Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217471
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217471.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. marca 2015 č. k. 25C/388/2012-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods.
1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o

súdnych poplatkoch) a zistením, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom, doručeným dňa 28.
09. 2012, domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Nitra
rozsudkom návrh zamietol, pričom Krajský súd v Nitre odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie. Prvostupňový súd
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40 eur v lehote 10
dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v

správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 30. 01. 2015.
Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že bolo potrebné postupovať v zmysle
§ 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch a zastaviť konanie, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok
za podané dovolanie v lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil, pričom o následku neuhradenia
súdneho poplatku bol vo výzve poučený. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c)
OSP.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu

nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal pritom na
dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nebol oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemohol byť preto
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne závery

Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za
súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov)sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy. Ďalej mal za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych
poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči

rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu podľa navrhovateľa predstavovalo zásah do jeho
základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše, podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba
podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver

potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom
na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/388/2012 domáhal od
odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného

postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/371/2010. Okresný
súd Nitra rozsudkom zo dňa 5. novembra 2013 č. k. 25C/388/2012-42 návrh zamietol a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 4. septembra 2014 č. k. 9Co/19/2014-62 tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania.ProtirozsudkuKrajskéhosúduvNitrepodalnavrhovateľdovolanie.Výzvouzodňa09.01.2015
súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur
v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený,
súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 30. 01. 2015. Následne súd
prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak
sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto

podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je 20 eur.Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú

určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva

mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, a preto s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nemožno súhlasiť
s tvrdením navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a žiadne

iné úkony. V tomto zmysle je navrhovateľova interpretácia znenia položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch nesprávna, nezohľadňujúca potrebné súvislosti. Ak by súd
akceptoval uvedené argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by
boli obsolentné, vzhľadom na to, že sadzobník súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch

neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie akéhokoľvek
dovolania. Pokiaľ súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, nešlo
z jeho strany o použitie analógie, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, ale o systematický výklad
relevantných ustanovení citovaného zákona. V konkrétnostiach to znamená, že sadzobník súdnych
poplatkov v jednotlivých položkách (spravidla) ustanovuje výšku súdneho poplatku za konkrétny návrh.

Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch pritom vyplýva, že poplatníkom je
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Následne v
ustanovení § 2 ods. 4 citovaného zákona je precizované, že poplatníkom je aj ten, kto podal odvolanie,
dovolanie, či opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Poplatková povinnosť takémuto
poplatníkovivznikávzmysle§5ods.1citovanéhozákonapodanímnávrhu(vdanomprípadedovolania).

Systematickým výkladom uvedených ustanovení možno vyvodiť jednoznačný záver, že pri podaní
dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku
ustanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania. Keďže v danom prípade je za návrh
stanovený súdny poplatok (podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov) a nešlo o prípad vecného

(§ 4 ods. 2 citovaného zákona) ani osobného (§ 4 ods. 1 citovaného zákona) oslobodenia od poplatku,
bolo povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok, pokiaľ mal záujem, aby sa
dovolacie konanie uskutočnilo.

Poplatková povinnosť za dovolanie sa odvíja od poplatkovej povinnosti za pôvodný návrh (žaloby), o

ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a ktorého sa dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok týka a
to, pokiaľ ide o výšku poplatku (t.j. aká bola výška poplatku za pôvodný návrh podľa príslušnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov) a tiež, či bolo pôvodné konanie oslobodené od súdneho poplatku (vecne
či osobne).

Vo vzťahu k rozhodnej právnej úprave však súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že dovolacie konanie
je samostatným konaním, ktoré začalo dňa 12. 11. 2014 podaním dovolania na súd, a preto sa naň
nevzťahuje právna úprava účinná do 31. 08. 2012. Opačný názor navrhovateľa, ktorý relevantnosť
právnej úpravy odvodzuje od podania žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na
súd, je nesprávny. Ustanovenie § 18ca stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do

30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012, sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie podané dňa 12. 11. 2014, pričom išlo o súdny poplatok
za konanie (dovolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie
začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatkuza podané dovolanie a poučil ho o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a po jeho nezaplatení
napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.