Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223522
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813223522.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit

Slovakia a.s., ul. Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou
Korytár, s.r.o., ul. Sladovnícka č. 13, Trnava proti odporcovi A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S. nad X. č.
XXX/X, zast. E.. C. Cifra, advokát, ul. J. F. č. X/A, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
B. na ochranu občana spotrebiteľa P., X. legionárov č. 5, J., A.: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra,
advokát, ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, o zaplatenie 644,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 23,29 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie
od 13.5.2011 do 20.9.2013 vo výške 5,13 eur, úrok z omeškania 0,025% denne zo sumy 23,29 eur od

21.9.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.11.2013, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
odporcovi zaplatenia 644,20 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.12.2008 s odporcom ako dlžníkom uzavrel Úverovú zmluvu č.
3812188372, predmetom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť mu úver vo výške 730,27 eur a záväzok
odporcu poskytnutý úver splatiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 33,06 eur. Odporca
nedodržalplatobnúdisciplínu,pretohodňa28.4.2011vyzvalksplateniuceléhozostatkuúveru.Žalovaná
suma 644,20 eur pozostáva z: istiny 161,24 eur, z poistenia PPI 7,62 eur, zo zmluvnej pokuty II. 12,40
eur, úroku 50,32 eur, zosplatnenej istiny 253,51 eur, pokuty (ušlý úrok) 32,60 eur, sankčného úroku z
omeškania 125,75 eur, dopočítaného úroku 0,76 eur.

Dňa 12.12.2013 do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu vstúpilo Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778.

Dňa 9.2.2015 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal námietku proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania.

Dňa 20.1.2015 odporca súhlasil so vstupom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestielegionárovč.5,Prešov,IČO:42176778dokonania,akovedľajšiehoúčastníkanajehostrane.Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 172/2014-38 zo dňa 6.3.2015 pripustil vstup Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania,
ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 17.4.2015 odporca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2008 mu navrhovateľ poskytol
úver vo výške 730,27 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 33,06 eur. Konečná
výška úveru tak predstavovala 1.190,16 eur, avšak navrhovateľ v úverovej zmluve uviedol, že celková

čiastka splatná spotrebiteľom je 1.154,75 eur (730,27 eur plus 424,48 eur). V danom prípade došlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2
zák. č. 258/2001 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Konkrétne podľa
§ 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ a písm. j/ zmluva musí obsahovať dátum konečnej splatnosti, výšku,
počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade, že takéto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom
úverechýbajú,považujesapodľa§4ods.3poskytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Vpredmetnej
zmluve nie je uvedený dátum konečnej splatnosti, ktorý musí byť označený konkrétnym dátumom, t. j.
musí byť dátumovo špecifikovaný. Zo zmluvy nie je zrejmé, aká časť sumy mesačnej splátky sa pripisuje
na istinu, a aká časť na úroky, resp. poplatky. V zmluve nie je uvedená skutočná RPMN, lebo údaj o nej

je nesprávny, v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ bol povinný uviesť aj celkové náklady spojené s
poskytnutým úverom. Ak mu poskytol úverový rámec vo vopred stanovenej výške a to 730,27 eur, bol
tiež povinný uviesť aj skutočnú celkovú cenu poskytnutého úveru, ktorú v konečnom dôsledku zaplatí za
poskytnutý úverový rámec. Poukázal na to, že spotrebiteľ musí byť pred uzatvorením úverovej zmluvy
informovaný o skutočnosti, v akej výške preplatí požadovaný úver, t. j. akú výšku odplaty poskytovateľ

požaduje za poskytnutý úver, čo sa však v zmysle uvedených skutočností nestalo. Informácia o výške
odplaty, resp. o celkových nákladoch spojených spotrebiteľským úverom, je pre spotrebiteľa jednou
z najdôležitejších informácií, ktorá mu musí byť poskytnutá na to, aby si vedel porovnať výhodnosť,
resp. nevýhodnosť ponúkaného úveru (v tomto prípade úverového rámca vo výške 730,27 eur) s
inými pokutami, ktoré sú ponúkané inými spoločnosťami na finančnom trhu. RPMN pritom predstavuje

percentuálne vyjadrenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. V zmysle úverových
zmluvných podmienok navrhovateľa, konkrétne podľa hlavy 6. § 3 mu mala vzniknúť povinnosť splatiť
celý čerpaný úver. V zmysle bodu 34 zmluvy sa za čerpaný úver považuje iba suma 730,27 eur, pričom
pri vzniku jeho povinnosti vrátiť úver predčasne má nárok len na zaplatenie čerpanej istiny úveru, ale už
nemá v takomto prípade nárok na dojednaný úrok z úveru, ani na prípadnú zmluvnú pokutu, do ktorej

bol tento úrok podľa jeho názoru fakticky pretavený. Podľa žalobného návrhu si navrhovateľ nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňuje na základe hlavy 6, § 6 úverových podmienok. Zaplatenie zmluvnej
pokuty je však v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na porušenie konkrétnej zmluvnej
povinnosti. Podľa jeho názoru, v danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá podmienene, čo nie
je v súlade s uvedeným ustanovením, lebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu bol viazaný na

zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti, ale až zaslaním
výzvy zo strany navrhovateľa, teda na jeho požiadanie. Podľa predloženého splátkového kalendára
doposiaľ uhradil navrhovateľovi sumu 706,98 eur. Navrhovateľ má platný právny titul iba na zaplatenie
sumy 23,29 eur. Súčasne namietal aj formálnu nedostupnosť zmluvy, spôsobenú drobným len s veľkými
ťažkosťami čitateľným písmom, v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných mu

ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle
SmerniceRady93/13/EHSa§52anasl.Občianskehozákonníkaanemôžetakpožívaťprávnuochranu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so splátkovým kalendárom,
s Úverovou zmluvou zo dňa 2.1.2009, s Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s., s výzvou k splateniu celého úveru a s výzvou k úhrade zo dňa 28.4.2011, s poštovým
hárkom, so špecifikáciou dlžnej sumy.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav :

Dňa 2.1.2009 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 730,27 eur, ktorý sa ako dlžník zaviazal uhradiť v
36 mesačných splátkach s ročnou úrokovou sadzbou 31,40%. V zmluve je uvedená suma celkových
nákladov spotrebiteľa 424,48 eur, RPMN 42,80%, priemerná hodnota RPMN 34,92%, lehota splatnosti36 mesiacov po poskytnutí úveru. Za bodom 44 zmluvy je textová časť: „klient je povinný splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim
po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.

Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v
ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom
kalendárnom mesiaci“.

Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že odporca uhradil celkovo sumu 706,98 eur.

Listom zo dňa 28.4.2011 navrhovateľ vyzval odporcu, aby v lehote 15 dní odo dňa spísania listu splatil
celý úver, čerpaný na základe zmluvy s tým, že dlžná čiastka je 552,69 eur. List „Splatenie celého úveru
s výzvou k úhrade“ bol podaný na pošte za účelom doručenia odporcovi dňa 3.5.2011.

V písomnom podaní zo dňa 20.5.2015 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

odporca sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru. Poukázal na §
3hlavy6snázvomUkončenieúverovej zmluvyoposkytnutíúveruÚverovýchpodmienok,podľaktorého
klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a/ sa oneskoril s
platenímaspoňdvochsplátokalebosaoneskorilsplatenímjednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace.
Istina 161,24 eur predstavuje výšku dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia.

Zosplatnená istina 253,51 eur je zvyšnou časťou poskytnutého úveru. Úrok 50,32 eur je vypočítaný z
poskytnutej istiny do času zosplatnenia. Pokuta (ušlý úrok) 32,60 eur je vypočítaný zo zosplatnenej
istiny. Uviedol, že ide o tzv. ušlý úrok, ktorý by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru a je
uplatňovaný v zmysle hlavy Úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí
úveru. Dlžné poistné je 7,62 eur. Zmluvnú pokutu II. 12,40 eur si uplatňuje podľa hlavy Úverových

podmienok s názvom Záverečné ustanovenia. Sankčný úrok z omeškania (t. j. úrok z omeškania od
zosplatnenia do dňa podania návrhu je počítaný príslušnou zákonnou sadzbou) si uplatňuje vo výške
125,75 eur plus 0,76 eur ako dopočet k aktuálnemu dňu (ku dňu podania návrhu).

Na určenom termíne pojednávania navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dlžná

istina 161,24 eur predstavuje výšku dlžnej sumy úveru bez úrokov do času zosplatnenia, a to 21. až
27. splátka. Poistné 7,62 eur je dlžná 22. až 27. splátka. Odporca bol v omeškaní s úhradou splátok
po dobu dlhšiu ako 7 dní a zmluvnú pokutu II. vo výške 12,40 eur si proti nemu uplatňuje podľa hlavy
14, § 13 Úverových podmienok. Suma 50,32 eur je zmluvný úrok (odplata) za 22. až 27. splátku.
Zosplatnená istina 253,51 eur je z 28. až 36. splátky. Pokiaľ v žalobnom návrhu je uvedené: pokuta

(ušlý úrok) 32,60 eur, tak táto suma je uplatňovaná titulom ušlého zmluvného úroku za 28. až 36.
splátku. Uvedenú sumu by mu odporca zaplatil v prípade, ak by si riadne plnil svoje povinnosti a
nedošlo by predčasne k zosplatneniu úveru. V súvislosti s písomným vyjadrením odporcu predloženým
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zo zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom
a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ale ani z dôvodovej správy k zákonu nevyplýva, že by

konečná splatnosť úveru v zmluve mala byť označená konkrétnym termínom - dátumom. Pokiaľ odporca
namieta, že v predmetnej zmluve chýba údaj o počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak
k zmluve bol priložený aj splátkový kalendár, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky.
V splátkovom kalendári bola splátka rozpočítaná na splátku istiny, úroku a poistného (tri položky). Pokiaľ
ide o tvrdenie, že RPMN nie je uvedená ako skutočná, resp. že ide o nesprávny údaj, odporca ho

nepreukázal.

Z účastníckej výpovede odporcu vyplýva, že predmetnú úverovú zmluvu si prečítal, námietky nemal.
Prehliadol však text vyhotovený drobným písmom. Nevedel sa vyjadriť, či mu bol predložený splátkový
kalendár. Úverové podmienky boli tiež vyhotovené drobným písmom, určite si ich neprečítal.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 2.1.2009 na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.Podľa § 2 písm. c/ bod 5 citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím

spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za poistenie alebo záruky okrem iných poplatkov, ktoré
sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti
spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a
poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až s/.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.

Dňa 2.1.2009 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva č. 3812188372. Navrhovateľ
zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného

registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ
považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by odporca pri jej uzatváraní konal v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Právny
vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania z uzavretej zmluvy súd posúdil ako vzťah podľa zák. č.
258/2001 Z. z., keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme

úveru a záväzok odporcu ako spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi
úver vo výške 730,27 eur, ktorý sa ako dlžník zaviazal uhradiť v 36 mesačných splátkach po 33,06
eur, s ročnou úrokovou sadzbou 31,40%. V zmluve je uvedená výška celkových nákladov spotrebiteľa
424,48 eur, RPMN 42,8%, priemerná hodnota RPMN 34,92%, v bode 41. označenom ako termíny

splatnosti splátok je odkaz na text, ktorý nasleduje za bodom 44. zmluvy v znení: „klient je povinný
splácaťúvervpravidelnýchmesačnýchsplátkach,atopočínajúckalendárnymmesiacombezprostredne
nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo
dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v

príslušnom kalendárnom mesiaci“. Predmetná zmluva je teda zmluvou spotrebiteľskou. Osobitný právny
režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, pritom vyplýva zo
zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý
vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi).
V uvedenom rámci je potom potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských

zmlúv, smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z teórie výhodnosti, ktorá v každom konkrétnom
prípade odôvodňuje vždy preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech
spotrebiteľa. Súd pritom nepopiera, že úver je absolútnym obchodom, avšak predmetná vec, ako to
už bolo uvedené, je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák.
č. 258/2001 Z. z. a Občianskym zákonníkom). Je tiež v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v

prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
číslo 5 MCdo 20/2009). Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 2.1.2009
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 2 písm. d/
citovaného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet
podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a
výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľ (dodávateľ) je pritom povinný pri uzatváraní úverovejzmluvy uvádzať skutočnú RPMN. Informácia o celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským
úverom, z hodnoty ktorých sa tiež vypočíta RPMN, je pre spotrebiteľa jednou z najdôležitejších
informácií, ktorá mu musí byť poskytnutá na to, aby si vedel porovnať výhodnosť, resp. nevýhodnosť

ponúkaného úveru s inými produktmi, ktoré sú ponúkané aj ďalšími spoločnosťami na finančnom trhu.
Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, z titulu predmetnej uzavretej zmluvy navrhovateľ
poskytol odporcovi úver vo výške 730,27 eur, ktorý mal splatiť 36 mesačnými splátkami po 33,06 eur,
pričom v bode 40. ako celkové náklady spotrebiteľa je uvedená suma 424,48 eur. Sumu 730,27 eur plus
424,48 eur mal teda ako dlžník zaplatiť v 36 splátkach po 33,06 eur. Súčet súm 730,27 eur a 424,48 eur

je pritom 1.154,75 eur, a 33,06 eur krát 36 predstavuje 1.190,16 eur. Navrhovateľ tento rozdiel (medzi
sumou 1.154,75 eur a sumou 1.190,16 eur) nevysvetlil. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 2.1.2009
(podpisom posledného z účastníkov zmluvy), ku ktorému dátumu zák. č. 258/2001 Z. z. pojem celkové
náklady spotrebiteľa vymedzoval v § 2 písm. c/ bod 5. nasledovne: „celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené
s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za poistenie alebo záruky okrem iných

poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského
úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského
úveru“. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom patria aj poplatky za poistenie (avšak len z titulu platne uzavretej poistnej

zmluvy), ak ide o poplatky, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity
alebo nezamestnanosti spotrebiteľa. V bode 49. zmluvy Súbor poistenia B je uvedené: Klient podpisom
tejto zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej straty schopnosti
splácať úver podľa tejto úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja
príjmu, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom. V ďalšej

textovej časti zmluvy je uvedené, že v prípade poistenia úverových splátok (kolónka Súbor poistenia A
alebo Súbor poistenia B) sa klient zaväzuje platiť spoločnosti úhradu za poistenie vo výške uvedenej
v zmluve a súhlasí s tým, že výška úhrady za príslušné poistenie je zahrnutá do splátok úveru a je
určená k úhrade poistníka. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. c/ bod 5. zák. č. 258/2001 Z. z.
poplatokzapoisteniemalbyťzahrnutýdocelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľským

úverom, z ktorých hodnoty a tiež výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru sa vypočítava sadzba
RPMN. Zo splátkového kalendára, ktorý navrhovateľ predložil vyplýva, že každá splátka pozostáva z
istiny, úroku, poplatku za poistenie. Úrok a poplatky za poistenie by potom mali byť celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom a istina je vlastne výška poskytnutého úveru, ktoré
časti splátky sú rozložené na obdobie splácania v dĺžke 36 mesiacov, a pri tomto posudzovaní potom

súčet súm 730,27 eur (celková výška úveru) a 424,48 eur (celkové náklady spotrebiteľa), t. j. spolu
1.154,75 eur by sa mal rovnať sume 1.190,16 eur (36 krát 33,06 eur), zo zmluvy však vyplýva, že tomu
tak nie je. V týchto súvislostiach je spochybnená správnosť údaju o RPMN a o výške celkových nákladov
spotrebiteľa (§ 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 2.1.2009). Súčasne však
súd považuje za potrebné poukázať i na to, že vo vzťahoch zo spotrebiteľských zmlúv je dodávateľ vo

fakticky výhodnejšom postavení aj preto, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje
služby poskytuje. Preto je možné od neho očakávať resp. aj vyžadovať, že sa k spotrebiteľovi bude
správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, nie je možné mu poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa okrem iného zásada poctivosti prejavuje tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak ide o
zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky

usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, ktorá nesmie byť
výrazne menšia, než okolitý text, prípadne nesmie byť umiestnená v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem,
žesúnepodstatnéhocharakteru.Odporcasúčasnejednýmpodpisomnaprednejstranezmluvypodpísal
aj tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho úkonu (poistnej zmluvy), a ktorého podmienky sú
ďalej uvedené i v úverových podmienkach. Text zmluvy o poistení je zakomponovaný v spodnej časti

Úverovej zmluvy č. 3812188372, dokonca na dvoch rôznych miestach, a je vyhotovený podstatne
menším písmom, ktoré je miniatúrne až nečitateľné. Priemerný spotrebiteľ náležite nevyhodnocuje
zmluvné podmienky vyhotovené miniatúrnym písmom a je len veľmi málo pravdepodobné, že by sa od
úverovej časti zmluvy prepracoval navyše k vyhodnocovaniu zmluvy o poistení, resp. túto časť môže
podceniť ako menej dôležitú. Označenie časti zmluvy (o uzavretí iného právneho úkonu) miniatúrnym

písmom oproti ostatnému textu zmluvy, je spôsobilé ovplyvniť správanie spotrebiteľa smerujúce k jeho
ekonomickému rozhodnutiu. Takáto prax predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Nekalé obchodné
praktiky sú zakázané (§ 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, Smernica Rady č. 93/13/EHS). Nie je
teda až tak dôležité, že sa predsa len tento údaj (vyhotovený miniatúrnym písmom) dá prečítať (sťažkosťami), ale dôležité sú obavy z konzekvencií, ktoré pod vplyvom takejto praktiky sprevádzajú
myslenie priemerného spotrebiteľa. V uvedených súvislostiach je potom možné usudzovať, že na strane
konajúcej osoby - spotrebiteľa (odporcu) bol nedostatok vôle vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (zmluvy

o poistení) s navrhovateľom, ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Z účastníckej výpovede odporcu
pritom vyplýva, že text vyhotovený drobným písmom prehliadol, teda i tú časť, ktorá sa týka iného
zmluvného vzťahu (poistnej zmluvy), čo tiež nasvedčuje tomu, že nemal vôľu vstúpiť i do iného právneho
vzťahu. Zmluva o poistení je potom neplatným právnym úkonom na jej základe odporca nebol povinný
platiť poistné. Pokiaľ z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zákona vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a navrhovateľ do sumy 33,06 eur zahrnul i poistné ako poplatok, ktorý však odporca
nebol povinný platiť z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti rozsudku, potom zmluva, ak je v nej
uvedená splátka 33,06 eur (ktorá zahŕňa aj poistné z titulu inej zmluvy - zmluvy o poistení neplatne
dojednanej) neobsahuje náležitosť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
pretože za splnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie nesprávnej výšky splátok. Faktom

je, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zákona v znení platnom ku dňu 2.1.2009 vo svojom texte
nemá slovo „sumu“ (ak by ju malo, tak potom by tomu napovedalo to, že musí byť uvedená presná
výška splátok zvlášť u istiny i úrokov i poplatkov (ak boli dojednané)), ale má slovný termín „výšku“,
čo nemožno vykladať tak, že by dodávateľ musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok,
samostatne úrokov a samostatne poplatkov (ak boli dojednané, (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu

Banská Bystrica č. k. 16Co 315/2012)). Uvedené platí tým skôr, že zákonodarca v iných ustanoveniach
zák.č.258/2001Z.z.ukladáinformovaťspotrebiteľaovýškepoplatkovaúrokov(vprejednávanejvecizo
zmluvy vyplýva výška úroku 31,40%) spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti
však súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ v zmluve je uvedený súčet uvedených položiek ako suma
33,06 eur, tak ide o nesprávny údaj (čo malo v konečnom dôsledku vplyv na výpočet RPMN), keďže

zahŕňaipoistné,ktoréjealepoplatkomzneplatnedojednanejzmluvyopoistení(ztituluinekalejpraktiky,
nepreukázanej vôle na strane odporcu) a na jej základe odporca ani nebol povinný platiť tento poplatok.
Pokiaľ výška splátky nie je uvedená správne, v podstate sa to rovná absencii náležitosti podľa § 4 ods.
2 písm. i/ cit. zákona. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že zmluva musí obsahovať aj termín splátok.
V bode 41. termín splatnosti splátok nie je uvedený, pričom za bodom 44., ako to už bolo uvedené,

je textová časť: „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc
kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je
splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí
úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok
bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Z uvedeného textu vyplýva, že

prvá splátka mala byť splatná vo februári 2009 a to v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom poskytnutia
úveru v mesiaci januári 2009 a len v prípade, ak by tento mesiac neobsahoval poradové číslo dňa
mesiaca, v ktorom bol poskytnutý, splatnosť splátok by bola v posledný deň mesiaca. Tento text zmluvy
je vyhotovený podstatne menším písmom, ako predchádzajúci text a spotrebiteľ (odporca) ho mohol
podceniť. Takáto prax, ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, predstavuje nekalú obchodnú

praktiku. V účastníckej výpovedi odporca aj uviedol, že text vyhotovený drobným písmom prehliadol.
Navyše pokiaľ v § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z. z. je použité slovné spojenie „termín splátok“,
tak pod tým treba rozumieť časovú (dátumovú) špecifikáciu. Aj podľa Krátkeho slovníka slovenského
jazyka významom slova „termín“ je : stanovený časový okamih, stanovený deň. Táto náležitosť v zmluve
chýba. Faktom je, že v splátkovom kalendári ako deň splatnosti splátok je uvedený 25. deň (čo je

zrejme deň, keď bol odporcovi úver poskytnutý) príslušného kalendárneho mesiaca. V konaní však
navrhovateľ nepreukázal, že splátkový kalendár je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a ani že ho odporca
skutočne prevzal. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Významom
uvedeného ustanovenia (aj podľa dôvodovej správy k zák. č. 568/2007, ktorým bolo toto ustanovenie do

zákona o spotrebiteľských úverov vložené) je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný,
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať
istinu,úroky,ainépoplatky)vyplývajúcemuzozmluvy.Vyžadujesatedačasová(dátumová)špecifikácia
konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú:
dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou

dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho
(jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ
teda predmetná zmluva údaj o konečnej splatnosti neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok
možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu odporcu ako spotrebiteľa, ktorá by viedla k určeniusplatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v zmluve dostupných údajov.
Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať

najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (porovnaj aj rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica č. 16Co 315/2012). Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka
význam slova „konečná - konečný“ je i: ktorý je na konci, posledný a v súvislosti s § 4 ods. 2 písm.
g/ cit. zákona je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ už musí pri uzavretí zmluvy vedieť, kedy (dátum)
uplynie čas splácania. Ďalej je potrebné uviesť, že odporca by ani nevedel v čase uzavretia zmluvy

matematickými operáciami určiť konečnú splatnosť úveru, lebo mu chýbal iný údaj, ktorý mal byť priamo
v zmluve dostupný, a to deň splatnosti jednotlivých splátok. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov,
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda navrhovateľ poskytol odporcovi úver 730,27
eur, z ktorého uhradil 706,98 eur, je povinný zaplatiť mu 23,29 eur.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty 32,60 eur. Na určenom

termíne pojednávania prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že túto sumu si uplatňuje titulom
ušlého úroku za splátku č. 28. až 36., ktorú by mu odporca zaplatil v prípade, ak by si riadne plnil svoje
povinnosti a nedošlo by preto k zosplatneniu úveru.

Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. 5C 10/2014 zo dňa 19.9.2014, ktorým

bolo určené, že zmluvná podmienka dojednaná v hlave 7, § 6 (v prejednávanej veci hlava 6, § 6), kde
sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a/, b/ a
c/, § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver,
je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže
čiastku, na ktorú by veriteľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach,

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatná. Preto a tiež z dôvodu, že úver je
bezúročný a bez poplatkov navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie sumy 32,60 eur. Neopodstatnený je
aj nárok o zaplatenie úroku 50,32 eur.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty 12,40 eur.

Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v hlave 14, § 3 Úverových zmluvných podmienok. V zmysle
právnej úpravy všetky práva a povinnosti musia byť dohodnuté v zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007
Z. z.). Zmluvná pokuta musí byť účastníkmi dohodnutá, teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy.
Odporca ako spotrebiteľ sa na tvorbe Zmluvných dojednaní nepodieľal, len sa podriadil takejto úprave

akonevyhnutnostiuzavretiasamotnejzmluvy.Spoukazomnauvedenédospelsúdkzáveru,že zmluvná
pokuta medzi účastníkmi dohodnutá nebola. V spotrebiteľskej zmluve dojednanie zakladajúce právo
na zmluvnú pokutu, zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len
súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj
aj názor Krajského súdu Trnava vo veci č. 9Co 401/2012, Krajského súdu Žilina č. 6Co 126/2012, nález

Ústavného súdu ČR číslo I. ÚS 3512/2011). Pre úplnosť súd udáva, že vzhľadom na nesprávne
uvedenú výšku mesačnej splátky v zmluve, bolo by i neurčité dojednanie o zmluvnej pokute 8%. Tiež
slovné spojenie bezúročný a bez poplatkov treba vykladať tak, že sa vzťahuje i na také poplatky a iné
peňažné plnenia, ktoré sú následkom neplnenia povinností dlžníka v rozsahu presahujúcom zákonom
stanovené následky neplnenia peňažného dlhu. I z tohto, ako ďalšieho dôvodu navrhovateľ nemá nárok

ani na zmluvnú pokutu.

Z dôvodu neplatne dojednanej poistnej zmluvy, a tiež preto, že predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov, navrhovateľ nemá nárok na poistné 7,62 eur.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.

V oznámení o zosplatnení zo dňa 28.4.2011 navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
do 15 dní od vyhotovenia listu, list za účelom jeho doručenia bol na pošte podaný dňa 3.5.2011. Od
dátumu 28.4.2011 15. deň uplynul dňa 13.5.2011 a od nasledujúceho dňa do 20.9.2013 (dátum podania

žalobného návrhu) 9,25% úrok z omeškania ročne za 870 dní (232 plus 365 plus 273) zo sumy 23,29
eur predstavuje 5,13 eur (23,29 eur delene 100 krát 9,25% delene 365 dní krát 870 dní). Pokiaľ si z
tohto titulu navrhovateľ uplatňoval sumu 125,75 eur, súd v prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnenýzamietol. Ďalej súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania 0,025% denne (9,25% ročne) zo sumy
23,29 eur od 21.9.2013 do zaplatenia, pretože omeškanie ďalej trvá.

O trovách konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.