Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Gálisová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/493/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213156
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115213156.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. W., bytom X. XX, 2/ H. W., bytom X. XX, obaja
zastúpení JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom, Nitra, Štefánikova trieda 43, proti odporkyni: P. O.,
bytom X. XX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 29. 04. 2015 č.k. 10C/243/2015-14, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie predmetného
opatrenia, ktorý návrh podali spolu s návrhom vo veci samej, v ktorej sa domáhajú vypratania
nehnuteľnosti odporkyňou. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovatelia v 1. a v
2. rade domáhajú, aby súd zakázal odporkyni vstupovať do nehnuteľnosti v katastrálnom území X.,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako dom so súpisným č. XX, postavený na parcele registra „C“ č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 677 m2, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 374 m2
dôvodiac,žetohočasujeužívanieichvlastníctvaobmedzenéatovdôsledkuzléhosprávaniaodporkyne
voči navrhovateľom. Navrhovatelia boli prinútení pred Veľkou nocou 2015 opustiť svoju nehnuteľnosť a
v súčasnej dobe bývajú u rodičov navrhovateľa v 1. rade, ktoré bývanie je iba dočasné. Napriek tomu
platia všetky poplatky súvisiace s nehnuteľnosťou v X., v ktorej býva iba odporkyňa, a ktorú museli
pre jej zlé správanie a neustále útoky opustiť. S poukazom na skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2.
rade by sa chceli vrátiť do svojej nehnuteľnosti aj s maloletým dieťaťom, nakoľko toho času sú v stave
núdze a prebývajú u svojich príbuzných, žiadajú predbežným opatrením zakázať odporkyni vstupovať
do citovanej nehnuteľnosti.
Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovení § 75 ods.
1, ods. 2, ods. 5, ods. 6, § 76 ods. 1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“). Po preskúmaní spisového materiálu dospel
k záveru, že nie je dôvodné dočasne upraviť pomery účastníkov konania nariadením predbežného
opatrenia, nakoľko navrhovatelia podaným návrhom neosvedčili základné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, ktorého sa domáhali podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP, v zmysle ktorého sa
odporkyňa mala zdržať vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej bývajú tak navrhovatelia, ako aj odporkyňa.
Z predložených potvrdení o podaní oznámenia vo veci priestupku zo dňa 23. 02. 2014 nevyplýva,
akým spôsobom bolo rozhodnuté, či bola odporkyňa uznaná vinnou z tohto priestupku, čo nevyplýva
ani z potvrdení zo 06. 03. 2015 a 05. 04. 2015. Z doteraz vykonaného dokazovania nie je zrejmé,
že sa odporkyňa dopustila konania voči navrhovateľom, ktoré vykazovalo znaky psychického alebo
fyzického násilia. Medzi účastníkmi konania sú zrejme konflikty, ktorá skutočnosť však nemôže mať
za následok nevyhnutne odporkyňu vykázať z obydlia. Podané oznámenia o priestupku samé o sebe
nepreukazujú psychické alebo fyzické násilie zo strany odporkyne, ide iba o tvrdenia navrhovateľov,
ktoré doposiaľ žiadnym objektívnym dôkazom preukázané neboli. Dospel preto k záveru, že doposiaľ
konanie odporkyne, majúce znaky násilia, preukázané nebolo.Uznesenie súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovatelia v 1. a v 2. rade,
domáhajúc sa zmeny napadnutého uznesenia vyhovením ich návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Dôvodili tým, že so závermi súdu prvého stupňa nemôžu súhlasiť, pretože s ohľadom na
časový horizont, ako podávali trestné oznámenia, nemajú vedomosť, akým spôsobom boli ukončené,
nakoľko o trestnom oznámení môže byť rozhodnuté až v štádiu konania pred súdom. Z hľadiska
konfliktov, ktoré vyvoláva odporkyňa voči navrhovateľom a fyzických útokov z jej strany môže dôjsť
aj k vážnemu poškodeniu zdravia navrhovateľov, prípadne ich maloletého dieťaťa. Už v samotnom
návrhu uviedli, že konanie odporkyne vyústilo do útoku na navrhovateľku (vlastnú dcéru) tým spôsobom,
že hodila do nej hrniec s vriacou vodou, keď mala v náručí 2,5 ročného syna. Táto skutočnosť je
predmetom jedného z trestných konaní, ktoré podali navrhovatelia na odporkyňu. V dôsledku tohto
konania odporkyne voči navrhovateľom boli navrhovatelia nútení z obavy o svoje zdravie a psychický
vývoj ich dieťaťa zo svojho domu odísť k rodičom navrhovateľa, uhrádzajú všetky náklady súvisiace s
domom aj napriek tomu, že z obavy o svoje zdravie nemôžu v ňom bývať a prebývanie v domácnosti
rodičov navrhovateľa v 1. rade je len dočasné a toto bývanie budú musieť v krátkom čase opustiť, pričom
nemajú kam inam ísť, na rozdiel od odporkyne, ktorá má ešte ďalšie deti ako navrhovateľku.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (§ 205 ods. 1, ods. 2
OSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a v 2. rade nie
je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil. Zároveň podľa § 219 ods. 2 OSP konštatuje správnosť a dostatočnosť odôvodnenia
napadnutého uznesenia, s ktorými dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožnil a na tieto ďalej poukazuje.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP (účinného do 30. 04. 2015) predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku
ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov
účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo
očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti
práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a
záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne
do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Predbežné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého
trvaniejeobmedzenéamôžebyťzrušené.Nanariadeniepredbežnéhoopatreniasúkladenépožiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť
vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava postupu pri vydávaní
predbežného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ musel preukázať, že skutočne
výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o tejto obave. Okrem
tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je
ohrozené. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť
od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu,
alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo
nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie môže efektívne chrániť aj pred predbežným opatrením, nielen
rozhodnutím vo veci samej. Keďže nenakladanie s vecami alebo právami (na základe v predbežnom
opatrení uloženého zákazu nakladania, ktorým treba rozumieť disponovanie s vecami alebo právami
prostredníctvom právnych i faktických úkonov), má nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter,
je preto potrebné náležite skúmať objektívnosť (osvedčenie) obavy navrhovateľov zo zmarenia výkonu
súdneho rozhodnutia a to, či určené nenakladanie nepresahuje ústavné a zákonné limity obmedzenia
odporcov (ako vlastníkov nehnuteľnosti) v ich právach a nespôsobuje tak neprimeranú škodu.Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu
a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami, resp. zdržanie sa nejakej činnosti
uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jeho povinnosti
voči tretím osobám, resp. aby neúmerne nezasiahol do jeho základných práv.
Nariadiť predbežné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný
stav. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na
vydanie takéhoto rozhodnutia súdu.
V preskúmavanej veci sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade písomným návrhom vo veci samej domáhajú
vypratania nehnuteľnosti, rodinného domu, nachádzajúceho sa v obci X. ktorý obývajú navrhovatelia,
ako aj odporkyňa. Zároveň sa v tomto návrhu domáhajú nariadenia predbežného opatrenia, uloženia
zákazu odporkyni vstupovať do tohto rodinného domu dôvodiac, že odporkyňa bezdôvodne slovne
osočuje navrhovateľov, robí im schválnosti, uráža ich, ohovára, kričí a vulgárne nadáva v prítomnosti ich
maloletého dieťaťa, uráža rodinu navrhovateľa, robí si posmech z choroby brata navrhovateľa, fyzicky
zaútočila na navrhovateľku tým spôsobom, že hodila po nej hrniec s vriacou vodou, pri tomto incidente
mala navrhovateľka na rukách svojho maloletého syna. Fyzicky zaútočila aj na navrhovateľa a to
naposledy dňa 03. 04. 2015, robí rozbroje medzi navrhovateľmi, vymýšľa intrigy s pokusom dosiahnuť
rozvod a robí im schválnosti. Týmito skutočnosťami odôvodňujú i návrh vo veci samej, ktorým sa
domáhajú vypratania nehnuteľnosti odporkyňou.
Z doteraz predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke právo nadobudli na základe darovacej
zmluvy, uzavretej dňa 18. 01. 2012, ktorou im odporkyňa darovala každému 1 spoluvlastnícky podiel k
citovanej nehnuteľnosti. Odporkyňa je matkou navrhovateľky v 2. rade. V tejto zmluve sa zaviazali, že
darkyni, t.j. odporkyni umožnia v darovaných nehnuteľnostiach bezplatne bývať až do konca jej života.
Násilie zo strany odporkyne voči navrhovateľom preukazujú iba potvrdeniami o podaných oznámeniach
a to zo dňa 23. 02. 2014, 26. 03. 2015, 05. 04. 2015, 07. 04. 2015, z ktorých vyplýva iba to, že boli
oznámené priestupky proti občianskemu spolunažívaniu navrhovateľom v 1. rade. Nie je z nich zrejmé,
akého konkrétneho konania sa odporkyňa mala dopustiť a ako bolo o týchto priestupkoch rozhodnuté,
pričom minimálne o priestupku oznámeného dňa 23. 02. 2014 už rozhodnuté muselo byť. Žiadny iný
dôkaz navrhovatelia na preukázanie svojich tvrdení o údajnom násilí tak fyzickom, ako aj psychickom
nepredložili.
Ustanovením § 76 ods. 1 písm. g/ OSP sa rieši akútna situácia osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obete
domáceho násilia. Účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje ním možno uložiť, aby dočasne opustil byt
alebo dom spoločne obývaný s navrhovateľom. Úlohou tohto inštitútu je prostredníctvom rozhodnutia
civilného súdu eliminovať kontakt páchateľa s obeťou a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne
vzniknutý stav. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za preukázané
odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že predbežné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť
len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi. Navrhovateľ musí preukázať existenciu
odôvodneného podozrenia z násilia a to predloženými relevantnými a hodnovernými tvrdeniami a
dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického
násilia, napr. lekárskymi správami, trestnými oznámeniami a pod. Okrem týchto dôkazov je navrhovateľ
povinný preukázať i potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj hrozbu
bezprostredne hroziacej ujmy, či hroziaceho nebezpečenstva.
Na základe vyššie uvedeného, z doteraz zisteného skutkového stavu však skutočnosti, odôvodňujúce
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporkyni vstupovať do predmetnej
nehnuteľnosti, absentujú a neboli preukázané zo strany navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Navrhovatelia
žiadnym relevantným dôkazom, napr. lekárskou správou, či podaným trestným oznámením (oznámenie
o priestupku bez jeho výsledku a konkretizácie túto podmienku nespĺňa), svoje tvrdenia nepreukázali.
Taktiež navrhovatelia nepreukázali potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keď sami
sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahovali a v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti s odporkyňou
nebývajú. Odvolací súd na dôvažok len dodáva, že nie je možné dožadovať sa ochrany základnéhoústavného práva navrhovateľmi potláčaním, resp. obmedzovaním toho istého základného ústavného
práva odporkyne. Právo odporkyne na bývanie je taktiež zaručené Ústavou Slovenskej republiky a nie
je možné vyvyšovať právo jedného účastníka nad právom iného účastníka za situácie, ak nie je zrejmé
a preukázané, že by odporkyňa zámerne, úmyselne a v miere prevyšujúcej jej únosnosť porušovala
toto základné právo navrhovateľov. K tomuto záveru dospel odvolací súd s poukazom na ustanovenie
§ 76 ods. 1 písm. g/ OSP, ktoré výslovne vyžaduje preukázanie pretrvávajúceho násilia, či už fyzického
alebo psychického, resp. bezprostredne hroziaceho, zo strany odporkyne. Skutočnosť, odôvodňujúca
postup podľa tohto ustanovenia v doterajšom konaní preukázaná nebola, preto návrhu na nariadenie
tohto predbežného opatrenia nebolo možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
uznesení konštatujúc, že splnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia uvedených v
ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ OSP nemal za preukázané, a preto odvolaniu navrhovateľov v 1. a
v 2. rade nevyhovel.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.