Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/247/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227502
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114227502.1

Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľky: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom DN. XXX, XXX XX Ž., proti odporcovi: G. X., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. P. Ú. H. Ú. N., T. B. Č.. X, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu v
Žiline č.k. XC XX/XXXX-XX vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu 100,- Eur
mesačne, odo dňa 15.8.2014 z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.8.2014 domáhala súdneho rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči nej určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. XC XX/XXXX-XX určenú vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu 100,- Eur
mesačne. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že od posledného určenia výživného ubehli 3 roky.
V tom čase bola študentkou strednej školy, teraz študuje na vysokej škole. Štúdiom sa jej podstatne
zmenili a narástli náklady, s ktorými jej pomáha matka, ktorá zabezpečuje aj celú starostlivosť o ňu.
Matka momentálne poberá invalidný dôchodok vo výške 120,- Eur mesačne a už ďalej nie je schopná jej
finančne vypomáhať. Ďalej uviedla, že odporca výživné, ktoré mu bolo určené neplatí, niekoľkokrát bol
za neplnenie vyživovacej povinnosti aj trestne stíhaný, preto podala aj návrh na priznanie náhradného
výživného. Táto suma je však na základe jej výdavkov spojených najmä so štúdiom nepostačujúca.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 2.10.2014, v ktorom
uviedol, že sa nachádza vo VTOS, kde je pracovne zaradený na tzv. ručnom šití obuvi. Pracuje aj mimo
pracovnej doby, avšak napriek maximálnej snahe nielen on (nikto) nevyšije, aby zarobil. Jeho mesačná
hrubá mzda je od 40 do 60,- Eur, z toho vreckové má 4 až 6,- Eur. Platí aj ostatné ako náklady VTOS,
pohľadávky. Poukazoval na to, že bol by ochotný plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, avšak je v
situácii, že jeho subjektívna neschopnosť plniť záväzok je objektívne preukázaná týmito skutočnosťami.
Ak by súd vyhovel návrhu jeho dcéry a zaviazal ho na zaplatenie zvýšeného výživného, tak ako žiada,
nebude mať z čoho poukázať tieto čiastky výživného keď nemôže viac zarobiť. Jediné čo môže nastať, že
narastie dlh pre neho v tomto smere. Preto uviedol, že ponecháva všetko na rozhodnutie súdu. Záverom
uviedol, že po rozvode s bývalou manželkou a matkou navrhovateľky nechal všetko jej a deťom. Od
roku 1995 po návrate z posledného VTOS je bezdomovec, ktorý keď zarobil platil, keď nezarobil tak
sám nejedol.

Na pojednávanie dňa 4.2.2015 sa odporca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mu
bolo doručované do výkonu trestu odňatia slobody spolu s výzvou, aby súdu oznámil či súhlasí, aby

súd pojednával aj v jeho neprítomnosti, alebo či trvá na osobnej účasti na pojednávaní za účelom
zabezpečenia eskorty s tým, že v prípade že odporca nebude na výzvu súdu reagovať, bude mať súd za
to, že súhlasí s tým, aby súd prejednal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Na uvedenú výzvu odporca
žiadnym spôsobom nereagoval, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v jeho neprítomnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to najmä rozhodnutím o prijatí k štúdiu U. D. P. C., potvrdením o štúdiu,
rodným listom, zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom vo veci
návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa
4.12.2013, rozhodnutím sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku matke navrhovateľky,
potvrdením o príjme z ÚVTOS a ÚVV Ilava odporcu za obdobie 07/2014 - 08/2014, a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľka je dcérou odporcu. Naposledy bola určená odporcovi povinnosť platiť výživné na
navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XC XX/XXXX-XX zo dňa 31.5.2011 v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa ustanovenia § 2 písm.
c/ bodu 2/ Zákona č. 601/2003 Z.z. V tom čase bola navrhovateľka študentkou strednej školy.

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 27.6.2014 mal súd za preukázané, že navrhovateľka je v akademickom
roku 2014/2015 študentku U. D. P. C., C.-L. K. P. W., C. Q..

Navrhovateľka na pojednávaní poukazovala, že so svojim štúdiom má zvýšené náklady, ktoré spočívajú
v cestovnom, ubytovaní, stravovaní, zakupovaní si študijných pomôcok. Vzrástli náklady, s ktorými jej
pomáhala matka, ktorá zabezpečuje všetku starostlivosť o ňu. Matka v súčasnej dobe poberá invalidný
dôchodok vo výške 120,- Eur mesačne a navrhovateľka nepoberá žiadne sociálne štipendium ani
prospechové štipendium, na ktoré nemá nárok, nakoľko študuje v Českej republike. Od 1.3.2015 bola
prijatá v rámci programu Q. na študijný výmenný pobyt do Nemecka, na ktorý cez eurofondy dostala
štipendium mesačne vo výške 400,- Eur, avšak náklady budú vyššie, lebo len za ubytovanie by mala
platiť okolo 300 až 400,- Eur. V súčasnej dobe jej náklady so štúdiom predstavujú cestovné z J. J.
W. jedna cesta tam a späť stojí 9,20 Eur. V W. je ubytovaná na študentskom internáte, kde ju týždeň
vyjde na 700,- Kč a za každý týždeň v W. na ďalšie náklady minie okolo 40,- Eur. Sú to náklady na
stravovanie, na zabezpečenie si hygienických potrieb a podobne. Navrhovateľka uviedla, že sa snaží
privyrobiť, brigáduje a čo zarobí minie. Brigáduje v nonstop herni ako čašníčka na hodinu má 2,60 Eur.
Robieva nočné, cez víkendy a môže zarobiť okolo 180,- až 200,- Eur mesačne.

Z potvrdenia U. D. P. C. zo dňa 26.1.2015 o platbách za ubytovanie súd zistil, že za obdobie od 26.1.2015
do 30.1.2015 zaplatila navrhovateľka za ubytovanie 650,-Kč.

Z cestovného lístka na trase Ž. - W., W. - Ž., za obdobie od 26.1.2015 do 25.2.2015 predstavuje cena
cestovného lístka 9,20 Eur. K uvedenému listinnému dôkazu navrhovateľka uviedla, že tento lístok má
mesačnú platnosť, avšak je na jednu cestu Ž. - W. H. W. - Ž..

Ďalej navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa nestretáva vie len o tom, že odporca je vo výkone trestu
odňatia slobody a len z jeho vyjadrenia zistila, že je tam zaradený do práce a že by mal dostávať 40,- Eur
mesačne. Z výkonu trestu odňatia slobody jej poslal na výživné v mesiaci január asi 8,- Eur a vyživovaciu
povinnosť tak ako mu bola stanovená súdom si neplnil, a preto jej bolo priznané náhradné výživné.
Podávala aj trestné oznámenie a ani zameškané výživné jej nezaplatil, preto bola nútená podať návrh
na exekúciu, lebo to bola podmienka pre vyplácanie náhradného výživného.

Z výplatných pások z ÚVTOS a ÚVV Ilava predložených odporcom za obdobie 7/2014 a 8/2014 súd
zistil, že odporca je zaradený na pracovisko RŠO-úkol. V mesiaci 7/2014 jeho hrubá pracovná odmena
predstavovala sumu 63,25Eur a čistá pracovná odmena sumu 55,42 Eur a v mesiaci 8/2014 hrubá
pracovná odmena predstavovala sumu 46,30 Eur a čistá pracovná odmena 40,58 Eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodiny, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd ohodnotí dôkazy podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.o., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zistené
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich
alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu a
naposledy bolo odporcovi určené platiť na navrhovateľku výživné rozsudkom Okresného súdu v Žiline v
roku 2011 v čase, keď navrhovateľka bola študentkou strednej školy. Navrhovateľka preukázala, že aj v
čase rozhodovania súdu je študentkou vysokej školy a naďalej sa pripravuje na svoje budúce povolanie,
z čoho vyplýva, že navrhovateľka doposiaľ nie je schopná samostatne sa živiť a teda vyživovacia
povinnosť jej rodičov ako oboch povinných podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine naďalej
trvá. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene
pomerov oproti času, kedy súd naposledy v roku 2011 určil vyživovaciu povinnosť odporcu. Na jej strane
došlo k zvýšeniu nákladov na odôvodnené potreby a to jednak v dôsledku zvýšenia veku ako aj štúdia
na vysokej škole a ďalej nepochybne došlo aj v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine
aj k zvýšeniu jej životných nákladov. Súd preto ďalej skúmal aké sú pomery na strane povinného t.j.
odporcu. Odporca vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že je bezdomovec, v súčasnej dobe vo výkone
trestu odňatia slobody, kde je zaradený do práce a jeho priemerný príjem z tejto pracovnej činnosti
dosahuje výšku cca 40,- Eur mesačne. Iné pomery odporcu vykonaným dokazovaním neboli zistené.
Navrhovateľka pomery odporcu nepreukázala a na preukázanie tejto skutočnosti ani nenavrhla vykonať

žiadne dokazovanie. Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie je konaním návrhovým, sporovým bolo
povinnosťou navrhovateľky preukázať skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť jej návrhu a teda
bolo na navrhovateľke, aby preukázala potencionalitu odporcu prispievať jej na výživu v požadovanej
výške. Navrhovateľka bola na pojednávaní o tejto skutočnosti súdom poučená. Navrhovateľka však
v tomto smere neprodukovala žiadne tvrdenia, ani žiaden dôkaz. Z uvedených dôvodov súd preto
návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko nezistil dôvody pre zvýšenie výživného tak, ako to navrhovala
navrhovateľka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní
úspešným a preto má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Odporca si trovy konania
neuplatnil a na jeho strane súd ani nezistil vznik žiadnych trov konania, preto o trovách rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).