Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210357
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľky: C. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D. - V., občianka SR, proti odporcom: 1/ Bučina, a.s., so
sídlom Lučenecká cesta 1335/21, 960 96 Zvolen, IČO: 31 562 558, právne zast. Advokátska kanceláriou
Uhaľ s.r.o., so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, 2/ M. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., občan SR, o návrhu na začatie konania na náhradu škody - ušlej
mzdy, doplatok do plného platu, trov konania a odškodného 100.000,- Eur, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 09. 2013 č. k. 13C/105/2010 - 297, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky na náhradu škody, ušlej mzdy a doplatok
platu a odškodného zamietol s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané
zavinené porušenie povinnosti odporcov 1/ a 2/, a to tým, že by to boli práve odporcovia 1/, 2/, ktorí by
spôsobili to, že navrhovateľka musela ísť na invalidný dôchodok. Súd poukázal na to, že to bola práve
navrhovateľka, ktorá bola liečená dávno pred tým, ako v konaní proti osobe najmä zo strany odporcu 2/.
Keďženebolopreukázanéporušenieprávnejpovinnostizostranyodporcov1/,2/,nebolopreukázanéich
zavinenie a tým ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Návrh preto súd nepovažoval za dôvodný.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovala
na to, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne. Bolo nesporné, že navrhovateľka pracovala
u odporcu 1/ od 20. 12. 1982 ako T. až do nástupu na dôchodok, teda do 24. 10. 1994. Podľa jej
názoru záver okresného súdu, že bola liečená na jej diagnózu od ranej mladosti, nie je správny, pretože

k zhoršeniu zdravotného stavu došlo počas pracovného pomeru u odporcu 1/, a to v čase, keď vo
funkcii bezprostredného nadriadeného pracoval odporca 2/, ktorý jej prácu prideľoval a ktorý sa ku
nej nevhodným spôsobom správal, ktorý jej vulgárne nadával, urážal navrhovateľku, vystavoval ju
psychickému stresu, čo vyvrcholilo v tom, že sa zhoršil jej zdravotný stav, a preto v dôsledku utrpenej
W. B. W. bola uznaná za invalidnú. Uvedené okolnosti mal okresný súd v danej veci riadne došetriť, čo
sa nestalo, a preto považovala rozhodnutie okresného súdu za nesprávne a žiadala rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania.

Na odvolanie navrhovateľky podali vyjadrenie tak odporca 1/, ako aj odporca 2/.Odporca 1/ v podanom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky poukázal na to, že jej odvolanie nie
je dôvodné. Predovšetkým v odvolaní navrhovateľky a ani v jej doplňujúcich podaniach sa bližšie
neuvádza, ktoré konkrétne dôkazy mal okresný súd vykonať a ktoré odmietol vykonať, pričom bolo

povinnosťou navrhovateľky preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Navrhovateľka len vo všeobecnosti
vo vzťahu k odporcovi 2/, ako zamestnancovi odporcu 1/, poukázala na to, že v konaní uvádzal vo
vzťahu k jej osobe nepravdivé tvrdenia. V tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie, a to
najmä na to, že navrhovateľka už v minulosti, a to ešte pred tým, ako uvádza konanie zo strany odporcu
2/ proti jej osobe, bola viackrát hospitalizovaná, pričom navrhovateľka len jednostranne tvrdila, že k

zhoršeniu zdravotného stavu u nej došlo v dôsledku správania sa odporcu 2/. Tvrdenia navrhovateľky v
konaní boli protichodné, pretože na jednej strane vinila odporcu 1/ zo zhoršenia jej zdravotného stavu,
ale aj odporcu 2/. Nešpecifikovala teda, akým spôsobom a ako vo vzťahu k jednotlivým odporcom
vyvodzovala proti nim svoju zodpovednosť. Ak navrhovateľka tvrdila, že zo strany odporcov 1/, 2/, teda
ich konaním došlo k tomu, že bola uznaná za invalidnú, tak mala preukázať príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním odporcov 1/, 2/ a vznikom jej invalidity. Toto však navrhovateľka vo vzťahu k

odporcom 1/, 2/ žiadnym spôsobom nepreukázala. Podľa názoru odporu 1/ neuniesla v konaní pred
súdom prvého stupňa dôkazné bremeno o tvrdenom protiprávnom konaní odporcov 1/, 2/ vo vzťahu
k navrhovateľke príčinnej súvislosti a tvrdenej škode, ktorá v dôsledku takéhoto konania odporcov 1/,
2/ mala navrhovateľke vzniknúť. Ani v podanom odvolaní, ani v doplnkoch odvolania neuvádza také
okolnosti, s ktorými by sa nebol vyporiadal v konaní okresný súd. Rozhodnutie okresného súdu preto

považoval za vecne správne a žiadal ho potvrdiť, ako aj priznať náhradu trov konania.

Na odvolanie navrhovateľky sa vyjadril aj odporca 2/. Tento taktiež žiadal rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne. Tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k jeho osobe a najmä v tom, že by on bol
spôsobil zhoršenie zdravotného stavu na strane navrhovateľky, nepovažoval za dôvodné. Tak on, ako

aj navrhovateľka, pracovali v prevádzke odporcu 1/, kde bola veľmi náročná práca, jednak fyzicky, ale aj
psychicky, pretože pracovali v nepretržitej prevádzke, a teda soboty a nedele, ako aj v noci. Išlo teda o
veľkú záťaž a pokiaľ mala navrhovateľka psychické problémy, tak jej ošetrujúca lekárka nemala povoliť
výkon takejto práce. Vo vzťahu k navrhovateľke sa nesprával takým spôsobom, ktorým by zapríčinil
zhoršenie jej zdravotného stavu a tým aj jej odchod do invalidného dôchodku. Rozhodnutie okresného

súdu považoval preto za vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd pred vyhlásením dokazovania za skončené dal účastníkom
právne poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., teda o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Ako vyplýva z obsahu zápisnice

okresného súdu, tak navrhovateľka, právny zástupca odporcu 1/, ale ani odporca 2/ nemali ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania. Krajský súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa, pretože týmto bol v zmysle ustanovenia § 213 ods. 1 O. s. p. viazaný, a to aj preto, že nezistil
dôvody na postup podľa § 213 ods. 3 až 5 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľky preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok
okresného súdu a dospel k záveru, že v danej veci okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav v danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V
tejto súvislosti poukazuje na to, že v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhovateľka
neuviedla také okolnosti, s ktorými by sa nebol okresný súd vysporiadal. Aj v podanom odvolanínavrhovateľka stále konanie odporcov 1/, 2/ dáva do súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu,
ktorý bol dôvodom toho, že musela nastúpiť na invalidný dôchodok. Preto vo vzťahu k odporcom 1/
a 2/ uplatňuje nároky tak, ako tieto upresnila v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Najmä

zo správania odporcu 2/ vyvodzovala, že tento svojím správaním voči nej práve spôsobil zhoršenie
jej zdravotného stavu. Okresný súd sa preto v danom konaní správne zaoberal skúmaním otázky, či
prípadné správanie zo strany odporcu 2/, ako zamestnanca odporcu 1/, mohlo byť také, že by bolo v
príčinnej súvislosti so zhoršením zdravotného stavu navrhovateľky a dôvodom toho, že musela nastúpiť
na invalidný dôchodok. Keďže navrhovateľka dala vo vzťahu k odporcovi 2/ aj trestné oznámenie,

tak si vyžiadal okresný súd vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene č.
ČVS: ORP-299/1-OSV-ZV-04, pričom zistil, že v tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok V..
Q. A., znalkyňou z odvetvia psychiatrie práve na osobu navrhovateľky a jej duševný stav, pričom zo
záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľka bola liečená už od X. rokov, t. j. od roku
XXXX na F. W. pre F. M. Y., poruchy nálad v dôsledku nepriaznivých rodinných pomerov, pričom k
neutronickým obtiažam sa zvyšovaním nárokov pridružila aj W. B., teda ochorenie z okruhu B., pre ktorú

bola opakovane rehospitalizovaná v W. R. K. a v roku 1994 aj plne invalidizovaná. Z tohto znaleckého
posudku teda vyplýva, že navrhovateľka C. X. trpí závažným duševným ochorením, a to A. W., ktorá,
ako už bolo uvedené, existovala v dobe pred podaným trestným oznámením, teda marec až august
2003 a existovala aj v čase podania znaleckého posudku. Uvedené duševné ochorenie - A. W. u
navrhovateľky prenikavo negatívne mení úsudok aj kritickosť v zmysle choromyseľnosti, teda aj konanie

ovládacie, ako i rozpoznávacie schopnosti, vnímanie a chápanie priebehu udalostí a diania v jej okolí
v čase vyšetrovanej udalosti, t. j. zamestnania v prevádzke F. A. D.. Ako vyplynulo zo zistení znalkyne,
tak u menovanej úsudok a kritickosť boli ulpievavé, tematicky zamerané na paranoidné perzekučné
myšlienkové koncepcie, ktoré boli selektívne viazané na osobu bývalého majstra navrhovateľky odporcu
2/ M. A.. Obsah jej úsudkových konceptov týkajúcich sa M. A. bol u navrhovateľky systematizovaný,

petrifikovaný, nevývratný, pričom táto nebola schopná ich racionálnej korekcie a nebola schopná
pripustiť možnosti iných alternatív. Správanie sa navrhovateľky vo vzťahu k M. A. hodnotila ako jej
neadekvátnu obranu pred domnelým, choromyseľným úsudkom, vytvorenými nepriateľmi. Na duševnej
poruche navrhovateľky sa podieľalo viacero vonkajších faktorov, pričom znalkyňa sama zistila, že
osobnostné povahové črty sa v dôsledku závažného duševného ochorenia u navrhovateľky zmenili,

pričom poukázala aj na to, že jej ďalšia prognóza je v tomto smere neistá.

Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný práve v období, do ktorého zasadzuje práve navrhovateľka
svoje tvrdenia týkajúce sa zhoršenia jej zdravotného stavu práve v dôsledku konania odporcu 2/, ktorý
bol zamestnancom odporcu 1/. Správne okresný súd však vyhodnotil, že psychické ochorenie, ktoré bolo

u navrhovateľky zistené a bolo dôvodom jej invalidity, nebolo v dôsledku konania odporcu 2/, pretože
táto duševná porucha sa u navrhovateľky objavila ešte v čase pred tým, ako do ktorého zasadzuje
navrhovateľka konanie odporcu 2/.

Vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa nesporne potvrdzuje to, že zo strany odporcu 2/, ale

ani konaním odporcu 1/ nedošlo k porušeniu takej právnej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti so zhoršením zdravotného stavu navrhovateľky a v konečnom dôsledku jej invaliditou, a teda
tvrdenou vzniknutou škodou. Túto navrhovateľka vo vzťahu k jednotlivým odporcom ani bližšie právne
nekvalifikovala, a to najmä z hľadiska uplatnených nárokov. Neuniesla teda dôkazné bremeno tak, ako
správne konštatuje okresný súd.

Odvolanie navrhovateľky nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania krajský súd nerozhodoval, pretože okresný súd vo výroku svojho rozsudku uviedol,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.