Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221404
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114221404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého A. L., U.. X.X.XXXX, R. R. XX, L., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka L. L., U.. X.X.XXXX, R. R. XX, L., zast. JUDr. Juraj
Kula, advokát so sídlom Mäsiarska 30, Košice a otec G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. U. L. X, L. v konaní
o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Z n i ž u j e výživné zo strany otca na mal. A. L., U.. X.X.XXXX zo sumy 220 € mesačne na 160 €
mesačne od 1.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/87/2012 zo dňa 23.11.2012.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom doručeným súdu dňa 22.8.2014 žiadal, aby znížil výživné na mal. A. L. O. X.X.XXXX zo
sumy 220 € mesačne na sumu 100 € mesačne z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane.

Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 22.10.2014. S návrhom

na zníženie výživného nesúhlasila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 28.10.2014 návrh na zníženie výživného navrhol zamietnuť, nakoľko nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
21P/87/2012, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode zveril

mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 220 €
mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2013.

Otec v čase poslednej úpravy pracoval ako profesionálny vojak v D. s čistým priemerným mesačným
zárobkom 1.080 €. Býval u svojich rodičov. Mesačne im prispieval na bývanie a stravu sumou 300

€, cestovné do práce 100 €, poistka 20 €, synova poistka 40 € mesačne. Okrem toho zabezpečoval
hygienické potreby a oblečenie. Na potreby dieťaťa posielal sumu 150 € mesačne, platil poplatky za
krúžok.Matka v čase poslednej úpravy spolu so synom bývala v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platila 220
€ spolu s inkasnými poplatkami. Mal. A. chodil do 6. triedy základnej školy, zabezpečovala mu bežné
školské pomôcky a potreby, učebnice na anglický, ruský jazyk, poplatky ako ZRPŠ, školské výlety,

kultúrne podujatia. Maloletý bol zdravý, vo voľnom čase navštevoval stolno-tenisový klub, pričom otec
uhrádzal 20 € mesačne. Otec sa so synom stretával.

Matka v čase poslednej úpravy pracovala ako operátorka spracovanie dát v spoločnosti Z..E.. E. L.
so zárobkom 650-720 € mesačne. Rodinné prídavky poberal otec maloletého dieťaťa. Odkedy s nimi

nebýval, tieto poberala matka.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane otca.

Z výpovede otca súd zistil, že od 1.8.2014 je na výsluhovom dôchodku. Predtým pracoval ako
profesionálny vojak 21 rokov v rôznych funkciách. Jeho príjem v súčasnosti predstavuje 510 € mesačne,

iný príjem nemá. Okrem toho od júna 2013 prispieva na domácnosť svojej partnerke, s ktorou žije
sumou 200 € mesačne. Naďalej platí poistku pre seba vo výške 20 € mesačne, synovi 20 € mesačne. S
maloletýmsynomsastretávakaždédvatýždne.Jevjehodomácnostiodpiatkudonedeleazabezpečuje
všetky jeho potreby. Okrem výživného sa snaží prispievať aj inou formou. Na upresnenie otec uviedol, že
mu skončila maximálna doba služby 21 rokov s tým, že nadriadený mu nepredložil službu na prípadné

ďalšie 3 roky. Mal záujem naďalej zotrvať v armáde. Oficiálne mu služba skončila 14.7.2014 s tým,
že 6 mesiacov pred skončením podal žiadosť, aby mohol zotrvať v službe dlhšie. Žiadosti vyhovené
nadriadeným nebolo.

Z výpovede matky súd zistil, že mal. A. má 15 rokov, bývajú spolu v dome vo výlučnom vlastníctve

jej priateľa. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k mal. F., U.. XX.X.XXXX. V súčasnosti jej príjem
pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 204 € mesačne a detské prídavky na maloleté deti po
23,52 € mesačne.

Výdavky na mal. A. sú nasledovné: cestovné do školy 30 € mesačne, školské potreby 50 € mesačne,

oblečenie50€mesačne,hygiena30€mesačne,mobilnýtelefón40€mesačne,vreckové15€mesačne,
písacie potreby 15 € mesačne, internet TV 37 € mesačne a lieky 30 € mesačne. Okrem toho v súvislosti
s ďalšími výdavkami : elektrina, dom 130 € mesačne, ktoré platí vlastník domu, hypotéka 214 €, takisto
platí vlastník, strava pre ňu a A. 200 € mesačne a v súvislosti s mal. F. výdavky na mlieko 100 €, zelenina,
mäso, ovocie, kaša aj 50 €.

Vzhľadom na to, že výdavky na mal. A. sú iné, so znížením výživného nesúhlasí. Okrem toho pribudli
výdavky na lieky, alergológia, sprej do nosa 10 €, lieky 12 €. Matka potvrdila, že otec na výživu syna
prispieval sumou 220 € mesačne.

Z doplneného dokazovania - personálneho rozkazu riaditeľa D. Ú. O. E. E. A. Č.. XXXX z 15.5.2014
bolo zistené, že otec bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, že mu
uplynula maximálna doba služby a ktorého služobný pomer skončí 31.7.2014.

Otec požiadal o písomný súhlas so zotrvaním v predčasnej štátnej službe po uplynutí maximálnej doby

služby do 31.12.2017. Z vyjadrenie vedúceho služobného úradu bolo zistené, že tento nesúhlasil so
zotrvaním v dočasnej štátnej službe po uplynutí maximálnej dobe služby dňa 21.3.2014. Dokazovanie
bolo doplnené aj návrhom na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru.

Otec predložil aj dohodu o pracovnej činnosti od 31.10.2014 do 31.10.2015, odmena za vykonanú prácu

2,50 € hodina brutto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že táto bola od 27.12.2013
do 21.8.2014 na materskej dovolenke a od 22.8.2014 je na rodičovskom príspevku.

Z pripojeného potvrdenia H. Ú. E. Q. bolo zistené, že otec poberá výsluhový dôchodok od 1.8.2014 vo
výške 510,80 € mesačne.Z pripojeného potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá
rodičovský príspevok do 22.8.2014 do 29.1.2017.

Súd nevykonal iné dôkazy, nakoľko ani jeden z účastníkov to nenavrhol.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p.),
platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti

rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané čiastočne dôvody na zmenu pôvodnéhorozhodnutia o výživnom a znížil výživné zo strany otca na mal. A. zo sumy 220 € mesačne na
160 € mesačne. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov,
z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na zmenený počet vyživovacích

povinností na strane matky, na nezmenený počet na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov
o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže
prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. K zmene pomerov došlo na strane otca tým, že od 1.8.2014 je na
výsluhovom dôchodku, pričom jeho príjem sa znížil na sumu 510 € mesačne. Od poslednej úpravy však
došlo k zmene aj na strane mal. A., pretože vzhľadom na jeho vek sú výdavky a náklady s jeho výchovou,

výživou, ošatením záujmovou činnosťou iné ako mala matka v čase poslednej úpravy. Pri posudzovaní
pomerov zohľadnil aj to, že v súčasnosti je matka na materskej dovolenke a jej príjem pozostáva iba
z rodičovského príspevku vo výške 204 € mesačne a pribudla aj jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Pri
úprave výšky výživného zo strany otca súd zohľadnil aj to, že otcovi bolo vyplatené odchodné vo výške
10.611,18 €. Z uvedeného dôvodu, preto iba čiastočne znížil jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k
mal. A., nakoľko s prihliadnutím na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich

zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý iné vyživovacie
povinnosti nemá a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. A.. Súd poznamenáva, že výživné vo
výške 160 € mesačne pre mal. A. zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého ale
vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie
sú jediným zákonným kritériom pre určenie rozsahu výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť

aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej
poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine,
ktoré plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na
ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená
povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom
je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona
o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby

dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale aj z celkovej hodnoty
ním nadobudnutého majetku. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri

určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené
činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu.

Súdvsúladesust.§75ods.1Zákonaorodine,dôslednezohľadnilobidvezákladnéhľadiskápreurčenie

výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného naj jednej strane a schopnosti a možnosti
povinnéhonastranedruhej,pretožeobidvehľadiskáspoluveľmiúzkosúvisiaavzájomnesapodmieňujú
a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti
tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 160 € mesačne je

primerané a otec uvedenou sumou môže na maloleté dieťa prispievať.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.