Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711011191
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5711011191.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní
dňa 12.3.2015, v trestnej veci proti obž. D.. G. F., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.
1 písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ing. G. F.J., Z.. XX.X.XXXX v Martine, trvale bytom V., R.. A.T. Č.. XXXX/X, okres Martin
( adresa na doručovanie písomností ),

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 11.2.2009 na pojednávaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10
C 166/2006, vo veci žaloby navrhovateľa D.. G. F., nar. XX.X.XXXX, proti odporcovi
spol. CARION SLOVAKIA, a. s., so sídlom Partizánska cesta 3, Banská Bystrica, predložil D.. G. F.

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Anny Ondrušovej dôkazy, ktorými chcel podporiť svoje
tvrdenia o tom, že si prenajímal od D.. Ľ. F., Z.. XX.X.XXXX, osobné motorové vozidlo, a
to kópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 14.12.2003, 15.03.2004, 12.02.2004,
15.03.2004, 13.04.2004, 14.05.2004, 15.06.2004, 15.07.2004, 14.08.2004, 13.9.2004,
15.10.2004, 13.11.2004, 12.12.2004, 15.01.2005, 13.02.2005, 14.3.2005, 14.04.2005,

15.05.2005, 13.06.2005, 15.07.2005, 14.08.2005, 13.09.2005, 14.10.2005, 13.11.2005, každý na sumu
165,97 € (5.000,-Sk), pričom bolo zistené, že D.. Ľ. F. mu osobné motorové vozidlo neprenajímal a
na predložených príjmových pokladničných dokladoch bola duálna pretlač SK/EUR, a teda príjmové
pokladničné doklady predložené D.. G. F. boli dané do tlače a distribúcie až v priebehu roka 2008,

t e d a

- v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý,
č í m s p á c h a l

- zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 2 ( dva ) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 20.7.2011 na tunajšom súde obžalobu na obv. D..
G. F., pod sp. zn. 2 Pv 301/09 zo dňa 15.7.2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako
je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie prečítaním
zápisníc o výsluchu obžalovaného D.. G. F. z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Tr. por.; výsluchom
svedka D.. Ľ. F. a svedkyne X.. F. F.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania P..

H. I., D.. V. X. T. D.. X. F., podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora; prečítaním odborného
vyjadrenia č. 32/2010 vypracovaného znalkyňou z odboru písmoznalectva F.. T. Z., podľa § 268 ods. 2
Tr. por.; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a podstatného obsahu
pripojeného spisu OS Martin sp. zn. 10 C 166/2006, podľa § 269 Tr. por..

Obžalovaný D.. G. F. sa na hlavné pojednávania nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, pričom
však výslovne požiadal, aby súd hlavné pojednávania vykonal bez jeho prítomnosti. Nakoľko v zmysle
ust. § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanému bola riadne doručená obžaloba; bol na hlavné pojednávania
riadne a včas predvolaný; mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obvinený bol v prípravnom konaní

upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bol na
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený, pričom
súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal na návrh prokurátora zápisnice o
výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 3.3.2010 nachádzajúca sa na č.l. 51-55 spisu a
zo dňa 9.4.2010 na č.l. 56-60 spisu. Obž. D.. G. F. v procesnom postavení obvineného po zákonnom
poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že to čo sa
mu kladie za vinu, nie je pravda. D.. F. v tejto veci neuvádzal pravdu konkrétne v tom, že tvrdil, že čestné

vyhlásenie zo dňa 5.11.2008 neexistuje, čo však nie je pravda, lebo je založené v spise vedenom na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10 C 166/2006. Toto mu F. spolu s kópiami príjmových dokladov
odovzdalpredpojednávaním5.11.2008.Ďalejnamietalnevykonanieexpertízypodpisovjehosamotného
ako i podpisu D.. Ľ. F.. Celú vec považuje za obštrukciu zo strany poškodeného - spoločnosti CARION
SLOVAKIA, a.s. pred Okresným súdom Martin, aby mu nemohla byť vyplatená plná požadovaná škoda

za krádež jeho vozidla Škoda Octavia F. XXXAC dňa 24.11.2003. On jasne a zrozumiteľne vyhlásil,
že čestné vyhlásenie a zmluvu o prenájme vystavil vlastnoručne D.. F.. Príjmové pokladničné doklady
vlastní len v kópii, nakoľko originály vlastní príjemca D.. F.. Doklady slúžili ako podklad o zaplatení
nájomného za prenájom automobilu na prevoz jeho matky H. F., v zmysle platnej uzatvorenej zmluvy
počas rokov 2003-2005. K podpisu zmluvy o prenájme došlo u D.. F. doma, v deň ako je uvedený na

zmluve. Pri uzavretí zmluvy boli prítomní len oni dvaja. On potom od tejto zmluvy odstúpil, lebo nemal
z čoho platiť, vyčerpal všetky svoje finančné prostriedky. Vždy keď si išiel pre auto tak sa dohodli,
kedy D.. F. peniaze prinesie a vždy keď boli dohodnutí, tak mu peniaze aj odovzdal. Nikdy mu nič
nepodpisoval pri odovzdávaní peňazí a ani D.. F. mu nedoložil žiadne doklady o prebratí finančnej
hotovosti. On to nepotreboval, nakoľko sú v rodinnom vzťahu. Pri preberaní peňazí nebol prítomný nikto.

Neskôr potreboval doložiť pokladničné doklady k sporu so spoločnosťou CARION SLOVAKIA, a.s. vo
veci vedenej na OS Martin pod sp. zn. 10C 166/2006. D.. F. mu dal kópie pokladničných dokladov spolu s
originálom čestného vyhlásenia dňa 5.11.2008, po tom čo mu povedal, že sa nezúčastní na pojednávaní.

Svedok D.. Ľ. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je bratom jeho zaťa. Pamätá si,

že niekedy v roku 2003 za ním prišiel, že by potreboval, aby mu podpísal nejakú nájomnú zmluvu kvôli
jeho matke, ktorá bola chorá, postihnutá, o čom on mal vedomosť. Spomínal, že mu ukradli auto, že
s mamou nemá ako chodiť. On mu to podpísal, nakoľko predpokladal, že to potrebuje kvôli sociálke,
aby mu preplatili cesty, chcel mu pomôcť. Neskôr počas nejakých 5 rokov s ním ani v kontakte nebol.
Asi po piatich rokoch ku nim obžalovaný prišiel s tým, že by potreboval nejaké staršie príjmové doklady.

Boli doma s manželkou. Bolo im to podozrivé. Obžalovaný hovoril, že to potrebuje kvôli autu, že muublížili. Spomínal nejakých 20 kusov dokladov. Toto odmietli, povedali mu, nech im dá pokoj. Potom
keď odchádzal, vo dverách im vulgárne nadával, že sú chrapúni a povedal, že on si príjmové doklady
vyrobí sám, že on im ešte ukáže. Bola tam prítomná i manželka. Po nejakom čase prišlo predvolanie

na súd v roku 2009 s tým, že mal predložiť nejaké originály príjmových dokladov a obžalovanému
potvrdiť, že od neho preberal peniaze. On však žiadne doklady nepodpisoval, ani od neho žiadne
peniaze nepreberal. V tom čase bol obžalovaný nezamestnaný, nemal žiaden príjem, v podstate žil len
z dôchodku jeho matky. Pamätá si, že mu ešte obžalovaného brat D.. X. F. hovoril, že obžalovaný je
taký "expert na falšovanie podpisov", že aj keď chodili do školy, vedel napodobniť podpis profesorov. Aj

keď mu vyšetrovateľka ukazovala tie podpisy na dokladoch, tak sa skutočne podobali na jeho podpis.
Je to účelovo vymyslené zo strany obžalovaného kvôli tomu, aby získal peniaze. Aj obžalovaného brat
mal auto, aj dve. Teda i tento mohol ich matku odviezť, keď bolo treba alebo mu auto požičať. Aj on
sám ich matku viackrát odviezol. Čo sa týka vozidla, toto potreboval, nakoľko mali starkú, ktorá mala
amputovanú nohu, takže auto potrebovali, používali. Keď teda auto obžalovanému požičal, bolo to len
pár krát, náhodne, sporadicky. Matku obžalovaného mali radi, radi jej pomohli. Určite by nezobrali žiadne

peniaze, aj keby im boli ponúkané. Tiež sú nábožensky založení, radi pomohli. Bola to pomoc v rámci
rodiny. To čo tvrdí obžalovaný je absolútne nereálne, vymyslené. Ten rozhovor s obžalovaným ohľadom
dokladov bol niekedy v roku 2008, potom asi v novembri bol predvolaný k JUDr. Zátopkovej. Nájomnú
zmluvu podpisoval v roku 2003. Bolo to na jeseň tak to mohlo byť 25.11.2003. Jednalo sa o zmluvu na
dvoch listoch formátu A4. Pokiaľ si pamätá tak v zmluve o prenájme, ktorú podpisoval nebola žiadna

zmienka o peniazoch. Podpis na nájomnej zmluve, ktorá sa nachádza v spise ( č.l. 110 ) by mohol byť
jeho, ale zdá sa mu, že tá forma zmluvy bola iná. Obžalovanému žiadne iné doklady nepodpisoval, ani
vtedy ani v tom roku 2008. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie zo dňa 5.11.2008, toto taktiež nepodpisoval.

Svedkyňa PhDr. Magdaléna Mikesková, manželka svedka D.. Ľ. F. vo svojej výpovedi pred súdom

uviedla, že obžalovaný D.. F. je bratom ich zaťa. Čo sa týka danej veci vie, že sa stalo, že prišiel ku nim,
keď boli na záhrade s tým, že potrebuje niečo podpísať. Na to išiel dnu spolu s manželom. Potom, keď
tam prišla, tak hovoril, že mu ukradli auto, že niečo potrebuje podpísať, pomôcť. Pýtal sa ich, či nemajú
nejaké príjmové doklady alebo poukážky. Oni však nikomu nepodpisovali žiadne príjmové doklady a
už vôbec nie obžalovanému F.. Ona mu povedala, že nepotrebujú žiadne peniaze ani žiadne podvody.

Obžalovaný potom odišiel s plačom. Ešte jej povedal, vynadal, že je klebetnica. Spomína si, že odišiel
aj s vyhrážkou, že ešte im ukáže. Čo sa týka auta, toto si zobrali na leasing v roku 2002. Následne
ona v roku 2003 ochorela. Uvedené auto obžalovanému nikdy nepožičiavali. Raz sa stalo, že dcéra s
mužom odviezli jeho matku do nemocnice na operáciu. Na otázku, či manžel podpísal nejakú nájomnú
zmluvu na auto, odpovedala, že podpisoval niečo pre sociálku, ale nevie čo, nebola pri tom. Manžel

vtedy nevidel čo podpisuje, nemal okuliare. Myslí si, že ak nejakú zmluvu na auto podpísal, že táto mala
byť podpísaná u notára. Obžalovaný jej ani manželovi žiadne peniaze nikdy nezaplatil. Neboli ani na
tie peniaze odkázaní. Ako uviedla vyššie, manžel obžalovanému vtedy nejakú listinu podpisoval, avšak
túto nevidela. Žiadne iné doklady obžalovanému nepodpisoval, odvtedy u nich obžalovaný nebol.

Svedok D.. X. F. v štádiu prípravného konania ( zápisnica o výsluchu zo dňa 7.6.2010 nachádzajúca
sa na č.l. 90-93 spisu ) vypovedal, že v období rokov 2003 až 2005 auto vlastnil. Mohlo sa stať, že si
obžalovaný, ktorý je jeho bratom od neho auto požičal, určite však nie pravidelne. Nevie sa vyjadriť, či
si obžalovaný niekedy požičiaval vozidlo od D.. F., nikdy pri niečom takom nebol, že by mu pán F. auto
požičal a zobral od neho peniaze. Je pravdou, že v minulosti sa starali o matku, ale v posledných troch

rokoch sa stýkajú minimálne.

Svedok Ing. V. X. z firmy D.. V.J. X. - M., miesto podnikania Žilina, v štádiu prípravného konania
( zápisnica o výsluchu zo dňa 17.12.2009 nachádzajúca sa na č.l. 87-89 spisu ) vypovedal, že príjmové
pokladničné doklady s duálnou predtlačou SK/EUR boli dané do tlače a distribúcie až v priebehu roku

2008 v súvislosti s plánovaným prechodom na menu euro. V rokoch 2003 až 2005 určite doklady v
takomto prevedení nevyrábali.

Podľa záverov odborného vyjadrenia č. 32/2010 vypracovaného znalkyňou z odboru písmoznalectva
F.. T. Z. súd zistil, že sporné písomnosti - príjmové pokladničné doklady v počte 24 ks boli predložené

na skúmanie len ako nekvalitné fotokópie, pričom niektoré podpisy v kolonke "podpis príjemcu" na
nich nie sú viditeľné celé. Ako porovnávací materiál boli predložené nesporne pravé podpisy Ľ. F.
vyhotovené vo viacerých podobách a tiež podpisy obv. D.. G. F.. Podpisy sú jednoduché a veľmi
ľahko napodobiteľné. Analýzou a porovnaním sporných podpisov s nesporne pravými podpismi D.. F. vmiere, v akej to charakter sporných podpisov dovoľuje, boli zistené tak zhodné, ako i rozdielne znaky.
Rozdielnymznakomsúnajmäpomerovéveličinyakosekundárnašírkavdruhejčastipodpisov.Uvedené
zistenie nepostačuje na stanovenie záveru skúmania. Charakter sporných materiálov neumožňujú

určiť napriek zisteným rozdielnym znakom, či uvedené podpisy na origináloch sporných písomností
vyhotovil resp. nevyhotovil D.. Ľ. F.. Fotokópie podpisov nie je možné skúmať komplexne zo všetkých
hľadísk. Na fotokópiách sa strácajú hodnotné identifikačné znaky, ktoré sú potrebné na individuálnu
identifikáciu pisateľa. Pri fotokópiách sa rovnako nedá vylúčiť možnosť použitia niektorej z metód
technického, prípadne aj mechanického falšovania. Na predložených fotokópiách sporných písomností

sa nenachádza podpis obv. D.. G. F.. To, či je obv. D.. F. pisateľom sporných podpisov k priezvisku
F., charakter sporných, ale aj porovnávacích materiálov ( fotokópie, rôzne znenie podpisov a druhová
nezhodnosť podpisov ) neumožňuje určiť. Túto skutočnosť by pravdepodobne nebolo možné overiť
ani v prípade predloženia originálov sporných písomností. Určiť falšovateľa nacvičeného nečitateľného
podpisu, prípadne parafy, je takmer nemožné. Falšovateľ by musel sám chcieť pri skúške písma ukázať,
akospornýpodpisvyhotovil.Fotokópiepodpisovniesúvhodnýmmateriálomnaindividuálnuidentifikáciu

pisateľa. Prípadné vypracovanie znaleckého posudku v danom prípade by prichádzalo do úvahy iba po
predložení originálov sporných písomností.

V spise sa nachádza ďalej čestné vyhlásenie zo dňa 5.11.2008 ( originál sa nachádza v spise 10 C
166/2006 na č.l. 250 ), podpísané menom D.. Ľ. F., v ktorom je uvedené, že D.. F. čestne vyhlasuje, že

D.. F. v čase trvania zmluvy o prenájme osobného automobilu od 25.11.2003 do 30.11.2005 požičiaval
na požiadanie automobil Renault Thalia ev. č. MT 779 AS, ktorého je majiteľom, a to na odvoz matky
k lekárovi, na odborné vyšetrenia k špecialistom, pri vybavovaní na úradoch a pod., za úplatu 5.000,-
Sk mesačne.

Na základe pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 10 C 166/2006 mal súd preukázané,
že v predmetnej veci sa navrhovateľ - obžalovaný D.. G. F. domáhal voči odporcovi - spol. Carion
Slovakia, a.s., so sídlom Partizánska cesta 3, Banská Bystrica, IČO : 31629091, zaplatenia sumy v
celkovej výške 664.555,-Sk, a to z viacerých právnych titulov, vrátane zaplatenia čiastky 115.000,-
Sk ako uhradené nájomné za 23 mesiacov za prenájom osobného automobilu zn. Renault Thalia F.

XXX T. od prenajímateľa D.. Ľ. F.. Rozsudkom OS Martin č.k. 10 C 166/2006-532 zo dňa 18.9.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co 31/2013-594 zo dňa 9.1.2014 právoplatným
dňa 19.2.2014, bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Svedok D.. Ľ. F. bol vypočutý na
pojednávaní pred tunajším súdom vo veci sp. zn. 10C/166/2006 dňa 12.3.2009. Vo svojej výpovedi
uviedol, že matka navrhovateľa D.. G. F. ochorela a preto ju bolo potrebné voziť, čo niekedy robili aj oni.

Keď D.. F. potreboval auto v súvislosti s jeho matkou, auto mu aj požičali. Navrhovateľ však nikdy za to
neplatil a svedok nikdy žiadne peniaze od neho neprevzal. V rokoch 2003 - 2005 pre navrhovateľa nič
nepodpisoval. Predtým ako mal ísť na súd bol D.. F. za ním a pýtal sa, či nemá staré príjmové doklady.
On mu však žiadne doklady neposkytol ani žiadne príjmové doklady nepodpísal. S odstupom času si
spomína, že navrhovateľ chcel od neho nájomnú zmluvu na auto, že by mu to pomohlo pri opatrovaní

( matky ).

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Tr. zák. sa dopustí ten, kto v konaní pred súdom alebo
v trestnom konaní a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť

ho ako pravý, b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu, c) marí alebo bráni
prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov
v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo d) použije násilie, hrozbu násilia alebo
hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania,
svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní. Objektom trestného

činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Tr. zák. je záujem na ochrane zákonného a spravodlivého
súdneho procesu ( občianskeho súdneho konania i trestného konania pred súdom ), ako aj trestného
konania, aby mohlo dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Páchateľom tohto trestného činu môže byť
akákoľvek trestne zodpovedná osoba. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležitéobjasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona ( § 119 ods. 2 Tr. poriadku, obdobne i § 125 Občianskeho súdneho poriadku ). Nie je pritom
rozhodujúce či páchateľ dôkaz sám sfalšoval resp. pozmenil, ani to či ide o podstatný ( "korunný" )

dôkaz alebo dôkaz menej významný. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin,
ktorý má charakter zločinu ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ). Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa teda vyžaduje
predloženie sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu príp. orgánu činnému v trestnom konaní,
v úmysle, aby tieto orgány použili dôkaz ako pravý.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný D.. G.
F. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., keďže v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel
použiť ho ako pravý. Obžalovaný predložil sporné príjmové pokladničné doklady ako listinné dôkazy
v občianskoprávnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/166/2006, v ktorom

vystupoval na strane navrhovateľa a žalobou podanou na súde dňa 4.11.2005 sa voči odporcovi spol.
Carion Slovakia, a.s. domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 664.555,-Sk. Žalovaná suma okrem
iného zahŕňala náhradu škody za úhradu nájomného za dobu 23 mesiacov ( v priebehu konania došlo k
zmene návrhu podaním doručeným dňa 29.9.2008 s tým, že sa domáhal zaplatenia náhrady nájomného
za 24 mesiacov vo výške 120.000,-Sk ) z titulu zapožičania si osobného motorového vozidla na základe

nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2003 uzavretej s D.. Ľ. F. na obdobie od 25.11.2003 do 30.11.2005. Výška
nájomného mala byť podľa zmluvy dohodnutá na 5.000,-Sk mesačne.

Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. Vypovedal v podstate, že celú vec považuje za obštrukciu
zo strany spoločnosti CARION SLOVAKIA, a.s. pred Okresným súdom Martin, aby mu nemohla byť

vyplatená plná požadovaná škoda v konaní sp. zn. 10 C 166/2006. Príjmové pokladničné doklady slúžili
ako podklad o zaplatení nájomného za prenájom automobilu na prevoz jeho matky H. F., v zmysle
nájomnej zmluvy počas rokov 2003-2005. K podpisu zmluvy o prenájme došlo u D.. F. doma, v deň
ako je uvedený na zmluve. Vždy keď si prišiel pre auto tak D.. F. odovzdal aj peniaze. Nikdy mu nič
nepodpisoval pri odovzdávaní peňazí a ani D.. F. mu nedoložil žiadne doklady o prebratí finančnej

hotovosti. Pri preberaní peňazí nebol prítomný nikto. Okrem príjmových dokladov o tom svedčí aj čestné
vyhlásenie D.. F. zo dňa 5.11.2008, ktoré je založené v spise vedenom na OS Martin pod sp. zn. 10 C
166/2006. Toto mu F. spolu s kópiami príjmových dokladov odovzdal pred pojednávaním 5.11.2008.

Obžalovaný je zo spáchania činu usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka D.. Ľ. F., ktorý pred

súdom vypovedal, že obžalovaný ho niekedy v roku 2003 požiadal, že by potreboval, aby mu podpísal
nejakú nájomnú zmluvu kvôli jeho matke, ktorá bola chorá, postihnutá a bolo ju treba voziť autom.
Obžalovaný mu spomínal, že mu auto ukradli. On mu zmluvu podpísal, nakoľko predpokladal, že to
potrebuje kvôli „sociálke“, aby mu preplatili cesty. Chcel obžalovanému pomôcť, nakoľko ide o brata
jeho zaťa. Tiež mal vedomosť o tom, že jeho matka skutočne mala zdravotné problémy a potrebovala

odvoz. Čo sa týka vozidla, toto však sami potrebovali a používali. Keď teda auto obžalovanému požičal,
bolo to len pár krát, náhodne, sporadicky. Aj on sám matku obžalovaného viackrát odviezol. Matku
obžalovaného mali radi, radi jej pomohli. Určite by nezobrali žiadne peniaze, aj keby im boli ponúkané,
sú nábožensky založení. Svedok ďalej poukázal, že obžalovaného brat mal tiež auto, teda i tento mohol
ich matku odviezť, keď bolo treba alebo auto požičať. Po približne piatich rokoch, asi v novembri r. 2008

sa stalo, že ku nim obžalovaný prišiel s tým, že hovoril, že by potreboval nejaké staršie príjmové doklady.
Spomínal nejakých 20 kusov dokladov, že to potrebuje kvôli autu, že mu ublížili. Bola tam prítomná
i manželka. Keď to odmietli, obžalovaný im vulgárne nadával a povedal, že on si príjmové doklady
vyrobí sám, že on im ešte ukáže. Po nejakom čase mu prišlo predvolanie na súd, kde mal predložiť
nejaké originály príjmových dokladov a obžalovanému potvrdiť, že od neho preberal peniaze. On však

žiadne doklady nepodpisoval, ani od neho žiadne peniaze nepreberal. V tom čase bol obžalovaný
nezamestnaný, nemal žiaden príjem, v podstate žil len z dôchodku jeho matky. To čo tvrdí obžalovaný
je absolútne nereálne, vymyslené. Nájomnú zmluvu podpisoval v roku 2003, bolo to na jeseň, takže
to mohlo byť 25.11.2003. Jednalo sa o zmluvu na dvoch listoch formátu A4, ale pokiaľ si pamätá tak
v zmluve, ktorú podpisoval nebola žiadna zmienka o peniazoch. Obžalovanému žiadne iné doklady

nepodpisoval, ani vtedy, ani v roku 2008. Svedkyňa X.. F. F., manželka svedka D.. F. na hlavnom
pojednávaní v podstate potvrdila, že raz prišiel ku nim obžalovaný, keď boli doma na záhrade, že
potrebuje niečo podpísať. Obžalovaný im potom hovoril, že mu ukradli auto, že niečo potrebuje podpísať,
pomôcť. Pýtal sa ich, či nemajú nejaké príjmové doklady alebo poukážky. Oni mu však žiadne príjmovédoklady nepodpisovali. Obžalovanému povedala, že nepotrebujú žiadne peniaze ani žiadne podvody.
Tento jej potom vynadal a odišiel s vyhrážkou, že on im ešte ukáže. Vie, že manžel podpísal nejakú
zmluvu na auto, malo to byť niečo pre sociálku, ale nevie čo, nakoľko pri tom nebola. Manžel vtedy

nevidel čo podpisuje, nemal okuliare. Žiadne iné doklady obžalovanému nepodpisoval. Obžalovaný im
žiadne peniaze nikdy nezaplatil, auto mu nepožičiavali. Brat obžalovaného D.. X. F. vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní uviedol, že sa nevie vyjadriť, či si obžalovaný niekedy požičiaval vozidlo od D.. F.,
nikdy pri niečom takom nebol, že by mu D.. F. auto požičal a zobral od neho peniaze.

Skutočnosť, že obžalovaný D.. G. F. mal platiť peňažné prostriedky za požičiavanie motorového vozidla
D.. Ľ. F. nebola dokázaná ani v rámci civilného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
10C166/2006, kde žaloba podaná obž. D.. F. bola i v tejto časti v celom rozsahu právoplatne zamietnutá.
O fiktívnosti vystavených príjmových pokladničných dokladov nepochybne svedčí i tá skutočnosť, že
sa jedná o doklady s duálnou predtlačou SK/EUR, ktoré boli dané do tlače a distribúcie až v priebehu
roku 2008 v súvislosti s plánovaným prechodom na menu euro. Takéto doklady v období rokov 2003 až

2005 potom s určitosťou nemohli byť vystavené. Súd po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a
vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že je absolútne nevierohodné tvrdenie obžalovaného o
prenajímaní si vozidla od D.. F. za vysokú mesačnú sumu 5.000,-Sk, keďže v tom čase vozidlo vlastnila
i jeho bližšia rodina napr. brat, s ktorým sa spoločne starali o matku. D.. F. navyše tvrdil, že v spornom
obdobímatkuobžalovanéhoajonsámodviezolnavyšetrenieklekárovialebosporadickyobžalovanému

auto bezodplatne požičal. Jedná sa pritom o peňažnú sumu, ktorá je celkom zjavne neprimeraná
príležitostnému zapožičiavaniu vozidla. V prípade takto vysokej peňažnej čiastky by pre obžalovaného
bolo výhodnejšie využiť napr. taxislužbu alebo si zakúpiť ojazdené motorové vozidlo. Pokiaľ obhajoba
navrhovala doplnenie dokazovania znaleckým posudkom na preskúmanie pravosti podpisu D.. F. na
čestnom vyhlásení zo dňa 5.11.2008, súd tento návrh s poukazom na § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol.

Uvedené čestné vyhlásenie nebolo predmetom trestného konania a neuvádza sa v skutkovej vete
ako predložený sfalšovaný či pozmenený dôkaz. Skutkové okolnosti ohľadne požičiavania motorového
vozidla a otázky prípadného platenia úhrad za jeho požičiavanie boli preukázané inými dôkazmi, najmä
osobným výsluchom svedka D.. Ľ.K. F., jeho manželky i ďalšími dôkazmi. Na podklade dôkazov, ktoré
boli vykonané pritom možno zistiť skutkový stav veci bez dôvodných pochybností, umožňujúci súdu

spravodlivo vo veci rozhodnúť.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. D.. G. F. nebol doposiaľ súdne trestaný
a pred spáchaním činu tiež nebol postihnutý za priestupok. Skutočnosť, že obžalovaný viedol riadny
život súd v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Naproti tomu súd nezistil
žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák.. S prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho doterajší
bezúhonný život ako aj okolnosti prípadu súd uložil obž. D.. G. F. trest odňatia slobody na samej dolnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere jedného roka a výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Uložený trest súd považoval za primeraný a dostatočný z
hľadiska prevýchovného pôsobenia na páchateľa. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny
život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd v zmysle § 50
ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.