Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216195
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114216195.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a. s.,
so sídlom 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený STRELÁK & PETROV,
Advokátska kancelária so sídlom 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 31 819 702, proti odporcovi: Y.
N., narodený XX. XX. D., bytom XXX XX F. F., R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom 811 02

Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Patrikom
Podhorským, so sídlom Advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenia 684,75 eur s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 19. 01. 2015 proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7C/167/2014-42 zo dňa 10. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom sčasti vyhovel návrhu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 494,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
494,75 eur od 27. 03. 2013 do zaplatenia v súdom stanovenej lehote, vo zvyšnej časti súd návrh

zamietol. Súd zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom posúdil z hľadísk spotrebiteľského
práva podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch) a v dôsledku absencie
povinnýchúdajov,ktorémávzmysleZákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvere
obsahovať, potom s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch dospel
k záveru, že poskytnutý úver odporcovi je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Následne

potom súd zhrnul, že pokiaľ bol navrhovateľom poskytnutý odporcovi úver v sume 500 eur a odporca
zaplatil celkovo len 5,25 eur, je odporca povinný potom zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú sumu istiny bez
poplatkov a bez úrokov v sume 494,75 eur. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
142 ods. 2 O. s. p. a po vyhodnotení miery úspechu a neúspechu účastníkov konania (navrhovateľ bol
úspešný v rozsahu 61,82 %, odporca v rozsahu 38,18 %) potom vyhodnotil mieru úspechu navrhovateľa
vo výške 23,64 % a v nadväznosti na mieru úspechu potom v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa

miery úspechu možno navrhovateľovi priznať trovy konania vo výške 11,35 eur (t.j. 23,64 % x 48 eur)
a trovy právneho zastúpenia vo výške 33,75 eur (t.j. 23,64 % x 142,78 eur). Naproti tomu však súd
vo výroku rozsudku uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14,15 eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 42,09 eur. Súd zdôvodnil osobitne povinnosť vedľajšieho účastníka podieľať sa na náhrade trov
konania, keď konštatoval, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania,

má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania v spore zvíťazí. Takistomu je však možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil náhradu trov konania
úspešnému účastníkovi konania.

Proti výroku rozsudku o trovách konania podal vedľajší účastník na strane odporcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd uložil povinnosť
nahradiť trovy konania navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi a to aj napriek tomu, že takýto spôsob
vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Vedľajší účastník v
týchto vzťahoch nijako nevystupoval, nebol zmluvnou stranou a žiadne povinnosti na seba neprevzal.
Vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania, jeho vstup nijako neovplyvnil

toto konanie. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania ešte pred vstupom vedľajšieho účastníka len voči
odporcovi. Ak by súd zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania, navrhovateľ by sa
bezdôvodne obohatil na úkor vedľajšieho účastníka. Takisto ak by vedľajší účastník na strane odporcu
uhradil trovy konania, odporca by sa bezdôvodne obohatil na úkor vedľajšieho účastníka. S poukazom
na ustanovenie § 93 O. s. p. sa vedľajší účastník domnieva, že zaviazať na náhradu trov konania
možno len účastníka konania a nie vedľajšieho účastníka, ktorý je treťou osobou. Navrhuje preto, aby

odvolací súd rozsudok v časti III. výroku zmenil a uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa
len odporcovi.

Vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania rozsudok

okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil
a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a konštatuje také
závažné procesné, i vecnoprávne nedostatky rozhodnutia, ktoré majú za následok nepreskúmateľnosť,

neurčitosť a zmätočnosť rozsudku. Aj napriek tomu, že to odvolateľ vyslovene v odvolacích dôvodoch
nenamietal, odvolací súd nemohol prehliadnuť zásadnú vadu odvolaním napadnutého rozsudku,
spočívajúcu v nesúlade výroku rozsudku s odôvodnením rozsudku ohľadom trov konania.

V ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p. sú citované vady, pre ktoré je nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva

účastníka na spravodlivý proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, pričom v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. je nielen úplný, alebo čiastočný
nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale za závažný nedostatok rozsudku je nesporne nutné považovať aj
existenciu nesúladu medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením. Nedostatok riadneho odôvodnenia

rozhodnutia, respektíve nesúlad odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokovou časťou je porušením
práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, lebo sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda
možnosť riadne konať pred súdom.

Hoci nie je v procesnej norme priamo, expressis verbis uvedené, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

musí zodpovedať výroku, je to logicky jedna z nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a
zrozumiteľnosti rozhodnutia súdu, pričom súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a v neposlednom rade odôvodnenie

musí nevyhnutne zodpovedať výroku rozsudku. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý
rozsudok.Okresný súd meritórne rozhodol vo veci na pojednávaní, konanom dňa 10. 12. 2014, na ktorom bol
vynesený rozsudok s výrokom o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 494,75 eur
s presne špecifikovaným príslušenstvom, o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a aj výrok o náhrade trov

konania, podľa ktorého odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14,15 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 42,09
eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v súdom určenej lehote na plnenie. Vyhláseniu rozsudku v
tomto znení zodpovedá aj písomné vyhotovenie výroku rozsudku. Odôvodnenie rozsudku ohľadom trov
konania však výroku rozsudku nezodpovedá. V odôvodnení rozsudku súd vyslovil, že o trovách konania

rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. a po vyhodnotení miery úspechu a neúspechu
účastníkov konania (navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 61,82 %, odporca v rozsahu 38,18 %) potom
vyhodnotil mieru úspechu navrhovateľa vo výške 23,64 % a v nadväznosti na mieru úspechu potom
súd uviedol, že podľa miery úspechu možno navrhovateľovi priznať trovy konania vo výške 11,35 eur
(t. j. 23,64 % x 48 eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 33,75 eur (t. j. 23,64 % x 142,78 eur).
Naproti tomu však vo výroku rozsudku uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14,15 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 42,09 eur. Odvolaciemu súdu, napokon ani účastníkom konania, potom
nie je zrejmé, v akej sume mal súd v úmysle priznať trovy konania navrhovateľovi a to tak v časti trov
konania, ako aj v časti trov právneho zastúpenia. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania
je tak zmätočný, nezdôvodnený a nepreskúmateľný.

Prenepreskúmateľnosťazmätočnosťrozsudkupotomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvovýroku
o trovách konania zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec vrátil okresnému súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. v tomto rozsahu na nové rozhodnutie.

Súd prvého stupňa tak bude povinný nanovo rozhodnúť o trovách konania, pričom odvolací súd
poznamenáva, že bude jeho povinnosťou okrem zdôvodnenia konkrétnych súm trov konania, ktoré

mieni priznať, eventuálne zvážiť napr. aj formu uloženia povinnosti procesne neúspešným účastníkom,
konkrétne dôvodnosť a právnu opodstatnenosť uloženia povinnosti odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu spoločne a nerozdielne. Odvolací súd poznamenáva, že nejde o nerozlučné procesné
spoločenstvo a ani zo žiadnej inej právne významnej skutočnosti nemožno vyvodiť solidárnu povinnosť
plniť hlavného účastníka a vedľajšieho účastníka - spotrebiteľského združenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.