Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208857
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312208857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
spol. s r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 21. 08. 2014
proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 6C/350/2012-55 zo dňa 14. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie majetkovej škody v sume 175 eur a
nemajetkovej ujmy v sume 497,88 eur zamietol v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd
konštatoval, že po preskúmaní dôvodov a argumentácie žalobcu, nie je možné návrhu vyhovieť, a to
už prima facie, bez potreby dokazovania, resp. už len na základe notoriet vo vzťahu k žalobcovi a
jeho podnikateľskej činnosti. Nemajetkovú ujmu žalobca zdôvodnil svojimi legitímnymi očakávaniami,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdenú materiálnu
ujmu, súd konštatoval, že žalobca celkom zjavne svoje náklady nevyčíslil presne, zodpovedajúce
skutočnosti a konkrétnemu exekučnému konaniu v zmysle kauzálnej väzby na tvrdené prieťahy v

konkrétnom exekučnom konaní, ale majetkovú ujmu len paušalizoval, vyčíslil neznámym spôsobom, z
neznámych východzích hodnôt a to bez ohľadu na to, či vôbec došlo v konkrétnom exekučnom konaní
k prieťahom. Súd preto konštatoval, že medzi týmito nákladmi žalobcu a konaním, resp. nekonaním
súdu, nie je žiadna priama súvislosť, ktorú by žalobca vysvetlil a právne zdôvodnil. Súd preto zhrnul,
že zdôvodnenie aj spôsob vyčíslenia a výpočtu majetkovej škody v zmysle žaloby je neprípustné a
nemožno mu vyhovieť. Súd taktiež zdôraznil v odôvodnení svojho rozhodnutia, že exekučnému súdu
vyplýva povinnosť z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle medzinárodnej

úpravy spotrebiteľského práva, skúmať existenciu podmienok vedúcich podľa ustanovenia § 57 zák. č.
233/1995 Z. z. Exekučného poriadku k zastavenou exekúcie. Nedodržanie 30 dňovej lehoty stanovenej
na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nemôže mať za následok nesprávny úradný postup,
ak si súd splnil povinnosť riadneho preskúmania exekučného titulu. Nemohlo tak dôjsť k žiadnej
materiálnej škode, pretože pokiaľ posudzovaním exekučného titulu vznikla žalobcovi majetková ujma a
tonevydanímpoverenianavykonanieexekúcie,došloknejniedôsledkomnezákonného,alezákonného
postupu exekučného súdu. Pri nemajetkovej ujme súd taktiež poukázal na neprípustnosť paušalizácie

náhrady, ktorú žalobca požaduje. V súvislosti so žalobcom tvrdenými legitímnymi očakávaniami a
zmarenými podnikateľskými plánmi, frustráciou, úzkosťou a pocitom nespravodlivosti, súd konštatovalako notorietu osobu žalobcu a jeho obchodné praktiky vo vzťahu k spotrebiteľovi. Nespočetne krát došlo
pri ich skúmaní súdmi, ako ak orgánmi Európskej únie ku konštatovaniu rôznych zákonu odporujúcich
postupov, ktorými žalobca vyvolal (zámerne) stav nerovnováhy v právach účastníkov úverových zmlúv,

vždy v neprospech spotrebiteľa. Žalobca používal rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly, ktorými
v enormnom počte zaťažil súdy, ktoré museli v dôsledku množiacich sa nekalých podnikateľských
praktík vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Ak takéto
subjekty zahltili súdy svojimi podaniami vyplývajúcimi z nekalých praktík, potom ich reálne očakávania
museli obsahovať aj vedomie rizík, ktoré z toho vyplývajú. Súd, vychádzajúc zo zásady, že z nepráva

nemôže vzniknúť právo, neuznal tak argumenty žalobcu a z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., potom súd žalobu ako právne neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Následne
súd rozhodol o trovách konania a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko
žalovaný síce bol v konaní úspešný, avšak trovy konania si nevyčíslil.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,

že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Namieta, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané
s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. a vec
prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom.

Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský sud nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v
očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného.
V ďalšom texte odvolania žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a taktiež na
konkrétne judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky, podporujúce jeho námietku o nedostatku
nestrannosti zákonného sudcu. Žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu ďalej uviedol,

že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Uviedol, že
žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené
nestrannýmsudcomnanestrannomsúde.Žalobcanemalmožnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovaného,z
ktorýchsúdprisvojomrozhodovanívychádzalazachytilichajvodôvodnenísvojhorozhodnutia.Žalobca

nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za
takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu
práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže žalobca,
ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa argumentov žalobcu porušená vo viacerých smeroch.
Žalobca v odvolaní taktiež uvádza, že pokiaľ sa žalovaný nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu
súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s.
p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p.. V ďalších
dôvodoch odvolania sa žalobca zameriava na argumentáciu ohľadom existencie majetkovej škody a

uviedol, že majetková škoda mu vznikla v súvislosti s udržiavaním a správou informačného systému
a z titulu konkretizovaných výdavkov. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel
jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca nesúhlasí s
tvrdením, že nepreukázal výšku majetkovej škody, pretože pri jej špecifikácii v žalobe výslovne uviedol,

že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného
tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, pracovné a
obchodné zmluvy. Rovnako sa to týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí
s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Zotrváva
na svojom stanovisku, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo ku škode, za ktorú

dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlá v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo a žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá
vyhlási rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie súdu 1. stupňa žalobca označil za vnútorne rozporné,

pretože napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. V závere odvolania žalobca uviedol, žepokiaľ bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na vyššie

uvedenú argumentáciu potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p.rozsudokokresnéhosúdupodľaustanovenia§219ods.1a2O.s.p. akovecnesprávnypotvrdil.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného
odvolania a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňovýsúd rozhodol,pričomvzhľadomnapresvedčivosťasprávnosťargumentácieobsiahnutejv
odôvodnení rozsudku nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom

uviesť žiadne ďalšie argumenty.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti právnej úvahy
okresného súdu poznamenáva, že so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu

SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania
(na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote (ak by aj bolo
v konkrétnej veci preukázané) nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré
objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo

nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní
aj okresný súd, keď s akcentom na nutnosť rešpektovať záväzky Slovenskej republiky voči Európskej
únii poskytovať spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v spotrebiteľských vzťahoch, (pričom potreba skúmania
rozhodcovského rozsudku z hľadiska obsiahnutia neprijateľných zmluvných podmienok vyplýva aj z
vnútroštátnej právnej úpravy), v rozsudku konštatoval, že posúdenie zákonnosti vedenia exekúcie

vyžaduje osobitnú právnu úvahu.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 - 4 a § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to

tak ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Rovnako nezodpovedajú obsahu spisu a konkrétnym procesným situáciám v danej veci ani argumenty
obsiahnuté v odvolaní, spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne
žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas
požiadalozrušeniepojednávaniaauviedoldôležitédôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenými

dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti
žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd nariadil termín pojednávania na
deň 30. 06. 2014 o 13.45 hod. (ktoré bolo zrušené a bol určený nový termín pojednávania na 14.
07. 2014), pričom predvolanie naň bolo riadne doručené obom účastníkom konania. Svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil podaním súdu doručeným dňa 14. 07. 2014 žalovaný, pričom nežiadal odročiť
pojednávanie z dôvodu svojej neprítomnosti. Žalobca adresoval súdu procesné podanie - Návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu
datované dňa 11. 07. 2014, v ktorom súčasne žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutiaÚstavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V obsahu zápisnice o pojednávaní je zachytené,
že súd vyhlásil uznesenie, ktorým žiadosti o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a rozhodol
uznesením aj o zamietnutí návrhu žalobcu o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia

ÚstavnéhosúduSR,pričomvpísomnevyhotovenomuzneseníč.k.6C/350/2012-53zodňa14.07.2014
súd podrobnejšie uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu na prerušenie konania a v nadväznosti
na to nevyhovel ani návrhu na zrušenie pojednávania, ktoré považoval za nedôvodné. Boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre postup súdu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. Odňatím
možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je taký nesprávny,

procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd preto nepostupoval svojvoľne, procesný postup súdu v
súlade s ustanoveniami procesnej normy nemožno považovať za odopretie ústavného práva účastníkovi
konania na spravodlivý súdny proces a popretie ústavou garantovaného práva každého na verejné
prerokovanie veci pred všeobecným nezávislým súdom.

Nezodpovedá obsahu spisu ani argument žalobcu, že súd mal vyvodiť adekvátne procesné následky
zo skutočnosti, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu súdu, aby predložil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., a preto mal
súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p.. Tento argument
žalobcu je zmätočný, nakoľko po tom, čo súd doručil žalovanej návrh spolu s prílohami, žalovaná zaslala

súdu rozsiahle procesné stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku (č. l. 25-30 spisu).

V danom štádiu konania sú už neopodstatnené aj úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a
nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14NcC/196/2012-11 zo dňa 10. 10. 2012, ktorého obsah je žalobca povinný rešpektovať.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom

na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v
spojenísustanovením §224ods.1O.s.p.ažalovanej,akovodvolacomkonaníúspešnémuúčastníkovi
náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania

v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má
za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.