Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/624/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613211325
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613211325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci navrhovateľa: E.. Š. P., L. Y. L., Y. Č.. X/
A, Správcu konkurznej podstaty úpadcu Ladislava Saba, so sídlom v Svätom Jure, Prostredná č. 46,
IČO: 14 370 191, proti odporcom: 1. Eurospol, spol. s r. o., Spišská Nová Ves, so sídlom v Bratislave,
Beňadická č. 3006/9, IČO: 31 652 794, 2. EUROMAR, spol. s r. o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Zimná č. 57, IČO: 36 216 054, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospúdka, s.r.o., so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kužucha č. 1, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.3.2014 č.k. 1C/177/2013-39

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

N e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v
1. rade.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania vo výške 656,94 eur a

tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii Hovan, Hospúdka, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2.
rade zo dňa 16.10.2002 zapísaná na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č.
Y. XXXX/XXXX - XXXX/XXXX, je neplatná. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade,
na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.970,54 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Náhradu trov konania medzi navrhovateľom a odporcom l. rade súd nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľa na predmetnej určovacej žalobe nie je daný.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia
neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej medzi odporcami s odôvodnením, že je Správcom

konkurznej podstaty úpadcu Z. R., na majetok ktorého bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1K/123/04-40 z 22.2.2005 vyhlásený konkurz. V rámci konkurzného konania mu úpadca predložil
dve zmenky, vystavené na sumu 100.000,- USD dňa 22.9.2002 a dňa 22.12.2003. Išlo o zmenky bez
protestu, ktoré podpísal vystaviteľ - konateľ spoločnosti Eurospol, s.r.o. Spišská Nová Ves. Navrhovateľbol toho názoru, že kúpnopredajná zmluva, ktorej neplatnosti sa dovoláva a ktorú uzavreli odporcovia
v 1. a 2. rade je absolútne neplatná, pretože v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka bol ňou obídený
zákon. Navrhovateľ sa nevedel presne vyjadriť, v čom mal byť zákon obídený a ktorý zákon mal byť takto

obídený. Poukázal na to, že predmetným prevodom nehnuteľností došlo k znemožneniu práva úpadcu
vymôcť nároky zo zmenky. Úpadca je síce osobou nezúčastnenou pri týchto zmluvách, ale má právny
záujem na vyslovení neplatnosti predmetnej zmluvy. Tento spočíva v tom, že takýmto rozhodnutím sa
zlepší postavenie úpadcu, keďže sa bude môcť domáhať svojich prostriedkov zo zmeniek a v dôsledku
toho by mohol ďalej podnikať. Úpadca podal aj trestné oznámenie vo veci poškodzovania veriteľa titulom

nezaplatenia zmeniek a prevodu majetku z odporcu v l. rade na odporcu v 2. rade, avšak trestné
oznámenie bolo v zmysle § 197 ods. 1 Trestného poriadku odmietnuté.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa v prvom rade posudzoval existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcami dňa

16.10.2002 a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe nie je daný.
V danom prípade totiž navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy, lebo rozhodnutie v danej veci nezmení jeho postavenie. Aj po prípadnom vyslovení neplatnosti
kúpnej zmluvy by totiž vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol odporca v 1. rade. Takýto určovací
výrokbypretožiadnymspôsobomneovplyvnilpostavenienavrhovateľa.Zdôvoduabsencienaliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi v 2. rade priznal voči
neúspešnémunavrhovateľovináhradutrovkonania,spočívajúcichvtrováchprávnehozastúpenia.Takto

priznal odmenu za právne zastúpenie, pozostávajúcu z troch úkonov právnej služby (3 x 539,41 eur), a
to za prípravu a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 3.3.2014 a účasť na pojednávaní dňa 5.3.2014.
K tomu priznal režijný paušál 1 x 7,81 eur a 2 x 8,04 eura vrátane 20 % DPH vo výške 328,42 eur,
čo celkom činí 1.970,54 eur.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
odporcovi v 1. rade žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa nesprávnu
interpretáciu žalobného návrhu, keď súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nesprávne uviedol,
že úpadca v rámci konkurzného konania predložil dve zmenky vystavené dňa 22.09.2002 a dňa

22.12.2003. Predmetné zmenky totiž mali byť vystavené, jedna dňa 01.06.1998 so splatnosťou dňa
22.09.2002 a druhá vystavená dňa 01.04.1999 so splatnosťou dňa 22.12.2003. Ide pritom o rozhodujúcu
skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu. Navrhovateľ žiadal v konaní vypočuť úpadcu,
ktorý mal potvrdiť, že predmetné zmenky mal odporcovi v 2. rade predložiť, ktorú skutočnosť tento
účastník konania popieral, avšak napriek návrhu navrhovateľa súd tento dôkaz nevykonal. Súd prvého

stupňa tiež nesprávne uzavrel, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Pokiaľ totiž sám pripúšťa, že po tomto konaní by malo nasledovať ďalšie konanie, je možné pripustiť
odôvodnenosť určovacej žaloby. V prípade jej úspechu by totiž odporca v 1. rade opäť disponoval
majetkom postačujúcim na krytie zmeniek, ktoré mal odporca v 1. rade vystaviť. Ani argument súdu
prvého stupňa, že prípadné vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy postavenie navrhovateľa nezmení,

pretože v takom prípade by sa aj tak nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ ale
odporca v 1. rade, nemá svoje opodstatnenie. Navrhovateľ sa totiž predmetnou žalobou nedomáhal
určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal
odporca v 1. rade, mohol by opäť disponovať majetkom postačujúcim na krytie zmeniek.

Odporca v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil
trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že zmenky úpadcu Z. R. sú fikciou
zmeniek,ktorénikdyneuplatnilvočiodporcoviv1.rade.Tietoskutočnostipotvrdzujefakt,žesámZ.R.vosvojompodaníkukonkurznémukonaniuvedenémupodsp.zn.1K/97/97dlžníkaZ.R.zodňa12.05.2001
v čase údajnej existencie zmeniek písomne vyhlásil, že „nemám žiadne pohľadávky uznané fyzickou,
či právnickou osobou, alebo súdom.“ Aj preto Krajský súd v Košiciach návrh na vyhlásenie konkurzu

proti dlžníkovi Z. R. sp.zn. 1K/97/97 zamietol. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Pre zabezpečenie svojich záujmov totiž navrhovateľ, resp. Z. R. neuskutočnili
žiadne iné relevantné právne prostriedky, ktoré by mohli viesť k uspokojeniu prípadnej pohľadávky
(uplatnenie zmeniek, zmenkový platobný rozkaz atď.).

Odporca v 1. rade zostal v odvolacom konaní nečinný.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolanienavrhovateľabeznariadeniapojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. §

212 ods. 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.04.2015 o 09,10 hodine

v pojednávacej miestnosti číslo dverí 227/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli zverejnené dňa 13.04.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p., t.j. že

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočnostíarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok

ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dodáva:

Správnesúdprvéhostupňauzavrel,ženavrhovateľnemávzmysle§80písm.c)O.s.p.napožadovanom
určení naliehavý právny záujem.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je, že účastníci majú vecnú
legitimáciu a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže ísť

zásadne len vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď
ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu
musí ísť buď o právny vzťah (právo už existujúce, alebo v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho
procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu
mohol byť ohrozený; prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme

(Nález Ústavného súdu ČR uverejnený pod č. 35, zväzok 3, Zbierky nálezu a uznesení Ústavního soudu,
strana 261).

V súdnej praxi bolo už judikované, že naliehavý právny záujem na určení môže mať aj osoba, ktorá

nebola alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa určovacia žaloba týka, ale je osobou, pre ktorú je
určenie nutné z hľadiska uplatnenia jej vykonateľných pohľadávok cestou súdneho výkonu rozhodnutia
predajom týchto nehnuteľností.

Navrhovateľ sa v danom prípade domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy keď tvrdil, že predaj
predmetnej nehnuteľnosti napadnutou kúpnou zmluvou je absolútne neplatným právnym úkonom a
pokusom o obchádzanie zákona, ktorého dôsledkom má byť poškodenie úpadcu, resp. zmarenie jeho
možnosti uspokojiť svoje nároky z nehnuteľného majetku odporcu v 1. rade.

Navrhovateľ však podľa názoru odvolacieho súdu nemá na požadovanom určení naliehavý právny
záujem z dôvodu, že dosiaľ (ku dňu rozhodnutia súdu) nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči
odporcovi v 1. rade. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, žeby ku dňu rozhodnutia súdu išlo o vymáhateľné
pohľadávky. Sám navrhovateľ v priebehu konania (pojednávanie zo dňa 5.3.214) uviedol, že ako

správca konkurznej podstaty uplatnil nároky vyplývajúce zo zmeniek na súde, avšak oba návrhy zobral
späť.

Preto pokiaľ by aj odporca v 1. rade ako predávajúci previedol nehnuteľnosti v svojom vlastníctve na

odporcu v 2. rade a takýmto právnym úkonom by ukrátil uspokojenie týchto pohľadávok vyplývajúcich
zo zmeniek zo strany navrhovateľa, navrhovateľ by nemohol viesť výkon rozhodnutia predajom
predmetných nehnuteľností, keďže nemá titul pre výkon rozhodnutia (exekučný titul).Odvolací súd je preto rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že navrhovateľ nemá na
požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. Ani v prípade

vyhovenia určovacej žaloby by totiž v danom prípade nemohlo dôjsť k odstráneniu tvrdenej neistoty v
právnom postavení navrhovateľa, alebo k zamedzeniu tvrdeného ohrozenia jeho práva (ktoré k dátumu
rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo priznané vykonateľným rozhodnutím súdu).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a naopak vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania úspešným odporcom.

Odporcovi v 1. rade trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, preto vo vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva náhradu trov

odvolacieho konania.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade odvolací súd priznal podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za

jeden úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu vo výške 547,45 eur, režijný paušál vo výške
8,04 eur a 20 % DPH vo výške 109,49 eur, čo spolu činí 656,94 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.