Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Gažovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/122/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227921
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213227921.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie M.
Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: U. D., D.. XX.XX.XXXX, D. N. F. XX, N., R. P. H. O., pracovníčkou
Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 19. septembra 2014, č.k. 21C 73/2014-29, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 16,50 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra
Kána, advokáta, so sídlom v Bratislave, do troch dní.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom zo dňa 19. septembra 2014, č.k. 21C 73/2014-29, uložil súd prvého stupňa odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci samej rozhodol podľa § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods.
2 písm. b), § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Svoje rozhodnutie vo
výroku o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal zníženú
náhradu trov konania na ktoré mu vznikol nárok vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
eur, nepriznal mu trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, nakoľko trovy konania spolu vo výške
104,38 eur; viac ako dvojnásobok dlžnej sumy; sú neprimerané voči pohľadávke 50,70 eur. Pri znížení
trov konania prihliadol na to, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovým návrhom, v ktorom sú
menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy a variabilný symbol, príprava týchto návrhov je
rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti, a teda ide o trovy neúčelne vynaložené.
Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania
v sume 16,50 eur - titulom súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia v sume 87,88 eur
(za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH a 3 x režijný paušál 7,81 eur + DPH). Namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., pričom
poukázal na dôvodovú správu novely Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 15.10.2008, podľa
ktorej, súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke neprimerané, t.j. ak
trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo treba chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, o ktorý prípad však v danej veci nejde. Poukazoval na
to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Dôvodil tým, že všetky uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v
súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, pre nedostatok jeho odôvodnenia, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť konaťpred súdom. Zároveň poukázal na dôvody, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,
v niektorých prípadoch v obdobných veciach s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového
súdu zmenil.
Odporkyňa, resp. jej opatrovníčka sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti nie je úplne vecne správny.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 50,70 eur. Z hľadiska
predmetu konania, ktorým je nezaplatenie cestovného a úhrady, ide o vec s nízkou hodnotou sporu,
pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje 1.000 eur.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel, keď odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 50,70 eur a pokiaľ išlo o náhradu trov konania
zaviazal odporkyňu na zaplatenie len sumy 16,50 eur, keď tieto znížil tak, že mu nepriznal trovy právneho
zastúpenia v sume 87,88 eur za ním uplatňované tri úkony právnej služby v sume (3x 16,60 eur + 7,81
eur + 20% DPH), to s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval,
keď trovy konania; na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p.; znížil v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Hoci je zníženie či nepriznanie náhrady trov konania v
tomto prípade výlučne na úvahe súdu, nestotožnil sa odvolací súd s posúdením nároku navrhovateľa
na náhradu trov konania súdom prvého stupňa tak, že navrhovateľovi nepatrí náhrada žiadnych trov
právneho zastúpenia.
Je totiž potrebné vziať zreteľ na to, že; tak, ako to správne namietal i navrhovateľ; poplatková povinnosť,
vyplýva priamo zo zákona, je obligatórnou podmienkou konania vo veci samej, a preto jej krátenie alebo
nepriznanie v rámci trov súdneho konania v drobných sporoch neprichádza do úvahy. Navrhovateľovi
vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania; za dva úkony právnej služby, a to prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie návrhu po 16,60 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,81 eur, k tomu 20%
DPH, spolu vo výške 58,58 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné priznať navrhovateľovi
aj náhradu trov právneho zastúpenia avšak iba za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, bez ktorej by ani nebolo došlo k samotnému zastupovaniu v konaní. Pokiaľ ide o krátenie
trov konania o odmenu za jeden úkon právnej služby - spísanie a podanie návrhu, je treba uviesť,
že predmetom tohto konania sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa v
týchto konaniach zastupuje advokát JUDr. Vladimír Kán a jeho písomné podanie na súd - návrh, je vo
všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký, k zmene dochádza len v označení značky
veci navrhovateľa (naša značka), mena a adresy odporcu, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu
Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je štandardná,
predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s
ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov.
Z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevyplýva záver o tom, že postup podľa uvedeného ustanovenia je možný iba v
prípade, ak trovy konania predstavujú "minimálne dvojnásobne" vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Takýto záver nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. V nej sa uvádza iba ako príklad, že
aplikácia je prípustná najmä v drobných sporoch, v ktorých trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čím sa nemyslí násobok uplatnenej pohľadávky.Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta,
dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci je opodstatnené zníženie (nie nepriznanie) náhrady trov
právneho zastúpenia. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia odvolacieho súdu
vo vzťahu k aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné a
ani pre toto konanie záväzné z hľadiska § 135 O.s.p., resp. § 159 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa tak malo všetky náležitosti požadované ust. § 157 ods.
2 O.s.p., a preto nie je odôvodnená námietka navrhovateľa týkajúca sa jeho nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, a tým ani jeho obrana, že by mu tým bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil (§ 220
O.s.p.) tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 16,50 eur a po krátení trov právneho zastúpenia mu priznal odmenu za jeden úkon právnej
služby v sume 29,29 eur, t.j. 16,60 eur + 7,81 eur + 20% DPH.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
a vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v odvolacom konaní, nepriznal žiadnemu z nich nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.