k nim prišiel obvinený K. H., ktorý I.. K.. Q. H.. bezdôvodne chytil za služobnú
rovnošatu v oblasti na hrudi, kde mu natrhol pravé vrecko. Keď sa I.. K.. Q. H.. postavil, tak obvinený
K. H. sa mu snažil z ruky vytrhnúť služobný obušok. V ďalšom konaní mu však bolo zamedzené až
ďalším členom policajnej hliadky, ktorý za pomoci I.. K.. Q. H.. obvinenému K. H. nasadil služobné putá.
Počas uvedeného služobného zákroku boli R.. K.. W. I.. spôsobené povrchové poranenia spodnej pery
úst, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, ani práceneschopnosť a I.. K.. Q. H.. nebolo spôsobené,

konaním obvinených, žiadne zranenie. Obaja obvinení v čase spáchania skutku boli v podnapitom stave,

teda

-použili násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,čím spáchali

-prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to im súd ukladá

1/obžalovanému Q. H.

Podľa§323ods.1Trestného zákonaspoužitím§38ods.2Trestnéhozákonapriexistenciipoľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá
a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá v skúšobnej dobe obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

2/obžalovanému K. H.

Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 8.4.2015 obžalobu na obvineného X/Ladislava H. a
2/K. H. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 16.2.2015 asi o 19.50 hod. v I. R. R. I. Č.. X pred obchodným domom „.
počas vykonávania služobného zákroku dvomi policajnými hliadkami OO PZ Sabinov ohľadne rušenia

verejného poriadku bol obvinený Q. H. členom policajnej hliadky R.. K.. W. I.. opakovane vyzvaný,
aby preukázal svoju totožnosť, s výstrahou, že v opačnom prípade môže byť predvedený za účelom
zistenia jeho totožnosti. Tieto výzvy nerešpektoval a bezdôvodne tohto chytil pravou rukou za bundu
rovnošaty, v dôsledku čoho mu vytrhol výložku z ľavého ramena a označenie čísla osobnej známky
policajta, ktorú mal na hrudi uchytený suchým zipsom a poškodil zips bundy uniformy. Po tomto konaní

sa ho R.. W. I.. snažil chytiť za ľavú ruku, s úmyslom mu nasadiť páku, ale v tom ho obvinený Q. H.
udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre - úst spodnej pery, ktorú mu rozťal. Následne R.. K.. W. I..
za pomoci ďalšieho policajta I.. K.. Q. H.. za použitia donucovacích prostriedkov povalili obvineného Q.
H. na zem, pričom mu nasadili služobné putá. V tom k nim prišiel obvinený K. H., ktorý I.. K.. Q. H..
bezdôvodne chytil za služobnú rovnošatu v oblasti na hrudi, kde mu natrhol pravé vrecko. Keď sa I.. K..

Q. H.. postavil, tak obvinený K. H. sa mu snažil z ruky vytrhnúť služobný obušok. V ďalšom konaní mu
však bolo zamedzené až ďalším členom policajnej hliadky, ktorý za pomoci I.. K.. Q. H.. obvinenému K.
H. nasadil služobné putá. Počas uvedeného služobného zákroku boli R.. K.. W. I.. spôsobené povrchové
poranenia spodnej pery úst, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, ani práceneschopnosť a I.. K.. Q.
H.. nebolo spôsobené, konaním obvinených, žiadne zranenie. Obaja obvinení v čase spáchania skutku

boli v podnapitom stave.Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili
postupne vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde postupne každý jeden obžalovaný uviedol, že rozumie, čo
tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o
práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o

spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok, ktorý je predmetom obžaloby.

Zároveň súd poučil oboch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)

Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie oboch obžalovaných prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.

Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní, mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal

tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o
tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov
obsiahnutých v spise.

Obžalovaný Q. H. je hodnotený všeobecne, doteraz nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
FNsP Prešov.

Z pripojeného registra trestov je zrejmé, že obžalovaný Q. H. doposiaľ bol 10 ráz súdne trestaný,

naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2010, sp. zn. 1T 39/98, kedy mu bo uložený
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní
2 roky. Táto plynula do 15.12.2012.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.

4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu

proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu
spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.

Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd to, že k skutku sa priznal a tento

o oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane
obžalovanému priťažuje s poukazom na znenie § 37 písm. m) Trestného zákona skutočnosť, že doposiaľ
už bol súdne trestaný.

Na základe uvedeného, nakoľko od posledného odsúdenia uplynula dlhšia doba, súd dospel k záveru,

že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.Zároveňdospelkzáveru,ženaobžalovanéhoniejepotrebné pôsobiťtrestomodňatiaslobodyspojeným
s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Vzhľadom

na charakter osoby obžalovaného mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov, ktorú považoval
za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu,
že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a
či išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to
aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok v skúšobnej dobe, nakoľko je zrejmé, že skutku sa dopustil práve v súvislosti s požitím
alkoholických nápojov.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a

dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Rovnakými úvahami pri ukladaní trestu súd sa riadil aj pri ukladaní trestu obžalovanému K. H.T..

Obžalovaný K. H. je hodnotený všeobecne a takisto nebol doposiaľ hospitalizovaný na psychiatrickom

oddelení FNsP Prešov

Z pripojeného registra trestov je zrejmé, že obžalovaný K. H. bol doposiaľ 2 razy súdne trestaný, a
to rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 24.4.2002, sp. zn. 3T 47/00 a naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 9.11.2001, sp. zn. 6T 63/04, kedy mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby do 7.6.2007. V
oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Nakoľko taktiež prihliadal aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný K. H. k skutku sa priznal a tento oľutoval, čo posúdil ako poľahčujúce okolností podľa §

36 písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností s poukazom na znenie § 37 Trestného zákona
súd nezistil žiadnu.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu
Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačuje v tomto prípade trest

slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej v trvaní 1 roka, pričom zároveň takisto dospel k
záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom,
ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby
je obžalovaný takisto povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to,

aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie.
Obžalovaný si takisto ale musí uvedomiť, že opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej
doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Vyššie uvedený trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a dostatočný, aby

predchádzal dopúšťaniu sa protispoločenskej, resp. trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.