Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913219138
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913219138.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľky: B. U. rod. K.,

nar.X.X.XXXX, bytom I. J., H..R. XXXX/XX, zast. JUDr. Andrej Molnár, advokát AK, Kráľovský Chlmec,
ul. Majlátha 2518/14 proti odporcovi: V. U., nar. X.XX.XXXX, bytom I. J., H..R. XXXX/XX o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky B. U. rod. K. a odporcu V. U., uzavreté dňa XX.X.XXXX na Matričnom
úrade v I. J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta I. J. vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XXX, pod por.č. XX r o z v á dz a .

II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

III. Súd návrhu odporcu na prerušenie konania nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva návrhom podaným na súd dňa 9.12.2013 z toho
dôvodu, že manželstvo s odporcom je iba formálny manželský zväzok, vzťahy medzi nimi sú dlhodobo
vážne narušené a rozvrátené tak, že nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pre
rozvrat vzťahov už v minulosti podala návrh na rozvod manželstva, ktorý zobrala späť, pretože deti boli
ešte malé. Manželským životom nežijú už 5 rokov a nevedú ani spoločnú domácnosť.

Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva nesúhlasil a tvrdil, že je ešte možnosť na
obnovenie spolužitia. Takisto tvrdil, že nezhody medzi nimi neboli až také vážne, pre ktoré by boli
splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva. Podľa neho ide len o nepremyslený krok zo stany

navrhovateľky a ona svoje stanovisko čoskoro zmení. Z toho dôvodu navrhol konanie prerušiť vo svojom
písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 7.1.2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom plnoletých detí účastníkov konania V. U., V.
U. a svedkyne I.Í. O. - sestry navrhovateľky, listinnými dôkazmi , obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.
11C/974/98 a zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade v I. J. z citovej náklonnosti, z
lásky. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja sú štátnymi občanmi SR a národnosti maďarskej. Posledné
spoločné bydlisko mali v I. J., ul. H..R. XXXX/XX, kde aj t.č. bývajú. Z ich manželstva pochádzajú 2
plnoleté deti V. U., nar.XX.X.XXXX a V. U., nar.X.X.XXXX, ktorí sú už zárobkovo činní.Tieto skutočnosti vyplývajú zo sobášneho listu účastníkov, z potvrdenia Mesta I. J., aj z výpovede
účastníkov.

Navrhovateľka tvrdila, že manželské spolužitie odporcom od samého začiatku nebolo dobré, lebo

od začiatku ich spolužitia mali nezhody, v dôsledku ktorých mali viackrát prerušené spolužitie na
dlhšiu dobu, aj na viac mesiacov. Nezhody vznikali z toho dôvodu, že odporca chodieval domov v
neskorýchvečernýchhodinách,málosazdržiavaldoma,požívalalkoholickénápoje,hralnaautomatoch,
v domácnosti v ničom jej nepomáhal a tak celá ťarcha domácnosti ostala na ňu. Nikdy finančne
nehospodárili spolu, nemala vedomosti o výške príjmu odporcu, keďže odporca jej stále dával iba určitú

sumu na pokrytie životných nákladov. Odporca si ju nevážil, správal sa ku nej povýšenecky a agresívne.
Podľa nej odporca jej bol aj neverný, ale k nevere sa nikdy nepriznal. Pre rozvrat vzťahov už v minulosti
raz podala návrh na rozvod manželstva, ktorý zobrala späť a takisto raz mala pripravený návrh na rozvod
manželstva, ktorý nepodala, pretože deti boli ešte malé. Manželským životom nežijú už 5 rokov a dlhšiu
dobu nevedú ani spoločnú domácnosť. Ešte pred podaním návrhu prestala pre odporcu variť aj prať.
Ona odporcu nemá rada, a preto nechce udržiavať tento formálny manželský zväzok.

Odporca uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že celý život
pracuje v poľnohospodárskej výrobe, pracoval ako agronóm bol a aj je vedúcim zamestnancom,
podpredsedom družstva /v čase posledného pojednávania už vo funkcii predsedu družstva/, pričom
výkon poľnohospodárskej činnosti je časovo náročný a nie je možné reálne určiť pracovný čas. Uznal,
že boli prípady, keď prichádzal domov z práce neskoro, aj to , že požíva alkoholické nápoje tak ako

iný chlap, ale zdôraznil, že nie je alkoholik, nespráva povýšenecky a pri výchove detí pomáhal podľa
svojich schopností a možností, organizoval a zabezpečoval všetky záležitosti ich spoločenského života.
Uznal aj to, že hral na automatoch ako aj to, že z výplaty navrhovateľke vyčleňoval určitú finančnú
čiastku. Prehlásil, že nikdy nebol neverný, navrhovateľku si váži, má ju rád a podľa neho ich manželstvo
nie je trvale a dlhodobo rozvrátené. Tvrdil, že nežijú spolu manželským životom iba 1,5 roka, pričom

poukázal na to, že mal aj zdravotné problémy, je po operácii. Potvrdil, že od začiatku novembra 2013
navrhovateľka prestala preňho variť a prať.

Súd zistil, že rozvodové konanie na návrh navrhovateľky sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn.
11C/974/98. Z obsahu tohto spisu bolo zistené, že navrhovateľka dňa 12.6.1998 podala návrh na rozvod
manželstva, ktorý odôvodnila tým, že ich manželstvo je od začiatku neharmonické. Poukázala na to, že

odporca ju stále ponižuje, stále rozkazuje, má ju iba za slúžku, v domácnosti jej nikdy s ničím nepomáhal,
na všetky domáce práce hovoril, že to nie je mužská robota a poukázala aj na to, že odporca hrá na
hracích automatoch. V dôsledku nezhôd a hádok viac vedú tichú domácnosť, viac sa nerozprávajú ako
sa rozprávajú. Spávajú oddelene, jej city voči odporcovi úplne ochladli. Navrhovateľka však podaním zo
dňa 29.7.1998 svoj návrh zobrala späť, žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že odporca pred deťmi sľúbil,

že zmení svoje správanie. Uznesením zo dňa 11.8.1998 č.k. 11C/974/98-14 bolo konanie zastavené v
dôsledku späťvzatia návrhu, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.1998. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky bol druhýkrát pripravený návrh na rozvod manželstva, ktorý však nepodala z dôvodu, že
pozerala na deti, ktoré boli malé.

Z výpovede svedka, syna účastníkov konania, V. U. bolo zistené, že on od detstva manželstvo svojich

rodičov vnímal ako manželstvo nedobré, a to z toho dôvodu, že medzi rodičmi boli stále hádky, hádali sa
aj na drobnostiach, a potom po hádkach nasledovalo obdobie, keď sa vôbec nerozprávali, nebola medzi
nimi žiadna komunikácia. Tie hádky sa týkali aj ich výchovy. Podľa neho otec robil problémy niekedy aj
z maličkostí vo vzťahu k matke. Určitú rolu tam zohrával aj alkohol, ako aj to, že otec má dosť výbušnú
povahu. Potvrdil, že otec požíva alkoholické nápoje, ale nie je alkoholik. Podľa neho je tento návrh na

rozvod už tretí v poradí. V prvom a druhom prípade matka návrh zobrala späť iba kvôli nim - deťom,
keďže oni vtedy boli ešte malé. Teraz sa už matka dopracovala k bodu, keď už nevládze a rozhodla
sa, že znovu podá návrh na rozvod a na tom už trvá. Čo sa týka manželského života rodičov, tak vedel
potvrdiť, že od 1/2014 určite nežijú spolu, lebo nespia spolu v spálni, ale už aj pred tým, dlhé roky, bolo
zaužívané, že otec spal v obývačke pri televízore a ráno išiel z obývačky do roboty, iba zriedkakedy

sa stávalo, že vošiel aj do spálne. Čo sa týka spoločného hospodárenia, tak si pamätá od začiatku,
že to nefungovalo tak ako v normálnej rodine, že si rodičia sadnú, odovzdajú si svoje výplaty, robiaakúsi evidenciu o príjmoch a výdavkoch, pretože otec nikdy celú výplatu matke neodovzdával, stále boli
problémy od začiatku, matka nevedela v akej výške má otec skutočne výplatu. Otec vyčleňoval matke
iba určitú čiastku a povedal, že z tej má hospodáriť. Keď potom boli problémy a matka nevystačila z

vyčlenenej finančnej čiastky a otec nedal ďalšie peniaze ,tak matka potom sa obrátila niekedy o pomoc
aj na svojich rodičov. Čo sa týka vedenia domácnosti, tak domáce práce robila výlučne matka, pretože
podľa otca tie domáce práce sú výlučne pre ženu. Možno to bolo z pozície jeho práce, keďže v práci
bol nadriadený a túto pozíciu asi nevedel nechať na pracovisku a výkon domácich prác tiež očakával od
matky a od nich - detí. Často sa stávalo, že otec rovno z práce išiel do krčmy a hral aj na automatoch.

Potvrdil, že raz bol aj taký prípad, že keď on zašiel do krčmy so svojimi kamarátmi kde otec hral na
automatoch, tak si otec vypýtal od neho peniaze na automaty. Ďalej potvrdil, že ešte pred podaním
návrhu na rozvod určite takto chodil do krčmy a hral na a automatoch. Po podaní návrhu na rozvod
nevie či sa otec zmenil alebo nie, pretože on sa zdržiava v Bratislave, málokedy chodí domov, pretože
doma je iba napätie, rodičia vôbec nekomunikujú spolu, je tichá domácnosť. Podľa neho toto manželstvo
nefunguje už dlhú dobu, matka je z toho nešťastná. On ako syn súhlasí s rozhodnutím matky, lebo

vzťahy medzi rodičmi už sú také zlé, že rodičia vôbec spolu nekomunikujú už dlhšiu dobu, od r.2014
matka už vôbec neperie pre otca, ani nevarí pre neho. Podľa neho toto manželstvo je úplne nefunkčné
a nie je možnosť na obnovenie spolužitia.

Aj druhý syn účastníkov, V. U., ako svedok pred súdom potvrdil, že už v minulosti, keď chodil ešte len na
ZŠ, tak sa rodičia veľakrát hádali, hádali sa na všetkých veciach. Dôvodom ich hádok bolo to, že všetko

muselo byť tak urobené, aby to otcovi vyhovovalo. Keď nebolo tak, ako otec chcel, tak už boli hádky.
Potom, keď boli hádky, tak za hádkami nasledovala tzv. tichá domácnosť, vôbec spolu nekomunikovali,
to bolo veľa krát po dobu 2-3 mesiacov, vtedy ani nespali spolu v spálni, na ten čas ostal otec spať v
obývačke a matka spala sama v spálni. Veľa krát takto mali prerušené spolužitie. Kvôli tým nezhodám
a zlému spolužitiu matka sa 2x rozhodla podať návrh na rozvod, ale potom návrh zobrala späť, lebo

otec sľúbil, že už všetko bude dobré, že už sa polepší. Ďalej potvrdil, že otec si aj vypil, nie každý deň,
ale často a pod vplyvom alkoholu okrem hádok bolo aj to, že strašne kričal. Boli aj také prípady, keď
otec pod vplyvom alkoholu fyzicky matke ubližoval, im - deťom nie. Pamätá si na to, že matka dostala
facky od neho, bil ju po hlave. Nevedel povedať koľko krát to bolo. Ďalej potvrdil aj to, že otec doma
matke v ničom nepomáhal a v krčme hral na automatoch. Aj podľa jeho názoru manželstvo rodičov je

nefunkčné a nie je možnosť na obnovenie spolužitia, podľa neho nemá to zmysel. Rodičia už dlhé roky,
podľa neho 5 rokov určite, poriadne sa nerozprávajú, nekomunikujú, nežijú spolu ako manželia. Matka
obýva spálňu, otec obývačku. Keď sa dobre pamätá, tak pred podaním návrhu matka úplne prestala pre
otca variť, prať, žehliť. Matka už nechce s otcom obnoviť spolužitie, otec by chcel. Od podania návrhu
nastala zmena na strane otca v tom, že sa snaží chodiť domov skôr z práce. On býva s rodičmi spolu

v byte, konkrétne obýva tretiu izbu. Keďže bývajú spolu , tak aj on prispieva do spoločnej domácnosti
matke. Potvrdil, že t.č. je u nich doma tichá domácnosť, rodičia vôbec spolu nekomunikujú, a to nie len
od podania návrhu na rozvod, ale už dávno pred tým. Obidvaja rodičia osobitne perú na seba, osobitne
si varia, otec dokáže už urobiť všetko sám, vyperie , vyžehlí, uvarí pre seba. Podľa neho už nie je žiadna
šanca na obnovenie ich spolužitia.

Z výpovede svedkyne I. O., sestry navrhovateľky, vyplýva, že od navrhovateľky má vedomosti o
tom, že manželstvo účastníkov od samého začiatku nebolo dobré, pretože odporca iba rozkazuje a
navrhovateľku ponižuje. V jednom prípade bola aj svedkom takej udalosti pred dvoma rokmi na Silvestra,
keď boli zablahoželať sestre - navrhovateľke , ktorá vtedy mala iný názor na určitú vec a vtedy odporca
jej pred ňou, pred svedkyňou vynadal, a ponižoval ju. Od navrhovateľky vie, že dôvodom hádok boli

peniaze a krčma. Potvrdila, že veľa krát videla jeho auto stáť pred krčmou a vyjadrila sa tak, že podľa nej
odporcapijeajealkoholik.Čosatýkaautomatov,taknevidelahohraťnaautomatoch,alepráveodsynov
odporcu sa dozvedela o tom, že odporca hrá na automatoch. Synovia účastníkov sa hanbili za to. Od
sestry vie, že nežijú spolu manželským životom asi 5 rokov. Od tej doby, čo bol podaný návrh na rozvod,
tak navrhovateľka neperie, nevarí pre odporcu. Odporca obýva obývačku - veľkú izbu, navrhovateľka

býva v menšej izbe a ďalšiu izbu má k dispozícii ich syn, ktorý býva doma. Aj podľa nej toto manželstvo
nemá žiadnu perspektívu. Sestra už 2x podala návrh na rozvod a návrhy stiahla len na podnet odporcu.

Navrhovateľka prehlásila pred súdom, že pre ňu odporca už nič neznamená, pretože za tie dlhé roky
už duševne úplne vyhorela a manžel ju už absolútne nezaujíma. Po svedeckom dokazovaní aj odporcapotvrdil, že je pravdou, že s navrhovateľkou vôbec nekomunikujú, a to nielen od podania návrhu, ale
už aj pred tým. S navrhovateľkou komunikácia nie je možná, preto vlastne každý z nich žije svoj život.
On sám perie, žehlí, varí. Navrhovateľka tak isto sama varí pre seba, aj pre syna, žehlí, perie. On by s

navrhovateľkou chcel žiť ako manžel, ale navrhovateľka ho nechce, odmieta ho. Podľa neho môžu ďalej
takto žiť v byte, aj keď nežijú spolu ako manželia a nevedú spoločnú domácnosť, ani nekomunikujú. On
si myslí, že by sa takto dalo vydržať a možno postupom času by navrhovateľka zmenila svoj názor, keďže
on nie je ani tyran, ani alkoholik. Uznal, že má svoje chyby, urobil chyby počas trvania manželstva, ale to
sa stáva v každom manželstve. Uznal aj to, že raz manželku udrel, lebo aj navrhovateľka robila prešľapy

a on jej všetko prepáčil. Na otázku súdu však odporca nebol ochotný vyjadriť sa k týmto prešľapom a
nenavrhol žiadne dokazovanie v tomto smere.

Na poslednom pojednávaní obidvaja účastníci konania zhodne potvrdili, že oni nevedia vzájomne
komunikovať a odporca priznal, že sa nedá komunikovať s navrhovateľkou, a preto vlastne u nich je už
dlhšiu dobu tichá domácnosť. Ozývajú sa jeden k druhému len vtedy, keď niečo je veľmi súrne.

Účastníci konania z miesta bydliska sú hodnotení kladne.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vyvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V konaní bolo zistené, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že

manželstvo účastníkov nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie spolužitia.

Z výsledkov prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že manželstvo účastníkov konania nebolo
dobré od samého začiatku. V dôsledku nezhôd ich manželské spolužitie bolo viackrát prerušené na
dlhšiu dobu, aj na 2-3 mesiace, kedy vôbec spolu nekomunikovali bola tzv. tichá domácnosť. Spoločné
finančné hospodárenie nefungovalo od samého začiatku. Už v r.1998 v dôsledku nezhôd navrhovateľka

podala prvý krát návrh na rozvod manželstva, ktorý však zobrala späť s odôvodnením, že odporca sľúbil,
že zmení svoje správanie. Druhý krát návrh nebol podaný, ale podľa vyjadrenia navrhovateľky a synov,
aj druhýkrát návrh na rozvod bol napísaný. Tieto skutočnosti svedčia o dlhodobom rozvrate vzťahov
medzi manželmi.

Príčinou rozvratu manželstva boli jednak povahové nezhody, ktoré spočívali v odlišných názoroch

manželov na spoločný život, na vedenie spoločnej domácnosti, na finančné hospodárenie ako aj na
výchovu detí a jednak aj správanie sa odporcu, ktorý navštevoval pohostinstvo, kde požíval alkoholickénápoje, hoci nie je alkoholikom a hral na automatoch, pričom pri domácich prácach navrhovateľke
nepomáhal, celá ťarcha vedenia domácnosti spočívala na navrhovateľke a boli prípady, keď manželke
aj fyzicky ubližoval. Tieto skutočnosti potvrdili aj vypočutí svedkovia, najmä obidvaja synovia, ktorí bývali

a žili s rodičmi v jednom byte a čiastočne aj sám odporca.

Účastníci konania dlhodobo nežijú spolu manželským životom, spoločnú domácnosť nevedú a medzi
účastníkmi konania dlhšiu dobu nie je už žiadna komunikácia, je tzv. tichá domácnosť a napätie. Na
poslednom pojednávaní zo správania sa účastníkov jednoznačne vyplynulo, že nedokážu spolu vôbec
komunikovať.

Manželstvo účastníkov konania, vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez

možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj
navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy
manželov, ktoré sa vytvárali počas dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv
a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo s mnohými okolnosťami,
ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach

existujúcich mimo ich manželstva.

Z ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod
manželstvaato,čimanželstvomôžeplniťsvojspoločenskýúčel. Zákonorodinenevypočítavajednotlivé
prípady, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len
ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi
manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to vyplýva zo skutkového stavu zisteného
súdom dovoľuje záver, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má svoje zákonné
opodstatnenie. Záujem odporcu o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd

nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny a pre ňu vyčerpávajúci,
pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové
zblíženie,čovdanomprípadeabsentuje.Vážnosťatrvalosťrozvratumanželstvavyplývazoskutočností,
že manželia dlhodobo spoločne nehospodária, dlhodobo sa intímne nestýkajú a navrhovateľka odmieta
odporcu. Z manželstva pochádzajúce deti už sú plnoleté, a preto možno skonštatovať, že manželstvo

účastníkov konania neplní ani jednu zo svojich funkcií.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné
podmienky na rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p.

Podľa ust. §110 O.sp. ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho

ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Odporca navrhol súdu rozvodové konanie prerušiť, pretože bol toho názoru, že ak súd preruší konanie
na 3 mesiace, tak navrhovateľka si rozmyslí svoj krok a nebude trvať na rozvode. Navrhovateľka však
na prvom pojednávaní, na ktoré sa dostavili obidvaja účastníci prehlásila pred súdom, že nesúhlasí s

návrhom odporcu na prerušenie konania a trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva.

Vzhľadom na tieto skutočnosti neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania o rozvod
manželstva, preto súd rozhodol o návrhu odporcu na prerušenie konania tak, že návrhu na prerušenie
konania nevyhovel.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu poverenému evidenciou

osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.