Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1613010352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.

Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného T. B. a spol., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného Jána B. a F. F. proti rozsudku Okresného
súdu Malacky z 08.09.2014, sp. zn. 2T/62/2013, na verejnom zasadnutí konanom 25. februára 2015 v
Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu
Malacky, sp. zn. 2T/62/2013 z 08.09.2014 ohľadne oboch obžalovaných T. B. a F. F. v celých výrokoch
o trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu.

Krajský súd v Bratislave podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
1./ obžalovaného T. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom S., R. XXX/XXX, na slobode

o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, § 38 ods. 3 a § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na
§ 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 /tri / roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e sa:
· výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 28.10.2010 , sp. zn. 0T/183/2010,
právoplatného 28.10.2010,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad;

2/ u obžalovaného F. F., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom S., Na pasienkoch XXX/XX, na slobode

podľa § 44 Tr. zák.

u p ú š ť a
od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniam trestných rozkazov

· Okresného súdu Bratislava II z 08.10.2010, sp. zn. 0T/273/2010, právoplatného 08.10.2010,
· Okresného súdu Malacky z 02.01.2012, sp. zn. 3T/193/2011, právoplatného 12.01.2012.

Vo zvyšných častiach napadnutý rozsudok zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 08.09.2014, sp. zn. 2T/62/2013 boli uznaní za vinných obž. T.
B. v bode 1) zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a obž. Viktor F. v bode 2) z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

obž. T. B. dňa 01.05.2010 asi o 20.45 hod. vo vlaku Os 2033 s pravidelným odchodom z B. o 20.12
hod. smerom do Bratislavy, v úseku žst U. F. - S. fyzicky napadol spolu s ďalšími osobami údermi
poškodeného Y. B., pričom následne vzal poškodenému cestovný vak, ktorý mal poškodený pri sebe,

jeho obsah vysypal a odcudzil mobilný telefón M. so SIM kartou, tel. číslo XXXX XXX XXX, čím
poškodenému spôsobil škodu vo výške 131,- Eur;

Obž. F. F. dňa 01.05.2010 asi o 20.45 hod. vo vlaku Os 2033 s pravidelným odchodom z B. o 20.12 hod.
smerom do Bratislavy, v úseku žst U. F. - S. spolu s ďalšími osobami fyzicky napadol poškodeného Y. B.,
pričom, keď obž. T. B. odcudzil následne poškodenému cestovný vak a jeho obsah vysypal na podlahu

vagóna, odcudzil z obsahu cestovného vaku jeden ks prehrávač diskman ku škode poškodeného Y. B..

Za to bol obžalovaný T. B. odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 3 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný F. F. bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, §
42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Zároveň bol zrušený vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/148/2011 z
20.10.2011 a trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/193/2011 z 02.01.2012, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Y. B., nar. 26.06.1992, bytom Bratislava, N. údolie XX, s
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní T. B. a F. F..

Obžalovaný T. B. v písomných dôvodoch svojho odvolania, prostredníctvom ustanoveného obhajcu s
poukazom na odsudzujúci rozsudok prvostupňového súdu uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým
výrokom napadnutého rozsudku, týkajúceho sa jeho osoby s tým, že v konaní neboli produkované
priame ani nepriame dôkazy, ktoré by ho usvedčovali z násilia voči poškodenému. Dôvodil, že použitie

násilia, resp. hrozby násilia je pritom obligatórnym znakom skutkovej podstaty zločinu lúpeže. Má za to,
že v jeho prípade nemožno jeho konanie kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ale
len ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/,d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejedal a rozhodol.

Obžalovaný F. F., prostredníctvom zvoleného obhajcu, v odôvodnení odvolania s poukazom na
prvostupňový odsudzujúci rozsudok primárne poukázal na to, že už v prípravnom konaní sa doznal,
že napadol poškodeného B., čo úprimne oľutoval a že to bola nerozvážnosť a nevie čo ho to napadlo,
ale poprel, že poškodenému odcudzil hudobný prehrávač, resp. inú vec. Následne poukázal na

odôvodnenie prvostupňového rozsudku ohľadne jeho viny, pričom namietal, že výlučne vychádzal z
tvrdení obžalovaného T. B.. Poprel, že by spoločne s B. prehľadávali cestovný vak poškodeného.
Následne popísal výpovede obžalovaného T. Kollera, ako aj výpoveď poškodeného F. B. ohľadne
predmetnéhovakusjehoobsahom.Argumentovalpreto,ževtomtosanenachádzalhudobnýprehrávač,
nakoľko poškodený uviedol, že vo vaku bola len deka, nejaké sáčky a papiere, zväzok kľúčov a jablko.

Následne poukázal na výpoveď svedka C. F., ktorý uviedol, že po vystúpení z vlaku Braunecker mal
v ruke diskman, mobilný telefón videl v ruke obžalovaného B. o ktorom nevedel, či patril jemu alebo
inej osobe a že Braunecker rozbil diskman o zem. Napokon argumentoval, že samotný poškodený
nevedelidentifikovaťktomuodcudzildiskman,telefón,cestovnývak,resp.peňaženkuatotoneozrejmilaani svedkyňa Q. K.. Preto namietal postup súdu, že medzi dôkazmi uveril len niektorému, konkrétne
výpovedi obžalovaného B. a za základ skutkových zistení považoval len časť z vykonaných dôkazov a
tvrdenia poškodeného, ale výpoveď svedka F. do úvahy nevzal. Namietal aj úplnú absenciu hodnotenia

rozporných dôkazov a vyslovil názor, že bolo možné dospieť k skutkovým zisteniam odlišným od
prvostupňového súdu, ktoré sú v jeho prospech.

Následne poukázal na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5To 20/2010 a 1Tos 4/2009. Uviedol, že trestný čin
výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. je len prečinom a že z rozsudku nie je zrejmé, či okresný súd zobral

do úvahy aj závažnosť činu. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu vytkol okresnému súdu, že síce mu
priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., avšak opomenul, že je vo veku blízkeho veku
mladistvých a táto skutočnosť mala rozhodný vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, čo je
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. d/ Tr. zák.

Rovnako namietal aj opomenutie, že pred spáchaním skutku viedol riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr.

zák.
Naproti tomu okresný súd prihliadol u neho na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. a to aj
napriek tomu, že sa nepodarilo preukázať s najvyšším stupňom istoty, že skutok obžaloby sa stal a že
on je skutočne osobou, ktorá sa odcudzenia diskmanu dopustila.

Navrhol preto, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania ktoré im predchádzalo a následne jeho odvolaním napadnuté výroky
zrušil.

V súlade so zákonom boli obidve tieto odvolania v zmysle § 314 Tr. por. zaslané prokuratúre na prípadne

vyjadrenie k nim, čo však prokuratúra nevyužila.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa vykonalo podľa § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného T. B., nakoľko tento písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave
24.02.2015žiadal,abysaverejnézasadnutievykonalovjehoneprítomnosti apodľa§294ods.2Tr.por.,

za splnenia zákonných podmienok aj v neprítomnosti poškodeného Gregora B.. Potrebné je pritom ešte
dodať, že v konaní pred okresným súdom u obžalovaného T. B. bol dôvod povinnej obhajoby podľa § 37
ods.1písm.a/Tr.por.,avšakvzhľadomktomu,ženásledneeštepredrozhodnutímodvolaciehosúdubol
obžalovaný T. B. prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, opatrením z 29.01.2015 bolo ustanovenie
obhajcu zrušené a obžalovaný si sám obhajcu na ďalšie jeho zastupovanie, napriek upozorneniu súdom,

nezvolil.

Obžalovaný F. F. zotrval na podanom odvolaní, ktoré však pred odvolacím súdom modifikoval v rozsahu,
že jeho odvolanie smeruje len proti výroku o treste.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie podľa § 269 Tr. por. oboznámením
pripojených spisov a to Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/47/2010, sp. zn.1T/58/2011, sp.
zn.1T/131/2009, sp. zn. 3T/6/2010, sp. zn. 3T/148/2011, sp.zn.1T/93/2011, sp.zn. 3T/148/2011, sp. zn.
3T/193/2011, Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/93/2010, Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
0T/273/10 a Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/183/2010.

Obhajca obžalovaného F. F. v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom na modifikované odvolanie
obžalovaného F. F. žiadal, aby odvolací súd upustil od uloženia súhrnného trestu k relevantným
odsúdeniam s prihliadnutím na skutočnosť, že k prejednávanému trestnému činu došlo pred dlhým
časom. Argumentoval, že po vykonaní už skôr uložených trestov sa obžalovaný riadne zaradil do

spoločnosti, nepokračoval v páchaní trestnej činnosti a uloženie súhrnného trestu by nenaplnilo svoj
účel ani vo vzťahu k prevýchove obžalovaného ani vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred konaním
obžalovaného vo vzťahu k trestnému zákonu.

Prokurátorka navrhla vzhľadom na doplnené dokazovanie zrušiť napadnutý rozsudok ohľadne oboch

obžalovaných vo výrokoch o trestoch a uložiť v zmysle zákona primerané súhrnné tresty.

Obžalovaný F. F. záverom uviedol, že úprimne ľutuje, čo sa stalo, že boli pod vplyvom alkoholu, bolo
1. mája.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým obaja odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolania oboch
obžalovaných sú dôvodné, u obžalovaného T. B. len čiastočne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
F. z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd predmetný rozsudok vyhlásil po tom, čo po podaní obžaloby na štyroch obžalovaných, bol
najskôr 02.01.2013 vo veci vydaný trestný rozkaz, ktorým obaja odvolatelia boli uznaní za vinných zo

zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom
základe ( č.l. 211-212) a obaja boli odsúdení k trojročným nepodmienečným trestom odňatia slobody,
obž. Viktor F. k súhrnnému trestu odňatia slobody, za súčasného zrušenia výrokov o treste rozsudku
Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/148/2011z 20.10.2011 a trestného rozkazu Okresného súdu
Malacky,sp.zn.3T/193/2011z02.01.2012,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýroknadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obaja obžalovaní boli podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Keďže obaja obžalovaní, odvolatelia T. B. a F. F. podali tomuto trestnému rozkazu v zákonnej lehote

odpor, v tejto časti bol trestný rozkaz zo zákona zrušený a ostal v platnosti len ohľadne bývalých dvoch
spoluodsúdených, ktorí odpor nepodali.

Okresný súd následne vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie, na ktorých vypočul
obžalovaných T. B. a F. F., poškodeného Y. B., svedkov C. F. a Q. K., prečítal listinné dôkazy, najmä

zápisnicu o rekognícii, úradné záznamy, správy o povesti a odpisy registra trestov, oboznámil obsah
trestných spisov Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/193/2011 a sp. zn. 3T/148/2011 a na podklade
takto vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o ustálenu vinu obžalovaného T. B. je správne a
zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti
konania vykonal prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre
poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o
obžalobe, ktorá na obžalovaného T. B. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v

celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z
hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa
podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti ohľadne tohto odvolateľa vzal za
dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami

sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny
obžalovaného Jána B..

Krajský súd si osvojuje preto skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný

v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný T. B. spôsobom v ňom popísaným. Nemá
preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade
so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný T. B. v kritickej dobe a nezákonným spôsobom,
uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, použil násilie voči poškodenému v úmysle zmocniť
sa cudzej veci.

Obžalovaný T. B. už v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že dňa 01.05.2010
cestoval spolu s priateľmi vlakom z Malaciek do Zohoru, pričom vo vagóne sedel aj neznámy
mladík( poškodený), ktorého fyzicky napadli najprv Q. (t.č. právoplatne odsúdený) a potom sa k bitke
pridali Braunecker ( t.č. právoplatne odsúdený) a F.. Počas ich útoku na poškodeného využil situáciu a
odcudzil mu cestovný vak, ktorý mal poškodený pri sebe a keď to obžalovaný F. zbadal, dobehol za ním

do uličky, spolu batoh prehľadali a veci v ňom nachádzajúce sa si rozdelili tak, že on si ponechal mobilný
telefónaF.sizobralprehrávač,tzv.diskman.Obžalovanýtedarovnako,akopredprvostupňovýmsúdom,
tak aj v odvolaní namietal akýkoľvek útok a použitie násilia voči poškodenému a žiadal, aby jeho konanie
bolo kvalifikované len ako prečin krádeže.

AjpodľanázoruodvolaciehosúdubolobžalovanýT.B.zpoužitianásiliavočipoškodenémujednoznačne
usvedčený nielen výpoveďou samotného poškodeného Y. B., ktorý potvrdil, že celkove ho bili všetci
štyria útočníci, títo mu následne vytrhli a zobrali diskman, mobilný telefón a cestovný vak, ktorý mal pri
sebe a jeden z nich ho vyzval, aby im dal peniaze, tak vytiahol z vrecka peňaženku s drobnými mincami
a túto mu odovzdal, pričom na hlavnom pojednávaní opoznal aj obžalovaného T. B. (aj obžalovaného

F. F.), ako útočníkov, ale nevedel presne identifikovať, ktorý z nich mu aké veci zobral. Napokon vina
obžalovaného bola preukázaná aj rekogníciou poškodeného Y. B., ktorý opoznal práve obžalovaného
T. B. ako osobu, ktorá ho lúpežne prepadla počas cesty vlakom do Bratislavy.

Z výpovede svedka C. F., bolo taktiež preukázané, že pri vystupovaní z vlaku sa mu práve obžalovaný

T. B. priznal, že fackoval poškodeného a že mu zobral telefón. Napokon aj z výpovede svedkyne Q. K.,
ktorá cestovala vo vlaku, v tom istom vagóne ako obžalovaní a poškodený, že všetci štyria neznámi
mladíci napadli poškodeného tak, že do neho sácali, strkali a udierali a po ich vystúpení z vlaku jej
poškodený povedal, že ho napadli bez príčiny, zobrali mu telefón, batoh a zrejme aj prehrávač.

Aj z výpovede spoluobžalovaného F. F., ktorý sa čiastočne k spáchaniu činu priznal, že v podstate bez
príčiny napadli poškodeného tak, že ho najprv fackali a potom do neho kopali, že k bitke sa pripojil aj
obžalovaný T. B., že ho bili všetci štyria a že cestovný vak vzal poškodenému práve obžalovaný T. B.,
ktorý mu pri vystupovaní z vlaku dal prehrávač.

Vzhľadom k právoplatnému odsúdeniu bývalých t.č. už právoplatne odsúdených L. Q. a T. Q. vyššie
uvedenýmtrestnýmrozkazom, správneokresnýsúd akosvedkovichnahlavnépojednávaniepredvolal,
títo však využili svoje procesné právo a odmietli k veci vypovedať.

Na základe uvedeného preto podľa senátu krajského súdu správne postupoval súd I. stupňa, keď

neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného T. B. a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé,
Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je
uvedený v napadnutom rozsudku (oproti podanej obžalobe, v prospech obžalovaného upravený) a to
na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré
preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného T. B..

Odvolací si súd v celom rozsahu osvojil preto túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez
potreby v celom rozsahu ju opakovať, nakoľko odvolacie námietky boli zhodné s obhajovacímiprednesmi obžalovaného pred okresným súdom, s ktorými sa prvosupňový súd zákonným spôsobom
už vysporiadal.
Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania

obžalovaného T. B., keď ho kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, keď použil násilie
voči poškodenému a to s úmyslom získať cudziu vec, pretože v danom prípade boli naplnené všetky
zákonné znaky uvedeného zločinu a správne okresný súd z hľadiska subjektívnej stránky posúdil
konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.

Iná situácia bola v prípade obž. F. F., ktorý najskôr podal odvolanie aj čo do ustálenej viny prvostupňovým
súdom, ale pred odvolacím súdom modifikoval svoje odvolanie s tým, že namietal len uložený trest.
Nakoľko odvolaním obžalovaného F. F. bol napadnutý len výrok o treste, povinnosťou odvolacieho
súdu na základe obmedzeného revízneho princípu, determinovaným ustanovením § 317 Tr. por., bolo
preskúmanie len výroku o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

predchádzalo tomuto výroku, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie ( len čo do trestu) je dôvodné,
lebo postup okresného súdu, keď aplikoval ustanovenia o ukladaní súhrnného trestu, bol v rozpore so
zákonom a uložený trest je neprimeraný.

Rovnako zistil aj porušenie zákona pri ukladaní trestu obžalovanému T. B..

Preto pri preskúmaní napadnutých výrokov o trestoch oboch odvolateľov, ako aj ich výmery odvolací
súd dospel k záveru, že uložené tresty odňatia slobody okresným súdom obidvom odvolateľom nie sú
uložené v súlade so zákonom a sú aj neprimerané.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného ojednutretinu;súduložípáchateľovitrestnadjednupolovicutaktourčenejtrestnejsadzbyodňatiaslobody
(viď nižšie nález ÚS SR). Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno

v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods.1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa

zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov

a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu

podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a aj ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,

alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu obž. T. B. okresný súd mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 3 roky, pričom vzhľadom na § 37 písm. m) Tr. zák. súd na predchádzajúce
odsúdenie z 24.02.2010 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. neprihliadol a na strane druhej

mu nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd doplnením dokazovania skúmal z hľadiska súdenej
trestnej činnosti a množstva predchádzajúcich odsúdení T. B., či predmetný skutok bol recidívou,
alebo sa zbiehal s inou trestnou činnosťou, za ktorú už bol odsúdený a ktorý skutok predchádzal

tomuto odsúdeniu. Pripojením všetkých vyššie uvedených relevantných spisov zistil, že predmetný
skutok obžalovaný T. B. spáchal 01.05.2010, pričom v poradí prvým odsúdením obžalovaného bolo
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03.06.2010, sp. zn. 2T/93/2010
(doručený obžalovanému 21.06.2010),k podmienčnému súhrnnému trestu odňatia slobody 5 mesiacovso skúšobnou dobou 1 rok a 2 mesiace(do 08.10.2010), za súčasného zrušenia výroku o treste
rozsudku Okresného súdu Malacky, sp.zn. 1T/131/2009. Tento rozsudok bol zrušený ďalším rozsudkom
Okresného súdu Malacky, sp.zn. 3T/90/2010 z 20.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave, sp.zn. 2To/164/2010 zo 17.02.2011 (prečin podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a zločin
podľa § 212 ods. 2 písm. a, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.), ktorým bol obžalovanému T. B. uložený súhrnný
trest odňatia slobody 3 roky nepodmienečne za súčasného zrušenia výrokov o trestoch rozsudkov
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/6/2010 z 11.02.2010, Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn.
2T/93/2010 z 03.06.2010 a Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/131/2009 z 20.07.2009. K týmto

odsúdeniam preto nebolo možné prihliadnúť, nakoľko išlo o trestnú činnosť a odsúdenia, ktoré boli pred
dátumom spáchania teraz súdenej trestnej činnosti.

Preto prvým zbiehajúcim odsúdením bolo až ďalšie odsúdenie a to odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/183/2010 z 28.10.2010 a to za prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., k nepodmienečnému trestu odňatia slobody 8 mesiacov so zaradením

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol doručený 28.10.2010.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal predmetný zločin lúpeže (01.05.2010) skôr, ako bolo súdom
prvého stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho prečin a to v danom prípade vyššie
uvedený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/183/2010, bolo potrebné obžalovanému

ukladať súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu ( §41 ods. 2 Tr. zák.).

Vzhľadom na dátum spáchania teraz prejednávaného skutku (01.05.2010) a vyššie uvedený dátum
doručenia trestného rozkazu obžalovanému T. B. , je potrebné konštatovať, že ide o zbiehajúcu sa
trestnú činnosť, pri ktorej bolo treba ukladať obžalovanému Jánovi B. súhrnný trest podľa § 42 ods. 1

Tr. zák. s poukazom na zásady pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

V danom prípade najprísnejšie trestným je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom
zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody na 3 až 8 rokov, nakoľko vo vyššie uvedenej
trestnej veci Okresného súdu Bratislava V bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/,

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a trest ukladaný podľa§212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l, §37 písm.
m), §38 ods. 2 Tr. zák., kde je rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky.

Preto pochybil prvostupňový súd, keď neukladal obžalovanému T. B. súhrnný trest, podľa vyššie
uvedených zákonných ustanovení, keď súhrnný trest je pre obžalovaného vždy výhodnejší, ako trest

samostatný. Odvolací súd pritom konštatuje, že predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Bratislava
V odsúdený nemá zahladené, dokonca tento trest má aj vykonaný.

Preto odvolací súd opätovne ukladal za obe zbiehajúce sa trestné činy obžalovanému jeden súhrnný
trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 1 Tr. zák. za skutok predmetnej trestnej činnosti,

právne posúdenej ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný 01.05.2010, ako aj za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. za skutok spáchaný 26.10.2010 na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/183/2010 z 28.10.2010, teda za zločin a
prečin.

Pri ukladaní súhrnného trestu odvolací súd preto dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené hľadiská
pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom opätovne zvažoval aj všetky poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. a/-o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák.

Odvolací súd predovšetkým u obžalovaného T. B. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/

Tr. zák. teda, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na
jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, nakoľko obžalovaný sa ho dopustil vo veku 19 rokov, teda
ide o osobu, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku,
u ktorého jeho vek mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. § 127
ods. 2 Tr. por. presne definuje, že osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila

osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku. V tejto súvislosti je pritom
potrebné zdôrazniť, že všetky dovtedajšie odsúdenia mu boli uložené ako mladistvému páchateľovi.V tejto súvislosti je potrebné pritom uviesť, že obžalovanému nebolo možné ako priťažujúcu okolnosť
priznať podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že sa dopustil viacerých skutkov, nakoľko táto okolnosť bola
zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a tak by bolo dva krát prihliadnuté na tú istú okolnosť.

Spáchanie druhého (a viac) trestného činu, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.
sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 od. 2 Tr. zák. Spáchanie druhého
trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa
citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže

byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v
jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods.
2, resp. § 42 ods. 1 Tr. zák.). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák.
Rovnako, ako prvostupňový súd, ani odvolací súd neprihliadol u obžalovaného Jána B. na priťažujúcu
okolnosť, že bol už za trestný čin odsúdený vzhľadom na § 37 písm. m) Tr. zák. vzhľadom na vyššie

uvedené okolnosti a podľa zákona, veta za; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na
túto okolnosť neprihliadať.

Vzhľadom k uvedenému, pri prevahe poľahčujúcich okolností v pomere 1:0 , teda podľa § 38 ods. 3
Tr. zák. znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a následne bolo

potom potrebné podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. upraviť trestnú sadzbu aplikáciou tzv. asperačnej zásady a
zákonným postupom zase zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že Nálezom ÚS SR publikovaným v Zbierke zákonov
pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová
v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia

tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republikyneuvedietotoustanoveniezákonadosúladusÚstavouSlovenskejrepubliky,strácapošiestich
mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že citovaná časť

ustanovenia § 41 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. zák. je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ale taktiež dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť.

Vzhľadom k tomu vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné ustanovenie.

Preto ukladanie trestu nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody neprichádzalo
do úvahy, čo vlastne ani neaplikoval okresný súd.

Dôvod, pre ktorý bolo potrebné obžalovanému T. B. ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody bolo

ustanovenie § 42 ods. 2, veta druhá, že súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším
rozsudkom, ktorý bol v danom prípade trest odňatia slobody 8 mesiacov tak, ako je vyššie podrobnejšie
rozvedené, ktorý trest obžalovaný nastúpil 30.11.2010 a aj ho už vykonal spolu aj so započítaním
zadržania od 27.10.2010 do 28.10.2010 ako vyplýva z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Bratislava V sp.zn 0T/183/2010.

Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému T. B. podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu § 41
ods. 2 Tr. zák. a podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich
činovnajprísnejšietrestný,vdanomprípadepodľa§188ods.1Tr.zák.(odňatieslobodyna3až8rokov),
najskôr zohľadnil všetky zákonné hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery, zohľadňujúc účel

trestu upraveného v § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatné zásady pre ukladanie trestov vyjadrené predovšetkým
v § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd preto opätovne zvažoval všetky kritéria pre
ukladanie druhu trestu a jeho výmery obžalovanému a pri úvahách, aký druh a výmera trestu by
spravodlivo zohľadňovali jeho konanie, zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho

nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúcu okolnosť a v neposlednom rade aj na jeho postoj k
trestnej činnosti. Keďže prevažovali poľahčujúce okolnosti, odvolací súd postupoval pri ukladaní trestu
podľaustanovenia§38ods.3Tr.por.,kedysamuznižovalahornáhranicatrestnejsadzbyojednutretinu
a následne postupom obligatórneho zvýšenia hornej hranice o jednu tretinu, súd ukladal obžalovanému
T. B. trest odňatia slobody v rozpätí pôvodnej zákonnej trestnej sadzby od 3 do 8 rokov. Vzhľadom na

všetkyzákonnékritériáuložilobžalovanémutrestnaspodnejhranicizákonnejtrestnejsadzby,pričomtak
zohľadnil v ukladanom treste aj dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchaného skutku, teda viac, ako 4 roky.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje súhrnný trest odňatia slobody, v rámci zákonom stanovenej trestnej
sadzby a to v trvaní 3 rokov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného,

ale bude aj trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu
proporcionality.

Senát krajského súdu dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym
následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti

trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie
obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho
morálne odsúdenie spoločnosťou.

Keďže zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu, v súlade so

zákonom bol obžalovaný T. B. na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože
obžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinunebolvovýkonetrestuodňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, resp. na jeho odsúdenia platí zákonná fikcia
zahladenia odsúdenia, resp. boli zahladené.

Rovnako tak bolo potrebné podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušiť aj výrok o treste uloženom
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/183/2010 z 28.10.2010,
doručený obžalovanému 28.10.2010, nakoľko v zmysle § 353 ods. 6 veta druhá Tr. por. účinky spojené
s vyhlásením rozsudku u trestného rozkazu nastávajú jeho doručením.

Pokiaľ ide o obžalovaného F. F., odvolací súd vzhľadom na modifikované jeho odvolanie pred odvolacím
súdom, toto v plnom rozsahu akceptoval a dospel k záveru, že u neho postup podľa § podľa § 44 Tr.
zák. je v súlade so zákonom, dostatočný a spravodlivý.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom, keď mu podľa
§ 364 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ukladal súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného
súdu Malacky, sp. zn. 3T/148/2011 z 20.10.2011 a trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, sp. zn.
3T/193/2011 z 02.01.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ak by bol postup okresného súdu správny, čo však v danom prípade nebolo, potom ukladal trest aj tak
v rozpore so zákonom, nakoľko podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá súhrnný trest ak súd odsudzuje
páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci

rozsudok za iný jeho trestný čin, podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenia presne popisujú, keda a za akých podmienok sa ukladá úhrnný
trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a kedy podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.Z predchádzajúcich odsúdení, ku ktorým okresný súd ukladal súhrnný trest boli všetky za prečiny a to v
prípade odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/148/2011 z 20.10.2011 za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a trestným rozkazom Okresného súdu

Malacky, sp. zn. 3T/193/2011 z 02.01.2012 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Tr. zák. a keďže prvostupňový súd prekvalifikoval konanie obžalovaného oproti obžalobe zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia bol

najprísnejšie trestným prečin krádeže podľa §212 ods. 3 Tr. zák. podľa odsúdenia rozsudku Okresného
súdu Malacky, sp. zn. 3T/148/2011 z 20.10.2011, kde je trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky, teda
najprísnejšia zo zbiehajúcej trestnej činnosti a podľa nej mal aj ukladať trest. Nesprávne ukladal trest
aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko mal aplikovať len ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák., nakoľko sa vo
všetkých zbiehajúcich trestných činov jednalo len o prečiny.

Odvolacísúdvšakzistilvuvedenompostupeokresnéhosúdurozporsozákonom,právepriposudzovaní
súbehu trestnej činnosti, keď zistil, že predmetná trestná činnosť obžalovaného, ku ktorej došlo
01.05.2010 sa zbiehala len s odsúdeniami obžalovaného a to trestnými rozkazmi Okresného súdu
Bratislava II z 08.10.2010, sp. zn. 0T/273/2010, právoplatného 08.10.2010 a Okresného súdu Malacky
z 02.01.2012, sp. zn. 3T/193/2011, právoplatného 12.01.2012, čo zistil oboznámením pripojených

predmetných spisov a odpisu registra trestov obžalovaného.

Obžalovaný F. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 8.10.2010 sp.zn.
0T/273/10, právoplatným 08.10.2010 pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. f Tr.zák. za skutok,
ktorý spáchal 05.10.2010, k trestu odňatia slobody 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu

na jeden rok do 8.10.2011, pričom sa v skúšobnej dobe neosvedčil a 10.01.2012 bol nariadený výkon
trestu.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 20.10.2011, sp.zn. 3T/148/2011, právoplatným 20.10.201, pre
prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. za skutok, ktorý spáchal 09.04.2011,

bol odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne na 4 mesiace, ktorý trest už vykonal 11.03.2012.

Posledným odsúdením je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 02.01.2012 sp.
zn. 3T/193/2011, právoplatným 21.01.2012 pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. a/ a prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr.

zák. za skutok, ktorý spáchal 13.08.2010, k súhrnnému trestu odňatia slobody nepodmienečne na 5
mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený 26.04.2012 rozhodnutím Okresného súdu Martin sp.
zn. 13Pp/42/2012 so skúšobnou dobou na 2 roky, pričom v tejto sa osvedčil 01.07.2014, pričom trest
uložený rozsudkom (správne trestným rozkazom) Okresného súdu Bratislava II z 08.10.2010, sp. zn.
0T/273/2010 bol zrušený.

Vzhľadom k tomu, že predmetný skutok z teraz prejednávenej veci obžalovaný spáchal 01.05.2010,
prvým odsúdením bolo odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 z 08.10.2010
sp.zn.0T/273/2010, ktorý bol obžalovanému doručený 08.10.2010, čo sa v zmysle § 353 ods. 6 veta
druhá Tr. por. považuje za vyhlásenie rozsudku, nakoľko účinky spojené s vyhlásením rozsudku u

trestného rozkazu nastávajú jeho doručením.

Vzhľadom k tomu, že skutok z odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 02.01.2012,
sp. zn. 3T/193/2011 pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. a/ a prečin neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. spáchal 13.08.2010,

správne bol v tomto ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, pričom súčasne bol zrušený trest uložený
trestnýmrozkazomOkresnéhosúdu BratislavaIIz08.10.2010,sp.zn. 0T/273/2010, sauobžalovaného
F. F. predmetná trestná činnosť zbiehala len k uvedeným, vo výroku tohto rozsudku citovanými trestnými
rozkazmi.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje

medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny.

Pri predmetnom prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú
sadzbu odňatia slobody až na 2 roky a prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
trestnú sadzbu odňatia slobody až na 3 roky. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo

zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti
jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, je potrebné vychádzať zo
zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu
(zásadaproporcionálnostitrestu).TrestjejednýmzprostriedkovnadosiahnutieúčeluTrestnéhozákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri odsudzovaní aj u obžalovaného F. F. odvolací súd dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené
hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Ako
vyplýva z vyššie uvedeného, akceptujúc tak konečný návrh obžalovaného na verejnom zasadnutí s
prihliadnutím na to, že rovnako, ako u obžalovaného B., aj u obžalovaného F. bolo potrebné zohľadniť,

že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú
alebo vôľovú spôsobilosť, čo okresný súd nepoužil, v neprospech obžalovaného podľa § 36 písm. d/ Tr.
zák. teda, že sa skutku dopustil vo veku 18 rokov, teda ide o osobu, ktorá síce dovŕšila osemnásty rok
svojho veku, ale neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku, u ktorého jeho vek mal zrejmý vplyv na
jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. § 127 ods. 2 Tr. por. presne definuje, že osobou

blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila
dvadsaťjeden rokov svojho veku. V tejto súvislosti je pritom potrebné zdôrazniť, že v čase spáchania
skutku nebol obžalovaný súdne trestaný.

Na strane druhej mu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. Na rozdiel

od obžalovaného B. bolo potrebné na toto prihliadnuť, nakoľko vo všetkých prípadoch išlo len o prečiny
a teda by sa mu ukladal len súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák.,
teda nie asperovaný.

Na základe týchto úvah senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že odsúdenia trestných rozkazov

Okresného súdu Bratislava II z 08.10.2010, sp. zn. 0T/273/2010 na trest odňatia slobody 6 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na jeden rok do 08.10.2011, ktorého výkon bol 10.01.2012
nariadený a Okresného súdu Malacky z 02.01.2012,sp.zn. 3T/193/2011, právoplatného 12.01.2012 pre
prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody

nepodmienečne na 5 mesiacov, z ktorého bol už obžalovaný aj podmienečne prepustený 26.04.2012
rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 13Pp/42/2012 so skúšobnou dobou na 2 roky a v tejto sa
aj osvedčil 01.07.2014, za súčasného zrušenia trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II z 08.10.2010, sp. zn. 0T/273/2010 budú dostatočným potrestaním pre obžalovaného a
postačujúcim aj na jeho prevýchovu a nápravu s prihliadnutím na okolnosť dĺžky doby, ktorá uplynula od

spáchania skutku a preto odvolací súd vzhľadom k nim upustil od uloženia súhrnného trestu.

Keďže okresný súd nepochybil ani v rámci adhézneho konaia, keď postupom podľa § 288 ods. 1 Tr.
por. s nárokom na náhradu škody poškodeného Gregora B. odkázal na občianske súdne konanie, na
základe vyššie uvedených úvah a na základe odvolaní obžalovaných Jána Kollera a Viktora Šteffeka,

odvolací súd rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322
ods. 3 Tr. por. mal krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie, pričom vo zvyšných častiach
napadnutý rozsudok zostal nedotknutý.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.