Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217575
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217575.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 10C/376/2012-71 a uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/376/2012-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 10C/376/2012-71
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/376/2012-118
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 10C/376/2012-71 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil v kolkoch na rube
tlačiva, pripojenou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet súdu súdny poplatok za
odvolanie vo výške 20 eur podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa § 2 ods. 4, § 5 ods.
1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho
tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže
napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, mohol navrhovateľ
len hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na

náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym
úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nebol oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemohol byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery boli v súlade s publikovaným

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. Okrem
toho dodal, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi preto bola v rozpore s týmto
zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
predstavovalo zásah do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm.a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho
poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18 ca Zákona o
súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01. 10. 2012, konanie
teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto bolo nutné v súvislosti s podaným odvolaním
aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil.
Napadnutým uznesením zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/376/2012-118 súd prvého stupňa dovolacie
konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnilustanoveniami§1ods.1,§2ods.1písm.a),§5ods.1písm.a),§6ods.2,§10ods.1a§18ca
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) a uviedol, že po preskúmaní obsahu spisového
materiálu dospel k záveru, že je potrebné postupovať v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch
a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K
podaniu navrhovateľa uviedol, že v § 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné
vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie

výzvou v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, čiže nebolo možné na výzvu aplikovať
ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nebolo možné podať odvolanie. Súd
prvého stupňa bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k
poplatkovej povinnosti, pričom v predmetnej výzve bol navrhovateľ informovaný, že súdny poplatok sa
uložil v zmysle pol. 7a sadzobníka - zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, že poplatková povinnosť vznikla
podaním dovolania. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40 eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) Zákona
o súdnych poplatkoch, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška bola
stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta Zákona o súdnych poplatkoch, ako dvojnásobok poplatku
stanoveného v sadzobníku, t.j. pol. 7a - 20 eur, 2 x 20 eur. Zároveň poznamenal, že dovolacie konanie

je samostatným konaním, a preto nebolo možné na neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych
poplatkoch v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca citovaného zákona,
nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 24. 11. 2014 (od 01. 10. 2012 bolo ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/
Zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok
podľa platného znenia Zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania, keď konanie začalo až

po účinnosti zákona, t.j. po 01. 10. 2012. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nebola uvedená
v prílohe Zákona o súdnych poplatkoch ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky
súdneho poplatku, ale bola vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s §
5 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť
za dovolanie neexistovala, čo bolo v rozpore so znením a výkladom zákona. Súd prvého stupňa žiadnu

analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil. S poukazom na uvedené postupoval v medziach
zákona, a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za dovolanie neuhradil, ani do tohto rozhodnutia a podľa
jeho vyjadrenia ho nemienil uhradiť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych
poplatkoch zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Poukázal
pritom na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nebol

oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemohol
byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne
závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za
súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov)sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy. Ďalej mal za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych
poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči

rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu podľa navrhovateľa predstavovalo zásah do jeho
základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše, podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba
podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver

potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom
na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvého

stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné, preto obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody v sume 175

eur a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 16. septembra 2013 č. k. 10C/376/2012-38, proti ktorému podal navrhovateľ dňa 06. 11.
2013 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 16. septembra 2014 č.
k. 15Co/2/2014-59 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Napadnutým uznesením zo dňa 24. 10. 2014 č. k. 10C/376/2012-71 súd prvého

stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny
poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur podľa pol. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa § 2 ods. 4,
§ 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre podal na súd prvého stupňa navrhovateľ dovolanie dňa 24. 11. 2014.
Výzvou zo dňa 29. 01. 2015 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok
v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 06.
02. 2015. Napadnutým uznesením zo dňa 3. marca 2015 č. k. 10C/376/2012-118 súd prvého stupňa
konanie o dovolaní navrhovateľa zastavil.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania,
ako aj dovolania (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu

poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len sadzobník
súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.
Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie

konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva

mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej právnej veci bola predmetom konania náhrada škody
a nemajetkovej ujmy. Ak potom súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 24. októbra 2014
č. k. 10C/376/2012-71 určil výšku súdneho poplatku za odvolanie podľa položky 7a sadzobníka
súdnych poplatkov vo výške 20 eur, postupoval správne. Ak po podaní dovolania navrhovateľom vyzval

navrhovateľa výzvou zo dňa 29. 01. 2015 na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40
eur v lehote 10 dní a poučil ho, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie
zastaví a následne pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie napadnutým uznesením zo dňa 3.
marca 2015 č. k. 10C/376/2012-118 konanie o dovolaní navrhovateľa zastavil, tiež postupoval správne.
K námietkam navrhovateľa, uvedeným v odvolaní, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody,

preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako
ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou
súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR,
stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny
poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone

o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou súdneho rozhodovania
je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus pri
koncipovanísúdnehorozhodnutia.Ktvrdeniunavrhovateľa,žespoplatneniupodliehalenpodaniežaloby

na náhradu škody, avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie a
dovolanie, odvolací súd dodáva, že tento výklad navrhovateľa ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie a
ten, kto podal dovolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním
odvolania a dovolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v

odvolacom konaní vo veci samej a poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku
ustanoveného v sadzobníku. Takýto výklad navrhovateľa je účelový, v rozpore so zákonom, i zámerom
zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie, prípadne dovolacie konanie
by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie, či dovolanie voči žiadnej
žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k

svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov, podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis
pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k aplikácii ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ
navrhovateľvodvolanípoukázalna rozsudokNSSRsp.zn.4Cdo39/2007,odvolacísúdktomudodáva,
že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania
v sadzobníku, teda, pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci

tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase
podania odvolania a dovolania poplatková povinnosť za tento druh konania - žaloba na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanoveniestanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo
odvolanie podané dňa 06. 11. 2013, pričom išlo o súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie) a

dovolanie bolo podané dňa 24. 11. 2014, teda obe boli podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkony,
ani o konania začaté do 30. 09. 2012. Preto, ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne
správne a tiež, ak po výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie pre jeho nezaplatenie
dovolacie konanie zastavil, je jeho rozhodnutie tiež vecne správne, preto odvolací súd obe napadnuté

uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Odvolaním
navrhovateľa proti výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie sa odvolací
súd nezaoberal, pretože nešlo o rozhodnutie súdu, ale len o výzvu, preto nie je možné proti nej podať
odvolanie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.