Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010852
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010852.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2015 v konaní pred senátom

zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimíra Kapustu a Heleny
Sekerešovej v trestnej veci obžalovaného H. C., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 od.
1, 2 písm. b) Tr. zákona a iné ako páchateľa za dokonaný trestný čin podľa § 47 od. 2 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. C. B. O. G. Y. Č., nar. XX.XX.XXXX Q. N., trvale bytom N., F. W. N., T.. P. XX, S..
Č.. Q. Ú. Y. Ú. W. W.,

j e v i n n ý

ž e
dňa 15.08.2014 v čase okolo 04.00 h v meste N., E. N. A. J.. P.. H.. Š. pred vchodom obytného domu
č. XX fyzicky napadol svoju tehotnú manželku T. C., A.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju s presne
nestotožneným predmetom pichol do pravej strany hrudníka, čím T. C., A.. XX.XX.XXXX, S. W. N., H..
U. XXXX/X, F. W. N., T.. P. XX spôsobil zranenie a to penetrujúcu bodnú ranu pravej prednej hrudnej
steny s rozvojom pneumothoraxu, teda s kolapsom pľúcneho parenchýmu pravých pľúc a prítomnosťou

masívneho hemothoraxu - krvácania do pravej pohrudnicovej dutiny, ktoré spôsobilo cirkulačný šok pri
závažnom krvácaní do hrudnej dutiny, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobu
liečenia v trvaní 10 týždňov, t. j. 70 dní, kde uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 spáchaného
v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu
N. X.. N.. XT XX/XX N. T. XX.XX.XXXX, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov
nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 05.11.2002,

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné
odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/XX N. T. XX.XX.XXXX, F. T.
XX.XX.XXXX, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona
ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 41 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 v trvaní 7 rokov
nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 29.09.2009,
kedy bol rozhodnutím Okresného súdu W. W. X.. N.. XPp XX/XX podmienečne prepustený na skúšobnú

dobu v trvaní 3 rokov,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a na
tehotnej žene, pričom bol za takýto trestný čin uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona
dvakrát odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody,

na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona ako páchateľ za dokonaný trestný čin podľa § 47 ods. 2
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4,7, § 41 ods. 1, § 47 ods. 2 a §
437 ods. 5 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 /dvadsaťpäť/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu so

stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s. Nitra, Cintorínska 5 škodu vo výške 2.950,49 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný H. C. na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2015 uviedol, že sa necíti byť vinným. Obžalovaný
vypovedal rovnako ako v prvom odseku pri výpovedi skutku na čl. 5, kde uviedol, že v predmetný večer
bol s poškodenou oslavovať jej narodeniny v bare Alex, kde sa stretli so svedkom H. M. a boli spolu
až do záverečnej, kedy sa všetci traja vybrali do podniku Mašla na stanici. Keďže poškodená chcela
ísť spať, vybrali sa preto odtiaľ na sídlisko Podborová a svedok mal ísť k nim spať. Išli hneď od stanice

tou ulicou, kde je mestský úrad ( ul. M. R. Štefánika ). Keďže mal problémy s nohou, tak išiel spolu
so svedkom pozadu asi tak 50 metrov. Pri mestskom úrade poškodená prešla na druhú stranu cesty.
Potom už len videl poškodenú pri poštovej schránke, ako tam sedí na zemi. Svoju výpoveď doplnil v
tom smere, že prvý krát videl svoju manželku sedieť na zemi asi zo vzdialenosti 30 metrov, keď už bol
na pravej strane cesty a v tom čase s ním bol aj svedok M., ktorý bol od neho vzdialený 1-2 metre.

Pokiaľ uvádzal, že videl v blízkosti miesta sedenia mojej manželky tri osoby, tak tieto videl ešte vtedy,
keď bol na ľavej strane cesty a tieto osoby mali smerovať k mestskej polícii. Ďalej nevie, lebo zašli za
roh, kde nevidel. Nevie tieto osoby identifikovať. Myslí si, že by to mohli byť 3 muži. Žena asi nie. Pokiaľ
prvý krát uvidel manželku z tých 30 metrov, neboli okolo nej žiadne osoby. Potom smeroval k svojej
manželke a nemohol utekať a šiel pomalšie, vzhľadom na zranenia nohy. Takisto aj svedok M. išiel s

ním, aj keď nie hneď vedľa neho. K manželke prišiel ako prvý, ešte stále sedela. Bolo mu divné, prečo
tam tak sedí. Na to prišiel svedok M. a ten vlastne upozornil na krv na tričku. M. si dal dole tričko a priložil
jej to na to miesto. Nevie presne, kde bolo to miesto rany. Manželka stále nič nehovorila, on vytiahol
mobil, chcel volať záchranku, ale nevedel si spomenúť na číslo. Požiadal svedka M., aby šiel na mestskú
políciu a tam hľadal pomoc. Svedok utekal na políciu. Obžalovaný ostal pri poškodenej, pýtal sa jej, čo

sa jej stalo, ale manželka nič nepovedala. Dokonca ju aj nadvihol, aby videl, či ešte aj inde nemá dáke
zranenia. Nakoniec si spomenul na číslo 112 a aj sa dovolal. Medzitým tam prišiel ešte aj mestský policajt
a on videl ako volá. Ten policajt začal hľadať niečo v kríkoch a prišla tam aj ďalšia hliadka asi na aute.
Potom prišla aj záchranka a ich zobrali na mestskú políciu. Je pravdou, že bol pod vplyvom alkoholu,
pil len pivá, asi tak 5. Nevie presne, či pil tvrdý alkohol. Možno si jeden pohárik dal. Manželka pila iba

malé pivá. Nevidel, že by pila tvrdý alkohol. Na otázku predsedu senátu, či má obžalovaný vedomosť o
tom, kto by mal spôsobiť zranenia manželke, obžalovaný odpovedal záporne. Poukázal ale na to, že v
novembri 2014 zbil manželku cigáň, ktorý s ňou predtým žil. Ona s ním mala niekedy nezhody a on sa
minulý rok vrátil z basy. Pokiaľ sa týka pohybu svedka M., tak ten bol buď pri ňom alebo smerom zozadu
od neho a manželka bola vždy vpredu. Svedka M. pozná dlhú dobu, niekedy spolu bývali v jednom

vchode, potom ho dlhú dobu nevidel, až posledné dva roky s ním prišiel do kontaktu. So svedkom žiadne
nezrovnalosti nemal, ani s poškodenou. Obžalovaný poprel, že by mal počas noci konflikt s poškodenou,
svoje spolužitie s manželkou pred a počas manželstva hodnotí ako dobré, čakali spolu dieťa, staral sa
o ňu. Takisto obžalovaný poprel, že by nosil vonku so sebou nejakú zbraň, ani počas predmetnej noci
tomu nebolo inak. Zo zranenia manželky bol zaskočený, bol ticho. Pýtal sa seba, čo sa stalo.Poškodená T. C., manželka obžalovaného vypovedala, že keď vyšli z Alexa, smerovali k Mašli a tam
si chcela kúpiť cigarety a svedok M. pálenku. Ani jedno a ani druhé nakoniec nebolo kúpené. Iné veci
nechceli. Keď sa vracala po ulici, ktorej názov nevie uviesť, jednalo sa o dlhšiu ulicu, išla po pravej

strane cesty a vo vzdialenosti asi 50-60 metrov za ňou išiel jej manžel a registrovala s ním aj svedka
M.. Toto zistila približne z miesta ako je reštaurácia u Franka. Vtedy boli obidvaja tak ako ona na pravej
strane ulice. To, že by potom mali prejsť na ľavú stranu ulice, si prvý krát uvedomila, až keď bola pri tej
schránke. Počas cesty si všimla asi dve partie ľudí, ale priamo k očnému kontaktu medzi nimi nedošlo.
Jedna partia šla predo ňou a z tej partie niekto povedala „aha cigánka“ Boli to asi traja muži. Jeden z

nich mal kapucňu, ten ktorý to povedal. Nezaregistrovala, či sa k nej otočil. Ostatní sa neotočili. Kapucňu
mal len jeden člen skupiny. Ten, ktorý jej to povedal, tak si myslí, že ju aj kopol zozadu do chrbta. Spadla
na zadok a ani si neuvedomila, že ju niekto pichol a ani doteraz nevie, čím a kto to vlastne z nich bol.
Ani obžalovaný, ani svedok M. to určite neurobili. Na to pribehli manžel so svedkom M.. Jej sa vtedy
nedalo rozprávať a až keď pribehli, tak sa divili, prečo sedí. Manžel sa o ňu ešte aj potkol. Svedok M.
zbadal, že jej tečie veľmi krv z hrude. Vyzliekol tričko a priložil jej ho tam. Myslela si, že manžel chcel ísť

na políciu, lebo šiel tým smerom. Videla ho, že nešiel tam, ale volal z mobilu prvú pomoc. Jej sa aspoň
zdalo, že sanitka dlho nechodila. Obžalovaný poslal M. na políciu a on sám stál pri nej. V tom čase tam
stále sedela, manžel jej prikladal tričko na hruď, ale to nikto z polície nevidel. Pamätá si, že ju dali na
nosítka, keď prišla záchranka, ale strašne to bolelo. Vie, že ju odviezli na polikliniku do Zvolena, nasadili
nejaké infúzie. Bolo tam strašne veľa doktorov, tak ani nevie, kto bol pri nej. Ešte aj novinári boli fotiť

a napísali nepravdivý článok. Myslí, že jeden z doktorov jej zašíval hruď, toto osobne vnímala. Potom
sa niekto s ňou rozprával, ale nevie kto. Mohla mať aj uspávaciu infúziu. Určite odpovedala na otázky,
keď sa jej niekto pýtal. Komunikovala vtedy aj s doktormi a aj s policajtmi. Nemá vedomosť o tom, že
by došlo k jej prevozu do nejakej inej nemocnice. Počas večera a noci vypila 4-5 malých pív a ešte
jednu vodku, čo ale manžel nevidel, to bolo v Alexe. Udalosti vnímala, nemala problémy s rovnováhou.

Povedala by, že manžel vypil asi 5 veľkých pív. O svedkovi sa nevie vyjadriť, lebo ho stretli až v Alexe.
Pokiaľ sa týka pohybu od Alexa k Mašli a naspäť nedošlo medzi ňou a manželom a svedkom M. k
žiadnemu incidentu a to ani navzájom. S manželom žije spolu niečo vyše roka, nemali žiadne konflikty.
Od uzavretia manželstva ale mala konflikty s bývalým druhom, ktorý ju napáda a vyhráža. To bolo v
novembri 2014. Volá sa U. L.. Táto skutočnosť bola oznámená polícii a aj súd bude mať z toho. Konflikty

s inými osobami nemala. V predmetnú noc a večer do kontaktu s U. L. neprišla. Pokiaľ chodili vonku s
manželom, nenosil pri sebe ani nôž a ani iné podobné veci a nemal to ani doma. Poškodená poprela,
že by ju pichol manžel.

Svedok H. M. uviedol, že keď prvý krát videl pri schránke poškodenú, bol na pravej strane cesty a to

približne zo vzdialenosti 10-15 metrov a v tom čase už bol obžalovaný pri nej. Mal aj telefón v ruke. Toto
však videl, až ke prišiel blízko k nemu. Posledný krát predtým ju videl prechádzať popri mestskej polícii
cez cestu. Bolo obdobie, keď ju aj stratil z dohľadu. Časovo by to ohraničil na 5-10 minút. V čase, keď
prechádzala poškodená cez cestu, nevidel v jej blízkosti žiadnych ľudí. Bola tam aj tma. Kým prišiel k
tým schránkam, neregistroval žiadnych ľudí, išiel však kus pozadu a bola tam tma. Prišiel k poškodenej,

kľakol si k nej, videl, že má krvavú ranu, tak si zobliekol tričko a dal jej ho na to miesto. V tom čase
obžalovaný držal v ruke telefón a volal záchranku. Nevie, či sa mu to podarilo. Svedok bežal na mestskú
políciu z vlastného popudu. V čase, keď videl poškodenú prechádzať cez cestu, bol obžalovaný v jeho
blízkosti. nejakých 5 metrov vpredu. Pokiaľ šiel na mestskú políciu, bol úspešný a vrátil sa aj s jedným
policajtom. Nevie, či v tom čase tam už bola záchranka, bol z toho v šoku. Myslí si, že obžalovaný

v rukách nemal nič, keď videl poškodenú prechádzať cez cestu. Povedal by, že boli všetci traja pod
vplyvom alkoholu. Keď v prvom momente videl poškodenú pri schránkach tak nevie, v akej polohe
bola. Keď prišiel bližšie, bola ležiaca, ale nevie to presne špecifikovať. Ona sa nejak zošuchla, pričom
predtým bola opretá o tú skrinku. Pomaly sa posúvala na zem. V podstate ležala, len hlavu mala opretú
o schránku. Potom ako k nej pribehol, pýtal sa jej, čo sa jej stalo. Nevie to popísať, čo povedala. Počas

toho, kým tam bol, až do odchodu na políciu, poškodená nehovorila nič. Obžalovaný pri poškodenej stál
a nejak mal vsunutú nohu. Aj si myslel, že či ju aj náhodou nekopol. Svedok potvrdil, že mali výmenu
názorov obžalovaný s poškodenou ohľadom nejakej ženy a vykrikovali si niečo ohľadom tej baby, aj
ohľadom dieťaťa, ktoré T. čaká. Dať dolu tričko bolo jeho spontánne rozhodnutie. Po príchode na miesto
činu nemá vedomosť o tom, že by nejako okrem volania pomáhal niekto poškodenej. Obžalovanému

povedal, aby volal záchranku a že on idem na políciu. Nevie, na základe ktorého volania prišla polícia. O
pohybe nohy obžalovaného si myslel, že ju kopol. Mohol sa však aj potknúť o poškodenú. Bezprostredne
pre skutkom si nevšimol nikoho. Bola tma, bolo ráno. V čase, keď ležala poškodená opretá o schránku,bol obžalovaný v jej blízkosti. Svedok poprel, že by za jeho prítomnosti mal obžalovaný zbraň. Svedok
nemôže vylúčiť okolnosť, že by páchateľom bol obžalovaný, ale neverí tomu.

Z výpovede svedka P.. B. W. bolo zistené, že svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl.
113, kde uviedol, že sa poškodenej po jej prevoze do Banskej Bystrice pýtal, kto ju bodol a aký veľký
bol ten nôž. Poškodená mu uviedla, že ju bodol jej manžel a nevedela uviesť veľkosť noža, pretože
sa to podľa nej udialo veľmi rýchlo. V tom čase boli na izbe, kde prebehol rozhovor ešte dve staršie
pacientky, ale tie sa venovali svojím záležitostiam a tak nemuseli počuť obsah rozhovoru. Je možné,

že pri tom rozhovore s pacientkou bol prítomný aj niekto iný. Pacientka mohla byť ovplyvnená liekmi,
boli jej ordinované lieky proti bolesti, analgetiká. To, čo sa pýtal, sa dozvedel hneď. Pacientka nemala
problém s artikuláciou, reagovala normálne. Nepovedal by, že by bola nejaká výrazne ospalá. Viac sa
pacientky nepýtal nič a už s ňou do kontaktu neprišiel. Zotrváva na tom, že v čase, keď s pacientkou
mal rozhovor, mohol tam byť aj P.. Š.. On ju vyšetroval z toho dôvodu, že bola v druhom stave. Stáva
sa aj to, že pacienti následne odvolávajú svoju výpoveď. Pacientka pôsobila na neho tichým dojmom.

Keď mu pacientka hovorila o tom, že jej to mal urobiť manžel, bližšie podrobnosti k tomu neuviedla a
on sa ani nepýtal.

Na žiadosť obhajcu bola medzi svedkom a poškodenou vykonaná konfrontácia, kde svedok do očí
poškodenej uviedol, že mu poškodená povedala, že jej to mal spôsobiť jej manžel a následne to prikázal

zapísať aj do prijímacej lekárskej správy. Poškodená toto pri konfrontácii poprela, že si na tohto svedka
nepamätá.

Z výpovede svedkyne G.. P. P. súd zistil, že sa zobudila na hlasy z ulice, keďže mala otvorený vetrák na
okne. Keď sa pozrela vonku, videla od pravej strany od schránky 2 mužov a 1 ženu. Nevie sa vyjadriť k

tomu, či tieto osoby boli pri sebe. Už pri prvom raze poznala, že sa jedná o 2 mužov a 1 ženu. Snažila
sa spať ďalej, ale ten rozhovor pokračoval a padli tam aj nejaké nadávky. Predpokladá, že nadávky
smerovali k žene, keďže tam padli slová „ty kurva“. Toto počula vtedy, keď ešte ležala. Pokiaľ sa druhý
krát pozrela smerom z okna, tie osoby boli bližšie k schránke a to smerom od Hronu. Stále sa jednalo
o 2 mužov a 1 ženu, ale ako boli rozložení, tak to nevie. Po tretí krát sa pozrela až vtedy, keď sa tam

spomínalo niečo so sanitkou. Počas toho ako sa pozerala z okna nevidela fyzický útok, nevidela žiadne
iné osoby, či už na mieste alebo prechádzať. Jeden muž bol bližšie k tej žene, ale bližšie to popísať nevie.
Keď sa tretí krát pozrela smerom z okna, tak videla ženu, ako bola zošuchnutá nejako vedľa schránky
alebo sedela. Pamätá sa, že jeden muž bol bez trička a jeden s tričkom, ale kedy to prvý krát zistila tak
to uviesť nevedela. Svedkyňa sa dívala z miesta, ktoré bolo za ženou, videla jej chrbát, takže zranenia

nevidela. Jeden muž ako keby čupel pri tej žene a jeden stál. Nevie s určitosťou povedať, že či čupel
ten s tričkom, či ten bez neho. Nevie sa vyjadriť k časovému obdobiu medzi prvým a tretím pozretím.
Pokiaľ sa dívala tri krát, tak vždy tam boli tieto tri osoby. Povedala by, že slovný konflikt prebiehal medzi
jedným mužom a jednou ženou. Pokiaľ sa aj žena vyjadrovala, tak tam bola spomenutá nevera. Pri
odstraňovaní rozporov ohľadom útok čítaním z výpovede na čl. 141, kde svedkyňa uvádzala, že videla,

že hádajúci sa muž ženu ako keby strčil, na čo ona spadla pri poštovej schránke na zem, svedkyňa
uviedla, že pokiaľ to tak v prípravnom konaní uvádzala, tak to tak aj vnímala. Svedkyňa nepočula nejakú
zvýšenú komunikáciu iných osôb počas doby, keď ležala. Svedkyňa nemôže vylúčiť alebo pripustiť, že
počas doby, keď ležalia, sa tam objavili ďalšie osoby alebo odišli, ale nepredpokladá to vzhľadom na
krátkosť času medzi pozretiami. Jeden z mužov bol zavalitejší a jeden štíhlejší. Nespomína si na nejaké

významnejšie znaky týchto ľudí.

Svedkyňa F. I. vypovedala, že mala službu zo 14. na 15.08.2014 v občerstvení Mašla a prišli dovnútra
jedna žena a jeden muž a aj niečo chceli. Tá žena niečo chcela, ale už nevie čo. Pri odstraňovaní
rozporov svedkyňa potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania na čl. 153 s tým, že po tom, čo žena

v podniku pýtala vodku, pristúpil k tejto žene nižší zavalitejší muž a tento jej začal nadávať a ťahal ju
z priestorov občerstvenia násilím.

Vo veci vypočutý svedok P. Š., otec poškodenej, uviedol, že o skutku sa dozvedel od T. C., ktorá robila
upratovačku v nemocnici, že tam priviezli dcéru. Hovorili s dcérou ešte počas pobytu v nemocnici, ale

nejako ich nevnímala. Potom s ňou hovoril aj v Bystrici po 3-4 dňoch. Vo Zvolene sa jej na to pýtal, ale
nerozumel jej nič. Nevie o tom, že by niekto z rodiny hovoril s dcérou počas toho ako bola prevezená
do Bystrice a prvé dni jej pobytu tam. Pokiaľ bol druhý krát za ňou, tak mu nevedela presne popísať
ako sa to malo udiať. Zase asi až po 3-4 dňoch bol opätovne v Bystrici za ňou. Keď sa jej to znovupýtal tak povedala, že on to nebol, že proste len pocítila ranu a manžel šiel za ňou a ona bola vpredu.
Nevedela mu povedať, kto jej to mal spôsobiť. Keď bol prvý krát v Bystrici tak dcéra bola pod prístrojmi a
nevedela tak plynule hovoriť a aj tá návšteva sa musela prerušiť. Po druhý krát to už bolo lepšie. Otázku

prokurátora, prečo informácie, ktoré predniesol na hlavnom pojednávaní, neuviedol pri svojej výpovedi
dňa 20.11.2014, kedy odmietol vypovedať, svedok nevedel zodpovedať.

Ďalej boli vo veci vypočutí príslušníci Mestskej polície vo Zvolene a OO PZ Zvolen.

Svedok P. T. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 146, 149 - 155. Potvrdil, že približne v čase okolo 03.45
hod. počul ženský výkrik ako pri nejakej hádke ako keby sa niečo domáhala alebo si niečo vynucovala.
Po nejakom čase zazvonil na mrežu, kolega O. sa išiel pozrieť a svedok videl nejakého chlapa a z
rozhovoru medzi nimi pochopil, že malo dôjsť k nejakému zraneniu. Kolega išiel aj s chlapom na miesto
činu a on zostal na základni. Následne bolo aj chlap aj podozrivý eskortovaní na ich základňu. Svedok
svoju výpoveď doplnil, že na miesto činu bola vyslaná hliadka miestnej polície inšpektor O. a F.. Hliadka

mestskej polície tam bola prvá. Obžalovaný pôsobil, mimoriadne kľudne a vyjadril sa, že keď mu to chce
niekto prišiť, tak že on to neurobil. U obžalovaného sa pri prehliadke nenašli žiadne predmety.

Výpoveď svedka T. potvrdil svedok U.Á. O., ktorý osobu, ktorá im zazvonila, poznal a jednalo sa o H.
M.. Uviedol mu, že treba volať záchranku pre zranenú ženu. Na chodníku v tráve pri poštovej schránke

sedela žena, mala zakrvavené šaty a bolo jej vidieť ranu v oblasti hrudníka. Z pevnej linky na stanici
volal záchranku a komunikoval s nimi pri záchrane poškodenej. Obžalovaný tam stál, bol kľudný, zatiaľ
čo svedok M. vystresovaný. Svedkovi sa obžalovaný vyjadril, že ak jej niekto ublížil, tak jej bývalý muž.

Svedkovia U. F. a H. O., členovia hliadky Mestskej polície Zvolen, vypovedali zhodne o skutočnosti,

odkiaľ sa na miesto činu presúvali a že išli po ul. M. R. Štefánika a prišli tam do dvoch minút od
vyrozumenia služby. Po ceste nestretli žiadne skupiny ľudí. Pri poštovej schránke sa nachádzali 3 osoby,
dvaja muži a jedna žena, ktorá ležala v kvetinovom záhone. Jeden muž bol nad ženou sklonený a v
blízkosti bol druhý chlap, ktorého svedok F. poznal a bol to obžalovaný. Obžalovaný uvádzal, že jej to
spôsobil jej bývalý frajer. Obžalovaný pôsobil kľudným dojmom, zatiaľ čo druhý muž bol vystrašený.

Svedok F.. U. D. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 182, kde hovoril, ako sa dozvedel o predmetnom
skutku a aké opatrenia ako funkcionár OO PZ Zvolen urobil. Svedok svoju výpoveď doplnil, že po tom,
ako sanitka odviezla poškodenú do nemocnice, tam zašiel a absolvoval s ňou po dohovore s MUDr.
H. rozhovor. Z toho, čo sa dozvedel, dedukoval, že poškodená mohla poznať páchateľa skutku. Keď

sa pýtal otázky poškodenej, odpovedala síce tichšie, ale plynule. Sťažovala sa len na bolesť hrudníka
a na to, že je smädná. Keď sa pýtal na skutočnosť, či jej zranenia mohol spôsobiť svedok, povedala,
že nie, že on to určite nebol. Keď sa pýtal, či jej to mohol spôsobiť manžel, poškodená odvrátila hlavu,
vyhŕkli jej slzy z očí a odmietla ďalej komunikovať. Z výparov bolo cítiť, že asi bola pod vplyvom alkoholu.
Vyjadrovacie schopnosti mohli byť trochu ovplyvnené, ale skôr zranením. Vie, že vtedy tiekli poškodenej

dve infúzie.

Skutočnosť, že sa svedok F.. D. rozprával s jeho dovolením s poškodením potvrdil svedok MUDr. U.
H., ktorý takisto uviedol, že pokiaľ sa poškodenej pýtal na zdravotný stav, mu bola poškodená schopná
odpovedať.

Vo veci boli vypočutí aj členovia hliadky OO PZ Zvolen S. Č. Y. F. H.. Potvrdili, že boli v ranných
hodinách vyslaní stálou službou na preverenie oznámenia k budove MsP Zvolen, že tam má byť nejaká
zranená žena. Presúvali sa po Divadelnej ulici a cestou nestretli žiadne skupinky ľudí. Svedok Č. uviedol,
že svedok, ktorého vyťažovali, povedal, že mali mať obžalovaný s poškodenou hádku kvôli tomu, že
poškodená bola tehotná a obžalovaný jej mal vyčítať, že dieťa nie je jeho. To, že sú obžalovaný s

poškodenou manželia, sa dozvedel hneď na mieste samom. Obžalovaný mu pripadal veľmi kľudný,
na rozdiel od svedka, ktorý bol z celej situácie vystresovaný. Obaja muži boli odvedení na mestskú
políciu, tam boli aj prvotne vyťažení a následne odvezení na OO PZ. Svedok H. doplnil svoju výpoveď
o skutočnosť, že pokiaľ sa poškodenej pýtali na všeobecné otázky, odpovedala plynule a logicky.
Pokiaľ komunikáciu presunuli na otázky skutku, tak ten postoj poškodenej bol odmietavý a ukončila

komunikáciu. Obžalovaný sa tváril tak, ako keby sa ho vec netýkala. Na pánovi M. boli vidno emócie
a aj ho trápilo, čo sa stalo.Svedok Y. S. uviedol, že absolvoval rozhovor s obžalovaným a to nielen cestou na okresný súd ( pri
rozhodovaní o vzatí do väzby ), ale aj na ňom. Pýtal sa ho najprv, ako to vyzerá s jeho ženou. Svedok sa
ho pýtal, kde je ten predmet, ktorým mala byť bodnutá jeho žena. To, čo vypovedal v prípravnom konaní,

že sa obžalovaný mal vyjadriť slovami „že nôž nemáme a ani ho mať nebudeme“ je pravdou. Svedok S.
obžalovanému hovoril, že pokiaľ by sa priznal, bola by to poľahčujúca okolnosť. Nevie sa vyjadriť, že z
čoho nadobudol obžalovaný to presvedčenie, že sa nôž nenájde.

V rámci úkonov prípravného konania bol zabezpečený aj znalecký posudok znaleckou lekárskou

organizáciou a konkrétne znalcom MUDr. Martinom Abelovským, ktorý v písomnom vyhotovení
znaleckého posudku č. 138/2014 atento bol prečítaný postupom podľa § 268 od. 1 Tr. poriadku, kde
okrem iného špecifikoval spôsobené zranenia poškodenej, teda že poškodená utrpela penetrujúcu
bodnú ranu pravej prednej hrudnej steny s rozvojom pneumothoraxu, teda s kolapsom pľúcneho
parenchýmupravýchpľúcaprítomnosťoumasívnehohemothoraxu -krvácaniadopravej pohrudnicovej
dutiny, ktoré spôsobilo cirkulačný šok pri závažnom krvácaní do hrudnej dutiny, pričom k mechanizmu

vzniku zranenia sa vyjadril v tom zmysle, že poškodená utrpela izolovanú bodnú ranu pravej prednej
strany hrudnej steny, pričom takéto zranenia všeobecne vznikajú hrotnatým predmetom, ktorý preniká
do tela približne v smere svojej osi. Spôsobené zranenie svedčí pre aktívne konanie inej osoby.
Znalec v podstate vylúčil náhodné napichnutie a to vzhľadom na miesto vniknutia nástroja do tela a
uvedenú lokalitu incidentu, pričom takúto možnosť je možné pripustiť len v hypotetickej rovine. Bližšie

nešpecifikovaný bodno-rezný nástroj vnikol do hrudníka vpravo od hrudnej kosti medzi 3. a 4. rebrom.
Bodný kanál bol hlboký, pričom zraňujúci nástroj prenikol celou hrúbkou hrudnej steny a zasiahol
väčšiu bližšie nešpecifikovanú cievu a poranil pľúcne tkanivo. Táto rana spôsobila kolaps pravých
pľúc, čím došlo k rozvoju závažného šoku pri život ohrozujúcom krvácaní, čo priamo ohrozilo tak život
poškodenej ako aj jej plod. Toto zranenie jednoznačne vykazuje známky ťažkej ujmy. Primeraná doba

práceneschopnosti na takéto zranenie podľa znalca je 8 až 10 týždňov. Poškodená bola prvé hodiny v
bezprostrednom ohrození života.

Vzhľadom na osobu páchateľa a hrozbu uloženia doživotného trestu boli do konania pribratí za
účelom vypracovania znaleckého posudku znalci z odboru zdravotníctva - psychiatrie, ktorí v písomnom

vyhotovení znaleckého posudku okrem iného konštatujú, že po prevedení forenzného psychiatrického
vyšetrenia obžalovaného je možné konštatovať, že tento v čase skutku netrpel a ani v súčasnej dobe
netrpí duševným ochorením takého druhu, že by toto mohlo ovplyvniť jeho konanie. V inkriminovanom
čase konal cielene a vedome, pričom v jeho osobnosti je prítomné násilnícke správanie, ktoré je
egocentrickymotivované.Pokiaľ ajbolobžalovanýpodvplyvomalkoholu,jednásaunehoozneužívanie

alkoholu bez vytvorenia chorobnej väzby. Jedná sa o osobnosť jednoduchšiu, emočne labilnú,
egocentrickú s málo rozvinutými vyššími citmi. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného
v čase skutku boli v podstate nenarušené. Obžalovaný je spôsobilý plne rozpoznať protiprávnosť
činu. Znalci však akcentujú, že vzhľadom na štruktúru osobnosti obžalovaného nemožno v budúcnosti
vylúčiť páchanie obdobnej trestnej činnosti a preto navrhujú voči nemu realizovať prísnejšie represívne

opatrenia. Ďalší vývoj osobnosti bude závisieť na prostredí, v ktorom sa bude nachádzať, pričom však
znalci poukazujú na vek obžalovaného a teda na malý predpoklad na zmenu návykov a zmenu svojho
disfunkčného správania.

Súčasťou tohto znaleckého dokazovania je aj vyšetrenie klinickým psychológom PhDr. Emíliou

Gajdošovou, ktorá za tým účelom bola takisto do konania pribratá ako znalkyňa a ktorá vypracovala
znalecký posudok z odboru psychológie, v závere ktorého konštatuje, že z hľadiska prognózy ďalšieho
vývoja osobnosti je malá pravdepodobnosť, že by v oblasti jeho protispoločenského správania nastali
u neho podstatné zmeny a prognóza jeho resocializácie je skôr nepriaznivá. Obžalovaný má tendenciu
v kontaktoch s druhou osobou byť v dominantnej pozícii, mať prehľad v danej situácii a presadzovať

svoj názor.

Znalci boli zároveň aj vypočutí na hlavnom pjednávaní.

Znalkyňa MUDr. Jana Bahledová zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 58/2014 a

nechcela na ňom nič zmeniť a ani doplniť. So spoluznalcom MUDr. Moravčíkom dospeli k rovnakým
záverom. Pokiaľ konštatovali, že vzhľadom na štruktúru osobnosti obžalovaného, nemožno vylúčiť
páchanie obdobnej trestnej činnosti aj v budúcnosti, vychádzali z dostupných informácií a hlavne
pokiaľ sa týka o opakovanú trestnú činnosť, povahové črty obžalovaného, jeho životnú históriu afilozofiu. Trvajú aj na tom realizovať prísnejšie opatrenia plynúce zo zákona za účelom zabezpečenia
ochrany spoločnosti pred samotným obžalovaným. Pokiaľ konštatovali v povahových črtách sklony k
manipuláciám, jedná sa o manipulácie jednoznačne v prospech obžalovaného a má sklony za týmto

účelom aj manipulovať okolie s cieľom získať nejakú výhodu pre seba. Pokiaľ konštatovali tendenciu
k impulzívnemu správaniu, táto tendencia je vo vzťahu ku všetkým ľuďom, nielen k ženám. Poukazuje
na to, že vzorce správania sú už u obžalovaného fixované a je malý predpoklad na to, aby človek s
takouto výbavou sa naučil fungovať normálne, pokiaľ sa týka správania, to by si musel najprv priznať
tieto záležitosti s tým, že pokiaľ by sa mal človek zmeniť tak pokiaľ sa týka osobnostnej štruktúry

by si táto zmena vyžadovala dlhodobý proces. Akcentuje aj tú skutočnosť, že napriek represívnym
opatreniam realizovaných v minulosti, nedošlo k významnej zmene života a správania obžalovaného.
Pokiaľ konštatovali, že motívom alebo pohnútkou bola tendencia dominovať a presadiť názor, môže to
súvisieť aj so žiarlivosťou obžalovaného. Znalci nezistili žiadnu duševnú chorobu a ani poruchu a preto
aj v odpovedi na otázku č. 5 konštatovali, že z psychiatrického hľadiska nie je obžalovaný pre spoločnosť
nebezpečný a nenavrhli preto ani ukladanie ochrannej liečby. Jedná sa o osobnostné črty obžalovaného

a je na ňom, akým spôsobom chce žiť ďalej. Konštatovali však v konaní obžalovaného impulzivitu a preto
uvádzali, že nemožno vylúčiť, že by sa podobné konanie mohlo v budúcnosti zopakovať. Konštatovali
sme v bode 7, že záleží aj na prostredí, v ktorom sa bude obžalovaný nachádzať, pričom rodinné
prostredie je len časťou, kde sa bude obžalovaný vyskytovať, pretože do toho musia zarátať aj iné
prostredie, keďže obžalovaný nebude sa vyskytovať stále len v rodine. Takisto by s tým mohlo súvisieť aj

prípadné zamestnanie. Obžalovaný už bol v minulosti ženatý, aj keď krátko a mal už jednu dcéru. Vôľové
vlastnosti sa u obžalovaného časom oslabovali a nemožno sa vyjadriť k otázke, či práve narodenie
dieťaťa by bolo takým závažným a zásadným zlomom v jeho správaní. Konštatovali v znaleckom
posudku aj to, že obžalovaný uvádzal a aj v zdravotnej dokumentácii sa vyskytujú ním uvádzané poruchy
pamäte s tým, že by poukázala na to, že má obžalovaný schopnosť manipulovať s určitými faktami, keď

na jednej strane zneužíva sociálny systém s tým, že mu priznali invalidný dôchodok a na druhej strane
uvádza, akým spôsobom chce zabezpečiť svoju rodinu. Ťažko povedať, či by obžalovaný zmenil svoje
správanie, pretože mať dieťa nie je len radosť, ale aj starosť a nedá sa predpovedať, akým spôsobom
by na starostlivosť reagoval. Osobnosť obžalovaného sa hodnotí v celku a nie je osobnosť diametrálne
odlišná počas celého svojho vývoja. Nemôže vytrhávať z kontextu nejaké obdobie v minulosti. Skôr by

otočila tú otázku, že zaujímavé by mohlo byť práve to, keby niekto sa celý život správal zodpovedne a
potom by urobil nejaký nepredvídateľný skutok.

Znalkyňa PhDr. Emília Gajdošová uviedla, že trvá na obsahu a záveroch znaleckého posudku. Nechcem
na ňom nič zmeniť a ani doplniť. V odpovedi na otázku č. 1 konštatovali impulzívne konanie, afektívnu

a emočnú labilitu. Jedná sa o trvalú výbavu osobnosti obžalovaného. Poukazuje na to, že sklon k
manipulatívnosti v prospech seba je pomerne výraznou črtou osobnosti obžalovaného. Obžalovaný má
predpoklady na skratové konanie, zvlášť pod vplyvom alkoholu, kedy sa znižujú racionálne zábrany.
Aj keď konštatovali malú pravdepodobnosť zmien protispoločenského správania, nedá sa to úplne
vylúčiť. Je určitá možnosť, že pokiaľ by bol trest dostatočne dlhý, mohli by nastať zmeny v osobnosti

obžalovaného, ale muselo by sa jednať o obdobie minimálne niekoľkých rokov. Aj keď prognóza je skôr
nepriaznivá, hypoteticky sa vylúčiť nedá. Môže vplyvom rokov nastať určité skľudnenie, môže to súvisieť
aj s poklesom hormonálnejšej činnosti. Pokiaľ odpovedala na otázku č. 6, že nie sú zistené nadmerné
agresívnečrty,malasomkdispozíciiRT,aletakistoakoMUDr.Bahledová,nepoznalaokolnostiprípadov.
Aj keď sa nedá vylúčiť náprava obžalovaného, stále je to vo veľmi malej pravdepodobnosti. To, že

by povedali, že nie je nádej na akúkoľvek zmenu k lepšiemu, by musel byť úplne extrémny prípad,
napríkladsériovéhovrahaapodobne.Akbysaznalkyňamalavyjadriťkpercentuálnejpravdepodobnosti
zmeny k lepšiemu, tak by to bolo 5 %, ale na druhej strane väčšinou u starších ľudí dochádza k
ukľudneniu a prehodnoteniu svojho predchádzajúceho života. Hypoteticky by mohlo dôjsť aj k zhoršeniu
stavu napríklad v prípade nejakej demencie a podobne. Efekt impulzivity nemusí byť daný tým, že

bezprostredne predchádza konaniu nejaký verbálny konflikt, pretože tá impulzivita, resp. tá pohotovosť
k impulzivite môže trvať dlhšiu dobu a môžeme hovoriť o pol hodine, hodine. Pravdepodobný scenár
bol ten, že verbálny konflikt mohol byť ešte predtým ako išli smerom domov, pričom tá skutočnosť, že
poškodená išla pred ním, mohlo stupňovať určitý afekt obžalovaného. Obžalovaný síce mohol situáciu
hypoteticky riešiť tým, že by po poškodenej kričal, ale asi to bolo už v takej výraznej miere, že to nestačilo

na vyventilovanie a že to prešlo do fyzického útoku.

Z lekárskych správ na čl. 277-285 bolo zistené, že poškodená bola do Nemocnice Zvolen privezená
dňa 15.08.2014 o 04.52 hod. s tým, že bola ako diagnóza konštatovaný - úrazový hemopneumotorax.Následne v čase 12.30 hod. bola poškodená prevezená do FNsP FDR Banská Bystrica, kde bola prijatá
o 13.20 hod. predmetného dňa. Z traumatologického oddelenia bola prepustená dňa 21.08.2014 o 09.00
hod. a následne prevezená opätovne do Nemocnice Zvolen, kde bola až do 25.08.2014 do 12.00 hod..

Miesto činu bolo zadokumentované celkovo 30 fotografiami pri vykonanej ohliadke mieste činu, ktorá
sa uskutočnila dňa 15.08.2014 v čase od 07.05 hod. do 09.30 hod.. Boli nájdené biologické stopy 1-4,
pričom bol použitý aj služobný pes. Zároveň s týmito úkonmi boli obžalovaný a svedok M. vyzvaný
na vydanie oblečenia, pričom boli vydané zo strany obžalovaného : tričko, nohavice, topánky a zo

strany svedka : nohavice a modré tenisky. Tieto veci boli podrobené znaleckému dokazovaniu KEÚ PZ,
pričom na základe znaleckého posudku č. PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2786 / č.l. 200-204 / bolo zistené,
že biologická stopa č. 1 a to krvná stopa pochádza od poškodenej, pričom biologické stopy 3, 4, ktoré
mal na veciach obžalovaný, pochádzajú od poškodenej / krvné stopy /.

Obžalovaný ako aj svedok M. boli podrobený dychovej skúške, pričom v čase o 08.41 hod. dňa

15.08.2014 mal svedok M. pozitívnu dychovú skúšku s výsledkom 0,95 mg/l. Obžalovaný mal v čase
o 09.12 hod. 0,28 mg/l.

V predmetnej trestnej veci nastala neobvyklá situácia, keď obžalovaný H. C. poprel spáchanie skutku,
poškodená neuviedla, kto jej mal a akým spôsobom spôsobiť zranenie, pričom odmietla účasť na

skutku aj obžalovaného, aj svedka M. a svedok M. tiež uviedol, že skutku sa nedopustil. Situácia sa
skomplikovala aj tým, že nebola nájdená doličná vec a to predmet, ktorý spôsobil zranenie poškodenej
a to aj napriek nasadeniu dostupných policajných síl v deň skutku a aj v nasledujúci deň. Preto v
tejto veci chýbajú priame dôkazy. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR č. R 38/1970 však súd
môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že vo svojom súhrne tvoria

logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov / teda nestačí len jeden nepriamy
dôkaz /, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k
dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného
záveru. Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie skutku a uvádzal, že sa skutku nedopustil, že
poškodenú len našiel pri poštovej schránke a odôvodňoval to tým, že mal problémy s chôdzou a preto

šla poškodená napred. Predostrel verziu o tom, že zranenia mal poškodenej spôsobiť bývalý partner
poškodenej, ktorý jej aj v novembri 2014 hrozil. Táto verzia však bola vyvrátená samotnou poškodenou,
ktorá uviedla, že jej to bývalý partner nespôsobil. Obžalovaný sa síce môže brániť spôsobom, akým
uzná za vhodné, ale v tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný mal mať verbálny
konflikt ešte pred skutkom a to v občerstvení Mašľa, o čom vypovedala svedkyňa I., že pokiaľ si

poškodená pýtala vodku, prišiel za ňou obžalovaný a násilím ju ťahal z podniku. Takisto svedok M.
uvádzal jednak vo svojej výpovedi a jednak pri vyťažovaní príslušníkmi polície, či už mestskej alebo
štátnej, že prebehol verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodenou aj ohľadom skutočnosti, že
sa obžalovanému nezdalo, že by mal byť otcom dieťaťa, ktoré čakala poškodená. Obžalovaný ako aj
svedok M. uvádzali, že mali prísť následne k miestu činu a poškodená tam už mala byť. Túto časť

výpovedí obidvoch zúčastnených aktérov však súd považuje za nevieryhodnú, vzhľadom na skutočnosť,
že vo veci vypočutá svedkyňa G.. P. uvádzala, že sa opakovane zobúdzala na hlasnejšiu komunikáciu,
ktorá sa mala udiať na ulici, kde mala okno svedkyňa a jednalo sa o miestnosť, kde svedkyňa spala.
Svedkyňa uvádzala, že sa pri tejto príležitosti bola pozrieť tri krát z okna, pričom vždy videla dvoch
mužov a jednu ženu a pred druhým pozretím dokonca zaregistrovala aj verbálny konflikt s tým, že muž

mal žene vulgárne nadávať „ty kurva“, preto sa opätovne pozrela z okna a tieto osoby boli už bližšie k
schránke smerom od rieky Hron. Svedkyňa popísala dvoch mužov ako zavalitejšieho / čomu by mohol
zodpovedať popis obžalovaného / a druhého ako štíhlejšieho. Svedkyňa síce nevylúčila, že by sa počas
doby, keď ležala, objavili nejaké ďalšie osoby, ale nepredpokladala to, vzhľadom na krátkosť času medzi
jednotlivými pozretiami. Navyše v prípravnom konaní táto svedkyňa uvádzala, že pri druhom pozretí sa

videla ako hádajúci sa muž ženu ako keby strčil, na čo ona spadla na zem pri poštovej schránke. Z
uvedeného vyplýva skutočnosť, že predmetné osoby / obžalovaný, poškodená a svedok M. / nemohli
prísť na miesto činu postupne, ale sa na ňom zdržiavali súčasne. Vyplýva to zo skutočnosti, že na mieste
činu museli byť pred bodnutím poškodenej, pretože svedkyňa prezentovala hádku ženy s mužom, to
znamená, že počula jej hlasový prejav, pričom po bodnutí poškodená uvádzala, že už hovoriť nemohla,

čomu by zodpovedalo aj zranenie - pneumotorax a hemotorax.

Poškodená pri vyjadrovaní sa, že kto jej to mal spôsobiť, prezentovala verziu o tom, že ju míňala skupina
mužov, pričom jeden z nich ju mal fyzicky napadnúť kopom do chrbta, na čo následne mala spadnúťna zadok a pritom ju mal nejaký muž v kapucni pichnúť. Okrem skutočnosti, že jej verzia je podľa
súdu nereálna v tom, že skupina podľa vyjadrenia poškodenej mala ísť oproti nej a poškodená mala
byť kopnutá do chrbta a druhá nereálnosť vyplýva z toho, že potom ako mala byť kopnutá zozadu do

chrbta mala spadnúť na zadok. Poškodená to síce vysvetľovala tým, že bola tehotná, ale súd tejto verzii
neuveril, pretože nie je technicky prijateľná. Ďalším dôvodom, prečo súd neuveril verzii poškodenej
je okolnosť, že potom ako svedok M. išiel oznámiť skutok na mestskú políciu, čo je budova hneď
vedľa miesta činu tak službukonajúci policajt mestskej polície poslal na miesto hliadku, ktorá sa zhodou
okolností nachádzala na ulici Štúrovej a prišla po ul. M.R. Štefánika na miesto činu do dvoch minút.

Jednalo sa o svedkov O. Y. F., ktorí vylúčili, že by po ceste registrovali akúkoľvek skupinu ľudí. V tejto
súvislosti súd dodáva, že na miesto bola vyslaná aj hliadka štátnej polície v zložení svedok H. a svedok
Č., z ich výpovedí vyplýva, že prišli na miesto činu z ulice Divadelnej a takisto po ceste neregistrovali
žiadnu skupinku ľudí. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v krátkom časovom rozmedzí sa
na miesto dostavilo 5 príslušníkov polície a okrem vyššie menovaných aj svedok O., ktorý uvádzal, že v
skorých ranných hodinách na mreži počul lomcovanie a išiel sa pozrieť, kto ňou lomcuje a zbadal svedka

M., ktorého poznal. Svedok O. v predmetnú noc slúžil so svojím kolegom T. a ten vypovedal, že približne
v čase o 03.45 hod. započul ženský výkrik ako by pri hádke a ako keby sa tá osoba niečoho dožadovala
alebo niečo si vynucovala. Na mieste skutku teda zasahovali svedkovia O., O., F. z Mestskej polície
Zvolen a svedkovia H. Y. Č.. Všetci svedkovia sa zhodli na tom, že obžalovaný pôsobil mimoriadne
kľudne, dokonca niektorí svedkovia sa podivovali nad jeho správaním, keď sa dozvedeli, že zranenou

osobou má byť jeho manželka. Naopak o svedkovi M. sa všetci svedkovia vyjadrili, že pôsobil vystrašene
a mal problém spracovať túto situáciu a lomcovali ním emócie. Na miesto činu sa následne dostavil
aj funkcionár OO PZ Zvolen svedok F.. D., ktorý po rozdelení úloh smeroval k poškodenej, ktorá bola
medzitým prevezená do nemocnice vo Zvolene k možnému vyťaženiu poškodenej a ustáleniu miesta
skutku. Svedok vypovedal, že zdravotný stav konzultovali s MUDr. H., ktorý povolil predbežné vyťaženie

poškodenej, pričom svedok D. opisoval prvotný rozhovor v tom smere, že poškodená bola pri vedomí a
nemala problém zodpovedať všeobecné otázky týkajúce sa zdravotného stavu, pričom svedok uvádzal,
že pokiaľ sa pýtal poškodenej, že kto jej zranenia mal spôsobiť a akým spôsobom, poškodená nemala
problém sa vyjadriť k tomu, že zranenie jej určite nespôsobil svedok M. a pokiaľ sa svedok D. pýtal
poškodenej, či jej to spôsobil jej manžel, poškodená odvrátila hlavu, vyhŕkli jej slzy z očí a odmietla

ďalej komunikovať. Rovnaký postoj zaujala aj pri tom ako sa hliadka OO PZ na mieste skutku pýtala na
všeobecné otázky a potom na otázky skutku. Konkrétne o tom vypovedal svedok H.Ň..

ĎalšímvýznamnýmnepriamymdôkazomjevýpoveďsvedkaMUDr.B.W.-lekáravNemocnicivBanskej
Bystrici, ktorý už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal podstatnú vec

a to, že sa mu poškodená sama mala zveriť so skutočnosťou, že jej predmetné bodnutie mal spôsobiť
jej manžel, teda obžalovaný. Svedok MUDr. W. uviedol, že poškodená na jeho otázky odpovedala
normálnym spôsobom, logicky, plynule. Na návrh obhajoby bola dokonca na hlavnom pojednávaní
vykonaná konfrontácia medzi týmto svedkom a poškodenou, pričom svedok jednoznačne do očí
poškodenej uviedol, že sa mu zdôverila s tým, že ju mal bodnúť obžalovaný a toto svoje stanovisko

nezmenil.

S prihliadnutím na vyššie uvedené absolvované rozhovory viacerých ľudí s poškodenou v dobe tesne
po skutku považuje súd výpoveď svedka P. Š. - otca poškodenej za nevieryhodnú, pretože svedok
vypovedal o tom, že mu nebola schopná dcéra nič normálne povedať, zatiaľ čo všetci ostatní svedkovia

tvrdili pravý opak. Na dokreslenie situácie súd poukazuje a aj prokurátor na to poukázal na hlavnom
pojednávaní, že svedok najprv odmietol v prípravnom konaní vypovedať a vypovedal až na hlavnom
pojednávaní, pričom dôvod tohto obratu na priamu otázku prokurátora vysvetliť nevedel.

Po zabezpečení úkonov v prípravnom konaní bolo dňa 16.08.2014 o 19.30 hod. rozhodované o návrhu

prokurátora na väzbu vtedy obvineného, pričom na výsluch mal byť obžalovaný eskortovaný svedkom
Y. S., ktorý absolvoval počas cesty na súd a aj na súde rozhovor s obžalovaným, pričom sa rozprávali aj
o predmetnej veci a svedok potvrdil, že mu obžalovaný uvádzal na jeho otázku, že kde je ten predmet
alebo ten nôž, ktorým bola pichnutá jeho žena, na čo obžalovaný mal odpovedať „že nôž nemáme a ani
ho mať nebudeme“. Svedok na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť, z čoho nadobudol obžalovaný

to presvedčenie, že nôž sa nenájde.

Ohľadom správania sa obžalovaného a jeho osobnostných čŕt boli vypočuté znalkyne MUDr. Bahledová
a PhDr. Gajdošová, ktoré potvrdili, že obžalovaný má sklony k násiliu, že má sklony manipulovať faktamia aj osobami vo svoj prospech. Konanie obžalovaného vykazuje aj známky impulzivity a to vo vzťahu
ku všetkým ľuďom. Vzorce správania obžalovaného sú už fixované a je malý predpoklad na zmenu
správania. Znalkyňa MUDr. Bahledová akcentovala aj skutočnosť, že napriek represívnym opatreniam

realizovaných v minulosti nedošlo k významnej zmene života a správania obžalovaného. Znalkyňa PhDr.
Gajdošová doplnila znalecký posudok aj o skutočnosť, že aj ona konštatovala impulzívne konanie,
afektívnu a emočnú labilitu s tým, že sa jedná o trvalú výbavu osobnosti obžalovaného a obžalovaný
má predpoklady na skratové konanie, zvlášť pod vplyvom alkoholu, kedy sa znižujú racionálne zábrany.
Znalkyňa vyjadrila názor, že pravdepodobný scenár skutku bol ten, že verbálny konflikt mohol byť ešte

pred tým ako išli smerom domov, pričom skutočnosť, že poškodená išla predtým, mohla stupňovať určitý
afekt obžalovaného a pravdepodobne mu nestačilo, že by po poškodenej len kričal, ale prerástlo to do
fyzického útoku.

Na základe tejto ucelenej nite nepriamych dôkazov, ktoré už boli vyššie spomenuté, súd kvalifikoval
konanieobžalovanéhoakozločinublíženianazdravípodľa§155ods.1,2písm.bTr.zákonaspoukazom

na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože inému úmyselne spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví a konania sa dopustil na chránenej osobe a to osobe blízkej a navyše tehotnej žene,
keď svoju tehotnú manželku napadol a nezisteným predmetom ju pichol do pravej strany hrudníka,
následkom ktorého konania bola ujma na zdraví vyžadujúca práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov,

pričom bol aj bezprostredne ohrozený život poškodenej vzhľadom na samotný útok obžalovaného,
kde tento smeroval voči životne dôležitým orgánom. Navyše konania sa dopustil na mieste verejnosti
prístupnom. Konaním obžalovaného bola poškodenej spôsobená ťažká ujma na zdraví v zmysle
definície ustanovenia § 123 ods. 3 Tr. zákona. Skutok bol v obžalobe kvalifikovaný aj ako dokonaný
podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona a to s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu N. Č..O.. XT XX/XXXX N.

T. XX.XX.XXXX s trestom odňatia slobody tri roky nepodmienečne v II.NVS, ktorý vykonal 05.11.2002,
pričom sa jednalo o pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do
31.12.2005asprihliadnutímnarozsudokOSN.Č..O..XTXX/XXXXN.T.XX.XX.XXXXstrestomodňatia
slobody sedem rokov nepodmienečne v III.NVS s podmienečným prepustením na základe uznesenia
OS W. W. Č..O.. XPP XX/XXXX so skúšobnou dobou tri roky pre rovnaký trestný čin, ale už ako obzvlášť

nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný sa dopustil dokonaného zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,2 písm.b Tr.
zákona a bol už za takéto činy, hoci aj v štádiu pokusu dva krát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody, prichádza do úvahy uloženie výnimočného trestu na doživotie pri splnení podmienok
§ 47 ods. 1 písm.a,b Tr. zákona alebo uloženia trestu odňatia slobody na 25 rokov. V zmysle § 437

ods. 5 Tr. zákona sa ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná
za niektorých z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 Zákona č. 140/1961 Zb., ak osoba spáchala
ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti nového trestného zákona. Uložiť
trest odňatia slobody na doživotie možno podľa § 47 od. 1 Tr. zákona pri kumulatívnom splnení dvoch
podmienok a to, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej,

že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Pokiaľ sa obžaloba
domáhala ukladania trestu odňatia slobody na doživotie, sudca s takýmto návrhom nestotožnil a to s
prihliadnutím na výpoveď znalkyne PhDr. Emílie Gajdošovej, ktorá uviedla, že aj keď pravdepodobnosť
zmeny správania obžalovaného je veľmi malá, približne 5 %, takáto nádej stále existuje, keďže väčšinou
u starších ľudí dochádza k ukľudneniu a prehodnoteniu svojho predchádzajúceho života a môže to

súvisieť aj s poklesom hormonálnej činnosti.

Obžalovaný H. C. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Doposiaľ bol 6-krát
súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu N. X.. N.. XT XX/XX N. T. XX.XX.XXXX, F. T.
XX.XX.XXXX pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006

spáchaného v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do III. NVS. Z
výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený 29.09.2009 Okresným súdom W. W. X.. N.. XPp XX/
XX so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, z ktorej sa osvedčil dňa 27.08.2013.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov a na zabezpečení poriadku vo veciach verejných. Uobžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, boli zistené dve priťažujúce okolnosti a to
spáchanie viacerých trestných činov a odsúdenie v minulosti / § 37 písm.h,m Tr. zákona /. Pri prevahe
priťažujúcich okolností by bolo na mieste použiť ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona, ale vzhľadom na

skutočnosť, že sa ukladal výnimočný trest, toto ustanovenie v zmysle § 38 ods. 7 Tr. zákona použité
nebolo. Keďže obžalovaný spáchal viacero trestných činov je ukladaný výnimočný trest v trvaní 25 rokov
ukladaný zároveň aj ako trest úhrnný.

Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods.

2 písm.b Tr. zákona. Zaradenie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia nebolo použité vzhľadom
na skutočnosť, že nebol ukladaný trest odňatia slobody na doživotie a obžalovaný sa skutku nedopustil
ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu.

V adhéznom konaní si poškodený Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Nitra uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 2.950,49 eur titulom vynaložených nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti

poškodenej T. C., pričom tieto náklady sú preukázané výpisom na čl. 287-290 a preto pri uznaní viny bol
obžalovaný zaviazaný na náhradu takto uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).