Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/426/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914206276
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914206276.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M., s.r.o., M. XX, S., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou X. s.r.o., so sídlom v S., M. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: W. T.,
nar. XX.X.XXXX, S. XXX/XX, S., o vymoženie 318 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
W.. U. I., Exekútorský úrad S., H. XX, S., pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Trebišov č.k. 15Er/389/2014-16 zo dňa 16.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora W..
U. I. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex XXXX/XX zo dňa 17.2.2014 doručenú súdu dňa
6.5.2014 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa návrhu oprávneného, ktorý žiadal na vymoženie istiny 318 eur s prísl.
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 19.4.2012 sp. zn. SR XXXXX/XX. Záväzok
povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi účastníkmi
konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300 eur. Zmluva o úvere v
bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahovala aj rozhodcovskú doložku, podľa ktorej
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..
Súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú zmluvu súčasne so zmluvou o úvere, z ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa
vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť
voľby. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že podľa citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo
dňa 30.11.2010 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
V zmluve sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení
vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej
doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS z

5.4.1993, rozsiahlu európsku judikatúru a ustanovenie § 53 ods. 4, ods. 5 OZ posúdil rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa zistil, že
zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a exekučný titul- rozhodcovský rozsudok
zaväzoval účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie, ktoré je právom nedovolené a
odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní
a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v
civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom
prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva,
rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská
doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 21.7.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2010, zmluvné strany sa dohodli
v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 30.11.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci
konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.