Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cb/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211207651
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1211207651.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci

navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361
518, v konaní zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti
odporcovi: RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., so sídlom Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO:
43 789 242, v konaní zast. JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom v Bratislave, Zámocká 1, o zaplatenie
1.013,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.013,59 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z
tejto sumy od 3.1.2010 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške

404,77 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 343,99 eur a iných trov konania vo
výške 60,78 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.3.2011, postúpeným tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému dňa 12.5.2011,
rozšíreným a doplneným dňa 20.1.2012, 14.5.2012 a 18.5.2012, sa navrhovateľ domáhal voči právnemu
predchodcovi odporcu, AD PROPERTY, s.r.o., IČO: 43 784 763, ako aj voči pôvodnému odporcovi v 2.
rade (NUBAT s.r.o., IČO: 35 815 914), zaplatenia škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
a to voči odporcovi za obdobie od 1.11.2009 do 18.11.2009 vo výške 1.013,59 eur spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 3.1.2010 do zaplatenia a voči odporcovi v 2. rade za obdobie od

20.5.2009 do 31.10.2009 vo výške 6.997,29 eur s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia
uznesenia o jeho pripustení do konania až do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcom aj nárok
na náhradu trov konania.

Svoj návrh vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 18.11.2009 vykonali poverení zamestnan-ci
navrhovateľa kontrolu odberného miesta na Mickiewiczovej ul. č. 5 v Bratislave, pri ktorej bol
zistený odber elektriny bez platnej zmluvy s dodávateľom. Odobraná elektrina bola zaregistrovaná na
elektromere č. 38182089 so zaregistrovaným stavom VT - 020628 kWh. Tým vznikla navrhovateľovi
skutočná škoda vo výške 8.010,88 eur, ktorú sú odporcovia povinní uhradiť v zmysle § 39 ods. 1 a

2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny. Vzniknutú škodu navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 3003361 na sumu 8.010,88
eur, so splatnosťou dňa 2.1.2010. Odporca napriek upomienke dlžnú sumu neuhradil. Okrem istiny si
navrhovateľ uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej
sumy.Odporca v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že voči vyúčtovaniu za neoprávnený
odber podal dňa 29.12.2009 odvolanie. Poukázal v ňom na to, že z jeho strany nemohlo dôjsť k
neoprávnenému odberu, lebo predajňu na Mickiewiczovej ul. č. 5 v Bratislave začal prevádzkovať až

na základe dohody o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 28.10.2009, účinnej od 1.11.2009. K reálnemu
užívaniu týchto priestorov došlo až počnúc dňom 5.11.2009, čo možno preukázať záznamom daňového
úraduopridelenídaňovéhokóduregistračnejpokladnicezodňa4.11.2009.Akoužívateľpriestorovpodal
dňa 19.11.2009 žiadosť o pripojenie, čiže nemohol byť neoprávneným odberateľom za predchádzajúce
obdobie. Preto v predmetnej veci namietal svoju pasívnu legitimáciu. Okrem toho poukázal na to, že

z návrhu na vydanie platobného rozkazu nie sú zrejmé rozhodné skutočnosti, ktoré majú zakladať
objektívnu zodpovednosť odporcu za škodu. Z troch základných zodpoved-nostných predpokladov je
zrejmáačiastočnedoloženáibaúdajnáškoda.Ztýchtodôvodovžiadalnávrhvočinemuvcelomrozsahu
zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania.

K odporu sa navrhovateľ vyjadril písomne dňa 18.1.2012. Uviedol, že argumenty odporcu o pridelení
daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice sú irelevantné, pretože nemôžu mať nijaký vplyv

na práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu nehnuteľnosti a odberu elektriny. Aj skutočnosti uvádzané
odporcom potvrdzujú navrhovateľove tvrdenia o neopráv-nenom odbere. Poukázal na to, že pán
Andrej Dobrucký vystupoval ako štatutárny orgán oboch strán dohody o prevzatí práv a záväzkov. S
výsledkami kontroly bol oboznámený, nenamietal, že neoprávnený ober elektriny prebiehal a po zistení
neoprávneného odberu sám navrhol nápravu protiprávneho stavu tým, že prisľúbil uzatvorenie zmluvy

s navrhovateľom. Žiadosť o pripojenie do distribučnej siete podal dňa 19.11.2009. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že vznik škody preukázal podrobným a presným výpočtom v súlade s vyhláškou, a že proti-
právnosť konania, resp. konania v rozpore so zákonom o energetike, vyplýva z neexistencie zmluvného
vzťahu na dané odberné miesto, s čím bol odporca oboznámený. Nesúhlasil ani s odporcovým výkladom
znenia dohody o prevzatí práv a záväzkov, pri ktorom odporca tvrdil, že práva a záväzky prevzal až

odo dňa účinnosti dohody do budúcna. V dohode nie sú práva a povinnosti takto špecifikované, sú
vymedzené len všeobecne ako „všetky práva a záväzky“ vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Hoci touto zmluvou navrhovateľ nedisponuje, napriek tomu však trval na tom, že dohoda
sa týkala všetkých záväzkov, teda aj tých, ktoré vznikli ešte pred účinnosťou tejto dohody. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a z dôvodu právnej istoty, navrhol podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (O. s. p.) pripustiť pristúpenie odporcu v 2. rade, ktorý bol účastníkom dohody, ako ďalšieho
účastníka konania na strane žalovaného.

Uznesením zo dňa 24.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2012, súd pripustil vstup odporcu
v 2. rade do konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili obaja účastníci, a to dohodou

o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 28.10.2009, záznamom o pridelení daňového kódu elektronickej
registračnej pokladnice zo dňa 4.11.2009, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa
18.11.2009, žiadosťou odporcu o pripojenie zariadenia k distribučnej sústave zo dňa 19.11.2009,
výpočtom škody, vyúčtovaním náhrady škody č. 3003361 zo dňa 18.12.2009, odvolaním voči
vyúčtovaniu zo dňa 29.12.2009, pokusom o zmier zo dňa 3.3.2010, internou kalkuláciou nákladov

navrhovateľa spojených so zisťovaním neoprávneného odberu a interným výpočtom odvedenej DPH.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z vyššie uvedeného skutkového stavu tvrdeného obomi účastníkmi, ktorý
nebol sporný. Súd mal za to, že podstatou sporu bolo len jeho právne posúdenie, vrátane výšky škody.

Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 10.7.2012 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu1.013,59eurs9%úrokomzomeškaniaročneod3.1.2010dozaplateniaanáhradutrovkonaniavo

výške 209,46 eur, z čoho suma 148,68 eur predstavuje pomernú časť náhrady trov právneho zastúpenia
a suma 60,78 eur pomernú časť zaplateného súdneho poplatku. Pôvodného odporcu v 2. rade týmto
rozsudkom zaviazal na zaplatenie sumy 6.997,29 eur s 9% úrokom z omeškania a na pomernú náhradu
trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd s poukazom na § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. Z. o energetike a

§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia mal za to, že uplatnený nárok je voči obom odporcomdôvodný. Námietky uplatnené odporcom v 1. rade ohľadne jeho pasívnej legitimácie navrhovateľ v
podstate zohľadnil tým, že náhradu škody za obdobie do 30.10.2009 si uplatnil voči odporcovi v 2. rade
a za obdobie od 1.11.2009 voči odporcovi v 1. rade. Teda v súlade s dohodou o prevzatí práv a záväzkov

zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2005, uzatvorenou medzi Jaroslavom Sýkorom
ako prenajímateľom, odporcom v 1. rade ako novým nájomcom a odporcom v 2. rade ako pôvodným
nájomcom, v ktorej sa dohodli, že odporca v 1. rade preberá všetky práva a záväzky ku dňu 1.11.2009.
Obrana odporcu v 1. rade založená na argumente, že nebytové priestory začal reálne užívať až dňa
5.11.2009, kedy daňový úrad pridelil daňový kód jeho registračnej pokladnici, sa nedala uznať, nakoľko

medzi odberom elektriny a pridelením kódu registračnej pokladnici nie je zjavne žiadna súvislosť.

V odôvodnení rozsudku súd ďalej uviedol, že nemal pochybnosti o neoprávnenom odbere. Vyplýva to
aj z protokolu o zistení neoprávneného odberu, podľa ktorého JUDr. Andrej Dobrucký v čase zistenia
neoprávneného odberu, t. j. dňa 18.11.2009, nič nenamietal, prisľúbil vec doriešiť uzatvorením zmluvy
s dodávateľom a dňa 19.11.2009 podal žiadosť o pripojenie zariadenia k distribučnej sústave. Výšku
škody mal súd tiež za dostatočne preukázanú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom. Škodu

predstavuje cena skutočne odobranej energie vo výške 7.459,30 eur, náklady spojené so zistením a
odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur a ostatné náklady vo výške 488,16 eur za DPH,
ktorújenavrhovateľpovinnýodviesťznákupnejcenyelektrinypodľa§53zákonač.222/2004Z.z.odani
z pridanej hodnoty. Všetky tieto náklady súd hodnotil ako preukázané a primerané, vyčíslené na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, teda v súlade s § 39 ods. 2 zákona o energetike. Ako správny

hodnotil súd aj postup navrhovateľa pri výpočte škody voči každému z odporcov, keď cenu odobranej
elektriny vypočítal pomerne, podľa doby trvania neoprávneného odberu (164 dní a 18 dní) a ostatné
náklady rozdelil na polovicu. Námietka odporcu v 1. rade, že jeho priemerná mesačná spotreba elektriny
v roku 2011 zodpovedala cene cca 100,- eur, ktorú doložil aj výpisom z knihy záväzkov, nebola spôsobilá
vyvrátiťdôkazynavrhovateľaomnožstveelektrinyodobranejbezzmluvy.Pokiaľideosplnenieostatných

predpokladov zodpovednosti za škodu, súd súhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že protiprávnosť
konania, resp. konania v rozpore so zákonom o energetike, vyplýva z neexistencie zmluvného vzťahu,
ako je to výslovne uvedené v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o energetike a povinnosť nahradiť skutočnú
škodu vyplýva priamo z citovaného z odseku 2 tohto ustanovenia.

Proti rozsudku podal odporca odvolanie. Voči odporcovi v 2. rade nadobudol rozsudok právoplatnosť

dňa 11.9.2012.

KrajskýsúdvBratislaverozsudkomzodňa19.11.2013,č.k.2Cob/421/2012-126,rozsudokvnapadnutej
časti potvrdil ako vecne správny s odôvodnením, že sa stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu a s
právnym posúdením veci uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom prvostupňový súd
sa presvedčivým spôsobom a jednoznačne vysporiadal s námietkami odporcu.

Na dovolanie odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.6.2014 zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že hoci inak dovolanie
nie je prípustné, rozsudok bolo potrebné zrušiť, lebo odporcovi sa odňala možnosť konať pred súdom
pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Najvyšší súd sa stotožnil s odporcom, že z rozhodnutia
prvostupňového súdu nevyplýva spôsob výpočtu škody, že doklad označený ako výpočet škody nie je

podpísaný,ženiesúzrejméostatnénákladyspojenésozistenímaodstránenímneoprávnenéhoodberu,
a že nie je zrejmá nákupná cena elektriny v súvislosti s vyčíslenou DPH, ktorú bol navrhovateľ povinný
odviesť.

Následne odvolací súd uznesením zo dňa 18.11.2014 rozsudok zo dňa 10.7.2012 zrušil, vec vrátil súdu
na ďalšie konanie s tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového

stavu. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude
vykonať dokazovanie na zistenie výpočtu škody, zaoberať sa listinným dôkazom označeným ako
„výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ z hľadiska, kto tento doklad vystavil na
základe akých skutočností a prečo nie je podpísaný ani v bode „vyplnil“, ani v bode „schválil“. Tiež
bude potrebné vykonať dokazovanie na zistenie, na základe čoho bola hodnota neoprávnene odobranejelektriny stanovená na 7.459,30 eur, špecifikovať, o aké ostatné náklady navrhovateľa má ísť a v
odôvodnení ozrejmiť, z akej nákupnej ceny súd dospel k vyčíslenej hodnote DPH.

V zmysle záverov odvolacieho súdu bolo veci znovu nariadené pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľ

vyjadril k rozhodnutiu odvolacieho súdu a predložil dôkazy o nákupnej cene elektriny v jednotlivých
mesiacoch roku 2009, ako aj časť vnútropodnikovej smernice, vypracovanej podľa § 1 ods. 5 vyhlášky
č. 154/2005 Z. z.

Na základe doplneného dokazovania mal súd uplatnený nárok za dôvodný, a to z rovnakých dôvodov
ako boli uvedené v rozsudku zo dňa 10.7.2012.

Súd považoval za dostatočné vysvetlenie navrhovateľa, že na dôkaze o výpočte škody sú uvedené

osobné čísla zamestnancov, ktorí vyplnili a schválili tento výpočet, podľa ktorých sa dajú zamestnanci
aj identifikovať, pričom je to z dôvodu anonymizovania osobných údajov. Súd bral tiež do úvahy, že ide
o interný doklad, týkajúci sa len výpočtu, a nie o právny úkon urobený voči odporcovi. Podstatné preto
je, či je výpočet správny alebo nie, t. j. či je v ňom chyba. Odporca na žiadnu konkrétnu nesprávnosť
výpočtu nepoukázal.

Čo sa týka hodnoty neoprávnene odobranej elektriny, navrhovateľ pri výpočte celkovej spotreby elektriny
správne vychádzal zo zaregistrovanej spotreby, t.j. skutočne spotrebovanej energie na odbernom mieste
č. 4550150000 na Mickiewiczovej 5 v Bratislave, kde bol menený elektromer č. 3468030 z dôvodu
uplynutia zákonnej doby ciachu. Elektromer bol zdemontovaný so stavom 5.000 kWh. Vzhľadom na
to, že elektromer sa na odberné miesto namontoval s počiatočným stavom 33 kWh, samotná spotreba

bola 4.967 kWh. Následne sa na predmetné odberné miesto namontoval elektromer č. 38182089
s počiatočným stavom 11 kWh. V deň vykonania kontroly, t.j. 18.11.2009 bol na tomto elektromere
zaznamenaný stav 20.628 kWh, celková spotreba na tomto elektromere bola 20.617 kWh a celková
spotreba elektriny spolu 25.584 kWh. Škodu spôsobenú neoprávneným odberom navrhovateľ podľa § 1
ods. 1 cit. vyhlášky vypočítal vynásobením cenníkovou cennou v najvyššej tarife podľa platného cenníka

v roku 2009, a to 0,291561 eur/kWh, čo predstavuje 7.459,30 eur, t.j. 40,988 eur denne. Za trvanie 18
dní neoprávneného odberu predstavuje škoda sumu 737,80 eur.

K tejto škode navrhovateľ správne a oprávnene pripočítal náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu, ktoré v tom čase predstavovali sumu 63,42 eur, vychádzajúcu z v tej dobe
platnej vnútropodnikovej kalkulácie a DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona

č. 222/2004 Z. z. v preukázanej výške 0,079924 eur/kWh až 0,084566 eur/kWh v roku 2008 a vo
výške 0,098570 eur/kWh až 0,108610 eur/kWh v jednotlivých mesiacoch roku 2009. Pri nákladoch
navrhovateľa išlo o náklady na cesty a mzdy pracovníkov, ich stanovenie vychádza z vnútropodnikovej
smernice, pričom výška týchto nákladov bola spravodlivo prepočítaná medzi odporcu a pôvodného
odporcu v 2. rade.

Výška škody spôsobenej neoprávneným odberom u odporcu tak je 737,80 eur plus 31,71 eur (polovica
nákladovspojenýchsozisťovanímneoprávnenéhoodberu)plus244,08eur(nákladyzaodvedenúDPH),
t.j. spolu 1.013,59 eur.

Ohľadne námietky odporcu o jeho priemernom odbere v sume 100,- eur mesačne súd okrem vyššie
uvedeného poukazuje aj na to, že kniha záväzkov odporcu je z roku 2011, k neoprávnenému odberu

však došlo už v roku 2009, teda navrhovateľ podľa súdu správne argumentoval, že tieto dôkazy odporcu
nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkazy navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ
mal v konaní plný úspech. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu účelných trov konania vo výške
60,78 eur za pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a vo výške 343,99 eur na trovách právneho

zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z pomernej časti trov konania priznaných v
zrušenom rozsudku zo dňa 10.7.2012 vo výške 148,68 eur, ako aj ďalších trov za úkony právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 12.5.2015, účasť na odročenom pojednávaní) po
61,41 eur, resp. po 15,35 eur, režijný paušál 1 x 7,81 eur a 2 x 8,39 eur, plus 20% DPH vo výške 32,55
eur, t.j. spolu vo výške 195,31 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. O povinnosti odporcu zaplatiť prisúdenú náhradu trov
konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh-

nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.