Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212215298
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212215298.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: A. Z.,

nar. XX.X.XXXX, bytom v Q. nad O., W. XX, zast. JUDr. Petrom Joanidisom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mlynské nivy 73/a, proti odporcovi: FEROSI s.r.o. so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 15/441,
IČO: 36 844 209, v konaní o zaplatenie 796,84 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 110 eur súd z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 686,84 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne zo sumy
150 eur od 1.4.2011 do 12.12.2011, zo sumy 140 eur od 13.12.2011 do 20.2.2012, zo sumy 120 eur od
21.2.2012 do 29.3.2012, zo sumy 110 eur od 30.3.2012 do 18.4.2012, zo sumy 100 eur od 19.4.2012 do
8.6.2012, zo sumy 80 eur od 9.6.2012 do 31.7.2012, s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 60

eur od 1.8.2012 do 11.9.2012, zo sumy 50 eur od 12.9.2012 do 10.1.2013, zo sumy 30 eur od 11.1.2013
do zaplatenia, s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 33,47 eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy
623,37 eur od 1.11.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.378,52 eur, z toho 47,50 eur
navrhovateľovi a 1.331,02 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo účtu: 2623712118/1100,
to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2012 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 796,84 eur s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 150,- eur od 1.4.2011 do
12.12.2011,zosumy140,-eurod13.12.2011dozaplatenia,zosumy33,47eurod1.7.2011dozaplatenia
a zo sumy 623,37 eur od 1.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzavrel s odporcom ako zamestnávateľom
dňa1.6.2010pracovnúzmluvu,pracovnýpomerboldohodnutýnadobuneurčitúnadruhprácekuchárka
s miestom výkonu práce Jasov, s dňom nástupu do práce od 1.6.2010 za mesačnú mzdu 310,- eur

brutto. Pracovný pomer sa skončil dňa 30.9.2011 na základe dohody o skončení pracovného pomeru.
Podľa zápočtového listu vydaného odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer trval jeden rok a
22 dní. Ku dňu skončenia pracovného pomeru odporca nevyplatil navrhovateľke časť splatnej mzdy za
február 2011 vo výške 150,- eur, náhradu príjmu za nemoc za mesiac apríl 2011 vo výške 33,47 eur,
splatnú mzdu za mesiac september 2011 vrátane náhrady mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky za rok
2010 v počte 15 dní a náhradu mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky za rok 2011 v počte 18,5 dňa; spolu
vo výške 623,37 eur. Výška splatného záväzku odporcu predstavovala ku dňu skončenia pracovnéhopomeru 806,84 eur. Nakoľko pracovná zmluva neobsahuje ustanovenie o výplatných termínoch, preto
sa na účely splatnosti mzdy použije ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého mzda je splatná
pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v

kolektívnejzmluvealebovpracovnejzmluvenedohodloinak.Podľa§132Zákonníkapráce,ustanovenia
§ 129-131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom,
ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Navrhovateľ viackrát aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu na splnenie
splatného záväzku. Odporca na výzvy nereagoval. Nesplnením povinnosti riadne a včas plniť svoj

záväzok sa odporca dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto
žiada navrhovateľ aj úroky z omeškania v súlade s ust. § 3 ods. 1 a nasl. nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z.

Okresný súd Košice II platobným rozkazom č.k. 19Ro/349/2012 zo dňa 24.9.2012 návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, tento súd podľa

ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania doručenom súdu dňa 20.6.2013 uviedol, že
dňa 1.6.2010 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom na dobu neurčitú.
Navrhovateľka bez udania dôvodu nenastúpila v deň svojej zmeny do práce, čím porušila pracovnú
disciplínu. Po troch dňoch oznámila, že už u odporcu pracovať nebude. Napriek tomuto porušeniu zo

strany navrhovateľky účastníci dňa 30.9.2011 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru bez
odstupnéhoanárokunanáhradumzdyzanevyčerpanúčasťdovolenkyzarok2011,ktorúnavrhovateľka
podpísala bez námietok. Odporca a navrhovateľ sa osobne dohodli, že odporca bude dlžnú čiastku
pozostávajúcuznáhradypríjmuzanemoczaapríl2011vovýške33,47eurazostatkovúdlžnúčasťmzdy
za september 2011 splácať v splátkach. Dňa 12.12.2011 zaplatil časť dlhu vo výške 10,- eur a následne

posielal navrhovateľke ďalšie splátky. Uviedol, že naďalej je ochotný splácať zostávajúcu dlžnú sumu
za nemoc a zvyšok zo septembrovej mzdy v mesačných splátkach z dôvodu svojej nezamestnanosti
(č.l. 49).

Na pojednávanie nariadené na 12.11.2013 boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci. Pojednávania
sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom prítomného právneho zástupcu

ospravedlnil, preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Pracovný vzťah medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bol
založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2010 na dobu neurčitú od 1.6.2010. V pracovnej zmluve si

účastníci dohodli mzdu 310,- eur brutto mesačne bez dohodnutej lehoty splatnosti (č.l. 7).

Účastníci dňa 30.9.2011 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa
pracovný pomer skončil dňom 30.9.2011 bez odstupného (č.l. 9).

Podľa výplatného listu navrhovateľa za február 2011 mzda bola stanovená vo výške 368,73 eur (č.l. 11).

Podľa výplatného listu za apríl 2011 bol navrhovateľ práceneschopný 21 pracovných dní, za čo mu patrí

náhrada príjmu za nemoc vo výške 33,47 eur (č.l. 12).

Podľa výplatného listu vystaveného odporcom pre zamestnanca - navrhovateľa za mesiac september
2011 bola mzda stanovená vo výške 623,37 eur. Podľa uvedeného mzdového listu navrhovateľ mal
nárok na 15 dní starej dovolenky a 18,5 dňa novej dovolenky, z ktorých bolo čerpaných 15 + 18,5 dňa,
čiže zostatok dovolenky bol vykázaný 0 dní (č.l. 13).Navrhovateľ listami zo dňa 7.11.2011, 28.11.2011 a 26.1.2012 vyzval odporcu na zaplatenie dlhu (č.l.
14-19).

Podľa výpisu z účtu navrhovateľa, odporca dňa 12.12.201 vložil na jeho účet hotovosť v sume 10,- eur

(č.l. 21).

Podľa výpisu z účtu odporcu, odporca plnil navrhovateľovi dňa 20.2.2012 sumu 20,- eur, dňa 28.3.2012
sumu 10,- eur, dňa 18.4.2012 sumu 10,- eur, dňa 7.6.2012 sumu 20,- eur, dňa 30.7.2012 sumu 20,- eur,
dňa 11.9.2012 sumu 10,- eur, dňa 9.1.2013 sumu 20,- eur, spolu 110,- eur (č.l. 57).

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2013 svoj návrh v časti o zaplatenie 110,- eur zobral
späť a navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 686,84 eur s 9 %-nými úrokmi

z omeškania ročne zo sumy 150,- eur od 1.4.2011 do 12.12.2011, zo sumy 140,- eur od 13.12.2011 do
20.2.2012, zo sumy 120,- eur od 21.2.2012 do 29.3.2012, zo sumy 110,- eur od 30.3.2012 do 18.4.2012,
zo sumy 100,- eur od 19.4.2012 do 8.6.2012, zo sumy 80,- eur od 9.6.2012 do 31.7.2012, zo sumy
60,- eur od 1.8.2012 do 11.9.2012, zo sumy 50,- eur od 12.9.2012 do 10.1.2013, zo sumy 30,- eur od
11.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 33,47 eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 623,37 eur od 1.11.2011

do zaplatenia a nahradiť trovy konania (č.l. 82).

Štatutárny zástupca odporcu - konateľ E. na pojednávaní dňa 12.11.2013 nárok navrhovateľa v celkovej
výške 66,47 eur titulom zostávajúcej časti nevyplatenej mzdy za február 2011 v sume 30,- eur (po
započítaní zaplatených 110,- eur, t.j. 150,- eur mínus 120,-eur) a titulom náhrady príjmu za nemoc za
apríl 2011 v sume 33,47 eur v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky uznal, ktorú skutočnosť potvrdil

vlastnoručným podpisom (č.l. 85).

Štatutárny zástupca odporcu - konateľ E. na pojednávaní dňa 12.11.2013 vo svojej účastníckej výpovedi
uviedol, že ďalšiu časť nároku navrhovateľky v časti náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za
rok 2010 a 2011 a v časti mzdy sa september 2011 neuznáva, a to z toho dôvodu, že medzi ním
a navrhovateľkou, rovnako ako aj s jeho ostatnými zamestnancami, bola uzavretá ústna dohoda,

že vzhľadom na sezónnosť prevádzky, dovolenky si budú čerpať v zimnom období, a preto mal za
to, že dovolenka za obidva roky bola v celom rozsahu zo strany navrhovateľa vyčerpaná, len to
nebolo podchytené v jeho mzdovom účtovníctve. Uviedol, že od svojich zamestnancov nevyžadoval,
aby vypisovali dovolenkové lístky. Žiadny iný z jeho zamestnancov okrem navrhovateľky od neho
nevyžadoval a nevyžaduje žiadne náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku s ohľadom na uzavretú

dohodu. K nevyplatenej mzde za september 2011 uviedol, že táto mzda vykázaná na výplatnom
liste, ktorý vyhotovila jeho účtovníčka vo výške 623,37 eur, ktorej výšku nespochybňoval, bola celá
navrhovateľke aj vyplatená, ale túto skutočnosť nevedel súdu ničím preukázať. Mzdu navrhovateľke aj
ostatným svojím zamestnancom vyplácal v hotovosti a túto skutočnosť im nedával potvrdzovať. Žiadal,
aby mu súd umožnil zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 10,- eur.

Podľa ust. § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce (zák.č. 311/2001 Zb), mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve
alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia

pracovného pomeru.

Podľaust.§132Zákonníkapráce,ustanovenia§129až131savzťahujúrovnakonavšetkyzložkypríjmu
zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy mal súd preukázané a medzi
účastníkmi ani nebolo sporné, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako

zamestnávateľom bola dňa 1.6.2010 uzavretá pracovná zmluva na dobu neurčitú, pričom pracovnýpomer trval do 30.9.2011, kedy bol ukončený dohodou. Navrhovateľ si uplatnil 796,84 eur, ktorá suma
pozostáva z časti nevyplatenej mzdy za február 2011 v sume 150,- eur, z náhrady príjmu za nemoc za
apríl 2011 vo výške 33,47 eur, z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 v počte 15 dní,

náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2011 v počte 18,5 dňa a zo mzdy za september 2011 v
sume 623,37 eur. Z nároku uplatneného navrhovateľom nebola sporná medzi účastníkmi konania časť
nevyplatenej mzdy za február 2011 vo výške 150,- eur a náhrada príjmu za nemoc za apríl 2011 vo výške
33,47 eur. Rovnako nebolo sporné ani to, že pred podaním návrhu odporca zaplatil navrhovateľovi 10,-
eur a po podaní návrhu, ďalších 110,- eur, preto odporca, po započítaní ním uhradenej sumy, nárok

navrhovateľa vo výške 66,47 eur, t.j. zostatok nevyplatenej mzdy za február 2011 vo výške 30,- eur (po
odpočítaní už zaplatených 120,- eur) a náhradu príjmu za nemoc za apríl 2011 vo výške 33,47 eur, uznal.

Súd z listín vyhotovených odporcom ako zamestnávateľom, a to z kópií výplatnej pásky za mesiac
február,aprílaseptember2011malzistené,žeodporcaevidovalunavrhovateľanevyčerpanúdovolenku
za rok 2010 v počte 15 dní a nevyčerpanú dovolenku za rok 2011 v počte 18,5 dňa a rovnako z týchto
listín zistil, že mzda za september 2011 bola vo výške 623,37 eur.

Na základe uvedeného mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa je aj v tejto časti dôvodný.
Odporca, hoci tvrdil, že navrhovateľ si dovolenku za rok 2010 a 2011 v celom rozsahu vyčerpal a tak
isto ním vykázaná mzda za september 2011 vo výške 623,37 eur bola navrhovateľovi v celej výške
zaplatená v hotovosti, tieto skutočnosti nevedel ničím preukázať, nakoľko, ako tvrdil, dovolenkové lístky
nežiadal vypĺňať od svojich zamestnancov, vrátane navrhovateľa a od svojich zamestnancov, vrátane

navrhovateľa, nežiadal potvrdiť prijatie mzdy v hotovosti. Odporca dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení neuniesol, a preto súd nárok navrhovateľa v celom rozsahu považoval za dôvodný a zaviazal
odporcu na zaplatenie 63,47 eur (uznaná časť nároku) a 623,37 eur, spolu v sume 686,84 eur.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 110,- eur pred začatím
pojednávania späť, keďže došlo k dobrovoľnému u plneniu zo strany odporcu, súd konanie v tejto časti

v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil.

Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, mal súd zistené, že v pracovnej zmluve nebola

dohodnutá lehota splatnosti mzdy, preto súd postupoval podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce a
za deň splatnosti mzdy aj ostatných nárokov navrhovateľa, považoval posledný deň nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že mzda za február 2011 bola splatná 31.3.2011, náhrada
príjmu za nemoc za apríl 2011 bola splatná dňa 31.5.2011, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku za
roky 2010 a 2011 a mzda za september 2011 boli splatné dňa 30.10.2011. Z vykonaného dokazovania

nebolo sporné, že sa odporca s výplatou jednotlivých nárokov navrhovateľky dostal do omeškania, preto
ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 O.s.p, v spojení s ust.
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a zaviazal odporcu na zaplatenie istiny aj so zákonnými úrokmi z
omeškania vo výške 9 resp. 8,75 % ročne a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, (kde navrhovateľ
žiadal 9 % ročne), ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol plne úspešný navrhovateľ, preto mu
súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajúzo zaplateného súdneho poplatku vo výške 47,50 eur,

z trov právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej pomoci 1. prevzatie a príprava zastúpenia
v sume 51,45 eur (z hodnoty konania 679,84 eur) plus režijný paušál 7,63 eur, 2. návrh na vydanie

platobného rozkazu zo dňa 28.5.2012 v sume 51,45 eur plus 7,60 eur režijný paušál, 3. účasť na
pojednávaní dňa 10.9.2013 v sume 12,86 eur (1/4-ina z 51,45 eur z dôvodu odročenia pojednávania bez
prejednania veci) plus 7,81 eur režijný paušál, 4. účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013 v sume 51,45
eur plus 7,81 eur režijný paušál v sume 198,09 eur,

náhrady cestovných nákladov za dve cesty právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie dňa

10.9.2013 a dňa 12.11.2013 z Bratislavy do Košíc a späť t.j. za 395 km x 2 = 790 km osobným
motorovým vozidlom Kia cee´d ev.č. BL357CG s priemernou spotrebou paliva 5,8 l/100 km, celkovej
spotrebe paliva na 1 cestu 45,82 l, cene PHM 1,529 eur/l (dňa 10.9.2013) a 1,539 eur/l (dňa 12.11.2013)
a náhrade za používanie motorového vozidla pri pracovnej ceste vo výške 0,183 eur/km (podľa opatrenia
MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách) vo výške 429,72 eur (spotreba 5,8 l/100 km x 790 km = 45,82 l x 1,529 eur

cena PHM = 70,06 eur + 45,82 l x 1,539 eur cena PHM = 70,52 eur + 0,183 eur náhrada za použ. MV
x 1580 km = 289,14 eur),

náhrady za stratu času právneho zástupcu navrhovateľa stráveného na ceste z Bratislavy do Košíc a
späť na pojednávanie dňa 10.9.2013 a 12.11.2013 (podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) za 18 hodín a 20 minút, t.j. 37

polhodín x 13,01 eur = 481,37 eur a

20% DPH zo sumy 1.109,18 eur = 221,84 eur, spolu 1.378,52 eur,

z ktorých je odporca povinný zaplatiť 47,50 eur navrhovateľovi a 1.331,02 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.