Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233495
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľazodňa31.3.2014protirozsudkuOkresnéhosúduTopoľčany
zo dňa 17. februára 2014 č. k. 7C/404/2012-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených u neho pod sp. zn. 7C/404/2012, 7C/405/2012,
7C/407/2012, 7C/414/2012, 7C/415/2012, 7C/416/2012, 7C/417/2012, 7C/418/2012, 7C/419/2012 a
7C/420/2012 spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 7C/404/2012 a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil citáciou ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, §

15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, ust. § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, i/, § 44 ods. 1, 2,
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, Exekučný poriadok“).
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vo vyššie označených veciach vedených
na Okresnom súde Topoľčany sa navrhovateľ jednotlivými návrhmi zo dňa 21. 09. 2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu

spočívajúceho v nedodržaní lehoty 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Konkrétne vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/404/2012 sa navrhovateľ
domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy
982,85 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 7162/2010 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 22. 11. 2011 (teda s omeškaním viac ako 533 dní) tak, že túto žiadosť
zamietol, vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/405/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 763,42 eur z titulu nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3112/2010 exekučný
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 05.
2011 (teda s omeškaním viac ako 414 dní) tak, že túto žiadosť zamietol, vo veci vedenej pod sp. zn.7C/407/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125,- eur z
titulu majetkovej škody a sumy 507,10 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci
vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 7488/2010 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 03. 2011 (teda s omeškaním viac ako
275 dní) tak, že túto žiadosť zamietol, vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/414/2012 sa navrhovateľ domáhal
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.974,16 eur z titulu majetkovej škody a sumy 994,83
eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.
EX 6655/2010 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 10. 03. 2011 (teda s omeškaním viac ako 287 dní) tak, že túto žiadosť zamietol, vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C/415/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 3.573,70 eur z titulu majetkovej škody a sumy 714,74 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 7594/2010 exekučný súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04. 05. 2011 (teda s
omeškaním viac ako 329 dní) tak, že túto žiadosť zamietol, vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/416/2012 sa

navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125,- eur z titulu majetkovej
škody a sumy 532,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho
exekútora pod sp. zn. EX 6438/2010 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 03. 2011 (teda s omeškaním viac ako 289 dní) tak,
že túto žiadosť zamietol, vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/417/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby

súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.042,04 eur z titulu majetkovej škody a sumy 608,41 eur z
titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX
15041/2010 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 07. 05. 2012 (teda s omeškaním viac ako 588 dní) tak, že túto žiadosť zamietol, vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C/418/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 413,06 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 14059/2010 exekučný súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19. 04. 2011 (teda s
omeškaním viac ako 224 dní) tak, že túto žiadosť zamietol, vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/419/2012 sa
navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.920,23 eur z titulu majetkovej

škody a sumy 784,05 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho
exekútora pod sp. zn. EX 7784/2010 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23. 05. 2011 (teda s omeškaním viac ako 347 dní) tak, že
túto žiadosť zamietol a vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/420/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.309,76 eur z titulu majetkovej škody a sumy 661,95 eur z

titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX
6611/2011 exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18. 04. 2012 (teda s omeškaním viac ako 357 dní) tak, že túto žiadosť zamietol.

V predmetných návrhoch navrhovateľ poukazoval na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platné

od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 a jeho zmeny od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011
tvrdiac, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Exekučný súd však nerozhodol v zákonom stanovenom čase, pričom neexistuje okolnosť, ktorá by mu
umožňovala postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie

poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Voveciachvedenýchpodsp.zn.7C/404/2012,7C/405/2012,7C/407/2012,7C/416/2012a7C/418/2012
avpríslušnýchexekučnýchkonaniachsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoranaudeleniepoverenia
tak, že túto žiadosť zamietol. Navrhovateľ uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho

legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k
vyvolaniu týchto rizík - k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
k insolvencii povinného, pričom včasným rozhodnutím exekučného súdu mohol navrhovateľ uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Tvrdil,
že počas tejto doby vynaložil v každej veci sumu 125,- eur, ktorá pozostávala zo sumy 70,- eur

vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, zo sumy 40,- eur na udržanie a správu informačného systému, zo sumy
15,- eur na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom
súde. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko nesprávny úradný postupexekučného súdu je takej intenzity, že táto má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej je v prípade zbytočných prieťahov v

súdnomkonaníspravodlivé,aksanakaždýrokpoznačenýprieťahmivzťahujesatisfakciavsume663,88
eur.

Voveciachvedenýchpodsp.zn.7C/414/2012,7C/415/2012,7C/417/2012,7C/419/2012a7C/420/2012
avpríslušnýchexekučnýchkonaniachsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoranaudeleniepoverenia

tak, že túto žiadosť zamietol, pričom navrhovateľ si taktiež uplatnil náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Poukázal
na to, že na jednej strane existuje relevantný exekučný titul, a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
nie je možné zrušiť, ale z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane
nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je

vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V dôsledku toho vznikla navrhovateľovi majetková
škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu viac nemôže byť priznaná rozhodnutím
všeobecného súdu v konaní vedenom proti dlžníkovi. Takýto nesprávny úradný postup je dôsledkom
nesústredenej činnosti takej intenzity, že má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového
práva navrhovateľa, ktorý požaduje i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Za primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv a stratu legitímnych očakávaní navrhovateľ považuje sumu, ktorá
predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Uznesením zo dňa 30. 07. 2013 č. k. 7C/404/2012-26 súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie

veci vedené u neho pod sp. zn. 7C/404/2012, 7C/405/2012, 7C/407/2012, 7C/414/2012, 7C/415/2012,
7C/416/2012, 7C/417/2012, 7C/418/2012, 7C/419/2012 a 7C/420/2012 s tým, že vec bude ďalej viesť
pod sp. zn. 7C/404/2012.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku taktiež uviedol, že preskúmaním pripojeného spisu

Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 12Er/525/2010 zistil, že dňa 15. 07. 2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 07. 06.
2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v konaní
pod sp. zn. SR 15011/09. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo dňa 30.
05. 2011 č. k. 12Er/525/2010-9 (právoplatným dňa 29. 11. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesením zo dňa

16. 07. 2012 č. k. 12Er/525/2010-17 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 23Er/264/2010 súd zistil, že dňa 23. 04.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo

dňa 22. 03. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 22788/09. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 11. 04. 2011 č. k. 23Er/264/2010-14 (právoplatným dňa 27. 05. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesením
zo dňa 15. 03. 2012 č. k. 23Er/264/2010-23 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov konania nepriznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 19Er/526/2010 súd zistil, že dňa 15. 07.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo
dňa 08. 06. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 21745/09. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo

dňa 21. 02. 2011 č. k. 19Er/526/2010-9 (právoplatným dňa 12. 07. 2012) tak, že ju zamietol. Uznesením
zo dňa 27. 09. 2012 č. k. 19Er/526/2010-27 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 18Er/528/2010 súd zistil, že dňa 15. 07.

2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo
dňa 27. 05. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 19820/09. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 21. 02. 2011 č. k. 18Er/528/2010-10 (právoplatným dňa 18. 03. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesenímzo dňa 20. 07. 2011 č. k. 18Er/528/2010-10 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 25Er/581/2010 súd zistil, že dňa 04. 08.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo
dňa 09. 06. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 00790/10. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 18. 02. 2011 č. k. 25Er/581/2010-10 (právoplatným dňa 26. 05. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesením

zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 25Er/581/2010-18 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 19Er/531/2010 súd zistil, že dňa 15. 07.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo
dňa 25. 05. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

v konaní pod sp. zn. SR 13845/09. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 21. 02. 2011 č. k. 19Er/531/2010-10 (právoplatným dňa 18. 03. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesením
zo dňa 20. 07. 2011 č. k. 19Er/531/2010-15 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 10Er/960/2010 súd zistil, že dňa 09. 12.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo
dňa 27. 09. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 05522/10. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 26. 04. 2012 č. k. 10Er/960/2010-9 (právoplatným dňa 11. 06. 2012) tak, že ju zamietol. Uznesením

zo dňa 19. 03. 2013 č. k. 10Er/960/2010-22 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 24Er/906/2010 súd zistil, že dňa 24. 11.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo

dňa 07. 09. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 06241/10. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 13. 12. 2010 č. k. 24Er/906/2010-9 (právoplatným dňa 15. 04. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesením
zo dňa 02. 02. 2012 č. k. 24Er/906/2010-16 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 10Er/524/2010 súd zistil, že dňa 15. 07.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo
dňa 10. 06. 2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 00223/10. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo

dňa 15. 04. 2011 č. k. 10Er/524/2010-9 (právoplatným dňa 25. 05. 2011) tak, že ju zamietol. Uznesením
zo dňa 29. 06. 2011 č. k. 10Er/524/2010-16 súd exekučné konanie zastavil.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 10Er/542/2011 súd zistil, že dňa 08. 06.
2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo

dňa 27. 04. 2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 14729/10. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 21. 03. 2012 č. k. 10Er/542/2011-10 (právoplatným dňa 20. 04. 2012) tak, že ju zamietol. Uznesením
zo dňa 17. 04. 2013 č. k. 10Er/542/2011-22 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie.

Z písomnej odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Okresného súdu Nitra vyplýva, že na tomto
súdebolcelkovýnápaddooddeleniaErvroku2009vpočte15.113 vecí,ztohobolo464vecíspoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho bolo 370 vecí spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., v roku 2011 celkový nápad 21.196 vecí, z toho spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. podala
230 vecí a v roku 2012 bol celkový nápad 24.980 vecí a z nich 198 sa týkalo spoločnosti Pohotovosť,

s.r.o. ako oprávneného.

Navrhovateľ pred podaním návrhu v predmetných veciach podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov písomnoužiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však
do podania predmetných návrhov na žiadosť pozitívne nereagoval, pričom sa vyjadril, že dňa 23. 04.
2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z ktorých je

zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty (01. 10. 2010). Mal za
to, že navrhovateľ sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje
podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh
na súd predčasne, súd prvého stupňa uviedol, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok

navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z jeho vyjadrenia, a
preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno
považovať za predčasne podaný. K odporcom vnesenej námietke premlčania súd uviedol, že nárok
navrhovateľa za premlčaný nepovažuje, keďže odo dňa doručenia uznesenia súdu o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného až
do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu, neuplynula lehota

3 rokov ani v jednej z vyššie uvedených vecí.

Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa
návrh zamietol. Uviedol, že pokiaľ by v konaní o náhrade škody a nemajetkovej ujmy mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže

všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy
SR, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý s poukazom na svoju ustálenú judikatúru ju
preskúma vždy len s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu podľa týchto základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať iný
súd v konaní o náhrade škody, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
súdu na základe sťažnosti na prieťahy v konaní.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote, resp. v primeranej lehote ako i v tom,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vo všetkých vyššie
označenýchexekučnýchveciachbolexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudokvydanýrozhodcovským
súdom, pričom exekučné konania (s výnimkou veci pod sp. zn. 23Er/264/2010) boli začaté po 01. 06.
2010, teda v čase účinnosti ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom po 01. 06. 2010),
v ktorom je uvedené, že pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí v

prípade, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/ , d/ Exekučného poriadku. V prípade,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Vo všetkých exekučných veciach exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vydanie tohto
rozhodnutia nie je v zákone ohraničené žiadnou lehotou, ale napriek tomu bolo o žiadostiach súdneho

exekútora rozhodnuté podstatne skôr, ako to uvádza navrhovateľ vo svojich návrhoch.

Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 23Er/264/2010 bolo začaté dňa 23. 04. 2010, čo znamená, že
sa začalo v čase účinnosti Exekučného poriadku v znení platnom od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010. Z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tohto znenia vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahovala na

vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ale týkala
sa prípadov, keď súd udelil poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

V súvislosti s navrhovateľom vytýkaným nesprávnym úradným postupom vo veciach vedených pod
sp. zn. 7C/414/2012, 7C/415/2012, 7C/417/2012, 7C/419/2012 a 7C/420/2012 ohľadne preskúmavania

práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, súd prvého stupňa poukázal na ust. 44
ods. 2 Exekučného poriadku a na povinnosť exekučného súdu preskúmavať, či exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom. Exekučným titulom je i právoplatný rozhodcovský rozsudok a pokiaľ
je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, exekučný súdje oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, aj keď
účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor

rozhodcovskéhorozsudkusozákonomznamenajúcineúčinnosť,atedainezáväznosťtohtoexekučného
titulu.

S poukazom na všetky uvedené zistenia súd prvého stupňa uviedol, že na strane odporcu konajúceho
prostredníctvom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a z toho dôvodu sa ďalej

nezaoberal ani výškou majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ,
a to zodpovednosť odporcu za škodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe
„inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru odporcu

možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.

Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Navrhovateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahydelegeferendabolineprípustnýmsúdnymaktivizmom,naktoromnebolomožnézaložiťmeritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných

práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

Navrhovateľ uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa ide o prejavnesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.

S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania navrhovateľa, ako i súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom (ust. § 212 ods. 1,
§ 213 ods. 1 OSP bez výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP) a po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané v zákonom stanovenej lehote a spĺňa zákonom stanovené náležitosti (ust. §
201 ods. 1, § 204 ods. 1, § 205 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a rozsudok verejne vyhlásil (ust. § 214 ods. 2 OSP pri dodržaní ust. § 156 ods. 3 OSP). Po preskúmaní

odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa zo dňa 31. 03. 2014 proti
rozsudku zo dňa 17. 02. 2014 nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom

na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak
aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej

lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v tom
smere, že navrhovateľ v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na
priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal
samotný vznik škody a nemajetkovej ujmy), a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa

v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Predmetom konania na Okresnom súde Topoľčany vo vyššie uvedených spojených veciach sú sumy,
ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady majetkovej škody a sumy, náhrady

ktorých sa domáha z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Ako právny základ návrhov na začatie
konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučných konaniach. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledkutoho, že exekučný súd nerozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahuje okrem iného i právnu úpravu zodpovednosti
štátu za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v prípadoch, keď na orgán
územnejsamosprávyjeprenesenývýkonpôsobnostištátnejsprávy.Nato,abyštátzodpovedalzaškodu
spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za

škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: výkon verejnej moci príslušným
orgánom verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť
medzi výkonom verejnej moci a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Základnou podmienkou
zodpovednosti štátu teda je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý
vykonáva verejnú moc. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, ktorú musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody

a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu,
akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (ust. § 5 a § 6 vyššie
citovaného zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom (ust. § 9 vyššie citovaného zákona).

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné

považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu
na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho
mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo
bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon verejnej
moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou). Pri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte
ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t. j. zbavenie sa zodpovednosti (ust. § 3 ods. 2 zákona). Ak sú
splnené podmienky, nedáva zákon štátu možnosť zbaviť sa zodpovednosti. Tým vlastne nadobúda táto

zodpovednosťcharakterabsolútnejzodpovednostivprípade,akpodmienkyzodpovednostizaškoduboli
preukázané. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu.

V nadväznosti na tento výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne, či v ustanovenej

lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je
vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako
jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli
k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej
zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej
udalosti,tedaakjedoložené,ženebyťškodovejudalosti,nedošlobykuškode.Nesprávnypostuporgánu

štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolací súd v dôsledku podaného odvolania taktiež
preskúmal, či v tomto prípade boli naplnené podmienky vzniku zodpovednostného právneho vzťahuštátu vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a taktiež vec správne právne posúdil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/404/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12Er/525/2010, z ktorej vyplýva, že dňa 15. 07.
2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 17. 03. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 15011/09

na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom).
Uznesením zo dňa 30. 05. 2011 č. k. 12Er/525/2010-9 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2011
bez toho, aby oprávnený proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 15. 06.
2010 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 16. 07.
2012 č. k. 12Er/525/2010-17 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 11. 2012 bez toho, aby oprávnený

podal proti nemu odvolanie) exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/405/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 23Er/264/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 23. 04. 2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu

oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 19.
01. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 22788/09 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 11. 04.
2011 č. k. 23Er/264/2010-14 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2011 bez toho, aby oprávnený

proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 01. 04. 2010 o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 15. 03. 2012 č. k. 23Er/264/2010-23
(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06. 2012 bez toho, aby oprávnený podal proti nemu odvolanie)
exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/407/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 19Er/526/2010, z ktorej vyplýva, že dňa 15. 07.
2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 20. 01. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 21745/09

na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom).
Uznesením zo dňa 21. 02. 2011 č. k. 19Er/526/2010-9 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 07. 2012
bez toho, aby oprávnený proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 15. 06.
2010 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 27. 09.

2012 č. k. 19Er/526/2010-27 (ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 09. 10. 2012)
exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/414/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 18Er/528/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 15. 07. 2010 bola súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30.
11. 2009 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 19820/09 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 21. 02.

2011 č. k. 18Er/528/2010-10 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 03. 2011 bez toho, aby oprávnený
proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 14. 06. 2010 o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 20. 07. 2011 č. k. 18Er/528/2010-10
(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 02. 2012 bez toho, aby oprávnený podal proti nemu odvolanie)
exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/415/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 25Er/581/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 04. 08. 2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhuoprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 16.
03. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 00790/10 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o

úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 18. 02.
2011 č. k. 25Er/581/2010-10 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2011 bez toho, aby oprávnený
proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 15. 06. 2010 o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 25Er/581/2010-18
(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 06. 2012 bez toho, aby oprávnený podal proti nemu odvolanie)

exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/416/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 19Er/531/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 15. 07. 2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14.

09. 2009 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 13845/09 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 21. 02.
2011 č. k. 19Er/531/2010-10 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 03. 2011 bez toho, aby oprávnený
proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 14. 06. 2010 o udelenie poverenie

na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 20. 07. 2011 č. k. 19Er/531/2010-15
(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 02. 2012 bez toho, aby oprávnený podal proti nemu odvolanie)
exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/417/2012 bola pripojená fotokópia

exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10Er/960/2010, z ktorej vyplýva, že dňa 09. 12.
2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 08. 07. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 05522/10
na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré

boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom).
Uznesením zo dňa 26. 04. 2012 č. k. 10Er/960/2010-9 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 06. 2012
bez toho, aby oprávnený proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 18. 10.
2010 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 19. 03.
2013 č. k. 10Er/960/2010-22 exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/418/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 24Er/906/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 24. 11. 2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 27.

07. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 06241/10 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 13. 12.
2010 č. k. 24Er/906/2010-9 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 04. 2011 bez toho, aby oprávnený
proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 12. 10. 2010 o udelenie poverenie

na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 02. 02. 2012 č. k. 24Er/906/2010-16
(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06. 2012 bez toho, aby oprávnený podal proti nemu odvolanie)
exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/419/2012 bol pripojený exekučný

spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10Er/524/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 15. 07. 2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 04.
03. 2010 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 00223/10 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o

úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 15. 04.
2011 č. k. 10Er/524/2010-9 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 05. 2011 bez toho, aby oprávnený
proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 15. 06. 2010 o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 29. 06. 2011 č. k. 10Er/524/2010-16(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 08. 2011 bez toho, aby oprávnený podal proti nemu odvolanie)
exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/420/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10Er/542/2011, z ktorej vyplýva, že dňa 08. 06.
2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 22. 02. 2011 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 14729/10

na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom).
Uznesením zo dňa 21. 03. 2012 č. k. 10Er/542/2011-10 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04.
2012 bez toho, aby oprávnený proti nemu odvolanie) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa
01. 06. 2011 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa
17. 04. 2013 č. k. 10Er/542/2011-22 exekučné konanie zastavil.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 zák. č. zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do
31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 06. 2010

do 31. 05. 2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ svoje návrhy na náhradu škody a nemajetkovej ujmy odôvodnil nedodržaním zákonom
stanovenej lehoty 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Odvolací

súd v tomto smere konštatuje, že ust. § 44 ods. 2, veta druhá Exekučného poriadku obsahuje úpravu
15 dňovej lehoty, o nedodržanie ktorej sa opierajú aj návrhy navrhovateľa na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012. Navrhovateľ vo svojich návrhoch tvrdil, že súd ožiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v tejto zákonom
stanovenej lehote. Odvolací súd sa s tvrdeniami navrhovateľa nestotožnil a bol toho názoru, že lehota
15 dní sa vzťahovala iba na prípad, keď exekučný súd nezistil rozpor žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Len v tomto prípade exekučný súd vydá poverenie pre súdneho exekútora a len
v tomto prípade platí pre jeho rozhodnutie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu a s použitím
výkladových pravidiel (doslovného, gramatického a systematického) jednoznačne vyplýva z prejavu

vôle zákonodarcu formulovaného v ust. § 44 ods. 2, veta druhá Exekučného poriadku v znení do 31.
05. 2010 (kedy sa začali exekučné konania vedené na exekučnom súde pod sp. zn. 23Er/264/2010
so začiatkom exekučného konania dňa 22. 03. 2010 - návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
pôvodne vedený pod sp. zn. 7C/405/2012, sp. zn. 18Er/528/2010 so začiatkom exekučného konania dňa
27. 05. 2010 - návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vedený pôvodne pod sp. zn. 7C/414/2012 a
sp. zn. 19Er/531/2010 so začiatkom exekučného konania dňa 25. 05. 2010 - návrh na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy vedený pôvodne pod sp. zn. 7C/416/2012). Vo všetkých týchto exekučných veciach
bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku bolo v podstate rovnako formulované i v
období od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 s dodatkom, že lehota 15 dní neplatila ani v prípade, ak išlo o

exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ tohto zákona, t.j. notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Všetky ostatné exekučné konania (pod
sp. zn. 12Er/525/2010 so začiatkom exekučného konania dňa 07. 06. 2010 - návrh na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený pod sp. zn. 7C/404/2012, sp. zn. 19Er/526/2010 so začiatkom
exekučného konania dňa 08. 06. 2010 - návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne
vedený pod sp. zn. 7C/407/2012, sp. zn. 25Er/581/2010 so začiatkom exekučného konania dňa 09.
06. 2010 - návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vedený pôvodne pod sp. zn. 7C/415/2012,
sp. zn. 10Er/960/2010 so začiatkom exekučného konania dňa 27. 09. 2010 - návrh na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy vedený pôvodne vedený pod sp. zn. 7C/417/2012, sp. zn. 24Er/906/2010 so
začiatkom exekučného konania dňa 07. 09. 2010 - návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
pôvodne vedený pod sp. zn. 7C/418/2012, sp. zn. 10Er/524/2010 so začiatkom exekučného konania dňa
10. 06. 2010 - návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vedený pôvodne pod sp. zn. 7C/419/2012
a sp. zn. 10Er/542/2011 so začiatkom exekučného konania dňa 27. 04. 2011 - návrh na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy vedený pôvodne pod sp. zn. 7C/420/2012) sa začali práve v období od 01. 06.
2010 do 31. 05. 2011.

Exekučným titulom, na základe ktorého sa navrhovateľ v jednotlivých vyššie uvedených exekučných
konaniach domáhal vydania poverenia bol rozsudok rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd

vyvodil svoju právomoc na vydanie rozsudku z rozhodcovskej doložky zakotvenej vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Z konštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej)
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok (R 46/2012), v dôsledku čoho potom tento rozsudok nemôže predstavovať

ani prekážku veci rozhodnutej. Oprávnenie ako aj povinnosť exekučného súdu skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, na základe ktorých rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok
vydal vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Uvedené právne závery
sú ustálené aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a ani odvolací súd nemá

dôvod sa od nich odkloniť. Exekučný súd po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach postupoval v súlade so
zákonom, keď skúmal predloženú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom dospel k záveru, že na základe predloženého exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) nemožno vykonávať exekúciu pre jeho rozpor so zákonom, a preto

žiadosť súdneho exekútora zamietol podľa ust. § 44 ods. 2, veta tretia Exekučného poriadku, pričom v
tomtoustanoveníniejeuvedenálehota15dní,čoznamená,ženarozhodnutiesúduozamietnutížiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa lehota 15 dní nevzťahuje. Ak by mal
zákonodarca úmysel, aby sa lehota 15 dní vzťahovala i na rozhodnutie, ktorým súd zamietne žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, výslovne by to upravil spôsobom
ako pri iných ustanoveniach Exekučného poriadku (napr. ust. § 44 ods. 8, ust. § 50 ods. 2 a pod.).
Lehota 15 dní upravená v ust. v 44 ods. 2, veta druhá Exekučného poriadku sa tak nevzťahuje na

akékoľvek rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozitívne alebo negatívne, t. j. vydanie poverenia alebo zamietnutie žiadosti), ale výslovne sa vzťahuje
iba na vydanie poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Tomuto nasvedčuje doslovný
i gramatický výklad tohto ustanovenia, ktorý znamená vymedzenie určitého typu rozhodnutia vo forme
vydania poverenia, na ktoré sa vzťahuje lehota 15 dní, ale nie aj vo forme zamietnutia žiadosti podľa

ust. § 44 ods. 2, veta tretia Exekučného poriadku. Exekučný súd bol preto v prípade nespôsobilého
exekučného titulu oprávnený a zároveň povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako celok a na toto jeho rozhodnutie sa nevzťahovala žiadna zákonom
stanovená lehota.

Zamietnutiežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezdôvodov,ktorésú

uvedené v odôvodnení tohto uznesenia nemožno automaticky považovať za nesprávny úradný postup,
ako to tvrdí navrhovateľ, ktorý v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že by sa
o takýto (nesprávny) postup súdu malo jednať a na základe čoho. Zo zamietnutia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež ešte nemožno vyvodiť ani vznik škody
na strane navrhovateľa v tom zmysle, ako ju má na zreteli ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal
tvrdený nelegálny a nesprávny úradný postup súdu v jednotlivých exekučných veciach vedených na
Okresnom súde Nitra, ktorý je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu majetkovej
škody. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné

súčasné splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak chýba čo len jedna z týchto
podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
teda na navrhovateľovi.

Navrhovateľ ani v jednej zo spojených vecí, v ktorých sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy
nepreukázal ani jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené nepreukázal a súd prvého stupňa, ani odvolací súd nezistil,
že by sa exekučný súd v predmetných exekučných konaniach dopustil nesprávneho úradného postupu
z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty, nakoľko žiadna neexistovala.

Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučné spisy, z ktorých údajov pri svojom
rozhodovaní aj vychádzal, pričom z obsahu týchto spisov ako aj z obsahu rozhodnutia súdu prvého
stupňa vyplýva, že zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zákona a teda nedošlo k naplneniu základného predpokladu potrebného pre úspešnosť

návrhu, preto s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie. Exekučný súd rozhodol správne podľa platných právnych predpisov a v primeranom čase
v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, neporušiac tým ani právo na spravodlivý
súdny proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nakoľko v konaní o návrhoch
navrhovateľa o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebol preukázaný ním tvrdený nesprávny úradný

postup exekučného súdu v jednotlivých exekučných veciach (ako základný predpoklad nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy) a ani nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní v exekučných
konaniach na udelenie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (ktorá ale neplatila
v prípade zamietnutia žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) bolo
bezpredmetné vykonávať dokazovanie na zisťovanie výšky navrhovateľom tvrdenej, ale nepreukázanej

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Vyššie uvedené považoval odvolací súd potrebné uviesť na doplnenie správnosti dôvodov odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

K jednotlivým dôvodom odvolania navrhovateľa zo dňa 31. 03. 2014 vo všeobecnosti odvolací súd
uvádza, že navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal predovšetkým odňatie jeho možnosti konať pred
súdom, nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu s poukazom na ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP. Odňatím možnosti konať pred súdomv zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v
prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu

poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Základné
právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, teda
zákonom ustanoveným postupom súdu, i dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená
zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97,
I. ÚS 54/97). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR sa predmetným článkom

ÚstavySRzaručujeochranaviacerýchzáujmov,atonajmäprávanaprístupksúdu,právanaspravodlivý
proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II.
ÚS 71/97, III. ÚS 46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi.

Z obsahu predložených súdnych spisov (vrátane exekučných spisov) však nevyplýva, že by súd
prvého stupňa v prejednávanej veci v prípade navrhovateľa nerešpektoval niektoré z týchto práv.

Namietané pochybenia súdu prvého stupňa vyjadrené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ OSP nie sú
v dôvodoch odvolania konkretizované vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu. Taktiež navrhovateľ v
odvolaní nepopísal postup súdu, ktorým malo dôjsť k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom
a odvolací súd ani žiadny takýto dôvod nezistil. Odvolací súd konštatuje, že Občiansky súdny poriadok
ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ust.

§ 120 ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací dôvod. Odňatie
možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať

výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa ustálenej právnej teórie a
súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti
a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú (ust. § 120 ods. 1 prvá veta OSP). Táto skutočnosť ale neznamená,
že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Uvedená zásada, ako protipól zásady formálnej

pravdy, je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V zmysle ust. § 120 ods.
1 druhá veta OSP len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná
dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu.

Ich nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté
dôkazy, ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd
vykoná dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či
skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku
bude zodpovedať cieľu sledovanému ust. § 1 až § 6 OSP, v zmysle ktorých je potrebné vykladať

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Iba súdny proces, ktorý bol v súlade so základnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo
na súdnu ochranu. Za súladné preto nemožno označiť nevykonanie dôkazu označeného účastníkom
konania, ak je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie
skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, ani táto

námietka navrhovateľa nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Navrhovateľ teda postup súdu,
ktorým malo dôjsť k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom v odvolaní presne nepopísal
a odvolací súd ani žiaden takýto dôvod nezistil. Za odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom
nemožno označiť ani prejednanie veci na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa.Mailové ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 14. 02. 2014 a dôvody v ňom uvedené
(iné pojednávania vo veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa
11. 02. 2014 a nesúhlas navrhovateľa so substitučným zastúpením na pojednávaní) súd prvého stupňa

správne posúdil a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu s poukazom na
tú skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
10. 01. 2014. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca dôvod na odročenie pojednávania súdu neoznámili
bez zbytočného odkladu, nepredložili doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred
iným súdom a návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ust. § 119 ods. 2 OSP,

t. j. dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, najmä deň, keď sa účastník o dôvode pre
odročenie pojednávania dozvedel. Pokiaľ navrhovateľ podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch
v rámci Slovenskej republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na
rôznych súdoch, pričom to môže byť i v rovnakom čase a za danej situácie vzbudzuje pochybnosti
tvrdenie, že navrhovateľ so substitúciou nesúhlasí. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri vyššie
opísanom procesnom postupe splnil a mal dňa 17. 02. 2014 splnené všetky procesné povinnosti a

podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. V
postupe súdu prvého stupňa nemožno vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti
konania pred súdom ani nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nakoľko súd prvého stupňa
rozhodol v zmysle zákona, čomu predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu vo všetkých spojených
veciach. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučné súdne spisy Okresného súdu

Nitra, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. Základom jeho rozhodnutia je nesplnenie zákonných
podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou

úpravou v ust. § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona (ďalší dôvod odvolania) odvolací súd uvádza, že
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ust. § 9 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom ku
dňu začatia konaní o návrhu navrhovateľa na náhradu škody nemajetkovej ujmy, teda právny predpis
aplikoval v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná.

Ďalej vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami, odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným prieťahom konania
konštatuje, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je kompetentný Ústavný súd SR. Odvolací súd ešte dopĺňa, že judikatúra
Ústavného súdu SR sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné

právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu podľa troch základných kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP sa prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre účastníka. Len samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania,
nakoľko je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom
navrhovateľa na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu iba preskúmal, či naozaj
došlo k porušeniu zákonom stanovenej lehoty alebo nie. Posudzoval teda splnenie podmienok nároku
na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení neskorších predpisov, čo bola podstata návrhu navrhovateľa a nie vhodnosť dĺžky konania
ani prieťahy v exekučných konaniach. Odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu
nesústredenosti činnosti súdu, keď podľa jeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s
predmetom konania nesúvisia (rozpor exekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že aj
táto námietka navrhovateľa nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia.

Vo vzťahu k hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu odvolací súd konštatuje, že hmotnoprávnym
dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania je nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne
správne podľa ust. § 219 ods.1, 2 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1
OSP tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože

si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.