Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201022
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615201022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: 1/ H. R., nar.
X.X.XXXX, 2/ G. R., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. F., U. XXX/X, o zaplatenie 8.005,83 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
4C/52/2015-36 zo dňa 26.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. v časti splatnosti priznanej pohľadávky m e n í tak, že
odporcovia v rade 1/ a 2/ priznanú pohľadávku vo výške 7.645,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 7.423,49 eur od 29.10.2014 až do zaplatenia, s ú p o v i n n í spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi do 30-tich dní.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p
o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 480 eur, do troch dní.

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.645,93 eur, ktorú povolil odporcom v rade 1/ a 2/ splácať v mesačných
splátkach po 150 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ďalej zaviazal odporcov v rade 1/ a
2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

7.423,49 eur od 29.10.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, pokiaľ sa tento sa
domáhal voči odporcom zaplatenia poplatkov do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 359,90
eur s príslušenstvom, nezaplatených úrokov odo dňa odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia a
úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 222,44
eur, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcami v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola dňa 16.7.2009 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej bol odporcom v rade 1/ a 2/

poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 10.000 eur. Odporcovia v rade 1/, 2/ na základe Zmluvy
sa zaviazali poukazovať pravidelne mesačne na účet Zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 50
eur do nasporenia 45% cieľovej sumy a zároveň splácať úroky z mimoriadneho úveru v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 54,09 eur, poplatok za poistenie 3,99 eur, t.j. splátku v celkovej výške108,08 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že odporcovia si svoju povinnosť na základe zmluvy riadne
neplnili, listom zo dňa 20.10.2014 došlo k predčasnému spoplatneniu úveru. Z uvedeného dôvodu
zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu,

ktorá pozostáva z istiny 7.423,49 eur a zo sumy 222,44 eur, ktorá predstavuje nezaplatené úroky do
účinnosti od odstúpenia od Zmluvy. Nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za vedenie účtu, za
upomienky vo výške 359,90 eur nepovažoval za dôvodný, keďže tieto neboli individuálne dojednané
v zmluve alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvný úrok na základe predčasného
spoplatnenia úveru sa v zmysle § 503 Obchodného zákonníka stal splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Odo dňa odstúpenia od zmluvy vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania a nevznikol mu nárok na zaplatenie aj úrokov z úveru, čo by spôsobilo značnú
nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcom v rade 1/
a 2/ priznanú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 150 eur, keď zohľadnil nepriaznivú sociálnu
situáciu na strane odporcov, keďže odporca v rade 1/ poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške
200 eur + príjem 320 eur, odporkyňa poberá starobný dôchodok vo výške 400 eur, obaja majú viacero

podlžnosti. Odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť 5% úrok zo sumy 7.423,49 eur od
29.10.2014 do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 1,2 v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa pomeru
úspechu účastníkov konania zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 436,80 eur z titulu zaplatenia súdneho poplatku. Navrhovateľ mal vo veci úspech 95%, úspech

odporcov predstavoval 4,50%, rozdiel predstavuje 91%. Keďže navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za
podaný návrh vo výške 480 eur, z toho 91% predstavuje sumu 436,80 eur.

Protirozsudkuokresnéhosúduvzákonnejlehotepodalodvolanienavrhovateľvovýroku,ktorýmokresný
súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku, ktorým povolil odporcom v rade 1/ a 2/ priznanú sumu
splácať v mesačných splátkach po 150 eur. Záver okresného súdu, že nárok na zaplatenie úroku z

úveru od odstúpenia od zmluvy mu neprináleží, nepovažoval za správny, keďže nemá oporu v právnych
predpisoch a dochádza tým k zvýhodňovaniu dlžníkov. Okresný súd priznal úrok z omeškania len zo
sumy 7.423,49 eur, hoci ku dňu 28.10.2014 boli odporcovia v omeškaní so zaplatením sumy 8.005,83
eur. Pokiaľ okresný súd umožnil odporcom v rade 1/, 2/ splácať priznanú sumu v mesačných splátkach
vo výške 150 eur, z odôvodnenia okresného súdu nie je zrejmé, že by sa zaoberal aj okolnosťami na jeho

strane. Ak okresný súd zamietol návrh na zaplatenie poplatkov z omeškania do účinnosti odstúpenia
od zmluvy vo výške 359,90 eur, okresný súd neodôvodnil akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov a na základe akých právnych predpisov dospel k tomuto záveru. Okresný súd nesprávne
rozhodol aj o náhrade trov konania, keďže vzhľadom na jeho čistý úspech vo výške 91%, mal o trovách
konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu trov konania. Žiadal rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporcovia v rade 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu
ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti
(vo výroku I) o možnosti odporcov splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach a vo výroku o
trovách konania zmenil, v ostatnej napadnutej časti odvolaním navrhovateľa rozsudok okresného súdu
ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V nenapadnutej časti odvolaním sa krajský súd rozsudku

okresného súdu nedotýka.

V prejednávanej veci si navrhovateľ žalobným návrhom na začatie konania uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 8.005,83 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.10.2014 až do zaplatenia, pričom
zo špecifikácie navrhovateľa z 16.3.2015 vyplýva, že žalovaná pohľadávka pozostáva zo zostatku
nezaplatenej dlžnej sumy (poskytnutého mimoriadneho úveru) vo výške 7.423,49 eur, zo sumy 359,90

eur - nezaplatených poplatkov do účinnosti odstúpenia od zmluvy a zo sumy 222,44 eur - nezaplatených
úrokov do účinnosti odstúpenia od zmluvy. Ďalej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškaniavo výške 5% ročne zo sumy 8.005,83 eur a úroku za úver vo výške 6,49% zo sumy 7.423,49 eur od
29.10.2014. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcami v
rade 1/ a 2/ bola uzatvorená dňa 16.7.2009 Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,

na základe ktorej bol odporcom v rade 1/ a 2/ poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 10.000 eur.
Podľa článku II. Zmluvy sa odporcovia v rade 1/ a 2/ zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 50 eur, splácať úroky z mimoriadneho úveru
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 54,09 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3,99 eur. Celkovo sa odporcovia v rade 1/, 2/ zaviazali

uhrádzať pravidelné mesačné splátky v celkovej výške 108,08 eur. Medzi účastníkmi bolo nesporným,
že listom z 20.10.2014 došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy k 20.10.2014 v súlade
s článkom VI. a VII. Zmluvy z dôvodov, že odporcovia v rade 1/, 2/ porušili povinnosť splácať splátky
poskytnutého úveru, úrokov a poplatkov, riadne a včas.

Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd správne vyvodil, keď nárok navrhovateľa na
zaplatenie úroku z úveru vo výške 6,49% zo sumy 7.423,49 eur od 29.10.2014 ako nedôvodný zamietol.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že pokiaľ došlo k predčasnému spoplatneniu
úveru,navrhovateľoviprináležíprávonazaplateniezmluvnýchúrokov,ktorésastalisplatnýmivdôsledku
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku neuviedol žiadne
skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť zaujatého právneho záveru okresným súdom, vychádzajúc
z podmienok uvedených v § 503, § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Navrhovateľ v odvolaní

len všeobecne formuloval, že zaujatý právny záver okresného súdu nemá oporu v právnych predpisoch,
a že zvýhodňuje dlžníka oproti veriteľovi, bez ďalšieho odôvodnenia nesprávnosti zaujatého právneho
záveru.

Okresný súd ďalej správne rozhodol, keď nepriznal navrhovateľovi nárok za zaplatenie uplatnených
úrokov z omeškania z uplatneného úroku z úveru, ako aj z poplatkov. Keďže okresný súd návrh

navrhovateľa na zaplatenie poplatkov z omeškania vo výške 359,90 eur ako nedôvodný zamietol,
vzhľadom na akcesorickú povahu uplatneného úroku z omeškania vo vzťahu k hlavnému záväzku,
nemohol priznať nárok ani na zaplatenie poplatku úrokov z omeškania v tejto časti uplatneného nároku.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania, náklady spojené s ich uplatnením. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník

nepripúšťajú možnosť platiť úroky z omeškania u zmluvných úrokov. Inak povedané, zmluvné úroky sa
nestávajú súčasťou istiny, takže sa už sami ďalej neúročia (neprichádza totiž do úvahy branie úrokov z
úrokov - anatocizmus), nie je možné však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na tom, že zmluvné úroky
budú tvoriť súčasť istiny (v takom prípade sa však úročí istina, nie príslušenstvo pohľadávky).

Krajský súd sa ďalej stotožnil so záverom okresného súdu, keď zamietol návrh navrhovateľa na

zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, keďže tieto neboli individuálne dojednané v zmluve z 16.7.20090,
ale vyplývajú iba zo Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by s nimi boli odporcovia v rade 1/, 2/ oboznámení a vzhľadom
aj na formulárové znenie, nemohli ovplyvniť ich obsah a tak ich individuálne dojednať.

Krajský súd považoval za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu v časti,

ktorej podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcom v rade 1/ a 2/ priznanú sumu 7.645,93 eur splácať v
mesačných splátkach po 150 eur zohľadňujúc nepriaznivú sociálnu situáciu na strane odporcov, keďže
odporca v rade 1/ poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 200 eur + príjem 320 eur a odporkyňa
v rade 2/ poberá starobný dôchodok vo výške 400 eur. Krajský súd na rozdiel od záverov okresného
súdu vyvodil, že pri úvahe o určenie lehoty na splnenie povinnosti podľa § 160 ods. 1 O.s.p., alebo

stanovenia, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych
okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale ďalej je potrebné aj posúdiť, či
stanovenie zaplatenej dlžnej čiastky v mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na
výšku dlžnej čiastky, dĺžku omeškania dlžníka splácaním dlžnej čiastky, neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa, pričom uvedeným hľadiská nie je možné vždy nadradiť osobné a majetkové pomery

účastníka.V danom prípade odporcovia v rade 1/, 2/ v žiadosti o možnosti splácať žalovanú pohľadávku v
mesačných splátkach nezdôvodnili, na základe akej okolnosti sa dostali do situácie, keď neboli schopní
splácať mesačnú splátku mimoriadneho úveru, úroku z úveru a poplatkov v celkovej výške 108,08

eur, keď z ich tvrdenia na pojednávaní vyplýva, že odporca v rade 1/ je poberateľom príjmu v
celkovej výške 520 eur a odporkyňa v rade 2/ poberá starobný dôchodok vo výške 400 eur, čo
znamená spoločný príjem do domácnosti v celkovej výške 920 eur. Ďalej bolo potrebné prihliadať aj na
okolnosti prejednávanej veci, keďže k predčasnému spoplatneniu zostatku nesplateného úveru došlo
k 20.10.2014 a odporcovia v rade 1/, 2/ do rozhodnutia súdu neuhradili ani časť dlhu. Krajský súd pri

rozhodovaní o dôvodnosti možnosti splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach prihliadol aj na
odvolacie dôvody navrhovateľa, ktorý správne poukázal, že pokiaľ by odporcovia mali možnosť splácať
žalovanú pohľadávku v mesačných splátkach 150 eur, priznaná suma by bola splácaná dlhšie ako 4
roky, čím sa nenaplnil účel tohto občianskeho súdneho konania. V tejto časti rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že odporcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť priznanú pohľadávku do 30 dní.

Krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania, keďže odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu považoval za dôvodné. Okresný súd v dôvodoch rozsudku
správnekonštatoval,žeúspechnavrhovateľavkonanípredstavoval95,50%,úspechodporcov4,50%.Z
uvedeného vyplýva, že čistý úspech navrhovateľa predstavoval 91%. Vychádzajú zo zaužívanej súdnej
praxe, pokiaľ čistý úspech účastníka v konaní je viac ako 90% a naopak, jeho neúspech nie je väčší ako
10%, je dôvodné priznať tomuto účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške, v zmysle podmienok

uvedených v § 142 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ teda navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku vo výške 480 eur, krajský súd v zmysle § 220 v spojení s § 167 ods.
2 O.s.p. v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviazal odporcov v rade 1/, 2/ zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 480 eur.

Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. V danej veci

vo väčšej miere mali úspech odporcovia v rade 1/, 2/, keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu vo
výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti, bol krajským súdom potvrdený. Navrhovateľ
mal úspech len v časti o možnosti splácať priznanú pohľadávku odporcami v rade 1/, 2/ a v súvisiacom
výroku o trovách konania, ktorý má formu uznesenia. Z uvedeného dôvodu krajský súd preto rozhodol
tak, že úspešnejším odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v súlade

s podmienkami uvedenými v § 151 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní si žiadne trovy neuplatnili.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .