Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Gažovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/118/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208171
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214208171.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie
M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: A. X., Z.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Vlčie Hrdlo 56,
Bratislava, zastúpenému opatrovníčkou Timeou Mačicovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava
II, o zaplatenie 50,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
08. októbra 2014, č.k. 21C 135/2014-24, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 16,50 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 29,57 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra
Kána, advokáta, so sídlom v Bratislave, do troch dní.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom zo dňa 08. októbra 2014, č.k. 21C 135/2014-24, uložil súd prvého stupňa odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci samej rozhodol podľa § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods.
2 písm. b), § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Svoje rozhodnutie vo
výroku o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal zníženú
náhradu trov konania na ktoré mu vznikol nárok, vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
eur, nepriznal mu trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, nakoľko trovy konania spolu vo výške
104,38 eur; viac ako dvojnásobok dlžnej sumy; sú neprimerané voči pohľadávke 50,70 eur. Pri znížení
trov konania prihliadol na to, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovým návrhom, v ktorom sú
menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy a variabilný symbol, príprava týchto návrhov je
rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti, a teda ide o trovy neúčelne vynaložené.
Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania
v sume 16,50 eur - titulom súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia v sume 88,70 eur
(za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH a 3 x režijný paušál 8,04 eur + DPH). Namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., pričom
poukázal na dôvodovú správu novely Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 15.10.2008, podľa
ktorej, súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke neprimerané, t.j. ak
trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo treba chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, o ktorý prípad však v danej veci nejde. Poukazoval na
to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Dôvodil tým, že všetky uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v
súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vnapadnutej časti, pre nedostatok jeho odôvodnenia, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Zároveň poukázal na dôvody, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,
v niektorých prípadoch v obdobných veciach s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového
súdu zmenil.
Odporca, resp. jeho opatrovníčka sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti nie je úplne vecne správny.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 50,70 eur. Z hľadiska
predmetu konania, ktorým je nezaplatenie cestovného a úhrady, ide o vec s nízkou hodnotou sporu,
pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje 1.000 eur.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel,keďodporcuzaviazalnazaplateniesumy50,70eurapokiaľišloonáhradutrovkonaniazaviazal
odporcunazaplatenielensumy16,50eur,keďtietoznížiltak,žemunepriznaltrovyprávnehozastúpenia
v sume 88,70 eur za ním uplatňované tri úkony právnej služby v sume (3x 16,60 eur + 8,04 eur + 20%
DPH), to s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval,
keď trovy konania; na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p.; znížil v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Hoci je zníženie či nepriznanie náhrady trov konania v
tomto prípade výlučne na úvahe súdu, nestotožnil sa odvolací súd s posúdením nároku navrhovateľa
na náhradu trov konania súdom prvého stupňa tak, že navrhovateľovi nepatrí náhrada žiadnych trov
právneho zastúpenia.
Je totiž potrebné vziať zreteľ na to, že; tak, ako to správne namietal i navrhovateľ; poplatková povinnosť,
vyplýva priamo zo zákona, je obligatórnou podmienkou konania vo veci samej, a preto jej krátenie alebo
nepriznanie v rámci trov súdneho konania v drobných sporoch neprichádza do úvahy. Navrhovateľovi
vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania; za dva úkony právnej služby, a to prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie návrhu po 16,60 eur, 2 x paušálna náhrada po 8,04 eur, k tomu 20%
DPH, spolu vo výške 59,14 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné priznať navrhovateľovi
aj náhradu trov právneho zastúpenia avšak iba za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, bez ktorej by ani nebolo došlo k samotnému zastupovaniu v konaní. Pokiaľ ide o krátenie
trov konania o odmenu za jeden úkon právnej služby - spísanie a podanie návrhu, je treba uviesť,
že predmetom tohto konania sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa v
týchto konaniach zastupuje advokát JUDr. Vladimír Kán a jeho písomné podanie na súd - návrh, je vo
všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký, k zmene dochádza len v označení značky
veci navrhovateľa (naša značka), mena a adresy odporcu, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu
Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je štandardná,
predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s
ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov.
Z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevyplýva záver o tom, že postup podľa uvedeného ustanovenia je možný iba v
prípade, ak trovy konania predstavujú "minimálne dvojnásobne" vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Takýto záver nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. V nej sa uvádza iba ako príklad, žeaplikácia je prípustná najmä v drobných sporoch, v ktorých trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čím sa nemyslí násobok uplatnenej pohľadávky.
Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta,
dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci je opodstatnené zníženie (nie nepriznanie) náhrady trov
právneho zastúpenia. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia odvolacieho súdu
vo vzťahu k aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné a
ani pre toto konanie záväzné z hľadiska § 135 O.s.p., resp. § 159 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa tak malo všetky náležitosti požadované ust. § 157 ods.
2 O.s.p., a preto nie je odôvodnená námietka navrhovateľa týkajúca sa jeho nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, a tým ani jeho obrana, že by mu tým bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, zmenil (§ 220
O.s.p.) tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 16,50 eur a po krátení trov právneho zastúpenia mu priznal odmenu za jeden úkon právnej
služby v sume 29,57 eur, t.j. 16,60 eur + 8,04 eur + 20% DPH.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
a vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v odvolacom konaní, nepriznal žiadnemu z nich nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.