Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813221187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813221187.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Q. Z. L., a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom M. XXXX/
XXX, T., zastúpený v konaní Advokátskou kanceláriou V. s.r.o., L. XX, M. proti odporcovi: H. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ulica N. XXX/X, W., zastúpený JUDr. E. Z., advokátom, ul. J. V. X/A, N., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: A. na I. I. L. Q., IČO: 42 176 778, W.. N. X, XXX XX T.,
zastúpený: JUDr. E. Z., ul. R.. V. X/E., XXX XX N., o zaplatenie 1.448,32 eur s príslušenstvom, na

odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 1. júla 2014, č.k. 9C/165/2013-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania mení takto:

„Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
prvostupňového konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 395,83 eur, do troch dní, na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva“.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 19,61 eur, do troch dní, na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozhodnutím čiastočne vyhovel návrhu a odporcu zaviazal k zaplateniu istiny

108,26 eur. Samostatným výrokom návrh vo zvyšku, t.j. o zaplatenie istiny 1.340,06 eur s príslušenstvom
zamietol. Napokon zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania vo výške 281,52 eur. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal žalovaného plnenia
titulom dlhu z úveru poskytnutého odporcovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a po porovnaní miery úspechu účastníkov ustálil rozsah náhrady trov odporcu a vedľajšieho účastníka
na 85,08 %. Okresný súd uviedol, že trovy odporcu a vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny 3

x 71,37 eur, režijného paušálu 2 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, cestovného 69,12 eur, náhrady straty času
107,20 eur a DPH vo výške 55,15 eur. Súčet uvedených položiek vypočítal na sumu 330,88 eur. Z nej
potom priznal 85,08 % predstavujúcich 281,52 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca a vedľajší účastník, a to v časti čo do výroku o
trovách konania. Uviedli, že okresný súd im priznal náhradu trov konania v nižšej ako požadovanej
výške a neuviedol, aká časť priznanej náhrady pripadá na odporcu a aká na vedľajšieho účastníka.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva priznanie požadovaných položiek náhrady trov av požadovanej výške, no konečná priznaná suma súčtu týchto položiek nezodpovedá. Odporca a
vedľajší účastník považovali preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o trovách za nezrozumiteľné,
pravdepodobne v dôsledku chyby v písaní. V ostatnom obsahu odvolania sa zaoberali účelnosťou trov

právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka. Napadnuté rozhodnutie žiadali zmeniť a náhradu
trov konania priznať v plnej požadovanej výške.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože neboli dané
podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214

ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu.

V napadnutom výroku o náhrade trov konania okresný súd pochybil, pretože ako správne uvádzajú
odvolatelia, súčet jednotlivých položiek priznanej náhrady trov nebol okresným súdom vypočítaný
správne. Nejedná sa však iba o chybu v písaní napraviteľnú opravným uznesením podľa § 164 O.s.p.

Napadnutý výrok o trovách konania trpí aj nedostatkom čo do určitosti vzájomného podielu odporcu a
vedľajšieho účastníka na priznanej náhrade. Zo znenia samotného výroku by sa javilo, že v zmysle § 512
ods. 1 OZ má odporca aj vedľajší účastník právo na zaplatenie polovice priznanej sumy. Z odôvodnenia
však takýto pomer nevyplýva a takto nebola náhrada trov ani žiadaná. Pokiaľ nie sú trovy konania
viacerých účastníkov vystupujúcich na jednej strane sporu identické, je z hľadiska určitosti rozhodnutia

vhodnejšie rozhodovať o náhrade trov samostatným výrokom voči každému z takýchto účastníkov a
nespájať ich do jedného výroku s jednou sumou, i keď sa celá uhrádza k rukám toho istého právneho
zástupcu. Je potrebné mať na pamäti, že aj v prípade úhrady trov k rukám právneho zástupcu sa stále
jedná o právo účastníka.

Vzhľadom na uvedenú nejednoznačnosť podielu odvolateľov na priznanej náhrade bolo potrebné

rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť. V prvom rade sa krajský súd zaoberal otázkou, či je právo na
náhradu trov konania dané u oboch odvolateľov. Vo svojej rozhodovacej činnosti totiž dlhodobo zotrváva
na stanovisku, že v konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na
ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým
obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc

v konaní poskytnutá skôr.

Vychádzajúc z uvedeného možno v danom prípade priznať náhradu trov konania iba vedľajšiemu
účastníkovi. Konanie začalo podaním návrhu dňa 03.10.2013. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa
13.11.2013 od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie. Po
týchto úkonoch si odporca dňa 30.6.2014 zvolil právneho zástupcu, identického s právnym zástupcom

vedľajšieho účastníka, ktorý sa po prevzatí zastúpenia zúčastnil pojednávaní, zastupujúc tu súčasne
vedľajšieho účastníka i odporcu. Všetky vyjadrenia právneho zástupcu podané za vedľajšieho účastníka
boli identické s vyjadreniami za odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane
odporcu vystupovalo na ochranu ich práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporca
sám zvolil advokáta, teda využil kvalifikovanú právnu pomoc. Odporca si tak zvolil advokáta za

situácie, kedy mal právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka
vystupujúceho v konaní na jeho podporu. Keďže odporca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia,
je zrejmé, že sa svojmu advokátovi zaviazal za poskytnutú právnu službu zaplatiť. Pritom sa však
odporcovi identickej právnej služby dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporca
sa tak svojmu právnemu zástupcovi zaviazal zaplatiť za službu, ktorej obsah sa mu už dostal inou

cestou. Pokiaľ sa teda odporca zaviazal zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah mu bol na
jeho podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporcu neúčelné.
Postup odporcu, ktorý si volí platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa mu identická služba dostáva
bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporcu ekonomicky iracionálny, a tak sa
javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporcu poskytnutie právnej pomoci, pretože

tá sa mu už dostala, ale iba násobenie trov právneho zastúpenia za tú istú službu prostredníctvomzvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté
rozhodnutie okresného súdu v časti, o náhrade trov konania odporcu zmenil podľa ust. § 220 O.s.p.
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť. Nejedná sa tu pritom o porušenie

zákazu rozhodnutia v neprospech odvolateľa, pretože z napadnutého rozhodnutia nebolo možné ustáliť
rozsah práva priznaného odporcovi.

Náhradu trov konania priznal krajský súd iba vedľajšiemu účastníkovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
v rozsahu 85,08 % jeho trov, ktorý okresný súd určil správne. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka určil krajský súd podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

(Vyhláška). Trovy pozostávajú z odmeny podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c), d)
Vyhlášky vo výške 2 x 71,37 eur (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie), 1 x 71,37 eur + DPH (účasť na
pojednávaní), režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 2 x 7,81 eur, a 1 x 8,04 eur +
DPH, cestovného na pojednávanie podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky vo výške
69,12 eur + DPH a náhrady za stratu času stráveného cestou na pojednávanie podľa § 15 písm. b)
v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky vo výške 107,20 eur + DPH. Celkom trovy konania vedľajšieho

účastníka bez DPH predstavujú 414,09 eur, z čoho DPH podlieha suma 255,73 eur (PZ VU bol platcom
DPH až v čase zastupovania na pojednávaní). Zo sumy 255,73 eur predstavuje 20 % DPH podľa § 18
ods. 3 Vyhlášky sumu 51,15 eur a celková výška trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak
predstavuje 465,24 eur. Vo výpočtoch cestovného a náhrady straty času sa krajský súd stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v tejto časti odkazuje.

Zdôvoduvyššieuvedenéhopomernéhorozdelenianáhradytrovkonaniapotomvedľajšiemuúčastníkovi
patrí 85,08 % z jeho celkových trov právneho zastúpenia (465,24 eur), t.j. 395,83 eur, z čoho DPH
predstavuje 43,52 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov odvolacieho konania proti

navrhovateľovi. Trovy spočívajú v odmene za 1 úkon podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky (odvolanie
proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu vo výške 1/2
základnej tarifnej odmeny). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe, spočívajúcom
v nepriznanej časti náhrady trov konania t.j. 114,31 eur) predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 16,60
Eur : 2, t.j. 8,30 Eur + režijný paušál 8,04 eur, spolu 16,34 eur + 3,27 eur ako 20 % DPH z uvedenej

sumy, t.j. celkom 19,61 eur.

Vo vzťahu odporca - navrhovateľ bol plne úspešný navrhovateľ, ktorému však v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .