Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13P/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216031
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612216031.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci navrhovateľky :

Y. P., B.. XX.XX.XXXX, X. V. X, U. B. P., právne zastúpená JUDr. Danica Holková, advokátka, Spišská
Nová Ves, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi : N.. Y. P., B.. XX.XX.XXXX, X. O. X, U.H., o zvýšenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca nemá voči navrhovateľke dlh na výživnom.

Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13P/61/2012 zo dňa 25.4.2013 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu na navrhovateľku zo sumy 43,15€ na sumu 100,-€ mesačne počnúc od 7.9.2012. Zároveň určil
dlžné výživné odporcu na navrhovateľku za obdobie od 7.9.2012 do 30.4.2013 vo výške 360,48€ a o

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Voči uvedenému rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 30.04.2014 sp. zn. 8Co/92/2013 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutom
výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a
zároveň zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho zaplatenia a o trovách konania
a vec v rozsahu zrušenia vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd uložil tunajšiemu súdu
povinnosť zistiť, ako si odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť po vyhlásení rozsudku a v závislosti
od zistených skutočností znovu rozhodnúť o dlhu na výživnom. Výrok o náhrade trov konania krajský

súd zrušil ako nadbytočný, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Po vrátení veci z krajského súdu tunajší súd vyzval navrhovateľku, aby vyčíslila, ako jej odporca
prispieval na výživu. Navrhovateľka vo svojom písomnom podaní doručenom dňa 25.09.2014 uviedla,
že od 14.1.2013 do 8.9.2014 jej odporca uhradil výživné v sume 2 064,-€ a za obdobie od 8.9.2012
do 30.4.2013 uhradil iba tú sumu, ako je uvedená vo vynesenom rozsudku. Navrhovateľka uviedla, že
odporca jej na výživnom dlžní sumu 100,48€.

Odporca podaním doručeným dňa 23.10.2014 predložil súdu doklad o úhrade sumy 100,50€ na účet
navrhovateľky dňa 23.10.2014.Ďalším podaním doručeným dňa 23.12.2014 navrhovateľka uviedla, že od 30.4.2013 ku koncu
novembra 2014 jej odporca zaplatil 2 170,50€ a rozdiel medzi tým, čo jej mal zaplatiť a čo v skutočnosti
zaplatil je suma 89,98€ a táto suma je aj výška dlžného výživného. Zároveň si navrhovateľka uplatnila

náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila vo výške 833,51€.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom dňa 04.03.2015 poukázal na to, že si je istý, že žiadne výživné
navrhovateľke už nedlží, nakoľko bol na navrhovateľku zaviazaný platiť sumu 43,15€ a na jej sestru
56,43€, teda spolu 99,58€. V skutočnosti platil posledné 3 roky do podania návrhu 126,-€ mesačne a
teda o 26,46€ viac ako bolo určené. Za 3 roky je to suma 951,12€. Tieto peniaze platil navrhovateľke,

pretože jej sestra už pracovala a jemu tak mala zaniknúť vyživovacia povinnosť. Výživné na sestru
navrhovateľky platil ešte cca. rok v čase keď už pracovala a platil ho k rukám matky navrhovateľky.
Navrhovateľka najprv vyčíslila dlžnú sumu vo výške 100,48€, ktorú jej v októbri 2014 zaplatil, v ďalšom
vyčíslení vyčíslila dlh na 89,98€, ktoré jej taktiež zaplatil, o čom predložil súdu aj doklad. Z predloženého
dokladu o úhrade súd zistil, že na účet navrhovateľky zaplatil odporca dňa 4.3.2015 sumu 190,-€.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.4.2015, ktorého sa navrhovateľka nezúčastnila z dôvodu

prípravy na štátnic, v jej mene sa pojednávania zúčastnila jej právna zástupkyňa. Odporca sa na
pojednávanie nedostavil, požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Keďže odporca
nijako nepreukázal, že mu zdravotné dôvody bránia v účasti na pojednávaní, súd v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával aj v jeho neprítomnosti, pričom vychádzal z písomných podaní odporcu a obsahu
doposiaľ vykonaného dokazovania.

Právna zástupkyňa na pojednávaní potvrdila, že odporca nemá žiaden dlh na výživnom voči
navrhovateľke, nakoľko bežné výživné si riadne platí a vyčíslené dlžné výživné uhradil.

Z písomného vyjadrenia odporcu, ktoré súdu zaslal spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, súd
zistil, že odporca nesúhlasí s tým, aby platil uplatnené trovy právneho zastúpenia. Poukázal, že on sa
zastupoval sám a snažil sa vec riešiť dohodou. Kontaktoval navrhovateľku cez Facebook, odmietla sa

s ním stretnúť a riešiť vec dohodou, čím spôsobila existenciu súdneho sporu. Tiež poukázal na to, že
navrhovateľka bola v spore neúspešná, nakoľko jej bol zamietnutý návrh na zvýšenie výživného vo
výške, ktorú navrhovala ako aj v časti jej žiadosti o zvýšenie výživného tri roky spätne.

Z obsahu písomných podaní účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľka vyčíslila dlžnú sumu na
výživnom vo výške 100,48€ a vo výške 89,98€, pričom odporca predložil doklad o úhrade týchto dlžných

súm.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 77 ods. 1,2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že odporca po vyhlásení
rozsudku uhradil v celej výške dlžné výživné, bežné výživné pravidelne platí, preto súd určil, že odporca

nemá dlh na výživnom.

Navrhovateľka si v konaní uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia,
o ktorých súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Os.p. v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí , prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, navrhovateľka mala v konaní úspechlen čiastočný, pretože výživné žiadala zvýšiť na sumu 400,-€ spätne od 7.9.2009 a súd vyhovel návrhu
na zvýšenie na sumu 100,-€ od 07.09.2012. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky v
konaní mal súd za to, že navrhovateľka bola vo väčšej miere v konaní neúspešná, preto jej súd náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a

exekučnomporiadku;akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.