Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205210
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1415205210.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P.. Q. F., bytom K. X/C, C., proti

odporcovi: Miestny úrad Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Nám. Sv. Františka 8,
Bratislava, o zaplatenie 8.934,62 eura, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy vo výške 8.934,62 eura z titulu náhrady škody.

Navrhovateľ v návrhu označil odporcu ako Miestny úrad Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Nám.

Sv. Františka č.8, 842 62 Bratislava.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok /O.s.p./ kedykoľvek za konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti
majú aj právnické osoby.

(2) Právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, mestská

časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu
vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len "štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, mestské časti
súprávnickýmiosobami,ktorézapodmienokustanovenýchzákonomaštatútomsamostatnehospodária
s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave,
odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh miestnych orgánov plní miestny
úrad.

Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených
procesných pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd

vo veci mohol vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa tradične označujú ako procesné podmienky
konania. Ak v konkrétnej prejednávanej veci tieto procesné podmienky konania naplnené nie sú,
trpí konanie tzv. nedostatkom podmienok konania (vadami konania). V závislosti od charakteru tej -
ktorej podmienky konania sa potom nedostatky podmienok (vady) konania delia na odstrániteľné a
neodstrániteľné. Kým pri odstrániteľných nedostatkoch podmienok konania zákonodarca predpokladá

prioritne ich zhojenie a následné pokračovanie v konaní zavŕšené vydaním meritórneho rozhodnutia /
§ 104 ods. 1 O.s.p./, existencia tzv. neodstrániteľných vád konania nevyhnutne smeruje k zastaveniu
prebiehajúceho konania zo strany konajúceho súdu ex offo (bez návrhu a z úradnej povinnosti).
Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania teda majú za následok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Medzi takéto nedostatky patrí aj nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť
subjektu mať procesné práva a povinnosti účastníka. Splnenie podmienky spôsobilosti byť účastníkom
konania si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania.

Vymedzenie účastníkov konania sa zakladá procesným spôsobom - navrhovateľom je ten, kto je
označený za navrhovateľa v návrhu na začatie konanie a kto podal na súd návrh na začatie konania a

odporcom je ten, koho navrhovateľ za tohto účastníka konania označil.

Z obsahu spisu celkom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ odporcu označil ako Miestny úrad
Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Navrhovateľ tak ako odporcu označil subjekt, ktorý nemá
právnu subjektivitu a teda nie je spôsobilý byť účastníkom občianskoprávneho konania, nakoľko miestny
úrad tej - ktorej mestskej časti Bratislavy je iba výkonným orgánom miestnych orgánov príslušnej

mestskej časti (starosta, miestne zastupiteľstvo). Navrhovateľ mal za odporcu správne označiť Mestskú
časť Bratislava - Karlova Ves, ktorá je právnickou osobou. Keďže tak neurobil, trpí jeho návrh takým
nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p., nakoľko v
prejednávanom prípade sa nejedná o vadu návrhu spočívajúcu v nedostatočnom označení účastníka
konania identifikačnými znakmi podľa § 79 ods. 1 O.s.p. spôsobujúcu nemožnosť identifikácie takto

označeného účastníka konania, ale jedná sa o označenie takého účastníka konania, ktorý vôbec nemá
spôsobilosť byť účastníkom konania (R 45/2003). Keďže súd v prípade neodstrániteľného nedostatku
podmienkykonanianemôževkonanípokračovaťajepovinnýkonaniezastaviť,nemôžedotakto(vadne)
začatého konania pristúpiť ďalší účastník (§ 92 ods. 1 O.s.p.) a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov (§
92ods.2O.s.p.)(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo78/2004,rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 92/2004, ktoré bolo publikované v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 76/2004).Nakoľko odporca, tak ako je označený v návrhu na začatie konania, nemá spôsobilosť byť účastníkom
konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľná podmienka konania, súd konanie v zmysle § 104 O.s.p.
zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Záverom však konajúci súd zdôrazňuje,

že predmetné zastavujúce uznesenie nebráni navrhovateľovi podať opätovný návrh, v ktorom však na
strane odporcu označí subjekt spôsobilý byť účastníkom občianskeho súdneho konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský

súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej (výrok o zastavení
konania), možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.