Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010150
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812010150.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovanému Z.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX
v T. nad D., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
podľa § 218 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa
17.1.2014, sp. zn. 3T/45/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Z.. Z. N. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/45/2012 zo dňa 17.1.2014 bol obžalovaný Z.. Z. N.
uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
podľa§218ods.1Tr.zák.natomskutkovomzáklade,žeod21.10.2011do03.01.2012znemožňoval B.
U., riadnym spôsobom bez obmedzení užívať dom v S. na K. ulici XXX/XX, ktorého je spoluvlastníčkou,

tak že vymenil zámok na vstupných dverách domu a zmenil prístupový kód na bezpečnostnom systéme
domu, pričom poškodenej odmietol poskytnúť kľúč a bezpečnostný kód a aj napriek jej ústnej výzve dňa
28. 10. 2011 a písomným výzvam zo 6.12.2011 a 15.12.2011 jej odmietol dom sprístupniť.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2, § 42 ods. 1, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného
zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom 31 (tridsaťjedna) mesiacov, výkon

ktorého mu bol podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 42
(štyridsaťdva ) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona bola obžalovanému uložená
povinnosť v skúšobnej dobe sa nepriblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k poškodenej B. U. nar.
XX. XX. XXXX, bytom S., O. číslo XX/X. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o
treste, ktorý bol uložený obžalovanému Z.. Z. N. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T/110/2011
zo dňa 02. 03. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 23To/84/2012 zo dňa 30. 05. 2013,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti citovanému rozsudku podal ihneď po vyhlásení odvolanie obžalovaný Z.. Z. N.. V písomných
dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajkyne uviedol, že v prípravnom konaní priznal, že
poškodenej dňa 28.10.2011 na jej požiadanie odmietol vydať kľúče od domu, avšak poukázal súčasne
na okolnosti prípadu, kedy ona po jeho návrate zo zahraničia v mesiaci júl 2011, niekoľko dní na to,

dobrovoľne sa rozhodla odsťahovať. Podľa vyjadrenia poškodenej v rodinnom dome nainštalovaný
kamerový a bezpečnostný systém v čase jeho neprítomnosti na Slovensku prestal fungovať, keď naviac
zistil, že mu z domu boli odcudzené doklady, zbraň a peniaze, žiadal od poškodenej prostredníctvom
svojho brata, aby mu poskytla kľúče od domu a diaľkového ovládania garáže za účelom spárovania
systému technikom. Po jej odchode z domu sa viackrát vrátila pre ďalšie osobné veci, pričom túto
návštevu domu organizovala prostredníctvom brata obžalovaného Q. B., nakoľko sa s obžalovaným

nechcela stretnúť. Obžalovaný nemal vedomosť o tom, že by po výmene vložky na dverách domu mala
záujem o kľúče, pretože tieto od neho ani Q. B. nepýtala a ani nepredpokladal, že by o kľúče malazáujem, keďže pri odchode z domu vyhlásila, že sa už nevráti. Je pravdou, že dňa 28.10.2011 keď sa
poškodená dostavila s príslušníkmi mestskej polície a požadovala odovzdanie kľúčov od domu, toto v
danom momente odmietol, nakoľko jej vyčítal, že v čase jeho neprítomnosti nezabezpečila dom, resp.

odpojila bezpečnostný systém, v súvislosti s čím došlo ku krádeži jeho vecí. Predmetný rodinný dom
užíval oprávnene najskôr ako spoluvlastník, neskôr so súhlasom jeho matky M. U., spoluvlastníčky
nehnuteľnosti. Ako vyplýva z výsluchu poškodenej, táto dom mienila užívať len tým spôsobom, že v
tomto mala uskladnené svoje veci. Z dokazovania je zrejmé, že poškodenej nikdy nebránil v tom, aby
si z rodinného domu odnášala svoje veci, ani jej vstup do domu nezakázal, ani fyzicky nebránil. Aj v

čase keď bol zámok na dome vymenený, mohla sa do domu kedykoľvek dostať za účasti jeho brata
Q. B., ktorého ale nekontaktovala. Aj svedkovia - zamestnanci mestskej polície - P. E. a S. N. zhodne
potvrdili, že dňa 28.10.2011 poškodenej nebránil vo vstupe do domu, vyjadril sa v tom zmysle, že nie
je problém, aby si poškodená zobrala veci, ktoré mala pobalené. Táto si však pri odchode z domu
nebrala žiadne veci a svedkovia potvrdili, že jej povedal, že ak bude chcieť, môže si po veci prísť. V
ďalšom poukázal na skutočnosť, že výmena zámkov a ich nahradenie novými nenapĺňa znaky skutkovej

podstaty prečinu podľa § 218 Tr.zák., pretože vlastníkovi nebráni nič v tom, aby tieto zámky vymenil a
nahradil za zámky svoje. Samotné neodovzdanie kľúčov poškodenému nemožno pokladať za trestný
čin. Súčasne poukázal na to, že poškodená sa mohla kedykoľvek obrátiť na civilný súd so žalobou na
zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Naviac po uvedomení si nesprávnosti svojho prístupu a
konaniapoškodenejdňa8.2.2012kľúčeoddomovejnehnuteľnostidobrovoľnevydalaoznámiljejčíselný

kód k bezpečnostnému zariadeniu domu. Je teda názoru, že nenaplnil skutkovú podstatu žalovaného
prečinu. Pre prípad, ak by sa odvolací súd s jeho názorom nestotožnil navrhol, aby s prihliadnutím na
okolnosti prípadu, spôsob vykonania činu, jeho následky, mieru zavinenia, pohnútku, závažnosť, stupeň
nebezpečnosti, posúdil jeho konanie ako priestupok. V prípade uznania viny v zmysle podanej obžaloby
alternatívne navrhol, aby súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom

Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 1T/110/2011 zo dňa 2.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 23To/84/2012 zo dňa 30.5.2013 je dostatočne prísny.

Verejné zasadnutie o odvolaní vykonal odvolací súd za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods.7
Tr.por. v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento výslovne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý
rozsudok považuje za zákonný a správny, poukázala na to, že poškodená bola spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti. Preto navrhla odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajkyňa uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby
krajský súd rozhodol v zmysle niektorého z alternatívnych návrhov uvedených v písomnom odôvodnení
odvolania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z podnetu podaného odvolania obžalovaným krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom
rozsahu, nezistiac pritom chyby odôvodňujúce podanie dovolania a odvolaním nevytýkané a dospel k

záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý rozsudok v intenciách
§ 317 Tr.por., pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia

skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym
skutkovýmzisteniamiprávnymzáverom,ktorévsúladesustanovením§168ods.1Tr.por.ajpodrobnea
vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázalv odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú,
nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov
okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného.

Tak ako už uviedol súd prvého stupňa obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodenej, výpoveďami
svedkovE.aN. nahlavnompojednávaníatiežajobsahomlistinnýchdôkazov,ktorýmibolopreukázané,
že v období od 21. 10. 2011 až do 3.1.2012 obžalovaný poškodenej znemožnil riadnym spôsobom

bez obmedzení užívať dom, ktorého je spoluvlastníčkou a to tak, že jej vymenil zámok na vstupných
dverách a zmenil prístupový kód na bezpečnostnom systéme domu a zároveň odmietol poškodenej
poskytnúť kľúče a bezpečnostný kód a to aj napriek ústnej výzve z 28. 10. 2011 a písomným výzvam
zo dňa 06. 12. 2011 a 15. 12. 2011. Sám obžalovaný nepopieral spáchanie skutku, keď poškodenej
dňa 28.10.2011 na jej požiadanie odmietol vydať kľúče od domu a jeho obranu spočívajúcu v tom,
že tak urobil kvôli tomu, že mal byť dom v októbri 2011 vykradnutý, pričom nebránil poškodenej vo

vstupe do domu, aby si zobrala veci, do domu sa mohla kedykoľvek dostať za účasti jeho brata Q. B.
a napokon poškodená sa mohla kedykoľvek obrátiť na civilný súd so žalobou na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva, je právne irelevantná a obžalovaného nezbavuje trestnej zodpovednosti. Za
nerušený výkon vlastníckeho práva v užívaní domu nepochybne nemožno považovať to, že obžalovaný
spoluvlastníkovi odmietne odovzdať kľúče od domu a umožní spoluvlastníkovi domu vziať si osobné

veci, resp. že sa do domu môže kedykoľvek dostať s asistenciou tretej osoby. Nepochybne obžalovaný
svojim konaním bránil poškodenej ako oprávnenej osobe z titulu spoluvlastníčky domu tento riadnym
spôsobom užívať.

Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým
zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii
konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne naplnil tak znaky skutkovej podstaty prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1 Tr.zák.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného uvádzaným v odvolaní, že jeho konanie je možné

posúdiť ako priestupok. S prihliadnutím na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti za akých bol
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku je nepochybne závažnosť činu vyššia ako nepatrná (§ 10 ods.2
Tr.zák.). S ďalším podrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

Napokon tiež pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, z toho v

dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 1T 110/2011 zo dňa 2. 3. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín číslo
23 To 84/2012 zo dňa 30. 5. 2013 uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 2 roky podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3
roky. V rokoch 2010, 2011 bol 2 krát postihnutý v priestupkovom konaní. Správne potom súd prvého

stupňa ukladal súhrnný trest, pretože aktuálne prejednávaný skutok spáchal skôr ako bol vyhlásený
skorší odsudzujúci rozsudok vo veci Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T 110/2011 dňa 02. 03.
2012 a to podľa zákonného ustanovenia trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým je ustanovenie
§ 221 ods.2 Tr.zák. Obžalovanému teda v zmysle § 37 písm. h) Tr.zák. priťažovalo, že spáchal viac
trestných činov. S prihliadnutím na uvedené je potom prvostupňovým súdom uložený súhrnný trest

odňatia slobody podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 42 ods. 1, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm.
h) Trestného zákona vo výmere 31 mesiacov s probačným dohľadom, výkon ktorého mu bol podľa
§ 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 42 mesiacov za súčasného
uloženia povinnosti obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona v skúšobnej dobe sa
nepriblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k poškodenej B. U., trestom zákonným. Uvedený trest

nie je neprimerane prísny a vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného ani odvolací súd
nepovažoval za splnené zákonné podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu, tak ako sa
toho obžalovaný domáhal. V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd správne
zároveň rozhodol o zrušení výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T 110/2011zo dňa 02. 03. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 23To/84/2012 zo dňa 30. 05.
2013, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.