Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212692
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714212692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa J. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F., proti odporcovi I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX,
XXX XX, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.
k. 18C/138/2014-35 z 28. 01. 015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným
výživným po 70 € mesačne od 28. 08. 2014 vždy do 15 dňa v mesiaci (prvý výrok), vyčíslil dlh na

výživnom za obdobie od 28. 08. 2014 do 28. 01. 2015 vo výške 184,05 €, ktoré odporcovi umožnil
splácať mesačne po 30 € spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i
len jednej z nich (druhý výrok), vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol (tretí výrok), navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok), čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 14C/135/2015 z 03. 11. 2005 právoplatného 08. 12. 2005 vo výroku o výživnom na Erika Jankoviča,
narodeného 12. 07. 1992 (piaty výrok).

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že návrh navrhovateľa považoval za čiastočne dôvodný, pretože od

poslednej úpravy výživného od decembra 2005 došlo k podstatnej zmene pomerov u navrhovateľa,
ktorý dospel a študuje na vysokej škole, čím došlo ku zvýšeniu nákladov na zabezpečenie všetkých
potrieb navrhovateľa; odporca sa na nich podieľa len platbou bežného výživného, určeného doposiaľ
vo výške 33,19 € mesačne, vzájomne sa nestretávajú. Súd skúmal možnosti a schopnosti odporcu na
platenie vyššieho výživného. Zistil, že od posledného rozhodnutia odporca stratil zamestnanie vlastným
pričinením, potom bol krátkodobo zamestnaný aj evidovaný na úrade práce. Odporca sa teda vlastným
zavinením dostal do situácie, že zostal bez príjmu. Tvrdenia odporcu, že zo strany úradu práce mu

bola odmietnutá pomoc, súd považoval za účelové. Z uvedeného je zrejmý ľahostajný postoj odporcu
k zabezpečeniu prostriedkov či už na svoju obživu, ale aj na zabezpečenie prostriedkov na plnenie
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, ktorá mu naďalej trvá. V súčasnosti je odporca zamestnaný
a dosahuje príjem, z ktorého je možné uhrádzať vyššie výživné. Pokiaľ sa bránil tým, že je voči
nemu vedené viacero exekúcií, súd konštatoval, že pri určení výživného má výživné prednosť pred
inými výdavkami rodiča. Odporca sa spôsobom svojho života dostal do situácie, kedy mu vznikli rôzne
pohľadávky titulom neplnenia si svojich finančných záväzkov a táto okolnosť sama o sebe nemôže mať

vplyvnazbaveniesavyživovacejpovinnostivočinavrhovateľovivrozsahu,naakýmánárok.Súdnezistilžiadneokolnostiobjektívnehocharakteru,ktorébybrániliodporcovizabezpečovaťfinančnéprostriedkyv
dostatočnej výške tak, aby si plnil aspoň základnú vyživovaciu povinnosť voči synovi. Hoci sa zamestnal,
jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy, a preto nie je možné určiť výživné vo výške, ktorej sa domáhal

navrhovateľ. Súd určil, že v súčasnej dobe je v schopnostiach odporcu platiť na výživu navrhovateľa
zvýšeným výživným 70 € mesačne od podania návrhu od 28. 08. 2014. V súvislosti s týmto vznikol
odporcovi dlh na výživnom vo výške 184,05 €, ktorý bol vyčíslený za 5 mesiacov (70,00 € - 33,19 € =
36,81 € x 5 mesiacov = 184,05 €). S prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery odporcu
mu súd povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 30 € splatných spolu s bežným výživným od

mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Pokiaľ však
odporca čo i len jednu splátku na dlžnom výživnom neuhradí, stráca výhodu splátok a bude povinný
zaplatiť celý dlh naraz.

Keďže súd nevyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a určil nižšie výživné, ako sa navrhovateľ
domáhal, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Týmto rozhodnutím došlo ku zmene rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 14C/135/2005 z 03. 11. 2005 vo výroku o výživnom na navrhovateľa.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a navrhovateľovi v prevažnej časti úspešnému účastníkovi, ktorému by
patrila pomerná náhrada trov konania, ktorú si ale neuplatnil, náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil a určil mu povinnosť platiť výživné vo výške 40 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať vyššou sumou a ešte aj zaplatiť dlh na výživnom
184,05 €, hoci mu ich súd povolil splácať po 30 € mesačne. Od septembra 2014 pracuje na dobu
určitú, a to iba na pomocné práce v drevovýrobe u I. H. - TECHNI-PAO, kde jeho mesačný čistý príjem
predstavuje 198 €; iné príjmy nemá. Býva v ubytovni v R., náklady za bývanie platí vo výške 90 €
mesačne; okrem toho platí na výživu navrhovateľa 33,19 € mesačne, náklady na cestovné do práce na

G. R. ho vyjdú na 25 € mesačne a za stravu mesačne zaplatí 50 €. Nevlastní žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok. Poukázal na to, že súd sa nezaoberal otázkou výživného od matky navrhovateľa,
ktorá má povinnosť podieľať sa na výživnom na syna, zvlášť za situácie, keď má vyšší príjem ako má on
ako otec, a súd ani neskúmal, či sa navrhovateľ domáhal výživného aj od nej. Stratu predchádzajúceho
zamestnania nevedel nijako ovplyvniť, čo ho veľmi trápi. Nemá iný príjem, ako príjem z pomocných

prác vo výške 200 €, a keďže nevlastní nehnuteľný ani hnuteľný majetok, mal za to, že v danom
prípade sa jedná o zmenu pomerov závažného rázu, dotýkajúcu sa skutočnosti, na ktorých je založené
predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti, a preto navrhol súdu prehodnotiť určenú
výšku výživného s prihliadnutím na zmeny, ktorým na jeho strane došlo. Je si vedomý svojej vyživovacej
povinnosti voči synovi a chápe aj jeho potreby. Prvostupňový súd však nesprávne zistil skutkový stav

pri vydaní svojho rozhodnutia, keď návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného vyhovel a v danej veci
rozhodol nesprávne.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súhlasí s rozhodnutím okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi. Pri určovaní výživného má
výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pred dvomi rokmi bol odporca povinný platiť výživné

okrem navrhovateľa ešte aj na jeho brata, na každého po 33,19 €. Spolu to predstavovalo 66,38 €,
čo sa od sumy 70 € veľmi nelíši. Odporca bol vlastníkom bytu, v ktorom navrhovateľ s matkou a
bratom žijú, svoju polovicu predal tretej osobe, preto matka bola nútená zobrať si úver a túto časť
bytu odkúpiť, aby neprišli o strechu nad hlavou; úver doteraz spláca. Okrem toho matka platí stravu,
poistky, nájom, inkaso, plní si teda voči nemu svoju vyživovaciu povinnosť; náklady na školu podľa

možnosti hradia spoločne. Odporca zjavne nemá vedomosť o tom, akou sumou prispieva na jeho výživu
matka, pretože ho nezaujímajú otázky, kde navrhovateľ býva, kto jeho bývanie platí, z čoho sa stravuje,
z čoho hradí náklady na školu. Od rozvodu rodičov v roku 2005 sa odporca o navrhovateľa nijako
nezaujímal, neprispieval mu okrem výživného stanoveného súdom, dokonca si istý čas neplnil ani túto
vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ na to, aby pokryl všetky svoje výdavky, chodí na brigády a snaží sa

privyrábať si. Výdavky, ktoré uviedol, riadne zdokladoval; boli to výdavky spojené hlavne s promóciami
a prihláškami na inžiniersky stupeň štúdia. Nie sú tam zahrnuté náklady na skriptá za takmer už 4 roky
jeho vysokoškolského štúdia a nie sú tam ani náklady vzniknuté počas štúdia na strednej škole, spojenéhlavne s maturitou a stužkovou. Na budúci rok bude písať diplomovú prácu a končiť inžiniersky stupeň
vysokoškolského štúdia, s čím mu vzniknú ďalšie veľké výdavky.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil
z nasledovných dôvodov:

Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej aj „ ZR“) dohody a súdne rozhodnutia

o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetinie
sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 ZR). Cieľom zákonnej úpravy zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že pre potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť

len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, tak na strane oprávneného, povinného alebo na
obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a
celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných dávok
pripúšťa § 78 ods. 1 ZR, ako aj § 163 ods. 1 O. s. p.; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť

na vývoj životných nákladov (§78 ods. 3 ZR - tzv. valorizačná klauzula).

Popreskúmaníobsahuspisuodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieodporcuniejedôvodné.Krajský
súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože
tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z
tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu vychádza zo správne zisteného skutkového

stavu: súd vyhodnotil príjmy a výdavky odporcu, ale aj matky navrhovateľa, ktorú vypočul v konaní ako
svedkyňu, zhodnotil zmenu pomerov za obdobie posledných 10 rokov, kedy došlo k poslednej úprave
výživného pre v tom čase maloletého navrhovateľa a jeho brata, ktorý v súčasnosti tiež je plnoletý,
je evidovaný na úrade práce a odporca už naňho výživné neplatí. Výživné pôvodne platil na obidve
deti po 33,19 € (1.000 Sk), a teda treba prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, uvedenému vo vyjadrení k

odvolaniu, že pokiaľ odpadla odporcovi vyživovacia povinnosť voči jeho bratovi, v súčasnosti je povinný
platiť výživné v podstate v rovnakej výške, ako platil na nich obidvoch spolu. Okresný súd zdôraznil
zmenu pomerov na strane navrhovateľa ale i odporcu, keď konštatoval, že navrhovateľ bol žiakom
deviateho ročníka základnej školy, v súčasnosti navštevuje štvrtý ročník Vysokej školy technickej vo
Zvolene, má za sebou bakalárske štúdium a druhý ročník magisterského štúdia ukončí na budúci rok.

Prvostupňový súd správne ustálil výšku zvýšeného výživného, rešpektoval zdravotný stav a potreby
navrhovateľa. Odporcom navrhované zvýšené výživné na sumu 40 € je neprimerane nízke vzhľadom na
súčasné potreby navrhovateľa a na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného. V neposlednom
rade je potrebné prihliadnuť aj na postoj odporcu, ktorý okrem súdom stanoveného výživného na výživu
navrhovateľa už ničím neprispieva. Z obsahu spisu vyplýva, že u nateraz posledného zamestnávateľa

pracuje na dobu určitú ako pomocný robotník, jeho príjem predstavuje okolo 350 € brutto, z čoho sú mustrhávané exekúcie a k rukám mu je vyplácaných potom 198 € netto. Z tohto platí ubytovňu, výživné
vo výške 33,19 €, 25 € cestovné na G. R. a 50 € stravu. Jeho predchádzajúci príjem bol v podstate
nulový, pretože bol nezamestnaný a ako sám tvrdil, býval aj pod mostom. Nemožno však opomenúť aj

skutočnosť, že bol spoluvlastníkom trojizbového bytu vo F., kde po vyporiadaní BSM predal svoj podiel
tretej osobe, v dôsledku čoho potom matka navrhovateľa bola nútená tento podiel odkúpiť a za týmto
účelom si zobrať pôžičku, ktorú až do súčasnosti spláca. Pritom v predmetnom byte býva okrem matky
aj navrhovateľ i jeho brat.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť s tvrdením odporcu, že matka navrhovateľa neprispieva na výživu

navrhovateľa nijakým spôsobom, a že je povinnosťou navrhovateľa žiadať výživné súdnou cestou.
Súdnou cestou je potrebné uplatňovať si nároky v prípade, že nedochádza k dobrovoľnému plneniu, čo
v danom prípade preukázané nebolo. Keďže vyživovacia povinnosť voči deťom, nielen maloletým, je
prvoradá a predchádza všetky ostatné výdavky rodičov, odvolací súd považoval rozhodnutie okresného
súdu za správne a rozsudok v odvolaní napadnutej časti potvrdil.

Prvostupňový súd tiež správne vyčíslil zročné výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od 28. 08.

2014 (navrhovateľ pôvodne žiadal priznať výživné od 01. 08. 2014, potom svoj návrh upravil) do 28. 01.
2015, kedy súd rozhodol, svoj postup výstižne a podrobne odôvodnil, riadne a správne vyhodnotil, preto
odvolací súd rozsudok aj v tejto časti potvrdil.

Odporca síce napadol rozsudok v podstate v celej časti, avšak z obsahu jeho odvolania odvolací súd mal
za to, že napadol rozhodnutie vo výroku I., II., ktoré odvolací súd potvrdil. Prieskumu odvolacieho súdu

bolo potrebné podrobiť aj súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III), o ktorých okresný súd rozhodol
tiež správne, keď navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania v dôsledku ich neuplatnenia si, keďže
aj zo spisu vyplýva, že návrh na prisúdenie trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. podaný nebol.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu

žiadne nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Do výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa (výrok III.), ktorý bol v prospech odporcu, sa tento odvolať
nemohol(nebolpasívnelegitimovaný);V.výroklenkonštatovalzmenupôvodnéhosúdnehorozhodnutia;
preto zostali tieto výroky rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.