Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115200703
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115200703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: R.

J. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, M., občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom R.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, M., proti odporkyni: H. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom E. XXXX/X, M., občan SR, právne zastúpená JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom M.
Rázusa 14, Žilina, o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná platiť navrhovateľovi výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od 14.1.2015 vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.1.2015 do

31.5.2015 vo výške 124,27 eur do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.1.2015 domáhal voči odporkyni ako matke
plnenia vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur s odôvodnením, že je študentom 4. ročníka Dopravnej
akadémie v Žiline a žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom oddelene a matka si neplní svoju
vyživovaciu povinnosť voči nemu. Jeho výdavky na odôvodnené potreby hradí výlučne sám otec. Otec
je zamestnaný ako vodič a jeho mesačný príjem predstavuje sumu 800 eur a matka pracuje ako
predavačka jej príjem predstavuje sumu 450-500 eur.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, návrh navrhovateľa v celom rozsahu žiadala zamietnuť. Odporkyňa

vzhľadom na jej nepriaznivú situáciu nemá finančné prostriedky ani príjmy na platenie výživného
navrhovateľom v požadovanej výške 100 eur mesačne a nie sú splnené zákonom stanovené
predpoklady. Vyjadrenia navrhovateľa uvedené v žalobnom návrhu nie sú pravdivé a odporkyňa si plní
vyživovaciu povinnosť jednak stravovaním, ošatením, školskými potrebami. Odporkyňa po tom, ako sa
jej stal úraz, t.j. od 17.4.2015 ako bola prepustená z nemocničnej liečby býva u svojej matky rovnako
s jej dcérou, ktorá má psychické problémy. V súčasnosti je na PN, v apríli r. 2015 uzavrela trvalý
pracovný pomer, ale vzhľadom na to, že sa jej stal tento úraz, tak nemá trvalý príjem. Od januára bývala

v spoločnej domácnosti až do času, kým sa jej nestal úraz, a teda výlučne sama sa starala o domácnosť,zabezpečovala hygienické potreby, čistotu domácnosti, takisto stravu a výživným prispievala synovi vo
forme starostlivosti o domácnosť varením, čo syn využíval.

Z potvrdenia o návšteve školy súd vzal za nesporné, že navrhovateľ je v školskom roku 2014/2015

žiakom Dopravnej akadémie Žilina.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporkyňa za obdobie roku 2014 mala príjem na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru v úhrne 593,40 eur a príjem za január 2015 v sume 59,80 eur.
Od 8.4.2015 má uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31.10.2015 a s dohodnutou mzdou 2,37
eur brutto. Od 20.4.2015 je na pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o rodine) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 a 2 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na
plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo
pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniaasprihliadnutímnavykonanédokazovaniedospel
súd k záveru, že sú dané podmienky preto, aby odporkyňa ako rodič platila výživné navrhovateľovi.

Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe
rozhodnutia súdu; výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný
a duševný vývoj dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie,
kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť

zamestnať sa a vykonávať prácu. Možno teda konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy,
ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V danej prejednávanej veci v konaní bolo
nepochybné, že navrhovateľ pokračuje vo svojom štúdiu na strednej škole dennom formou a teda
svojím štúdiom pripravuje sa na výkon svojho budúceho povolania a spĺňa teda predpoklady stanovené
zákonným ustanovením § 62 ods. 1 zákona o rodine. Potom ako súd zistil, aké sú osobné, majetkové

a zárobkové pomery rodičov navrhovateľa v posudzovanom období pri určení vyživovacej povinnosti
súd vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia sú zamestnaní, majú pravidelný príjem a obaja majú ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére R. nar. XX.X.XXXX. Odporkyňa ako matka sa tejto vyživovacej
povinnosti bránila s odôvodnením, že zabezpečuje jeho životné potreby tým, že zabezpečuje jeho
stravovanie, ošatenie, pričom navrhovateľ tieto skutočnosti plnenia jej osobným výkonom starostlivosti

o neho popieral a uviedol, že jeho odôvodnené potreby zabezpečuje výlučne otec, ktorý hradí aj
náklady bývania. Za stavu, že matka je v súčasnosti z dôvodu pracovného úrazu dočasne pracovne
neschopná a za danej situácie nemá možnosť prispievať na jeho výživu plnením v takom rozsahu ako
žiadal navrhovateľ, táto skutočnosť ju však nezbavuje povinnosti prispievať navrhovateľovi výživnýmv minimálnom rozsahu podľa kritérií stanovených v zákonnom ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o
rodine. Súd je tiež toho názoru, že dieťa nemôže byť postihnuté z toho dôvodu, že niektorí z jeho
rodičov nepracuje a len samotným naplnením tejto skutočnosti právna povinnosť (plniť svoju vyživovaciu

povinnosť) nemôže zaniknúť. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok
výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu.

Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z ustanovení § 62 ods. 3 a minimálny rozsah vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č.
601/2003 Z.z.) od 1.7.2014 predstavuje sumu 27,13 eur. Tiež bolo nesporne preukázané, že matka

v posudzovanom období od podania návrhu na výživu navrhovateľa žiadnym finančným plnením
neprispievala a preto súd súčasne rozhodol aj o povinnosti odporkyne zaplatiť zameškané výživné vo
výške 124,27 eur za obdobie od 14.1.2015 (tj. od podania návrhu) do 31.5.2015 (t.j. do konca mesiaca,
v ktorom bol rozsudok vyhlásený) za štyri mesiace a 18 dní (4 x 26,13 eur + 15,75 eur). Vo zvyšku súd
návrh navrhovateľa zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého

zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aj keď navrhovateľ v časti bol úspešný, prihliadol súd na
osobitosť tohto konania - určenia výživného rodič a dieťa a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).