Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112201268
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112201268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: ERGONA, a.s.,
so sídlom Tomášikova 23, 821 01 Bratislava, IČO: 35 962 364, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Jozefom Pojdákom, advokátom, so sídlom I. XXX/XX, XXX XX R. A., proti žalovanému: FILATECH,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 837/35, 010 01 Žilina, IČO: 36 688 614, zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Petrom Hríbom, advokátom, so sídlom K. X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie
65.043,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
11Cb/124/2012-159 zo dňa 08.01.2014 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

43.079,32 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/124/2012-159 zo dňa 08.01.2014 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 43.079,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25%ročnezosumy7.935,89Eurod05.07.2011dozaplateniaazosumy35.143,43Eurod20.07.2011
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania
p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 617,10 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho

zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Pojdáka, advokáta, so sídlom X./XX, XXX XX L...

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
43.079,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.935,89 Eur od
05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 35.143,43 Eur od 20.07.2011 do zaplatenia, v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške
10.487,79Eurokresnýsúdzastavil.Vozvyšnejčastižalobuzamietol.Otrováchprvostupňovéhokonania
rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
vo výške 624,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, § 571
ods. 2, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, §
9 ods. 1, § 22 ods. 1, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ako aj ust. §
323 ods. 1, 2, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p. uviedol,
že predmetom konania bolo zaplatenie neuhradeného zostatku faktúr vystavených na základe dvoch
zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v časti o
zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 10.487,79 Eur a za udeleného súhlasu žalovaným

prostredníctvom právnej zástupkyne so späťvzatím žaloby v tejto časti okresný súd konanie o zaplatenievyčísleného úroku z omeškania vo výške 10.487,79 Eur podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a predmetom
konania zostalo zaplatenie istiny 65.043,96 Eur spolu s úrokom z omeškania.

Okresný súd uzavrel, že výsledky dokazovania preukázali uzatvorenie dvoch zmlúv, pričom prvá

zmluva bola označená ako Mandátna zmluva č. SM/10/004, podľa ktorej žalobca pre žalovaného
mal vykonávať činnosti, ktorých cieľom bolo schválenie žiadosti a podpísanie zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku. Podľa označenia zmluvy išlo o mandátnu zmluvu podľa ust. § 564
a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože žalobca sa zaviazal pre žalovaného zariadiť určitú
záležitosť, a to vykonanie činnosti, ktorá smerovala k schváleniu žiadosti o poskytnutie príspevku. Za

túto činnosť sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú odplatu. Okresný súd preto zisťoval, či žalobca
splnil svoju povinnosť zo zmluvy, ako aj, či k dohodnutej odplate bol žalobca oprávnený účtovať príslušnú
daň z pridanej hodnoty. Bolo zistené, že medzi žalovaným a ministerstvom životného prostredia bola
uzatvorená zmluva, podľa ktorej bol žalovanému priznaný nenávratný finančný príspevok. Práve táto
zmluva bola konečným cieľom činnosti žalobcu podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy.

Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom podľa uzavretej mandátnej zmluvy sa bránil

nesplnením povinnosti žalobcom, keďže projekt mal chyby a následne došlo ku kráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov zo strany ministerstva. Okresný súd túto obranu žalovaného nevyhodnotil ako
relevantnú. Poukázal na to, že žalovaný pri tvrdení vadnosti projektu okresnému súdu nepredložil
žiadne dôkazy a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Vadnosť projektu, za ktorú mal žalobca
niesť zodpovednosť, nevyplývala ani z listu ministerstva životného prostredia zo dňa 04.03.2013. Z

tohto listu vyplynulo len to, že v rámci projektu žiadal žalovaný preplatiť fotovoltaický zdroj energie,
ktorý však nespĺňal náležitosti zariadenia, ktoré možno preplatiť na základe ministerstvom uvádzaného
zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Z vyjadrenia ministerstva však nevyplýva, že by projekt mal mať
vady, za ktoré by niesol zodpovednosť žalobca, a z tohto vyjadrenia nebolo možné dospieť k záveru,
že by žalobca porušil akúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu mu z mandátnej zmluvy. V konečnom

dôsledku povinnosti žalobcu podľa zmluvy boli viazané na dobu určitú, a to na dobu do podpisu zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Zmluva bola podpísaná dňa 22.02.2011 a namietané
nedostatky, na ktoré sa žalovaný odvolával, boli vytýkané až v liste zo dňa 04.03.2013, t.j. v čase, kedy
už mandátna zmluva medzi účastníkmi viac ako 2 roky neplatila. Zo žiadneho z ustanovení mandátnej
zmluvy nevyplýva, že by žalobca mal akékoľvek povinnosti vo vzťahu k žalovanému týkajúce sa tej fázy

procesu poskytnutia príspevku, kedy sa tento projekt už realizuje a sú poskytované jednotlivé finančné
platby ministerstvom. Práve tejto fázy sa pritom týkali námietky a nedostatky, ktoré vytklo ministerstvo
v predmetnom liste. Zásadným problémom, ktorý týmto listom ministerstvo žalovanému vytýkalo, bolo
to, že nákup fotovoltaického zdroja energie nespĺňa náležitosti výdavku č. 713005 - nákup špeciálnych
strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu, a preto z tohto dôvodu nebolo možné čerpať

finančné prostriedky na nákup tohto fotovoltaického zdroja energie. Žalovaný nepredložil žiaden doklad
preukazujúci skutočnosť, že by vo vzťahu k nákupu tohto fotovoltaického zdroju energie akýmkoľvek
spôsobom žalobca porušil svoje povinnosti z mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva sa na túto činnosť vo
vzťahu k žalobcovi už vôbec nevzťahovala, keďže bola ukončená ku dňu podpísania zmluvy o poskytnutí
príspevku. Akékoľvek činnosti, na ktoré bol podľa mandátnej zmluvy žalobca zaviazaný, boli definované

v čl. I. bod 1 mandátnej zmluvy a išlo o činnosti, ktoré smerovali k schváleniu projektu a podpísaniu
zmluvy o poskytnutí príspevku. Okamihom podpísania tejto zmluvy tak činnosť žalobcu bola ukončená
a vznikol mu nárok na zaplatenie odplaty. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca riadne splnil všetky
svoje povinnosti podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy, o čom nepochybne svedčí schválenie žiadosti
a podpis zmluvy o poskytnutí príspevku medzi ministerstvom a žalovaným. Na dve skutočnosti, t.j. na

schválenie príspevku a na podpis zmluvy bola viazaná aj dohoda účastníkov o vzniku nároku žalobcu
na dohodnutú odplatu. Podľa zmluvy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odplaty vo výške 8 % v
deň doručenia oznámenia o schválení príspevku a vo výške 7 % z príspevku v deň podpisu zmluvy o
poskytnutí tohto príspevku medzi poskytovateľom a mandantom.

Zo zmluvy o poskytnutí príspevku vyplývala celková výška príspevku 2.201.464,30 Eur. Nárok žalobcu

na odplatu vo výške 8 % tohto príspevku tak predstavoval sumu 176.717,14 Eur. Žalobca pritom
faktúrou č. 10ZF00006 vyzýval žalovaného na úhradu zálohy vo výške 175.717,14 Eur. Žalobca tak voči
žalovanému uplatnil právo na zaplatenie odplaty v menšom rozsahu, než bol podľa zmluvy oprávnený.
V prípade tejto faktúry sa jednalo len o fakturáciu zálohy a odplata bola následne fakturovaná faktúrouč. 11FV00042, ktorá bola splatná až dňa 11.07.2011. V tejto faktúre žalobca zúčtoval zálohu vyplatenú
žalovanému na základe uvedenej zálohovej faktúry a tiež ďalšiu zálohovú platbu žalovaného vo výške
75.717,14 Eur. Faktúra bola žalobcom preto vystavená v čase, kedy už žalobcovi v súlade so zmluvou

vznikol nárok nielen na vyplatenie odmeny vo výške 8 % zo schváleného príspevku, ale aj nárok na
vyplatenie zostávajúcej časti odmeny vo výške 7 % z tohto príspevku. Z časového hľadiska táto faktúra
bola žalobcom vystavená v súlade so zmluvou, kedy už žalobca bol oprávnený požadovať zaplatenie
dohodnutej odplaty. Faktúra však v súlade so zmluvou nebola vystavená v čase určenia jej splatnosti,
pretože podľa zmluvy mala byť táto faktúra vystavená s lehotou splatnosti 15 dní. Faktúra bola žalobcom

vystavená 04.07.2011 so splatnosťou 11.07.2011, teda so splatnosťou len 7 dní, preto nesprávne
vystavenie faktúry v tejto časti sa premietlo do rozhodnutia okresného súdu v časti uplatneného nároku
žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania.

Zostávajúca časť dohodnutej odmeny bola žalobcom vyúčtovaná faktúrou č. 11FV00016, ktorá bola
vystavená dňa 16.03.2011. Druhá časť odmeny bola pritom viazaná na podpis zmluvy o schválení
príspevku. Dňom 22.02.2011, bola zmluva podpísaná, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie druhej

časti odmeny vo výške 7 % z výšky schváleného príspevku. Žalobca však bez bližšieho odôvodnenia
uplatnil voči žalovanému nárok na odplatu v nižšej výške. Suma 7 % zo sumy schváleného príspevku
zodpovedala čiastke 154.102,50 Eur, pričom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie odmeny len vo výške
39.679,29 Eur bez DPH, teda 47.615,50 Eur vrátane DPH. Žalobca tak požadoval od žalovaného
zaplatenie odplaty v menšej ako dohodnutej výške. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca v

súlade so zmluvou uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie dohodnutej odplaty podľa mandátnej
zmluvy s tým, že žalobca túto odplatu uplatnil v obidvoch prípadoch vystavených faktúr v menšom
rozsahu, než bol podľa zmluvy oprávnený.

V ďalšom sa okresný súd venoval účtovaniu DPH k dohodnutej odplate. Okresný súd uviedol, že pokiaľ
aj odplata bola určená percentom zo sumy schváleného finančného príspevku a bola uvedená bez DPH,

tak nie je možné z takéhoto dojednania vyvodiť, že žalobca nebol oprávnený účtovať cenu s DPH.
Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách s tým, že ak účastníci výslovne
dohodli, že cena služieb v podobe odplaty je bez DPH, tak žalobca ako platiteľ dane bol povinný DPH
v rámci daňového dokladu - faktúry žalovanému vyúčtovať. Žalobca ako platiteľ dane bol povinný k

cene poskytnutých služieb v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty doúčtovať DPH a túto bol
tak oprávnený uplatniť vo faktúre voči žalovanému. Po zohľadnení vykonaných platieb tak okresný súd
konštatoval, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu rovnajúcu sa neuhradenej DPH z odplaty
dohodnutej podľa mandátnej zmluvy a vyúčtovanú dvomi faktúrami. Z faktúry č. 11FV00016 neuhradil
žalovaný sumu rovnajúcu sa vyúčtovanej DPH v čiastke 7.935,86 Eur a z faktúry č. 11FV00042 neuhradil

sumu rovnajúcu sa vyúčtovanej DPH v čiastke 35.143,43 Eur. Spolu tak žalovaný žalobcovi nezaplatil
sumu 43.079,32 Eur, preto okresný súd v celom rozsahu vyhodnotil nárok žalobcu za skutkovo a právne
dôvodný, čo sa týka sumy 43.079,32 Eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu žalobcovi.

V súvislosti s uplatneným príslušenstvom okresný súd poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z.. V súvislosti s dobou omeškania a s dátumom splatnosti okresný súd uviedol, že faktúry
v časti ich splatnosti boli vystavené v rozpore so zmluvou. Faktúra č. 11FV00042 zo dňa 04.07.2011
tak mala byť vystavená so splatnosťou 15-tich dní, teda splatná dňa 19.07.2011. Žalovaný sa potom
do omeškania s úhradou sumy 35.143,43 Eur podľa tejto faktúry dostal až počnúc dňom 20.07.2011.
V časti úroku z omeškania požadovaného žalobcom za obdobie od 05.07.2011 do 19.07.2011 tak

okresný súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Čo sa týkalo úroku
požadovaného žalobcom zo sumy 7.935,89 Eur, v tejto časti bola žaloba vyhodnotená ako dôvodná.
Táto suma zodpovedala vyúčtovanej DPH podľa faktúry č. 11FV00016 a mala byť podľa tejto faktúry
splatná dňa 21.03.2011. Aj v tomto prípade bola faktúra vystavená s nesprávnou dobou splatnosti a mala
byť splatná až dňom 31.03.2011. Žalovaný sa preto dostal do omeškania s plnením svojho peňažného

záväzku počnúc dňom 01.04.2011. Žalobca však po čiastočnom späťvzatí úrok z omeškania požadoval
až od 05.07.2011, kedy už bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. K výške
úroku z omeškania okresný súd poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď v čase
vzniku omeškania žalovaného bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25 % ročneažalobcovitakpatríúrokzomeškaniavovýškeoosempercentuálnychbodovvyššej,teda9,25%ročne.
Vzhľadom k uvedenému preto bolo priznané právo na zaplatenie sumy 43.079,32 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.935,89 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy

35.143,43 Eur od 20.07.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku úroku z omeškania bola žaloba ako nedôvodná
zamietnutá.

Predmetom sporu bolo aj zaplatenie neuhradeného doplatku vystavenej faktúry č. 11FV00017 v zmysle
druhej uzavretej zmluvy. Táto zmluva bola označená ako Zmluva o poskytnutí služieb, podľa ktorej
mal žalobca ako poskytovateľ povinnosť poskytnúť žalovanému ako objednávateľovi odborné školenia

na témy uvedené v čl. II. bod 1 uzatvorenej zmluvy. Túto zmluvu okresný súd vyhodnotil ako zmluvu
nepomenovanú v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom záväzku žalobcu bolo
uskutočnenie školení. Školenie nepredstavuje žiaden hmotne zachytený výsledok činnosti žalobcu,
a preto v tomto prípade nešlo o zmluvu o dielo podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z
titulu dostatočnej úpravy vzájomných práv a povinností okresný súd preto uvedenú zmluvu vyhodnotil
ako zmluvu nepomenovanú. Zmluva priamo počítala s tým, že bude existovať písomný doklad v

podobe prezenčnej listiny, ktorý bude preukazovať skutočnosť, že školenia skutočne zo strany žalobcu
pracovníkom žalovaného boli poskytnuté. Z čl. III. uzatvorenej zmluvy tak bolo možné vyvodiť, že nárok
žalobcu na zaplatenie dohodnutej odplaty vzniká až po tom, ako služby v súlade so zmluvou boli
žalovanému poskytnuté.

Žalobca však nedisponoval žiadnymi dokladmi o poskytnutí školení žalovanému a žalovaný výslovne

poprel, že by akékoľvek školenia zo strany žalobcu boli uskutočnené. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy
o poskytnutí služieb, ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol, preto nepreukázal splnenie svojej
zmluvnej povinnosti, a tým mu nemohol vzniknúť nárok ani na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých
služieb. Pokiaľ aj žalovaný faktúru na základe tejto druhej zmluvy čiastočne plnil, tak takéto konanie
nemá dôsledky uznania zvyšku dlhu v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože takýto

dôsledok z tejto zákonnej úpravy nastupuje len v tom prípade, ak by aj relevantne takýto dlh existoval.
Len platne existujúci dlh, resp. záväzok môže dlžník voči veriteľovi uznať. Výsledky dokazovania však
preukázali, že takýto dlh na strane žalovaného nebol, preto vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
na zaplatenie doplatku ceny podľa zmluvy o poskytnutí služieb vo výške 21.964,64 Eur okresný súd
skonštatoval, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že by žalovanému na základe tejto

zmluvy poskytol dojednané plnenie, a preto nepreukázal, že mu voči žalovanému vznikol na základe
tejto zmluvy uplatnený nárok. Okresný súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú v celom rozsahu,
vrátane požadovaných úrokov z omeškania, zamietol.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobcovi zaplatil spolu 325.219,62 Eur, t.j. viac, než uplatnil
žalobca podľa mandátnej zmluvy a v tomto smere tvrdení má ísť na strane žalobcu o bezdôvodné

obohatenie, okresný súd uviedol, že pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nebola táto obrana
žalovaného podstatná. Žalovaný v súvislosti s touto obranou v konaní neuplatnil žiaden nárok. Žalovaný
tvrdené bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu neučinil predmetom konania, pretože v konaní
nevzniesol kompenzačnú námietku a svoje nároky neuplatnil ani prípadným vzájomným návrhom.
Finančná čiastka, na ktorej mal vzniknúť žalovanému preplatok, bola pritom čiastkou, ktorú žalovaný

plnil podľa faktúry žalobcu vystavenej na základe zmluvy o poskytnutí služieb, avšak z tejto zmluvy
okresný súd žalobcovi žiadne plnenie nepriznal. Žalobcovi priznal len nárok podľa mandátnej zmluvy a v
konanínebolozistené,žebytentonárokžalobcuplnenímžalovanéhoaleboakýmkoľvekinýmspôsobom
zanikol.

Okresný súd uviedol, že podstatné v danom spore bolo, že žalobca zohľadnil všetky úhrady, ktoré

žalovaný vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie odplaty podľa mandátnej zmluvy uskutočnil. Ak by
záloha vo výške 100.000 Eur bola účtovaná duplicitne, išlo by výlučne o otázku interných účtovných
postupov žalobcu, ktorá však nemala žiaden vplyv na neuhradený zostatok záväzku žalovaného uhradiť
žalobcovi dohodnutú odplatu podľa mandátnej zmluvy. Suma, ktorú podľa predložených dokladov
žalovaný žalobcovi zaplatil, bola v celom uhradenom rozsahu žalobcom zohľadnená pri výpočte

zostávajúceho nároku žalobcu. Pokiaľ išlo o plnenie žalovaného podľa faktúry vystavenej na základe
zmluvy o poskytnutí služieb, žalovaný v tejto svojej úhrade uviedol ako variabilný symbol číslo faktúryvystavenej žalobcom podľa tejto zmluvy. Preto túto úhradu nebolo možné posudzovať ako zaplatenie
nároku žalobcu podľa mandátnej zmluvy, pretože samotný žalovaný určil iný účel poskytnutia týchto
finančných prostriedkov.

Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. s tým, že náhradu trov súdneho konania pomerne rozdelil a žalobcovi bolo
priznané právo na náhradu 16% uplatnených trov, ktoré zodpovedali trovám konania vo výške 624,40
Eur a trovám právneho zastúpenia vo výške 215,08 Eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 43.079,32 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania v zákonnej

lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný
poukázal na to, že výsledky dokazovania potvrdili, že žalobca vypracoval pre žalovaného „zmluvne
dohodnuté dielo s názvom: Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“ a z tohto bolo zrejmé,
že okrem mandátu bol ich zmluvný vzťah najmä zmluvou o dielo. Žalobca pre žalovaného vypracoval a

odovzdal projektovú dokumentáciu: „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“ s tým, že táto
bola predložená Ministerstvu životného prostredia SR spolu so žiadosťou o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku z Operačného programu Životné prostredie, prioritná os

4. Odpadové hospodárstvo, operačné ciele

4.1. Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu a

4.2. Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov.

Žalovaný vyslovil presvedčenie, že podstatou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol vzťah
založený zmluvou o dielo. Prvostupňový súd podľa jeho názoru prehliadol, že medzi účastníkmi bola
uzavretá zmluva o dielo a že sporné nároky, ktoré sa prejednávali v predmetnom konaní, priamo súviseli
s vadami predmetného diela, preto okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca sa zaviazal vytvoriť
pre žalovaného dielo - projekt, ktorého základnou charakteristikou mala byť cena cca 3.000.000 Eur,
na základe ktorého malo byť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. požiadané o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku a práve výška poskytnutého príspevku bola v zmluvnom vzťahu podstatnou
náležitosťou, od ktorej sa odvíjala odmena žalobcu. V čl. IV. bodu 5. bol jednoznačne vyjadrený záväzok

zmluvných strán uzatvoriť dodatok k predmetnej zmluve, ktorého obsahom „bude určenie presnej výšky
častiodplatyuvedenejvbode2“.Kuzatvoreniutakéhotododatkuvšaknikdynedošlo.Žalovanýpoukázal
na to, že pri hodnotení projektu nebolo možné oddeliť podanie žiadosti na riadiaci orgán od samotnej
realizácie projektu podľa zmluvy o NFP (zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku).
Podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané, že v zmysle projektu „Materiálové zhodnocovanie

plastov firmou Filatech“ bola zo strany riadiaceho orgánu uzatvorená Zmluva o poskytnutí NFP na
celkovú výšku 2.201.464,30 Eur, avšak už po niekoľkých mesiacoch realizácie projektu bolo zrejmé, že
NFP bude poskytnutý len vo výške 1.517.574,99 Eur. Žalovaný upriamil pozornosť odvolacieho súdu
na skutočnosť, že v zmysle ust. § 12 zákona č. 528/2008 Z.z. sa pomoc a podpora poskytuje na
základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní o žiadosti, pričom na

poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok a konanie o žiadosti prebieha striktne podľa ust. §
14 zákona č. 528/2008 Z.z.. Ak by zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený len na
mandátnej zmluve, tak išlo by o absolútne nevyvážený zmluvný vzťah, kde protiplnenie za dojednanú
odplatu v státisícoch Eur, poskytované žalobcom žalovanému by bolo nereálne alebo rozporné so
zákonom. V takomto prípade by potom bolo potrebné posudzovať zmluvný vzťah cez ust. § 265

Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto nepovažoval za
správny záver okresného súdu, ktorý uviedol, že „z vykonaných dôkazov bolo nepochybne preukázané,
že medzi žalovaným a ministerstvom životného prostredia bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol
žalovanému priznaný nenávratný finančný príspevok. Práve táto zmluva bola pritom konečným cieľom
činnosti žalobcu podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy“. S týmito zhodnoteniami, ktoré vykonal okresný

súd, sa žalovaný ako odvolateľ nestotožnil. Zdôraznil, že podstatou zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným bol vzťah založený zmluvou o dielo, pričom odplata za činnosť vykonanú žalobcom bolanaviazaná nie na hodnotu celého projektu, ale len na tú časť finančných prostriedkov, ktorá bude
poskytnutá ako NFP. Pri realizácii projektu okrem prostriedkov z NFP použil žalobca aj vlastné finančné
prostriedky vo výške cca 900.000 Eur. Oznámenie Ministerstva životného prostredia zo dňa 25.08.2011

jednoznačne určuje, že žalovanému budú krátené NFP (nebudú mu preplatené už vynaložené výdavky
na časť projektu, a to z toho dôvodu, že v projekte, ktorý bol predmetom zmluvy, došlo k chybe). Do
projektu bolo zapracované použitie technológie, ktorej nadobudnutie nebolo možné spolufinancovať
formou NFP z Operačného programu Životné prostredie. Dielo, ktoré bolo odovzdané a podľa ktorého
mali byť poskytnuté prostriedky NFP, malo vadu, na ktorú prišiel riadiaci orgán v priebehu samotnej

realizácie diela a výsledkom vady diela bolo, že žalovanému bola celkovo poskytnutá suma NFP len vo
výške 1.517.574.99 Eur. Túto vadu diela žalovaný bezodkladne oznámil žalobcovi a žiadal o riešenie,
či je možné odstránenie tejto vady a z titulu nečinnosti žalobcu a vzhľadom na charakter vady žiadal
o zľavu, t.j. zníženie odplaty, na ktorú sa v tomto zmluvnom vzťahu zaviazal. Žalobca bol povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom bolo zistené, že Projekt má neodstrániteľnú vadu a na
základe toho výška poskytnutého NFP namiesto dojednaného príspevku vo výške 2.200.000 Eur bola

len 1.517.574,99 Eur. Nárok bolo potrebné posúdiť ako zodpovednosť za vady diela v zmysle ust. § 560
ods. 1, ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka.
V ďalšom konaní bolo potrebné ustáliť nároky žalovaného na zľavu z ceny za dielo v zmysle ust. §
439 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 564 prvá veta Obchodného zákonníka
s tým, že nárok na zľavu z ceny diela sa musí odvíjať od rozdielu medzi hodnotou NFP poskytnutého

podľa diela bez vád, a hodnotou NFP reálne poskytnutého z dôvodu diela dodaného s vadami. Žalovaný
ďalej upozornil na to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, že voči žalobcovi
zaplatil spolu 325.219,62 Eur, t.j. viac, ako bol nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní, pričom ide
o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, ktoré má vrátiť. Žalovaný poukázal na ust. § 98 O.s.p. s
tým, že túto kompenzačnú námietku žalovaného nesprávne okresný súd posúdil a nevzal náležite do

úvahy pri svojom rozhodovaní. Zo strany žalovaného išlo o určitý a jednoznačný úkon, pri ktorom presne
vyčíslil svoju pohľadávku voči žalobcovi, ako aj záujem ju započítať. Navrhol rozhodnutie okresného
súdu v napadnutom výroku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania.

Kdoručenémuodvolaniusapísomnevyjadrilžalobcavpodanízodňa05.03.2014.Malzato,žežalovaný
účelovo uviedol že predmetom zmluvy bol projekt, aby následne mohol spochybniť záväzkový vzťah

medzi zmluvnými stranami. V samotnej žalobe však žalobca poukázal na to, že predmetom mandátnej
zmluvy bol záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu podľa č. IV zmluvy za činnosti uvedené v čl. I
bodu 1. zmluvy. Článok I mandátnej zmluvy upravoval predmet zmluvy tak, že záväzok mandatára je za
odplatu špecifikovanú v čl. IV tejto zmluvy vykonávať pre mandanta a na jeho účet nasledujúce činnosti,
ktorých cieľom je schválenie žiadosti a podpísanie zmluvy o poskytnutí:

a) sumarizovať a vyhodnocovať podmienky, na základe ktorých môže byť mandant

žiadateľom NFP z výzvy zverejnenej poskytovateľom,

b) vypracovať s náležitou odbornou starostlivosťou pre mandanta a na základe jeho

požiadaviek žiadosť a podpornú dokumentáciu k projektu (projektový spis, finančná analýza), ktorá musí
byť predložená súčasne s projektom,

c) vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť pri vypracovávaní podpornej dokumentácie k projektu
a pri kompletizácii povinných príloh žiadosti a vykonávať manažment projektu až do doby schválenia
projektu a podpísania zmluvy o NFP.

Žalobca činnosti, ktoré mu vyplývali z mandátnej zmluvy, vykonal, a preto mu prináleží odmena
dohodnutá v tejto zmluve. V čl. VII bodu 5. mandátnej zmluvy účastníci prehlásili, že prejavili vôľu

slobodne, vážne, a zrozumiteľne, bez nátlaku a nie v tiesni, že si zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu
rozumejú. Pokiaľ žalovaný poukazoval na akési zníženie samotného príspevku poskytovateľom, už
v rámci samotného konania sa snažil žalobca žalovanému a jeho právnemu zástupcovi vysvetliť, že
na danú skutočnosť nemal žalobca žiadny vplyv a žiadnym spôsobom za takýto stav nemôže niesť
zodpovednosť. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov

odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 627,87 Eur za jeden úkon právnej služby,
písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 552,69 Eur, 1 x 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých

výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/111/2014-197 zo dňa 26.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.09.2014,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,

keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v
podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods.
2 O.s.p. nie je žiaduce a ani potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne
zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu, s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Je potom postačujúce len na tieto zdôvodnenia

odkázať, čo je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, z ktorého
vyplýva, že ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok a
je nevyhnutné ich komplexne posudzovať. Súčasne krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súduSRsp.zn.2Cdo170/2005,podľaktorého...„akvodvolacomkonaníkrajskýsúdpotvrdírozhodnutie

súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

K rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 10.02.2014 za
dôsledného rešpektovania ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205a ods. 1 O.s.p. krajský súd uvádza, že
mohol zobrať do úvahy len tie odvolacie námietky žalovaného, ktoré nemali charakter novo tvrdených
skutočností oproti argumentácii, ktorú použil žalovaný pred súdom prvého stupňa, pretože okresný súd

vykonal poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., čo vyplýva z obsahu predvolaní doručovaných
účastníkom a ich právnym zástupcom, v ktorom je zahrnuté okrem iného aj poučenie v zmysle ust. § 120
ods. 4 O.s.p.. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preto z odvolacích dôvodov žalovaného nemohol
prihliadať na tie, ktorými poukazoval na nevyváženosť zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy, v rámci ktorého nového tvrdenia použitého až v odvolacom konaní

žalovaný žiadal aplikáciu ust. § 265 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka a prihliadnuť
aj k ustanoveniam zákona č. 528/2008 Z.z.. Krajský súd z titulu vykonaného poučenia podľa ust. §
120 ods. 4 O.s.p. mohol z odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
10.02.2014 prihliadnuť len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených odvolacích dôvodov. Pre nové
odvolacie dôvody nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods.

1 O.s.p.. Žalovaný vzhľadom k dĺžke a priebehu súdneho konania mal možnosť pred prvostupňovým
súdompoužiťargumentáciuvoväzbekaplikovaniuustanovenízákonač.528/2008Z.z.,akoajvovzťahu
k ust. § 265 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka v súvislosti s posúdením mandátnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a nárokov z nej vyplývajúcich. I napriek poučeniu podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p., túto právnu argumentáciu žalovaný poskytol až v odvolacom konaní, a preto

v tomto smere nešlo o relevantné odvolacie dôvody, na ktoré ani nemohol krajský súd prihliadať pre
princíp neúplnej apelácie a uzavretého skutkového stavu, z ktorého vychádzal v zmysle ust. § 213 ods.
1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.,
pre ktorú by nemohol krajský súd vychádzať zo skutkového stavu uzavretého súdom prvého stupňa.

Žalovaný aj v podanom odvolaní zotrval na argumentácii, ktorú poskytol pred súdom prvého stupňa, a to,

že nárok žalobcu je neoprávnený s ohľadom na uzavretú mandátnu zmluvu, keď plnenie predstavovaloaj projekt, vo vzťahu ku ktorému bola tvrdená vada a práve pre vadnosť projektu nebol žalovanému
poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 2.200.000 Eur, ale len 1.517.574,99 Eur. Na základe
tejto obrany žalovaného, ktorá bola prezentovaná tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím

súdom, je v prvom rade potrebné poukázať na vecne správne závery okresného súdu pri vyhodnotení
nároku žalobcu uplatneného v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

Obranu žalovaného je potrebné rozvrhnúť do dvoch častí, a to či žalobca podľa uzavretej mandátnej
zmluvy si splnil svoje zmluvné záväzky, na základe čoho mu vznikol nárok na odplatu a v druhej časti,
či realizoval žalovaný ním tvrdený zodpovednostný nárok voči žalobcovi a či na jeho uplatnenie boli

splnené zmluvné, ako aj zákonné podmienky.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že nebolo skutkového a ani právneho
základu k tomu, aby kreovaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa Mandátnej zmluvy č.
SM10/004 zo dňa 9.3.2010 (ďalej len „mandátna zmluva“) bol prekvalifikovaný na zmluvu o dielo, resp.
na zmiešaný typ právneho úkonu, t.j. tak mandátnej zmluvy, ako aj zmluvy o dielo. Takejto kvalifikácii
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorej sa domáhal žalovaný aj v podanom odvolaní,

nezodpovedali zmluvne dohodnuté práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným v celom znení
zmluvného vzťahu, a to s ohľadom na predmet zmluvy vyjadrený v čl. I. bodu 1, nadväzujúcich ďalších
článkov, samotnej preambuly mandátnej zmluvy uzavretej v zmysle ust. § 566 a nasl. ustanovenia
Obchodného zákonníka a v konečnom dôsledku aj prejavená vôľa zmluvných strán bola správať sa
ako mandant a mandatár pri plnení zmluvného záväzku. Odmena tak, ako uviedol okresný súd, bola

viazaná na dve skutočnosti, a to na schválenie žiadosti a podpísanie zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, ktoré skutočnosti sa aj naplnili. Práve na tieto dve skutočnosti bola viazaná aj
okolnosťvznikunárokužalobcunadohodnutúodplatu,apokiaľnastala,takpotomvznikoldôvodnýnárok
žalobcu, o ktorom rozhodol okresný súd vyhovujúcim výrokom. Práve pre charakter zmluvného záväzku
žalobcu vymedzeného v uzavretej mandátnej zmluve tu nebol dôvod sa zaoberať obranou žalovaného o

tvrdenejvadnostiprojektu,keďženaprojektpodľamandátnejzmluvynebolviazanývzniknárokužalobcu
na odplatu. Okresný súd v nadväznosti na obranu žalovaného, ktorý popieral vznik nároku žalobcu,
správne poukázal na ust. § 571 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak zo zmluvy
nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol
povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Krajský súd vzhľadom k

úplnému zisteniu skutkového stavu okresným súdom konštatuje, že neboli dané zmluvné a ani zákonné
podmienky pre obranu žalovaného v tvrdenej zodpovednosti žalobcu za vadu projektu, pretože takáto
zodpovednosť žalobcu nevyplýva z obsahu uzavretej mandátnej zmluvy.

V druhej časti obrany žalovaného, v námietke vadnosti projektu a žalovaným tvrdenej zodpovednosti
žalobcu za túto vadu krajský súd uvádza, že z dôkazov vykonaných pred okresným súdom nebolo

zo strany žalovaného preukázané relevantným spôsobom uplatnenie ním tvrdeného nároku z vadnosti
projektu voči žalobcovi, t.j. ani odstránenie popísanej vady a ani uplatnenie zľavy žalovaným voči
žalobcovi tak, ako na ňu žalovaný poukazoval až v písomne podanom odvolaní zo dňa 10.02.2014.
K vytýkanému fotovoltaickému zdroju energie však žalovaný nepreukázal, že v rovine tohto zdroja
energie by sa malo jednať o vadnosť plnenia žalobcom, resp. že pri tomto zdroji energie vôbec by malo

ísť o vadné plnenie vzhľadom k rozsahu zmluvných práv a povinností uzavretej mandátnej zmluvy. V
konečnom dôsledku tak, ako správne uviedol okresný súd, žalovaný v konaní pred okresným súdom
nepredložil žiaden dôkaz, že došlo k vadám projektu, za ktoré by mal žalobca niesť zodpovednosť.
V zhode s názorom okresného súdu krajský súd uvádza, že žalobcovi vznikol oprávnený nárok na
zaplatenie sumy 43.079,32 Eur spolu s príslušenstvom, ktorý mal svoj zákonný a zmluvný základ v

uzavretej mandátnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu v tejto
časti vyhovel, t.j. v časti o zaplatenie peňažnej pohľadávky spolu s príslušenstvom, tak jeho rozhodnutie
bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené aj v spojení s výrokom o trovách prvostupňového
konania, vo vzťahu ku ktorému neboli žalovaným v rámci podaného odvolania uvádzané odvolacie
dôvody.

Správny bol postup okresného súdu aj v tom smere, keď uviedol, že ak posudzoval ako dôvodný nárok
žalobcu v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy, tak nemohol vziať do úvahy námietku žalovaného, že plnilžalobcovi na základe druhej zmluvy o poskytnutí služieb, keďže podľa tohto druhého právneho úkonu
okresný súd nekonštatoval opodstatnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky.

Krajský súd sa v ďalšom zaoberal, vzhľadom k odvolaciemu dôvodu žalovaného, s odkazom k ust. § 98

O.s.p., či v konaní pred okresným súdom nedošlo k vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p.. Za týmto účelom sa krajský súd oboznámil
s obsahom spisového materiálu a zistil, že žalovaný v konaní pred okresným súdom neuskutočnil
relevantný hmotno-právny a ani procesno-právny úkon započítania, resp. vzájomný návrh v ním
tvrdenom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vo výške 325.219,62 Eur. Ak žalovaný,

ktorý bol zastúpený právnou zástupkyňou, v konaní pred okresným súdom relevantne neuplatňoval
svoju obranu buď kompenzačnou námietkou alebo vzájomným návrhom vo vzťahu k žalobcovi, tak
potom nebol priestor k tomu, aby sa okresný súd takouto obranou žalovaného zaoberal. Žalovaný
neuskutočnil určitým spôsobom započítací prejav v zmysle ust. § 98 O.s.p., pretože podľa obsahu
podaní, zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom bolo zistené, že v podanom odpore žalovaný
neuplatnil kompenzačnú námietku a k jej uplatneniu nedošlo ani na pojednávaniach konaných pred

okresnýmsúdom.VtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujenaZápisnicuopojednávanízodňa08.01.2014
(č.l. 151 - 153 spisu), podľa ktorej žalovaný len uvádza, že žalobcovi zaplatil 325.219,62 Eur a ďalej,
že tým, že zaplatil žalobcovi viac, ako bol povinný platiť, vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné
obohatenie, ktorý vznik bezdôvodného obohatenia bol opätovne zopakovaný pri prednese pôvodnej
právnej zástupkyne žalovaného bez ďalšieho, t.j. bez konkrétneho a určitého úkonu procesného

započítania v zmysle ust. § 98 O.s.p.. Vzhľadom k uvedenému bez kvalifikovaného prejavu obrany
žalovaným v rovine uskutočnenia započítania, resp. uplatnenia vzájomného návrhu tak nemohol ani
okresný súd pristúpiť k vyhodnocovaniu obrany žalovaného, čo bol postup vecne správny. K úplnosti
veci krajský súd uvádza, že započítací prejav žalovaný neuskutočnil kvalifikovaným spôsobom ani v
podanom odvolaní, keďže len poukazuje na to, že započítanie mal uskutočniť pred okresným súdom,

a preto ani odvolací súd na takúto obranu žalovaného neprihliadal, naviac, v zmysle ust. § 216 ods. 1
O.s.p., ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia. Krajský súd nezistil
dôvod na zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch a ani na zmenu rozhodnutia,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., z dôvodu, že takémuto rozhodnutiu

okresného súdu predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z priebehu konania, stavu dokazovania,
za prihliadnutia a akceptovania uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada
uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 506,21 Eur (tarifná odmena určená z
hodnoty veci, a to z predmetu odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý výrok o povinnosti žalovaného
zaplatiťžalobcovi43.079,32Eurspríslušenstvom),1x8,04Eurrežijnýpaušál,+20%DPH=102,85Eur,
súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 617,10 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. §

149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.