Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111214253
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111214253.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:

35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti odporkyni:
R. Y., bytom F. XX/XXX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, o zaplatenie
465,50 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 465,55 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 386,79 eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho výšku 9,5% ročne zo sumy 386,79
eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia, zamieta.

III. Súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania, zamieta.

IV. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 271,96 eura do rúk
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom Okresnému súdu Nitra dňa 16. 5. 2011 domáha, aby súd
zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 465,50 eura s 13% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 386,79 eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka uzavrel s odporkyňou Zmluvu

k úverovému účtu, na základe ktorej poskytla odporkyni kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom
ktorej odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platby. Na tento účel poskytol právny
predchodca navrhovateľovi odporkyni úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou,
do výšky poskytnutého úverového limitu. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a
termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení sú upravené vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Odporkyňa splátky úveru nehradila riadne a včas, navrhovateľ vyzval
odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 465,52 eura, ktorá

pozostávala z istiny 386,79 eura, riadneho úroku 42,58 eura, úroku z omeškania v sume 5,94 eura a
ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 30,21 eura. Právny predchodca navrhovateľa vypovedal
zmluvu dňa 30. 3. 2006. Žiada priznať úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka.Dňa 8. 12. 2006 právny predchodca navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
postúpilapohľadávkuvočiodporkyninanavrhovateľa.Postúpeniepohľadávkyboloodporkynioznámené
pôvodným veriteľom.

Okresný súd Nitra dňa 14. 6. 2011 pod č.k. 27Rob 265/2011-29 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných
rúk.

V priebehu konania, dňa 9. 2. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo súdu,
že vstupujú do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu s tým, že v konaní ich bude zastupovať
JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Námestie SNP 7, Stropkov a navrhujú priznať náhradu trov konania.

Dňa 6. 6. 2012 vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku
premlčania dôvodiac, že právny predchodca navrhovateľa vypovedal dňa 29. 3. 2006 zmluvu a vyzval
odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatným celý dlh a žaloba bola súdu podaná až dňa 16.
5. 2011, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu žiada návrh zamietnuť a priznať náhradu trov
konania v sume 97,99 eura.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, nárok navrhovateľa nemôže byť premlčaný z
dôvodu, že odporkyňa dňa 3. 11. 2006 podpísala dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej
uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 14 227,04 Sk a ktorý sa
zaviazala v tejto dohode uhradiť v splátkach od 20. 11. 2006 do 20. 4. 2007. Napriek tomu, že túto
dohodu nedodržala, premlčacia lehota sa uznaním dlhu predĺžila na dobu desať rokov a teda záväzok

odporkyni voči navrhovateľovi nemôže byť premlčaný.

Odporkyňa sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že doručenie predvolania mala riadne vykázané,
svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala rozhodnúť bez jej účasti na pojednávaní. Z toho dôvodu súd
pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"). V písomnom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2012

uviedla, že sa kontaktovala s vedľajším účastníkom, konkrétne s jeho právnym zástupcom a po jeho
poučení vznáša námietku premlčania celej pohľadávky uplatňovanej žalobou a s odporom, ktorý v jej
prospech podal vedľajší účastník, súhlasí. V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 12. 2012 k navrhovateľom
predloženejdohodeoúhradedlhuvsplátkachaknámietke,žeodporkyňauznalasvojdlhpísomnečodo
dôvoduavýšky,uviedla,žepredmetnúdohodudňa14.11.2006podpísala,avšaktútolistinupodpisovala

iba ako splátkový kalendár a nie uznanie dlhu, nakoľko nerozumela tomu, čo je to uznanie dlhu a až po
konzultácii s vedľajším účastníkom jej tento inštitút bol vysvetlený. Nemal v úmysle podpisovať uznanie
dlhu, chcela len splátky, pričom ak tieto splátky chcela mať, musela podpísať formulár, ktorý jej bol
zaslaný na podpis. Namieta platnosť uznania dlhu aj z dôvodu, že je nejasné a nekonkrétne, pretože
dôvod z tejto listiny vôbec nevyplýva, preto ho považuje za neplatný a trvá na námietke premlčania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa pojednávaní nezúčastnil. Dňa 6. 6. 2012
vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Dňa 3. 12. 2012 na vyjadrenie právneho
zástupcu navrhovateľa a predloženie Dohody o uhradení dlhu v splátkach, v ktorej odporkyňa mala
uznať dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky uviedol že uzavretie tejto dohody je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil

význam toho čo podpisuje. Zároveň v tomto písomnom vyjadrení podal návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len "OSP") a požiadal Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke:

"Či ustanovenia čl. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých

podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky
pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako
predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien".V rámci dokazovania súd vypočul právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa najmä s
listinnými dôkazmi a to zmluvou, všeobecnými podmienkami, špecifikáciou žalovanej sumy, výpisom z
účtovných kníh, zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, platobným rozkazom, zisťovaním

pobytu odporkyne, vstupom vedľajšieho účastníka, odporom vedľajšieho účastníka, vyjadreniami
odporkyne, vyjadreniami navrhovateľa, dohodou o úhrade pohľadávky, stanoviskami vedľajšieho
účastník, rozhodnutiami iných súdov a po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len "banka") uzavrela s

odporkyňou dňa 4. 2 2005 Zmluvu, na základe ktorej poskytla odporkyni kreditnú platobnú kartu za
podmienok uvedených v Obchodných podmienkach veriteľa (č.l. 4,5 zmluvy). Odporkyňa bola povinná
splácať vyčerpanú sumu minimálnou čiastkou, ktorú mala uvedenú vo výpise. Banka poskytla odporkyni
úverový rámec vo výške 15 000,- Sk (č.l. 7 spisu) a ku dňu 29. 3. 2006 odporkyňa nemala uhradenú
sumu, ktorú touto kartou vyčerpala vo výške 11 652,30 Sk, ďalej banka vyúčtovala základný úrok v sume
1 282,70 Sk, sankčný úrok v sume 178,80 Sk, poplatky v sume 910,- Sk, spolu 14 023,80 Sk, úroková

sadzba bola 29,90% ročne. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním úveru, preto banka ku
dňu 29. 3. 2006 vypovedala zmluvu. Dňa 14. 11. 2006 uzavrela banka s odporkyňou Dohodu o úhrade
pohľadávky v splátkach, v ktorej v bode 1/ uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi v
celkovej výške 14 227,04 Sk, ktorý pozostáva z istiny vo výške 11 652,30 Sk a úroku z omeškania ku
dňu uzavretia tejto dohody vo výške 2 574,74 Sk. Odporkyňa ako dlžníčka sa zaviazala uhradiť dlžnú

sumu v šiestich mesačných splátkach, počnúc dňom 20. 11. 2006, posledná splátka bola ku dňu 20. 4.
2007. Odporkyňa túto dohodu podpísala dňa 14. 11. 2006.

Predmetná pohľadávka banky voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
8. 12. 2006 postúpená z banky na spoločnosť navrhovateľa. Banka postúpenie pohľadávky oznámila
odporkyni písomne dňa 20. 12. 2006.

Keďže odporkyňa svoj dlh v lehote uvedenej v dohode o úhrade zo dňa 14. 11. 2006 nezaplatila,
navrhovateľ žiada, aby mu súd priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 13% ročne, ktorá výška je
v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška
MS SR číslo 87/1995 Z.z.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008 vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

V danej veci bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že medzi odporkyňou a bankou
bola uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty, ktorú s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a to predovšetkým z toho
dôvodu, že dodávateľom bola banka, ktorá má v predmete činnosti poskytovanie finančných služieb a

odberateľom bol odporca, ktorý je fyzickou osobou, a ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu súd preto aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, skúmal dohodnuté podmienky uvedené vo všeobecných podmienkach banky z
hľadiska ich prijateľnosti a to aj napriek tomu, že odporca nenamietal jednotlivé ustanovenia zmluvy. Ani
jednazpodmienok,ktorájevzmluvedohodnutá,resp.jeobsahomvšeobecnýchpodmienok,neodporuje

zákonu a nie je možné konštatovať, že by bola dohodnutá v rozpore so zákonom, dobrými mravmi
a ako neprijateľná podmienka, majúca za následok neisté postavenie odporcu. Taktiež nebolo možné
skonštatovať, že išlo o podmienky, ktoré boli dohodnuté v neprospech odporcu. Odporkyňa jednoznačne
nedodržala zmluvné podmienky, dohodnuté splátky neplatila a to aj napriek tomu, že svoj záväzok voči
navrhovateľovi uznala v Dohode o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára.

Súd po preskúmaní predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8. 12. 2006 medzi
bankou a navrhovateľom skonštatoval, že zmluva bola v časti pohľadávky voči odporcovi uzavretá
platne, bol pripojený zoznam postúpených pohľadávok, ako aj celková výška pohľadávky voči odporcovi.
Banka oznámila písomným podaním odporcovi postúpenie pohľadávky a teda zmenu v osobe veriteľa.
Navrhovateľ je teda aktívne legitimovaným účastníkom domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy. Navrhovateľ

sa predmetným návrhom domáha uhradenia dlžnej sumy od odporcu vo výške, ktorú prevzal od
pôvodného veriteľa, t.j. vo výške 465,50 eura (14 023,80 Sk). Túto sumu v priebehu konania odporkyňa
nespochybnilaaanivýškudlžnejsumynenamietala.Ztohtodôvodusúdprivýškedlžnejsumyvychádzal
ako zo skutočnosti, ktorá účastníkmi konania nebola spochybnená.

Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania vznesenou odporkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho

účastníka, dôvodiac, že odporkyňa dňa 14. 11. 2006 podpísala Dohodu o úhrade pohľadávky v
splátkach, v ktorej výslovne uviedla, že uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi v
celkovej výške 14 227,04 Sk, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 11 652,30 Sk a úroku z omeškania
ku dňu uzavretia tejto dohody vo výške 2574,74 Sk a ktorú dlžnú sumu sa zaviazala uhradiť v splátkach
od 20. 11. 2006 do 20. 4. 2007. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb.

v znení neskorších predpisov), ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za
desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V zmysle tohto citovaného ustanovenia v danej veci, keďže
odporkyňa sama potvrdila, že podpísala Dohodu u úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej písomne svoj
dlh čo do dôvodu a výšky uznala, začala plynúť desaťročná premlčacia lehota počnúc dňom 21. 4. 2007.

Žaloba bola súdu podaná dňa 16. 5. 2011, t.j. v rámci tejto desaťročnej lehoty. Preskúmaním predmetnej
dohody súd konštatuje, že táto bola uzavretá podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka, spĺňa
všetky podmienky, bola uzavretá písomne, odporkyňa uznala svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi
(banke) tak čo do dôvodu a výšky, ktorá bola presne v tejto dohode špecifikovaná. Zároveň bol v dohode
dohodnutý i nový termín splatenia pohľadávky banky voči odporkyni, ako spôsob platieb. Odporkyňa

dohodu bez akýchkoľvek výhrad podpísala, čím svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi (banke) a následne
aj jeho právnemu nástupcovi, uznala. Z tohto dôvodu, keďže žaloba bola podaná v rámci plynutia
desaťročnej premlčacej lehoty, súd námietku premlčania vznesenú odporkyňou a právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka neakceptoval.Taktiež sa súd nestotožnil s argumentáciou tak odporkyne ako aj vedľajšieho účastníka, že odporkyňa
nevedela čo podpisuje, chcela podpísať iba dohodu o splátkach dlhu, nakoľko túto argumentáciu
považuje za účelovú, keďže odporkyňa sama uviedla, že podpísala predmetnú dohodu, svoj dlh chcela

splatiť v splátkach, z čoho jednoznačne vyplýva, že dlžnú sumu, ktorá je v tomto právnom úkone
uvedená, nespochybnila a podľa bodu 1/ tejto dohody ju aj uznala tak čo do výšky, ako aj dôvodu.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj text napísaný zrejme vlastnou rukou odporkyne, ktorý je na druhej strane
dohody a v ktorom uvádza: "že si je vedomá, že má voči veriteľovi dlh, ale nemá ho z čoho hradiť,
lebo je nezamestnaná a nedostáva žiadne dávky, nemá žiadne príjmy, je tehotná a ide sa rozvádzať s

tým, že ak je jediná šanca, ako to splatiť basa - väzenie, je ochotná, lebo inú šancu nemá". Neobstojí
preto jej tvrdenie, že chcela iba dlh splatiť v splátkach a nevedela, čo je to "uznanie dlhu". Podľa § 558
Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval. Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V danom prípade v čase uznania dlhu odporkyňou, t.j.
podpísania Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 14. 11. 2006 dlh odporkyne premlčaný nebol,

keďže splatnosť dlhu nastala dňom 29. 3. 2006 a odporkyňa tento dlh uznala dňa 14. 11. 2006. Obranu
odporkyne v tomto smere považuje za účelovú.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP")
a požiadal Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke:

"Či ustanovenia čl. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých
podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky
pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako
predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien".

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv, b/ platnosti
a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym orgánom a tento orgán usúdil, že rozhodnutie
o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie,
aby o nej rozhodol. V druhej vede článku 267 ZFEÚ je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho
orgánu,protiktoréhorozhodnutiuniejeoprávnenýprostriedokprípustný,požiadaťSúdnydvorEurópskej
únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t.j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za
akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku
267 ZFEÚ. Možnosť, resp. povinnosť vnútroštátneho súdu vyhovieť návrhu na prerušenie konania a
predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru môže byť len za splnenia ďalšej podmienky zakotvenej
priamo v ZFEÚ a to podmienky sformulovanej na úrovni jedného zo základných predpisov Európskej

únie tak, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu nevyhnutné,
t.j. že bez takéhoto rozhodnutia hrozí, že predpis komunitárneho práva bude použitý vnútroštátnym
súdom nekorektne, v rozpore s výkladom, na ktorý je povolaný len Súdny dvor a ktorý by mal byť
pre všetky vnútroštátne súdy členských štátov Európskej únie jednotný. V danej veci nevznikla
potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho

slovenského spotrebiteľského, aj všeobecného práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje
spotrebiteľskému združeniu plnohodnotné zastúpenie a taktiež umožňuje posúdiť platnosť uzavretej
Dohody o uhradení dlhu v splátkach, uzavretej medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou podľa
vnútroštátnych právnych predpisov. Z tohto dôvodu teda nebola splnená druhá podmienka prerušenia
konania a predloženia prejudiciálnej otázky, t.j. podmienka, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je pre

rozhodnutie vnútroštátneho súdu nevyhnutné.

Na základe týchto skutočností návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, ako nedôvodný zamietol.Súd sa nestotožnil s úrokom na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13% z dlžnej sumy ročne,
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje
za spotrebiteľskú zmluvou každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Keďže v danom prípade bola takáto zmluva uzavretá, podmienky uvedené v zmluve,
musia byť v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. S poukazom na túto skutočnosť, keďže
každý spotrebiteľský vzťah je občianskoprávnym, vzťahom, úrok z omeškania sa môže posudzovať iba
podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a jeho výška podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995Z.z..Podľatohtoustanovenia,platnéhovčaseomeškania,môžebyťúrokzomeškania vovýške

dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z.,
účinné ku dňu 21. 11. 2006, v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ďalej len "nariadenie vlády SR"). Odporkyňa bola so splatením dlžnej sumy
v omeškaní od 21. 11. 2006, kedy nezaplatila ani prvú splátku na základe dohodnutého splátkového
kalendára uvedeného v Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach, ku ktorému dňu bola základná

úroková sadzba Národnej banky Slovenska vo výške 4,75%, dvojnásobok predstavuje zákonnú výšku
úroku z omeškania 9,5% ročne. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške
13% ročne, ktorá výška nezodpovedá výške zákonného úroku podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR. Z
tohto dôvodu súdu priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu

trov konania vo výške 271,96 eura, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za
podaný návrh vo výške 27,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 244,46 eura. Trovy právneho
zastúpenia predstavujú odmenu za päť úkonov právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky
MinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyčíslo655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytnuté právne služby (ďalej len "vyhláška"), a to za prevzatie právneho zastúpenia, návrh na

vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa 20. 11. 2012 a 17. 12.
2012, keď hodnota jedného úkonu podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky je 31,87 eura, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky je 7,41 eura za jeden úkon v roku 2011 a 7,63 eura za jeden úkon v roku 2012.
Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), preto sa jeho odmena zvyšuje
o výšku 20% DPH. Odmena advokáta potom predstavuje sumu 199,20 eura spolu s DPH, režijný paušál

45,26 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 244,46 eura a náhrada za zaplatený
súdny poplatok vo výške 27,50 eura, t.j. spolu 271,96 eura. Po preskúmaní vyúčtovanej náhrady trov
konaniamalsúdzapreukázané,žetietobolivyúčtovanépodľavyhláškyapretoichprávnemuzástupcovi
navrhovateľa v plnom rozsahu priznal.

V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane

odporkyne. Odporkyňa bola v konaní úspešná iba v nepatrnej miere (súd zamietol návrh navrhovateľa
v časti úroku z omeškania prevyšujúcich výšku 9,5% ročne). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania,
súd okrem posudzovania úspechu v konaní, musí prihliadať i na účelne vynaložené náklady na
uplatňovanie alebo bránenie práva, v tomto prípade hlavného účastníka. Je nesporné, že vedľajší
účastník podal vyjadrenie vo veci, v ktorom vzniesol námietku premlčania, ktorú súd v konečnom

dôsledku neakceptoval, nakoľko neboli splnené podmienky premlčania. Na druhej strane však je
potrebné uviesť, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 9. 2. 2012, bez toho, aby ho odporca
vyzval na jeho účasť a aby s tým súhlasil. Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom,
ktorý ihneď, pri vstupe do konania si vyúčtoval náhradu trov konania. Súd poznamenáva, že ani súd,
ani odporca, neiniciovali vstup vedľajšieho účastníka do konania, do tohto konania vstúpil dobrovoľne,

sám po zistení predmetu konania po získaní informácie o predmete konania z Okresného súdu Nitra.
Až v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2012 odporkyňa uviedla, že so vstupom vedľajšieho účastníka
súhlasí. Z uvedeného dôvodu sa súd domnieva, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku
na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tom smere, že úkony, ktoré vykonal, (vykonal ich z
vlastnej vôle, sám sa rozhodol vstúpiť do konania, rozhodnutie súdu sa žiadnym spôsobom jeho práv

a oprávnených záujmov nedotklo a ani na jeho výsledku žiadny právny záujem, ako fyzická osoba,
nemala), nepovažoval za účelne a efektívne vynaložené, pričom sa jeho právny zástupca pojednávaní
dňa 20. 11. 2012 a 17. 12. 2012, nezúčastnil. Z tohto dôvodu súd, keďže nepovažoval úkony vedľajšieho
účastníka, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom za účelne vynaložené a keďže odporkyňa, napodporu ktorej v konaní vystupoval, bola neúspešná v konaní, nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 465,55 eura

s 9,5% ročným úrokom od 9. 12. 2006 do zaplatenia. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v celkovej výške 271,96 eura.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.