Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206208858
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2206208858.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zast.
advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Moyzesova č. 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. B. XX, Y. F., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
12Er/714/2006-47, zo dňa 02. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa oprávneného zaviazal nahradiť pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi náhradu trov exekučného konania v sume 216,23 Eur. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 9, § 197 ods.1, § 203 ods. 1 E. p. (zákona č.
233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku), § 14 ods. 1, § 15 ods.
1, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Prvostupňový súd
poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v danej veci po procesnej stránke zavinil zmenu exekútora a
preto podľa § 203 ods. 1 E. p. musí znášať náhradu trov doterajšej exekúcie. Pôvodný súdny exekútor
by si musel voči povinnému vymáhať trovy v samostatnom exekučnom konaní, nakoľko sa nestáva

účastníkom pokračujúcej exekúcie. Prvostupňový súd rozhodol o trovách exekúcie v zmysle § 203 E. p.
na základe špecifikácie úkonov exekučnej činnosti vyhotovenej exekútorom vo výške 216,23 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený sa nestotožňuje s
predmetným uznesením, ktorým súd zaviazal na náhradu trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora

oprávneného, pretože § 203 stanovuje fakultatívnu možnosť zaviazať rozhodnutím súdu oprávneného
uhradiť trovy exekúcie v prípade ak k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením. Exekúcia po zmene
naďalej prebieha a trovy pôvodne povereného exekútora je možné vymôcť v prebiehajúcej exekúcii
od povinného, ktorý je povinný ich uhradiť v súlade s § 197 ods. 1 E. p.. Oprávnený rovnako namieta
aj samotnú výšku trov exekúcie, ktorú priznal pôvodnému súdnemu exekútorovi a ku ktorej zaviazal
oprávneného. Oprávnený poukazoval na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti

určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (vo vzťahu k tomuto i predchádzajúcemu
ustanoveniu sa pritom žiada uviesť, že osobitným predpisom podľa prvého z nich a prvým z osobitných
zákonov podľa toho druhého je na základe poznámky č. 31 v O. s. p. práve E. p. - pozn. odvolacieho
súdu).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení O. s. p.
aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i
žiadnu úpravu (v ktorom prípade však treba zvažovať ešte i účel a konštrukciu oboch takýchto právnych

úprav a ich prípadnú kompatibilitu - zlučiteľnosť). Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje
pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu
ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu
primárne použiť (v exekučnom poriadku). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom
súdnom konaní (riadiacom sa výlučne úpravou v O. s. p.), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

možno podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady,
kde odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie § 202 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Ak teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné
a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník
konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je

tak prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie
sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.).

Pri uplatnení už uvedených úvah potom musí byť zrejmé, že zo žiadneho ustanovenia E. p. nemožno

vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov z
exekúcie pôvodného exekútora. Hoci potom možno súdu prvého stupňa vytknúť, že v danom štádiu
konania nemalo rozhodnutie o trovách exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora oporu v E. p.,
nebolo ani možné takýto nepriaznivý výrok súdu (nepriaznivý z dôvodu jeho samotnej existencie) zvrátiť,
nakoľko E. p. s prípustnosťou odvolania voči takémuto rozhodnutiu (logicky) ani nepočíta a do úvahy tak

neprichádza ani použitie úpravy pojatej do ustanovenia § 58 ods. 5, či už súčasného ods. 6 E. p. (kde
sa hovorí práve o prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania len v každom uznesení
o zastavení exekúcie). Nakoľko potom takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, odvolanie
oprávneného, snažiace sa aj o zvrátenie spôsobu akým súd prvého stupňa posúdil prejednávanú vec,
nebolo prípustné a ako také muselo byť (v oboch častiach, teda vcelku) odmietnuté.

Odvolací súd preto o odvolaní oprávneného, trpiacom takýmto nedostatkom, po prejednaní veci bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad
potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol spôsobom uvedeným vo
výroku tohto svojho uznesenia.

Výsledokodvolaciehokonaniaobdobnýjehozastaveniutakneprípustnýmodvolaním(objektívne)zavinil
oprávnený, žiadnemu z ostatných účastníkov konania však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla uvedeného
v ustanoveniach § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (i tu pre obsah úpravy z ustanovenia §

251 ods. 4 O. s. p.), teda tak, že žiaden z účastníkov tohto odvolacieho konania nemá právo na náhradu
jeho trov.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.