Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105222561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105222561.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti povinnej: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX/X, o vymoženie 537,74 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 04. 2011 č.
k. 25Er/388/2005-18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnej
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 537,74 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil.
Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy

exekúcie vo výške 71,36 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že
dňa 19. 10. 2005 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním predmetnej exekúcie
na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa
28. 05. 2005 pod č. N 2456/2005, NZ 24022/2005. Poukazoval na notársku zápisnicu, v ktorej Mgr.
Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 14. 12. 2004 uznal záväzky
vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. S poukazom na ust. §

574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy
o úvere je neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu
právnehozáväzku,atedakvydaniuapodpísaniunotárskejzápisnice,ktorájepodkladomprepredmetné
exekučné konanie. V tejto súvislosti zdôraznil, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V

čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a udelenia splnomocnenia Mgr. Kušnírovi neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinná nemohla realizovať svoje právo dlh uznať a následne
splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Naviac povinná ani nemala vedomosť o splatení svojho dlhu
v lehote určenej v exekučnom titule. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto
predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, §
199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods.

1, 2 a § 27 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.
04. 2008, keď v skutočnosti, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorý je v rozpore so zákonom, vzhliadol zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Dospel k
záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za celkovo 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu
po 6,64 eura spolu s 20 % DPH vo výške 31,88 eura, paušálna odmena za 4 úkony po 3,32 eura spolu
s 20 % DPH vo výške 15,92 eura ( získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

každé zisťovanie bydliska povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného ), náhrada hotovýchvýdavkov, a to poštovné v sume 11,37 eura, spotrebný materiál v sume 1,99 eura, cestovné vo výške
19,44 eura a náhrada za stratu času vo výške 2,37 eura, t. j. v celkovej výške 71,36 eura vrátane
20 % DPH. Poverenému súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkon označený ako spracovanie

vzniknutých trov exekúcie v trvaní 30 min., z dôvodu, že tento úkon nevedie k účelnému vymáhaniu
pohľadávky oprávneného, pričom ide o administratívnu prácu súvisiacu s výkonom exekučnej činnosti,
ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Rovnako tak súdnemu exekútorovi nepriznal ani 20 %
DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času vo výške 3,64 eura, nakoľko podľa § 196
Exekučného poriadku sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje odmena súdneho exekútora a nie náhrada

hotových výdavkov, resp. náhrada za stratu času a jej priznanie by bolo v rozpore so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia.
Dôvodil, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný
so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uviedol,
že predmetné plnomocenstvo preskúmal i notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice,

pričom nezistil žiadny rozpor so zákonom, ktorý by spôsobil neplatnosť celého právneho úkonu.
Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva, nakoľko podľa
jeho názoru ide o hmotnoprávne zastúpenie povinnej v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom povinná ako dlžníčka mohla kedykoľvek po uzatvorení
zmluvy udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať. Naviac platné právne

predpisy povinnej nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere, keď
výška záväzku jej bola známa. Konštatoval, že právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej
zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou,
pričom môže ísť aj o záväzok uzavretý už skôr. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho
poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, mal za to, že tým účastníkom hmotnoprávneho vzťahu

za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez jeho preskúmania v občianskom
súdnom konaní. V opačnom prípade exekučný súd postupuje nad rámec preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Predmetnú exekúciu tak vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody považoval za súladnú s platnými právnymi predpismi. Záverom nesúhlasil s priznanou výškou
trov exekúcie, nakoľko v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky je zahrnutá aj náhrada za

administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, poukazujúc na duplicitné počítanie
odmeny za úkony exekučnej činnosti ( žiadosť o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ).

Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 07. 09. 2012 podal návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku

267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto

zmluvy, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi “.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu a zhodnoteniu potreby predložiť prejudiciálne otázky
výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, zaoberal sa prípustnosťou oprávneným požadovaného

postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením je § 36 ods. 5
Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko v prípade prerušenia
exekučného konania uplatňuje vlastné pravidlo, a to vylúčenie tohto inštitútu, ako i navrátenie lehoty a

obnovy konania po skončení exekučného konania. Uvedené procesné právne predpisy tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, z ktorého dôvodu odvolací
súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Naviac v prejednávanom
prípade neexistovala ani potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdnydvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania o prejudiciálnej otázke
nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné
obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že

povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny
orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke.
Zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť
SúdnemudvorunávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnielen

na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti
musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna
otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k

prebiehajúcemu konaniu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 04. 10. 2005
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19,
o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 16.200,-Sk ( 537,74 eura ) spolu s 0,25 %
denným úrokom z omeškania od 19. 03. 2005 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia vo výške 1.200,-

Sk ( 39,83 eura ), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.950,-Sk ( 64,73 eura ),
trov notára v sume 2.463,-Sk ( 81,76 eura ), trov exekúcie vo výške 500,-Sk ( 16,60 eura ) a poplatku
za zasielanie upomienok vo výške 150,-Sk ( 4,98 eura ). Za exekučný titul označil notársku zápisnicu
č. N 2456/2005, NZ 24022/2005 spísanú dňa 28. 05. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej
Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 14. 12. 2004 uznal jej

dlh voči oprávnenému v celkovej výške 20.013,-Sk ( 664,31 eura ) s tým, že táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 19. 03. 2005 do zaplatenia.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ). Preskúmavacia

činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého

vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané

exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačenáoprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila ( § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku ).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj

základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica

obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z

materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie

je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134
OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných

skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré
povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 14. 12.

2004 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene
povinnejvočioprávnenémunazákladetohtoplnomocenstvavpredmetnejnotárskejzápisnici,jeplatným
právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny
záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných
prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho

zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. Rovnako tak ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje
neplatnosť dohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Je preto dôvodný
záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom

uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v
predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie
domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to vo všetkých jeho častiach, keď si v plnom rozsahu osvojil
i dôvody napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa trov exekúcie, na ktoré v ďalšom len poukazuje,

tieto duplicitne opakovať nebude a v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje na skonštatovanie
ich správnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.