Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/116/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311210483.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III so sídlom v Bratislave sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci
navrhovateľa: R. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., K. Č.. XX zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr.RadoslavOlijáš.,sosídlomvBratislave,Grösslingova58,protiodporcovi:J.W.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom U., K. Č.. XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému bytu č. 4 na 2. poschodí bytového

domu súpis. č. XXXX, číslo vchodu XX, na adrese K. XX T. U. - T., vrátane príslušného spoluvlastníckeho
podielu 43/1000 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpis. č. XXXX, všetko zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, pre kat. úz. T., ktorý dom súpis. č.
XXXX je postavený na pozemkoch parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 623/1
o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 623/4 o výmere 200 m2 -zastavané plochy
a nádvoria, a parc. č. 623/5 o výmere 207 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ktoré parcely všetky sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, pre kat. územie T..

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa 3-izbový byt č. X na 2. poschodí bytového
domu súpis. č. XXXX, číslo vchodu XX, na adrese K. XX T. U. - T., vrátane príslušného spoluvlastníckeho
podielu 43/1000 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpis. č. XXXX, všetko zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, pre kat. územie T., ktorý dom súpis.
č. XXXX je postavený na pozemkoch parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 623/1
o výmere 191 m2 -zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 623/4 o výmere 200 m2- zastavané plochy

a nádvoria, a parc. č. 623/5 o výmere 207 m2-zastavané plochy a nádvoria, ktoré parcely všetky sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, pre kat. územie T..

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sumu 39 800,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 2 692,56 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr.
Radoslava Olijáša 3 680,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 23.08.2011, doručeným na súd dňa 23.08.2011, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému bytu č. X na 2. poschodí bytového domu
súpis. č. XXXX, číslo vchodu XX, na adrese K. XX T. U. - T., vrátane príslušného spoluvlastníckehopodielu 43/1000 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpis. č. XXXX, všetko zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, pre kat. úz. T., ktorý dom súpis. č.
XXXX je postavený na pozemkoch parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 623/1

o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 623/4 o výmere 200 m2 -zastavané plochy
a nádvoria, a parc. č. 623/5 o výmere 207 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ktoré parcely všetky sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, pre kat. územie T..

Návrh skutkovo odôvodnil tvrdením, že navrhovateľ a odporca sú súrodenci. Svoj podiel v 1-ici
nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.05.2010 od otca J. W., bytom K. XX T. U., ktorej

vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 24.06.2010 pod č. T.-XXXXX/XX. Odporca svoj
podiel v 1-ici nadobudol na základe darovacej zmluvy od matky J. U., U. N. XXX, T. U., ktorej vklad bol
povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 23.03.2011 pod č. T.-XXXX/XX.

Návrh odôvodnil tým, že zo zákona nie je možné zásadne nútiť spoluvlastníkov, aby proti svojej vôli
zotrvávali v spoluvlastníctve a nie je povinnosťou navrhovateľa tvrdiť a preukazovať dôvody, pre ktoré
nie je zachovanie spoluvlastníctva opodstatnené. Navrhovateľ vzhľadom na zlé vzťahy s odporcom

ako jediný do úvahy pripadajúci spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhol prikázať
predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu s uložením povinnosti
túto vyplatiť titulom vyporiadania odporcovi. Podiely spoluvlastníkov sú rovnaké a preto je namieste
prihliadnuť na účelné využitie veci. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v predmetnom byte býva
od roku 1968 a spolu s darcom - svojim otcom od roku 2010, výlučne uhrádza zo svojich vlastných

finančných prostriedkov všetky náklady spojené s užívaním a súčasne disponuje finančnou hotovosťou
na vyplatenie odporcu titulom vyporiadania. Byt je v pôvodnom stave a vyžaduje si opravy a súčasne je
nutné podieľať sa na opravách spoločných častí a zariadení bytového domu v ktorom sa byt nachádza.
Navrhovateľ je vlastníkom ešte nehnuteľnosti a to pozemku parc. č. 732/1 zast. plochy a nádvoria o
výmere 709 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú T., avšak sa jedná o pozemok s trvalým trávnatým

porastom bez inžinierskych sietí. Byt na adrese K. XX T. U. je jedinou nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve,
kde s otcom môže bývať. Naproti tomu odporca byt od roku 2003 neužíva a je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti rodinného domu s.č. XXXX s pozemkom a to parc. č. 732/2 o výmere 725 m2 zast. plochy
a nádvoria k.ú. T. zapísané na LV č. XXXX v ktorom býva.

Navrhovateľ za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou dal vypracovať

znalecký posudok č. 51/2011 zo dňa 18.07.011, ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil sumou 77
900,00 eur a preto vyzval odporcu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou s tým , že mu
vyplatí jeho podiel vo výške 38 950,00 eur, čo odporca odmietol.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 27.12.2011 odporca uviedol, že žiada aby súd návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva zamietol . Spochybnil solventnosť navrhovateľa na

vyplatenie finančnej náhrady za jeho podiel. Uviedol, že navrhovateľ mu zamedzil vstup do bytu a
tvrdenie, že navrhovateľ výlučne uhrádza platby za byt považoval za nepravdivé tvrdiac, že ich otec,
ktorý v byte býva sa určite pod nátlakom navrhovateľa musí na týchto nákladoch podieľať. Nesúhlasil so
zrušením podielového spoluvlastníctva najmä z dôvodu, že v súčasnej dobe obýva nehnuteľnosť, ktorá
neposkytuje zdravšie, lepšie a veľkorysejšie možnosti bývania. Naproti tomu pozemok vo vlastníctve

navrhovateľa,ktorýsusedísjehopozemkomposkytujezdravšie,lepšieaveľkorysejšiemožnostibývania
a je to v podstate otvorený priestor vystavený dostatku slnka. Jeho predajom by navrhovateľ získal
dostatok finančných prostriedkov na kúpu iného bytu, prípadne by si mohol na svojom pozemku postaviť
nehnuteľnosť. Odporca obýva miestnosť s rozlohou 22 m2, ktorý je súčasťou komplexu rozpadávajúcich
stavieb postavených niekedy za monarchie pred vyše 100 rokmi. Jej najväčším nedostatkom je stále

vlhnutie a z toho vznikajúce plesne ohrozujúce zdravie. Navrhovateľ titulom vyporiadania ponúka
odporcovi sumu 38 950 euro na základe znaleckého posudku ktorý však rozporuje a tento považuje za
nepravdivý. Navrhovateľ bránil odporcovi vstup do bytu a preto má obavu o svoju bezpečnosť, zdravie a
vzniku škôd na majetku. Skutočnosť, že navrhovateľ byt obýva ešte nezakladá jeho prednostné právo
byt vlastniť. Odporca súčasne uviedol, že ak by súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva

žiadal, aby súd zriadil k bytu a príslušnému podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu záložné právo na zabezpečenie pohľadávky tej zo sporových strán, ktorá bude povinná vyplatiť
peniaze. Odporca vo svojom vyjadrení adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 5. 9.
2011 uviedol, že jednou z možností vyporiadania by podľa jeho predstáv bolo, aby vymenil odporca svoj
podiel na predmetnom byte za pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý susedí s pozemkom odporcu.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výpisom z LV č. XXXX,
XXXX,XXXX,XXXX,XXXX pre k. ú. T., Darovacou zmluvou medzi otcom účastníkov konania a
navrhovateľom zo dňa 18.05.2010, Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenou

medzi Bytovým družstvom Bratislava III a rodičmi účastníkov konania zo dňa 14.05.2009, písomným
pokusom navrhovateľa zo dňa 11.08.2011 a 13.09.2011 o mimosúdne urovnanie veci, listom odporcu
zo dňa 16.08.2011 a 05.09.2011, znaleckým posudkom znalca Ing. Dušana Viktorína č. 51/201 zo dňa
18.07.2011, dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predloženou navrhovateľom, výpismi
z peňažných ústavov ku dňu 31.01.2012 a to T. U. o hodnote podielových listov vo výške 15 488,98

eur a Prvej stavebnej sporiteľni a.s. vo výške 25 281,05 eur a znaleckým dokazovaním znalcom Ing.
Katarínou Valovou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa výpisu z LV č. XXXX kat. územie T., okres Bratislava III ( č.l.41 spisu) je predmetný byt zapísaný
v časti B: pod radovým číslom XX,XX ako byt č. X, vchod 30, 2. poschodie bytového domu súpisné číslo
XXXX. Jedná sa o trojizbový byt s príslušenstvom.

Pôvodnými vlastníkmi bytu boli rodičia účastníkov konania otec účastníkov J. W. nar. XX.XX.XXXX spolu

s manželkou J. U. nar. XX.XX.XXXX, ktorí nadobudli vlastníctvo k tomuto bytu na základe Zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej s Bytovým družstvom Bratislava 3 dňa 14. mája
2009.

Na základe darovacej zmluvy zo dňa 18. mája 2010, ktorej vklad bol povolený pod číslom T.-XXXXX/XX
zo dňa 24. júna 2010 navrhovateľ nadobudol vlastníctvo bytu v jednej polovici od svojho otca J. W..

Na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom T.-XXXX/ XX zo dňa 23. marca 2011
odporca nadobudol vlastníctvo bytu v jednej polovici od svojej matky J. U..

Navrhovateľ vyzval odporcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prostredníctvom právneho
zástupcu mimosúdnou cestou listom zo dňa 11. augusta 2011 a 13.09.2011, v ktorom navrhol zrušenie
podielového vlastníctva dohodou ( č.l.81) tak, že výlučným vlastníkom bytu sa stane navrhovateľ, ktorý

odporcovi titulom vyporiadania vyplatí sumu 38 950,00 eur. K otázke užívania bytu odporcom uviedol,
že v byte napriek tomu, že tento dlhodobo neužíva a neplatí žiadne poplatky má uzamknutú jednu izbu.

Odporca listom zo dňa 16. augusta 2011 na ponuku nereagoval a domáhal sa užívania bytu, nakoľko
mu navrhovateľ neumožnil do neho vstup. Súčasne nepoprel že náklady spojené s užívaním bytu hradí
výlučne navrhovateľ .

Z listu odporcu zo dňa 5. 9. 2011 odporca navrhol ako možnosť vyporiadania spoluvlastníctva
predmetnému bytu tak, že navrhovateľ titulom vyporiadania prevedie susediaci pozemok vo svojom
vlastníctve na odporcu.

Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie zo dňa 29.02.2012 od svojho zamestnávateľa tom, že jeho
pracovný pomer trvá od 01. januára 2002, nie je vo výpovednej lehote a ani s ním nie je vedené konanie

vo veci rozviazania pracovného pomeru.

Z výpisu v peňažnom ústave T., G.. na preukázanie solventnosti ku dňu 09.02.2012 súd zistil, že
navrhovateľ vlastní v tomto peňažnom ústave podielové listy v hodnote 15 448,98 eur( č.l. 111) a z
výpisu z účtu ku 31.01.2012 R. Y. Y.Ľ. G.. Y.. vlastní navrhovateľ finančnú hotovosť vo výške 25 281,05
eur.( č.l. 112).

Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre kat. územie U. - J. Č. T. výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti parcely č. 732/1 o výmere 709 m2 - zastavané plochy a nádvoria, titulom uzatvorenej
rozdeľovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 22.01.1996 je navrhovateľ.

Z výpisu z Katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre kat. územie U. - J. Č. T. mal súd preukázané, že
odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stavby súp. č. XXXX na parcele č. 732/2 o výmere 725

m2 a súčasne je podľa výpisu z Katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre kat. územie U. - J. Č. T. výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. 1808/49 o výmere 558 m2 - zastavané plochy a nádvoria, titulom
uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 29.11.2007.Navrhovateľ v konaní pred súdom na podanom návrhu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zotrval s tým, že po nadobudnutí spoluvlastníctva sa snažil s odporcom dohodnúť.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že predmetný byt obýva spolu so svojim otcom. Odporca sa

nepravidelne v byte zdržiaval, ale od roku 2003 v byte vôbec nebýva. Vzťahy v rodine po rozvode
rodičov nie sú dobré, predovšetkým s odporcom a matkou navrhovateľa. Dôvodom podania návrhu
bola aj skutočnosť, že odporca dňa 30.júna 2011 otca z bytu vyhadzoval s odôvodnením, že on ako
podielový spoluvlastník bytu vlastní z každej izby polovicu a chce si tam nasťahovať podnájomníkov.
Reakcia odporcu podľa navrhovateľa vzhľadom na zdravotný stav a vek otca je neúnosná. Je pravdou,

že odporcovi odmietol vydať kľúče od bytu, ale byt mu je sprístupnený kedykoľvek. Následne odporca
s bývaním otca v byte súhlasil za podmienky, že tento bude platiť za jeho užívanie mesačne 500 eur.
Odporca má jednu izbu v byte uzamknutú. Byt je v pôvodnom stave. Náklady na túto nehnuteľnosť znáša
výlučne navrhovateľ a to nielen pred rokom 2003 do odchodu odporcu z bytu. Navrhovateľ obýva byt
so svojim otcom, ktorému poskytuje starostlivosť. Navrhovateľ a ani jeho otec nie sú vlastníkmi inej
nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie naproti tomu odporca je vlastníkom rodinného domu v katastrálnom

území T. zapísaného v Katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako aj stavebného pozemku zapísaného
v Katastri nehnuteľností na LV č. XXXX.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Konanie žiadal prerušiť z dôvodu, že
sa zdržuje v zahraničí na študijnom pobyte. Podľa jeho názoru, prípad prejednávaný v tomto súdnom
konaní nie je vôbec urgentný, lebo navrhovateľovi neunikajú žiadne hodnoty a nie sú porušované jeho

práva. Prerušenie konania z dôvodu jeho neprítomnosti v SR ho nijako nepoškodzuje a teda podľa
jeho názoru je legitímne, aby sa počkalo kým sa vráti zo študijného pobytu na Slovensko. V písomnom
vyjadreníknávrhuzodňa15.januára2013uviedol,ženepopierapravdivosťtvrdenínavrhovateľaozlých
vzťahoch, avšak táto skutočnosť nemôže mať vplyv na zrušenie spoluvlastníctva, nakoľko by došlo iba
k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov. Spoluvlastníctvo odporcu neznamená pre neho iba podiel na veci, ale

má pre neho závažnejšiu emocionálnu rovinu a to ako dar od matky, ktorý naviac v týchto krízových
časoch pre neho znamená istú istotu a finančnú zábezpeku. Podľa jeho názoru nehnuteľnosť o výmere
22 m2, ktorú obýva, je schátralá, vlhká a nevyhovujúca oproti bytu, ktorý užíva navrhovateľ, pričom v
nej občas v jeho neprítomnosti prebýva matka účastníkov konania so svojim priateľom. Pokiaľ by mal
možnosť byt užívať, určite by sa na nákladoch podielal.

Súd prvýkrát uznesením č. k. 19C 116/2011-99 zo dňa 28.03.2012 konanie prerušil do 30.júna 2012,
nakoľko podľa vyjadrenia odporcu by v tom čase mal študijný pobyt ukončiť. Následne odporca listom
zo dňa 11.07.2012 súdu žiadal konanie znovu prerušiť a oznámil zaplatenie predĺženého jazykového
kurzu do konca roka 2012, pričom uviedol že jeho návrat závisí od termínu konania záverečných skúšok
a dostatku finančných prostriedkov na svoj návrat.

Uznesením súdu 19C 116/2011-118 zo dňa 24.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave č. k. 3 Co 154/204-157 zo dňa 29. mája 2014 súd návrh odporcu na prerušenie konania
zamietol z dôvodu, že odporca nepokračuje v pôvodnom jazykovom kurze na vyššom stupni, ale si
začal nový kurz. Odporcove štúdium tak nie je prekážkou trvalejšej povahy a preto opätovné prerušenie
konania by v tomto prípade bolo nehospodárne. Listom zo dňa 26. februára 2013 odporca súdu oznámil,

že štúdium v zahraničí si hodlá predlžiť do konca roku 2013 a následne listom zo dňa 1. októbra 2013
oznámil jeho predlženie predbežne do februára 2014. Súd s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu
má za to, že nie je vylúčená možnosť odporcu sa k vykonávanému dokazovaniu písomne vyjadriť a na
konanie má možnosť zvoliť si zástupcu. Súdna ochrana každého práva, do ktorého bolo podľa názoru
účastníka zasiahnuté, musí byť podľa § 6 O. s. p. rýchla a účinná. Preto nemôže byť neprítomnosť

odporcu na Slovensku prípadne jeho nečinnosť v súdnom konaní na úkor práv druhého účastníka a to
navrhovateľa.

Súd v zmysle § 127 ods. 1 O. s. p s prihliadnutím k okolnosti, že pre rozhodnutie súdu je potrebné sa
vysporiadať s otázkami, vyžadujúcimi odborné posúdenie v konaní uznesením č. k. 19C 116/2011-120
zo dňa 24.10.2012 ustanovil znalkyňu Ing. Katarínu Valdovú z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad

hodnoty nehnuteľností, ktorej uložil povinnosť, aby podala znalecký posudok. Úlohou je určiť všeobecnú
(trhovú) hodnotu nehnuteľnosti - bytu (účastníci nie sú podielovými spoluvlastníci pozemku na ktorom
je bytový dom postavený), vyjadriť sa k možnosti reálnej deliteľnosti stavby a uviesť všetky okolnosti a
skutočnosti, ktoré znalec považuje za potrebné a dôležité.Podľa znaleckého posudku č. 15/2012 zo dňa 8. decembra 2012 mal súd preukázané, že predmetom
vyporiadania vlastníctva je byt č. X s výmerou 70,24 m2 na 2. poschodí bytového domu na K. ul. č. XX v
U., pričom mala k dispozícii pôdorys bytu tvoriaci prílohu znaleckého posudku. Znalkyňa vykonala dňa

22.11.2012 ohliadku nehnuteľnosti za prítomnosti navrhovateľa pričom uviedla, že jedna izba obývaná
odporcom nebola sprístupnená, avšak vzhľadom na charakter nehnuteľnosti (obytný dom) a predložený
pôdorys možno predpokladať jej rozmery pre účely vypracovania znaleckého posudku. Predmetom
ocenenia nie je pozemok, tento je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy.

Bytový dom v ktorom sa byt nachádza je v pôvodnom stave. K domu je postavená vlastná kotolňa. Okná

na chodbe a balkónové dvere sú plastové, niektoré v pôvodnom stave drevené a vchodové dvere do
bytového domu sú nové hliníkové. Bytový dom je bez výťahov, napojený je na všetky inžinierske siete
z verejných rozvodov. Technický stav bytového domu je primeraný veku, pravidelnej údržbe sa venuje
len nevyhnutná starostlivosť.

K technickému stavu bytu znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že sa jedná o byt v pôvodnom
stave bez keramických obkladov, pôvodnými omietkami, so staršou malovkou, bez bezpečnostných

vstupných dverí, s pôvodnými povrchmi podláh, pôvodnými vykurovacími telesami, bez kuchynskej linky,
kuchynského drezu s pôvodným bytovým jadrom. Jedná sa o opotrebovaný byt v pôvodnom stave,
ktorý vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu prvkov krátkodobej životnosti a sanáciu plesní hlavne v kuchyni,
kúpeľni a vo WC.

K stanoveniu všeobecnej hodnoty uviedla, že bytový dom je samostatne stojaci, má 3 vchody, 4

nadzemné podlažia a jedno podzemné. Od centra mesta je vzdialený 15 km a dopravné spojenie je
mestskou hromadnou dopravou. Dobrá možnosť parkovania. V okolí domu je kompletná občianska
vybavenosť. Znalkyňa nehnuteľnosť ohodnotila ku dňu 22. novembra 2011 na všeobecnú hodnotu
vo výške 79 600 eur, pričom použila ako najvhodnejšiu stanovenú metódu polohovej diferenciácie.
Ide o cenu, ktorú by táto nehnuteľnosť mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri

poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a
s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Navrhovateľ k znaleckému posudku po doplnení výsluchu znalca k otázke reálnej deľby námietky nemal.
Uviedol však, že bytový dom má byť v dohľadnom čase zateplený a má byť zrealizovaná nová fasáda.
To však predpokladá, že na byte musia byť vymenené všetky pôvodne drevené okná za plastové. Túto

výmenu okien bude musieť urýchlene a na vlastné náklady realizovať. Byt sa nachádza v bytovom dome
na ktorý sa vzťahuje Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vlastníci bytov
majú voči ostatným vlastníkom bytov ale aj voči správcovi povinnosti porušenie ktorých by mohlo byť
predmetom sporov o náhradu škody.

Súd na pojednávaní dňa 04.03.2014 výsluchom znalkyne doplnil znalecké dokazovanie k otázke

reálnej deľby vyporiadavanej nehnuteľnosti zo stavebno-technického hľadiska na dve polovice, pričom
znalkyňa uviedla, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Znalkyňa pred súdom doplnila znalecké
dokazovanie tom smere, že ak by k výmene okien na byte nedošlo do realizácie zateplenia bytového
domu a novej fasády, ale až neskôr, tak by bytový dom stratil nárok záruku 2-5 rokov na zateplenie a
fasádu a naviac by pri neskoršej výmene okien došlo k narušeniu zateplenia celej bytovky.

Odporca napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania sa na pojednávanie dňa 11.09.2014
nedostavil a z pojednávania sa ospravedlnil. Súd v zmysle § 101 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
K znaleckého posudku sa vyjadril podaním zo dňa 4. septembra 2014 doručeným súdu osobne dňa 8.
septembra 2014 v tom smere, že ho považuje za nesprávny nakoľko nezohľadňuje výmenu kotolne ako
aj zatepľovanie a teda obnovu celého vonkajšieho plášťa domu. Tieto okolnosti v znaleckom posudku

zohľadňované neboli a preto ohodnotenie bytu považuje za nedostatočné a na jeho úkor.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a je preto potrebnému vyhovieť.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.Spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníckeho práva (prevod
vlastníctva na iného, spotrebovanie alebo zničenie veci tvoriacej jeho predmet a pod.). Pri úprave
zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť,

aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je
dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva dáva Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe
súdneho rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. (Nemo in communione potest invitus detineri - Nikoho nemožno držať v
spoluvlastníctve proti jeho vôli.) Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť,
že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa
spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh
spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi účastníkov konania nie je viazaný.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia

jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné.
V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch
strán (iudicium duplex).

Prvý spôsob - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy
len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný.

Druhý spôsob - prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné,
pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. bytovú odkázanosť, užívanie alebo do úvahy
prichádzajúcebudúceužívaniespornejnehnuteľnostiapod.)Primeranounáhradousarozumiepríslušný
podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený

v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Pri úvahe o tom, či
sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy účastníkov;
do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení.
Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má

niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o
zrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdom,atonielenrozdelenímveci,aleajprikázaním
doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za
primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta OZ od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 526/2002

Z.z. zakotvené tri kritériá, a
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo
veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí

prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
ustanovenie § 142
ods. l OZ ustanovuje dve základného hľadiská, ku ktorým treba pri vyporiadaní prihliadnuť, a to veľkosť
podielov a účelné využitie veci. Keďže Občiansky zákonník v uvedenom ustanovení ustanovuje, že súdpri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadne k účelnému využitiu veci, ide o právnu normu s
relatívne neurčitou hypotézou.

Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových

strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a
akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem uvedených
kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť,
že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva,
prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci,

ktoré sú v spoluvlastníctve a pod.

Tretí spôsob - nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ide o celkom výnimočný prípad
zrušenia podielového spoluvlastníctva. Dôvodom, pre ktorý môže súd použiť tento spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je, že z hľadiska poradia vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ktorý ustanovuje Občiansky zákonník a ktorý je pre súd záväzný, neprichádza do úvahy rozdelenie
spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a nikto z podielových

spoluvlastníkov spoločnú vec nechce.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázaný úplný okruh podielových spoluvlastníkov,
ktorými sú navrhovateľ a odporca, ako aj veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, každý v jednej
polovici. Znaleckým dokazovaním mal tiež preukázané, že vyporiadavaná nehnuteľnosť - 3 izbový byt s
kuchyňou, kúpeľňou a WC nie je reálne deliteľná do výšky spoluvlastníckych podielov.

Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že navrhovateľa ako spoluvlastníka nemožno
zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom a preto nemusel ani
tvrdiť a preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené,
keďže celú spoločnú vec a to byt užíva hoci je podielovým spoluvlastníkom iba v 1/2, výlučne sám
respektíve so svojim otcom, vo vzťahu k druhému podielovému spoluvlastníkovi (avšak hradí všetky

platby s tým spojené), bez toho, aby sa s nimi vysporiadal. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
je na bývanie v byte odkázaný, nakoľko nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie
( vlastníctvo pozemku takou skutočnosťou nie je ) naproti tomu odporca je vlastníkom nehnuteľnosti v
ktorej býva ( dokonca občas aj so svojou matkou a jej priateľom). Tvrdenie o zlom technickom stave tejto
nehnuteľnosti nie je dôvodom na zamietnutie návrhu, pretože každý vlastník nehnuteľnosti má nielen

právo vec vlastniť, ale aj povinnosť o túto sa starať a vykonávať jej údržbu. Odporca počas celého
konania neprejavil ozajstný záujem o prikázanie bytu do svojho výlučného vlastníctva, nepreukazoval,
že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie hodnoty podielu, a vo svojich písomných podaniach
prioritne titulom vyporiadania prejavoval záujem o pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý susedí s
jeho pozemkom. Odporca počas celého konania, napriek tomu, že na pojednávania bol predvolávaný

v dostatočnom predstihu, prípadne si mohol zvoliť zástupcu na konanie neprejavil skutočný záujem o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd z písomných podaní odporcu doručovaných súdu a z
jeho tvrdení mal preukázané, že v byte dlhodobo nebýva, nepodieľa sa ako spoluvlastník na platbách
spojených s vlastníctvom bytu a ani na údržbe.

Nakoľko súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 Obč. Zák., bolo namieste, aby súd podielové
spoluvlastníctvo účastníkov zrušil. Odporca počas konania iba písomnými podaniami prezentoval svoj
názor, že nevidí dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne žiadal návrh
bezdôvodne zamietnuť.

Následne súd dospel k záveru, že reálnej deľbe predmetu spoluvlastníctva, ako prvému zákonnému

spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva bráni samotný charakter vyporiadavanej
nehnuteľnosti - bytu, ku ktorému sa viaže predmet podielového spoluvlastníctva a teda reálna deľba nie
je možná tak, ako to vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania. Súd potom podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania zrušil, navrhovateľovi ktorý preukázal výpismi z peňažných ústavov solventnosť
teda, že disponuje finančnými prostriedkami prikázal do výlučného vlastníctva byt s povinnosťou vyplatiť

odporcovi titulom vyrovnania sumu rovnajúcu sa polovici hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým
posudkom vo výške 39 800 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.Vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní, zastúpeného advokátom, o náhrade trov konania a
trov právneho zastúpenia súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1, 8 O.s.p.

Pri priznaní plnej výšky trov konania navrhovateľovi súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca od

začiatku odmietal spôsob vyporiadania navrhovaný navrhovateľom, či už pred podaním návrhu na
súd, alebo aj počas celého konania. Súd i s prihliadnutím na závery znalca návrhu navrhovateľa
v celosti vyhovel; ďalej súd prihliadol i na skutočnosť, že odporca neprípustne v rozpore so
zákonom podmieňoval zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva získaním pozemku navrhovateľa, čím
v podstate bol v konaní neúspešný. V neposlednom rade i vzájomná korešpondencia medzi účastníkmi

konania v snahe vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo bola zo strany odporcu len o výtkach,
požadovaných náhradách akéhokoľvek druhu, pričom meritórne nesmerovala k vážnemu vyporiadaniu
spoluvlastníctva.

Vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní, zastúpeného advokátom, o náhrade trov konania a
trov právneho zastúpenia súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1, 8 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov, potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania a trovy právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateliek vyčíslil včas, písomne zo
dňa 11.09.2014, podané na pošte dňa 12.09.2014, vo výške 2 987,00 eur ( 150 eur za znalecký posudok
č. 51/2011 Ing. Dušana Viktorína ako podklad pre vyrúbenie súdneho poplatku za podanie návrhu, 2
337,00 eur za zaplatený súdny poplatok a 500 eur za zaplatený preddavok na trovy spojené s podaním
znaleckého posudku Ing. Kataríny Valovej) a. trovy právneho zastúpenia vo výške 4 130,29 eur /č.l. 281

a 282 spisu/; pripojil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty od 01.12.2006.

Trovy konania navrhovateľa priznané súdom predstavujú sumu za zaplatený súdny poplatok vo výške
2 337 eur a trovy za vykonanie znaleckého dokazovania vyúčtované a priznané znalcovi Ing. Kataríne
Valovej za posudok č. 15/2012 vo výške 355,56 eur t.j. spolu vo výške 2 692,56 eur. Sumu 150 eur
ako náhradu za vypracovanie znaleckého posudku č. 51/2011 Ing. Dušana Viktorína súd navrhovateľovi

nepriznal, nakoľko tento bol podkladom pre mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred
začatím konania na súde.

Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v plat. znení /ďalej len „Vyhlášky“/ základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát

vo veci vykonal.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty nad 6 638,78 eur do 33 193,92 eur je 220,74 eur + 16,60 eur za každých
aj začatých 1 659,70 eur prevyšujúcich sumu 6 638,78 eur .

Podľa § 10 ods. 5 Vyhlášky vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou

hodnotou cena požadovaného podielu.

Hodnota celého podielového spoluvlastníctva účastníkov bola stanovená znalcom ako všeobecná
hodnota majetku výškou 79 600,00 eur, cena požadovaného spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom
predstavovala polovicu z tejto hodnoty, t.j. sumu 39 800 eur. Tarifná hodnota za 1 úkon právnej služby
teda predstavovala sumu 499,57 eur.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúci sa veci samej, účasť pri
vyšetrovacích úkonoch.Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa
iba vyhlásilo rozhodnutie alebo zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci.

Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú :

- z 9 úkonov právnej služby :

1/ prevzatie a príprava zastúpenia ( 11.08.2011) 499,57 eur + režijný paušál po 7,41 eur

2/ písomné podanie na súd - návrh na začatie konania ( 23.08.2011 ) 499,57 eur + režijný

paušál po 7,41 eur

3/ nemeritorne pojednávanie (dňa 14.02.2012) v 1 124,89 eur + režijný paušál po 7,41 eur

4/ meritorne pojednávanie (dňa 16.10.2012) 499,57 eur + režijný paušál po 7,41 eur

5/ nemeritorne pojednávanie (dňa 10.10.2013) v 1 124,89 eur + režijný paušál po 7,81 eur

6/ nemeritorne pojednávanie (dňa 07.11.2013) v 1 124,89 eur + režijný paušál po 7,81 eur

7/ nemeritorne pojednávanie (dňa 21.01.2014) v 1 124,89 eur + režijný paušál po 8,04 eur

8/ meritorne pojednávanie (dňa 04.03.2014) 499,57 eur + režijný paušál po 8,04 eur

9/ meritorne pojednávanie (dňa 11.09.2014) 499,57 eur + režijný paušál po 8,04 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 3 067,23 eur + 20% DPH t.j.613,45 eur spolu 3 680,68 eur.
Súd navrhovateľovi nepriznal vyčíslené trovy právneho zastúpenia za pojednávanie dňa 14.02.2012 z
dôvodu, že mu prináležia iba v 1 za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa za zastupovanie k rukám právneho
zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka,

ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust.

§ 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania.Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady
DPH, keďže súdu predložil potvrdenie o tom že je platcom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Vodvolaní poprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3)jepotrebnéuviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p. v znení úč. od 01.09.2005).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).