Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209193
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813209193.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL

FACTORING, a.s, IČO: 35 838 825, Košická č. 56, Bratislava, právne zastúpeného HMG & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 35 885 459, Štefanovičova č. 12, Bratislava, proti odporcovi: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., B. X/X, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42 176 778, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1615,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 509,61 eura na účet právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 15.05.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1615,11 eura so zmluvným úrokom vo výške 18,4% ročne zo
sumy 606,51 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1428,62
eura od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania. Zároveň si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil
nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril
s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca

navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 663,88 eura pri úrokovej sadzbe 18,4% ročne. Odporca
sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 19,35 eura vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.02.2007 a konečná splatnosť úveru
na deň 20.12.2011. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie
úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dohodnuté v Zmluve o úvere. Odporca svoj
záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil do 20.12.2011. Predmetná
pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 postúpená právnym

predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na navrhovateľa (GENERAL FACTORING,
a.s.). Postúpenie pohľadávky bolo oznámené odporcovi listom zo dňa 28.12.2010. Podľa vyčíslenia
pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom navrhovateľa ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok
v sume 1615,11 eura pozostávajúci z istiny 1428,62 eura s úrokom z omeškania v sume 186,49 eura.
Istina vo výške 1428,62 eura zahŕňa čistú istinu 606,51 eura, úroky z omeškania vo výške 18,4% ročne
do dňa 21.12.2010 v sume 710,27 eura a poplatky v sume 111,84 eura. Do dňa podania návrhu odporca
neuhradil navrhovateľovi žiadnu sumu.Súd s poukazom na ustanovenie § 172 ods. 9 OSP platobný rozkaz nevydal.

Oznámením zo dňa 16.08.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778. Okresný

súd Prievidza uznesením zo dňa 07.11.2013 č. k. 13C/61/2013-88, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.11.2013, pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu vedľajšieho účastníka Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o ktorom rozhodoval na námietku navrhovateľa zo dňa 24.10.2013.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril na pojednávaní dňa 21.03.2014 tak, že predmetnú zmluvu
o splátkovom úvere podpísal a úver aj riadne vyčerpal. V tom čase bol riadne zamestnaný a splátky
úveru mu mali strhávať z účtu. Tri mesiace po tom, čo si zobral úver, bol prepustený a keďže na

účte nebola žiadna suma, nemali mu z čoho strhávať splátky úveru. Od úhrady poslednej splátky ako
uvádza navrhovateľ, na zaplatenie úveru nezaplatil žiadnu čiastku. Zároveň uviedol, že je ochotný
navrhovateľovi zaplatiť len istinu, a to len istinu, ktorá nie je premlčaná. Vzhľadom na svoju finančnú
a sociálnu situáciu žiadal, aby mu súd v prípade, že bude zaviazaný na úhradu určitej sumy, povolil
uvedenú sumu splatiť v splátkach. Poukázal na to, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od

októbra 2013 poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 96,98 eura, z ktorej platí výživné na syna v sume
27,13 eura a hradí doplatok za lieky mesačne v sume 20-30 eur.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 21.03.2014 vzniesol vo
veci námietku premlčania s ohľadom na odstúpenie od zmluvy o splátkovom úvere zo strany
navrhovateľa. Poukázal na to, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľským úverom

a ako spotrebiteľská zmluva sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri odstúpení
od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od počiatku a účastníci sú si povinní
vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ. Vzhľadom na uvedené, sa navrhovateľ mohol voči
odporcovi domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej lehote. Ak k odstúpeniu
od predmetnej zmluvy zo strany navrhovateľa došlo dňa 17.02.2011 a návrh bol podaný na súd dňa

15.05.2013, považoval celý uplatnený návrh navrhovateľa za premlčaný. Právny zástupca odporcu a
vedľajšieho účastníka na pojednávaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013 zo
dňa 19.06.2013, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil právny názor, že aplikácia Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľský úver je ústavne konformné a takýto výklad je právne udržateľný.

Navrhovateľ sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril písomným podaním zo dňa 09.04.2014,

v ktorom poukázal na doručovanú výzvu, ktorou navrhovateľ od zmluvy odstúpil a na ustanovenie
§ 392 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), v zmysle ktorých je
nevyhnutné plynutie premlčacej doby počítať odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na zaplatenie,
t. j. 03.03.2014, najskôr však odo dňa splatnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej navrhovateľ od Zmluvy
o úvere odstúpil, t. j. dňa 21.12.2010. Mal za to, že ustanovenia § 497 až § 507 ObchZ predstavujú

špeciálne ustanovenia vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a navrhovateľ od zmluvy odstúpil práve
na základe § 506 ObchZ. Uviedol, že ak by napriek uvedeným dôvodom mal súd za to, že odstúpenie
od zmluvy je potrebné považovať za odstúpenie v zmysle OZ, poukázal na skutočnosť, že v zmysle
§ 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V nadväznosti na to je v čl. 7.6.1 ods. 2 písm. b)

druhá veta Všeobecných obchodných podmienok uvedené, že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká
záväzok Klienta splatiť pohľadávku Banky vrátane je príslušenstva. Odstúpením od zmluvy o úvere
nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi Bankou a Klientom, resp. treťou osobou.
Mal za to, že sa právny predchodca navrhovateľa a odporca dohodli na tom, že zmluva o úvere sa
odstúpením nezrušuje od začiatku a veriteľ má právo uplatňovať si celú pohľadávku, nie bezdôvodné

obohatenie.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka podaním zo dňa 23.04.2014 zotrval na svojom
právnom stanovisku, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva a podporne Občianskeho zákonníka (vrátane premlčania a ručenia). Uviedol, že teória
absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov, tak musí ustúpiť špeciálnej záväznej

spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj základ v Smernici rady 93/13/EHS o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej výklad vo svojich rozhodnutiach prináša a upresňuje
Európsky súdny dvor. Mal za to, že plynutie času je objektívnou skutočnosťou a nakoľko je nárok
navrhovateľa v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy v celom rozsahu premlčaný (§ 101 OZ),

je potrebné návrh navrhovateľa po aplikácii relevantného právneho kódexu (Občianskeho zákonníka)
v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že zo strany veriteľa došlo k účinnému odstúpeniu od
zmluvy, čo má za následok zrušenie úverovej zmluvy od začiatku a nárok navrhovateľa je tak nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ účinne odstúpil od zmluvy výzvou na zaplatenie
zo dňa 28.02.2011. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 OZ). Ak je zmluva

zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ -
vydanie bezdôvodného obohatenia). Vydanie bezdôvodného obohatenia sa však premlčuje v dvojročnej
subjektívnejpremlčacejdobe(§107ods.1OZ),pričomnávrhbolpodanýnasúdaždňa15.05.2013,teda
pouplynutídvojročnejpremlčacejlehoty.Vzhľadomnauvedenétrvalnavznesenejnámietkepremlčania,
žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.04.2014 konanom v neprítomnosti navrhovateľa, jeho

právnehozástupcu,vedľajšiehoúčastníkaaprávnehozástupcuodporcuavedľajšiehoúčastníkapodľa§
101 ods. 2 OSP. Navrhovateľ a právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili, odročiť nežiadali a súhlasili
s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Vedľajší účastník
a právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka svoju neúčasť ospravedlnil a odročiť pojednávanie
nežiadal

Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to najmä návrhom, plnomocenstvom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2007, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
28.12.2010, doručenkou, výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX od 01.01.2009-17.09.2011,
výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX od 01.01.1990-31.12.2008, uznesením OS Prievidza

zodňa11.06.2013č.k.8Ro/2/2013-42,uznesenímOSPrievidzazodňa25.06.2013č.k.8Ro/2/2013-44,
vstupom vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 16.08.2013, plnomocenstvom, návrhom na vydanie
uznesenia o nepripustení vstupu VÚ do konania, opätovným návrhom na vydanie platobného rozkazu zo
dňa03.05.2013sprílohamič.l.61-86,uznesenímOSPrievidzazodňa07.11.2013č.k.13C/61/2013-88,
vyjadrenímprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkazodňa28.02.2014,vyjadrenímprávnehozástupcu

navrhovateľa zo dňa 12.03.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 09.04.2014, doručenkou, vyjadrením
právneho zástupcom odporcu a vedľajšieho účastníka zo dňa 23.04.2014. Na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 18.01.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol

odporcovi úver v sume 20.000,- Sk (663,88 eura) na obdobie 59 mesiacov, pričom prvá splátka
bola splatná dňa 20.02.2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.12.2011. RPMN bola
dohodnutá vo výške 27,57% pri dohodnutej pevnej úrokovej sadzbe vo výške 18,40% ročne. Výška
splátky istiny, úrokov a iných poplatkov bola dohodnutá na sumu 583,- Sk (19,35 eura) a splatnosť
jednotlivých mesačných splátok bola dohodnutá k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.

Odporca predmetný úver čerpal dňa 18.01.2007 vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura) a v časovom období
od 18.01.2007 do 21.12.2010 právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradil na splátkach celkom sumu
1749,- Sk (58,06 eura). Platby nie sú sporné, ich prijatie potvrdzuje navrhovateľ predloženým výpisom
z účtu odporcu. Odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa titulom splátky predmetného
úveru celkom sumu 58,06 eura. Naposledy odporca uhradil splátku predmetného úveru dňa 23.04.2007

v sume 355,20 Sk (11,79 eura).

Predmetná pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi bola na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 postúpená právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) na navrhovateľa (GENERAL FACTORING, a.s.). Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi
oznámené listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník“ zo dňa 28.12.2010.Navrhovateľ splnomocnil dňa 01.01.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. zastupovaním vo všetkých
právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok, ktoré boli zverené spoločnosti
Platiť sa oplatí, s.r.o. na mandátnu činnosť Mandátnou zmluvou zo dňa 01.01.2011. V zmysle

predmetného splnomocnenia navrhovateľ splnomocnil uvedenú spoločnosť okrem iného aj na
odstupovanie od zmlúv, na základe ktorých pohľadávky vznikli. V nadväznosti na uvedené zaslala
spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. odporcovi dňa 17.02.2011 výzvu na zaplatenie sumy 1673,78 eura.
Súčasťou výzvy na zaplatenie bolo aj odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o úvere podľa § 506
Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania odporcu so splácaním predmetného úveru, čím sa stal

záväzok odporcu voči navrhovateľovi v celom rozsahu splatný. Výzva a odstúpenie od predmetnej
zmluvy boli dané na poštovú prepravu dňa 28.02.2011, odporca nebol doma zastihnutý dňa 02.03.2011.
Zásielku si odporca neprevzal v odbernej lehote a dňa 24.03.2011 bola vrátená spoločnosti Platiť
sa oplatí, s.r.o.. V zmysle čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
navrhovateľa predmetná zmluva zanikla dňom doručenia odstúpenia odporcovi. Za deň doručenia
odstúpenia od predmetnej úverovej zmluvy sa považuje v zmysle čl. 10.3 Všeobecných obchodných

podmienok právneho predchodcu navrhovateľa tretí deň po jej odoslaní, t. j. deň 03.03.2011.

Navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti odporcovi v predmetnej veci na Okresný súd Prievidza
dňa 15.05.2013.

Odporca po doručení výzvy na zaplatenie predmetného dlhu a odstúpenia navrhovateľa od predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.02.2011 neuhradil žiadnu sumu.

Podľa§ 2písm.a),b)zákonač. 258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(ďalejlen„zákonč..258/2001
z. z.„), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutieslužby,veriteľjeoprávnenýodzmluvyodstúpiť,9)akjespotrebiteľvomeškaníjednejsplátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 30.04.2014), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 30.04.2014), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2007 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bol v čase

uzavretia zmluvy veriteľom a odporca bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené
tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je
vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Tomuto právnemu názoru zodpovedá
aj nová právna úprava § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka účinná od 01.05.2014,
podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Listom zo dňa 17.02.2011 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o splátkovom úvere podľa § 506 Obchodného
zákonníka, ako aj v súlade s ustanovením čl. 7.6.1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok
právneho predchodcu navrhovateľa z dôvodu porušenia povinností riadneho a včasného splácania
úveru zo strany odporcu. Zároveň vyzval odporcu k zaplateniu aktuálneho dlhu vo výške 1673,78 eura.
List bol daný na poštovú prepravu dňa 28.02.2011. Odporca nebol zastihnutý doma dňa 02.03.2011.

V zmysle čl. 10.3 Všeobecných obchodných podmienok sa list považuje za doručený tretí deň po jeho
odoslaní, t. j. dňa 03.03.2011.

Ak navrhovateľ ako veriteľ odstúpil dňa 17.02.2011 v zmysle ustanovenia 7.6.1 písm. b) Všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, pričom doručením listu podľa čl. 10.3Všeobecných obchodných podmienok došlo k zániku predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
18.01.2007 dňom 03.03.2011. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka sa navrhovateľ voči odporcovi
domáha zaplatenia sumy 1615,11 eura ( istina 1428,62 eura a úrok z omeškania v sume 186,49 eura),

úroku 18,4% ročne z istiny 606,51 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 1428,62 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania.

Avšak na základe vykonaného dokazovania a v zmysle § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods.
1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak navrhovateľ dňa
17.02.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo k jej zrušeniu od začiatku a

účastníci predmetnej zmluvy sú si povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 OZ je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje
s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. V
tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru, nie

však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy
(čl. 7.6.1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa), ktoré na
rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých
podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti

po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané
dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie
ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to
navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj
keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu

jej uzavretia. Ustanovenie článku Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ
plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti
úprave v § 48 v spojení s § 457 OZ. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v súlade s právom Európskej
únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké
odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca

aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.

Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54
OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu

zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje
obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti
s odstúpením zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na § 48 Občianskeho zákonníka.

Ak teda navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe zmluvy o splátkovom úvere v
sume 663,88 eura, od ktorej navrhovateľ dňa 17.02.2011 odstúpil s tým, že odstúpenie bolo účinné odo
dňa 03.03.2011, bol by odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého
úveru 663,88 eura a sumou, ktorú odporca doteraz navrhovateľovi zaplatil vo výške 58,06 eura. T. j.
celkombymalodporcavrátiťnavrhovateľovisumu605,82eura,nakoľkozmluvaospotrebiteľskomúvere

sa odstúpením zrušila s účinkami ex tunc a účastníci tejto zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo na
základe takejto zrušenej zmluvy dostali. Bez akýkoľvek úrokov dohodnutých v zrušenej zmluve. Avšak
odporca sám a aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol vo veci námietku premlčania.
Poukázal na to, že odstúpením navrhovateľa od predmetnej zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku v
zmysle § 48 OZ a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe predmetnej

zrušenej zmluvy dostal (§ 457 OZ) titulom bezdôvodného obohatenia. Vydať bezdôvodné obohatenie
je povinný každý účastník v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. V danom prípade je to deň, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň 03.03.2011. Aknavrhovateľ uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere na súde dňa 15.05.2013 urobil
tak po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v celom
rozsahu úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 509,61 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na účet právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. O trovách odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
OSP. Právny zástupca vedľajšieho účastníka a zároveň aj právny zástupca odporcu v konaní riadne hájil
práva odporcu, keď vo veci vzniesol dôvodne námietku premlčania. Súd navrhovateľovi uložil nahradiť
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14
ods. 1 a § 15 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške

509,61 eura pričom vychádzal z hodnoty sporu v sume 1615,11 eura a priznal trovy právneho zastúpenia
za tieto úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 01.03.2013

odmena 71,37 eura + režijný paušál 7,81 eura,

2. písomné podanie na súd zo dňa 28.02.2014

odmena 71,37 eura + režijný paušál 8,04 eura,

3. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2014

odmena 71,37 eura + režijný paušál 8,04 + náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,40 eura v sume
107,20 eura + cestovné v sume 69,12 eura (240 km x (7 l / 100 km x 1,50 eura/ l + 0,183 eura/ km)=
240 km x 0,288 eura/ km= 69,12 eura),

4. písomné podanie na súd zo dňa 23.04.2014

odmena 71,37 eura + režijný paušál 8,04 eura,

t. j. odmenu 285,48 eura + režijný paušál 31,93 eura + náhradu za stratu času 107,20 eura + cestovné
69,12 eura, spolu v sume 493,73 eura.

Keďže je právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka platcom DPH až od 16.04.2014 priznal súd

právnemu zástupcovi 20% DPH len zo sumy 79,41 eura (za úkon právnej služby zo dňa 23.04.2014)
v sume 15,88 eura.

Celkom priznal súd trovy právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho účastníka v sume 509,61 eura.

Súd považoval za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, pri zastupovaní rovnakým právnym
zástupcom tak odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, len za jedno prevzatie právneho zastúpenia,

keďže pri prevzatí právneho zastúpenia odporcu, bol právny zástupca JUDr. Andrej Cifra s vecou
riadne oboznámený. Keďže je odporca ako spotrebiteľ od súdnych poplatkov osobne oslobodený, vznikli
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi len trovy právneho zastúpenia v sume 509,61 eura, ktoré zaviazal
súd navrhovateľa zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods.
1 OSP v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.