Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614207430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická
707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému D. F., N.. X. X. XXXX, trvale bytom R. V., W., o zaplatenie
1878,85 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1611,94 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 1611,94 eura od 15. 2. 2013 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného

kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 81 eur a náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 166,54 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 3
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 8. 2014, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1878,85 eura, úroku z omeškania vo výške 231,58 eura, vyčísleného
zo sumy 1878,85 eura od 15. 2. 2013 do 20. 8. 2014 a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne

zo sumy 1878,85 eura od 21. 8. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom
splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere číslo 4206126651, uzavretej dňa 29. 6. 2012, na základe ktorej
bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 1600 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 60 splátkach po 48,02
eura mesačne. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 74,27 eura, úroku vo výške 201,91 eura,
zosplatnenej istiny vo výške 1525,73 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 11,94 eura, poplatku za
upomienku vo výške 36 eur a zmluvnej pokuty vo výške 17 eur.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktorý bol uvedený v zmluve rozpätím „od - do“, je platný. V zmluve bola

uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, preto si žalovaný mohol porovnať
hodnotu, za ktorú sa poskytovali úvery. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými ustanoveniami
zmluvy, taktiež bol oboznámený aj s údajmi, ktoré sú uvedené v rámci RPMN.Žalovaný požiadal o možnosť splácania dlhu v splátkach po 30 eur mesačne.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené.

Žalobca neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že úver nebral pre seba, ale pre jednu pani,
ktorá mu sľúbila, že úver bude splácať. Poberá starobný dôchodok vo výške 390 eur mesačne. Býva
so synom, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 304 eur mesačne. Bývajú na ubytovni, kde každý
na ubytovanie platím 150 eur mesačne. Majetok nevlastní, o dom prišiel, nakoľko ním ručil za úver

inej osoby.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to z úverovou
zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., listom žalobcu,
poštovým podacím hárkom, výpisom čerpaní, splátok a úhrad, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 29. 6. 2012 úverovú zmluvu č. 4206126651,

na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
v 60 mesačných splátkach po 48,02 eura. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 23,35 %,
ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške od 28,9 % do 30,2 %, priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 19,59 %. V zmluve si účastníci dojednali aj poplatok
za vedenie účtu vo výške 1,99 eura mesačne.

Podľa hlavy 7 § 3 písm. a/ úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.,
klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením
aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Listom zo dňa 1. 7. 2013 oznámil žalobca žalovanému, že vo výzve k splateniu úveru, zaslanej 28. 1.
2013, bola oznámená chybne výške dlhu, ktorý je 1878,85 eura.

Podľa výpisu čerpaní, splátok a úhrad žalovaný neuhradil žalobcovi na úhradu dlhu žiadnu sumu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom,

ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom
2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je
ustanovené inak.

Podľa § 25a ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom
2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2012, na účely

tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2012, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch , keď je to
obvyklé.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere, na

základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1600 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 60-
tich mesačných splátkach po 48,02 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah
zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil, žalobca ho výzvou zo dňa 28. 1. 2013 vyzval na splatenie celého

úveru. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd však nemal preukázané
platné dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko táto je uvedená v zmluve údajom od
28,9 % do 30,2 %. Uvedené dojednanie je neurčité, nakoľko jeho obsah je nejasný a nemožno ho
ustáliť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného dojednania nevyplýva konkrétna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Dojednanie
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve je neurčité, nakoľko neumožňuje spotrebiteľovi ustáliť
presnú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uvedeného dôvodu je dojednanie o ročnej
percentuálnej miere nákladov v úverovej zmluve neplatné, následkom čoho je, v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, bezúročnosť poskytnutého úveru. Na uvedenej skutočnosti

nič nemení ani prípadné následné oznámenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov žalovanému,
keďže oznámenie ako jednostranný právny úkon nemôže nahrádzať dohodu zmluvných strán. Nakoľko
povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, prislúchalo
žalobcovi právo na zaplatenie nesplatenej istiny úveru, keďže úver sa považoval za bezúročný a
poplatkovzavedenieúčtu,individuálnedojednanýchvzmluve.Výškaposkytnutéhoúverupredstavovala

1600 eur, výška individuálne dojednaného poplatku za vedenie účtu 1,99 eura mesačne, pričom žalobca
ho vyčíslil za 6 mesiacov v sume spolu 11,94 eura. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy
vo výške 1611,94 eura. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi
do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý nebol žalobcom
uplatnený v rozpore s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 8,15 %

ročne. Podľa výzvy na splatenie úveru bol úver splatný do 15 dní od odoslania výzvy. Keďže výzva
bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 28. 1. 2013, zostatok úveru bol splatný dňa 12. 2. 2013 a
žalobcovi prislúchal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t. j. od 13. 2. 2013. Súd však nemohol
rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa 15.
2. 2013 do zaplatenia, a to z priznanej sumy 1611,94 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu

zamietol. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný, súd zamietol žalobu v časti uplatneného
úroku v sume 201,91 eura. Súd žalobu zamietol aj v časti zmluvnej pokuty v sume 17 eur, nakoľko nemal
preukázané jej platné dojednanie. Zmluvná pokuta, ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku,
musí byť dojednaná písomne, a to pod sankciou neplatnosti. Žalobca nepreukázal, že zmluvná pokuta,
uplatňovaná v žalobe, bola dojednaná písomne. Jej výška bola uvedená len v úverových zmluvných

podmienkach, ktoré síce, podľa úverovej zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak nespĺňajú
náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené
dojednanie neplatné. Navyše, dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach je aj vrozpore s dobrými mravmi. Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a
technickej povahy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje
spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre neho nevýhodná, bolo zahrnuté len vo všeobecných obchodných

podmienkach, spísaných drobným písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť.
Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval
dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým
nepochybne ustanovenie o zmluvnej pokute je. Súd žalobu zamietol aj v časti poplatku za upomienku vo
výške 36 eur, keďže žalobca nepreukázal jeho individuálne dojednanie v zmluve o úvere. Veriteľ nemôže

od dlžníka žiadať poplatky, ktoré neboli v zmluve dojednané.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu s

príslušenstvom v splátkach vo výške 35 eur mesačne, prihliadajúc na výšku príjmov a výdavkov
žalovaného, výšku priznanej sumy a osobu žalobcu. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu
v splátkach nebude ohrozené zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny žalovaného a,
vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, ani ohrozené práva žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi

priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 1611,94 eura, čo
percentuálne činí 86 %, jeho neúspech 266,91 eura, čo percentuálne činí 14 % a pomer úspechu a
neúspechu žalobcu potom predstavoval 72 % (86 % - 14 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 72 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, t. j. zo
sumy 112,50 eura, čo činí 81 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72 % z celkových trov

právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 231,31 eura, čo činí 166,54
eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na
súdnom pojednávaní dňa 27. 4. 2015 po 81,33 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ v spojení s § 10 ods.
1 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2014 vo výške 8,04

eura a 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2015 vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní dňa 27. 4. 2015 vo výške
1/6-iny celkových výdavkov vo výške 93,07 eura, t. j. 15,51 eura (keďže splnomocnený zástupca žalobcu
v uvedený deň zastupoval žalobcu na 6 súdnych pojednávaniach) na trase Trenčín - Liptovský Mikuláš
a späť, spolu 336 km, pri použití osobného motorového vozidla splnomocneného zástupcu žalobcu

značky Nissan, evidenčné číslo TN714DR (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s
§ 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú
náhradu 0,183 eura x 336 km, t. j. 61,49 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 336 km x
7,8 l/100 km (spotreba) x 1,205 eura/l (cena paliva), t. j. 31,58 eura, pričom súd nemohol rozhodnúť
nad výšku uplatneného nároku preto priznal cestovné náhrady len v sume 13,67 eura a DPH 20 % z

priznanej tarifnej odmeny, režijného paušálu a náhrady cestovných výdavkov, t. j. zo sumy 192,76 eura,
čo činí 38,55 eura. Nakoľko žalobca bol zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom,
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a
to z rovnakých dôvodov, pre ktoré mu povolil splácať priznané plnenie v splátkach, v lehote 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne

pojednávanie nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom
advokáta žalobcu. Advokátsky koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovnépovinnostivrámcipracovnejcesty,naktorúbolakozamestnanecvyslaný. Advokátoviprislúchanáhrada
za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné
povinnosti. Počas cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho

zamestnávateľovi strata času nevzniká.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.