Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213994
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213994.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky N. Z.,
H..X.X.XXXX, trvale bytom S., Z. C. X, proti odporcovi Q. A., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom S. X-X.X. Z.
S. XX , S. XXX/XX, Česká republika, prechodne bytom u S. Z., S. X, H. XXX/XX, Česká republika, za
účasti matky N. Z., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Prešov, Z. C. X o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XXP XX/XXXX-XX- zo dňa XX.X.XXXX tak, že:

z v y š u j e výživné zo strany otca pre navrhovateľku N. Z., nar. X.X.XXXX zo sumy 1500 Sk /49,79/
Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15-
tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20.5.2014 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 20.5.2014 do 31.1.2015 pre navrhovateľku vo výške 588,86 Eur p o v o ľ
u j e súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok až do úplného vyrovnania dlhu,

v prevyšujúcej časti návrh matky a navrhovateľky z a m i e t a,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.05.2014 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca
pre vtedy ešte maloletú navrhovateľku zo sumy 1.500,- Sk ( 49,79 Eur) mesačne na sumu 200 Eur
mesačne, počnúc dňom 1.5.2014 do budúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od 2.9.2011 navrhovateľka, ešte ako maloletá, začala navštevovať

súkromnú Obchodnú akadémiu v Prešove, čím sa jej výdavky podstatným spôsobom zvýšili. Od
18.12.2013jematkaevidovanánaÚradepráce,poberápodporuvnezamestnanostivovýške270až280
Eur mesačne, keďže zo zdravotných dôvodov bola nútená ukončiť svoj pracovný pomer. Je držiteľkou
preukazu ZŤP. Keďže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
navrhovateľky, navrhla výživné zo strany jej otca zvýšiť.

Vpriebehukonaniadovŕšilanavrhovateľkaplnoletosťanapojednávanídňa29.10.2014prednieslanávrh
na zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 1500 Sk mesačne na sumu 200 Eur mesačne, počnúc

dňom 1.7.2014 do budúcna, to je od dovŕšenia svojej plnoletosti do budúcna.

Odporca nesúhlasil so zvýšením výživného.Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Prešov,
č.k. 24P 15/2008-63 zo dňa 26.6.2008, potvrdením ÚPSVaR Prešov o zaradení matky do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím ÚPSVaR Prešov o priznaní kompenzačných príspevkov

matke, lekárskym posudkom zo dňa 21.2.2014, rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Prešov o
priznaní dávky v nezamestnanosti matke, mzdovým výmerom zamestnávateľa otca zo dňa 1.11.2013,
písomným vyjadrením otca doručeným na tunajší súd dňa 24.11.2014, pracovnou zmluvou uzatvorenou
medzi Czech B. R., B..K.. S. X a otcom zo dňa 28.5.2014, mzdovým výmerom zo dňa 1.11.2013,
mzdovýmvýmeromzodňa28.5.2014,potvrdeniamiočistommesačnompríjmeaopismimzdovýchlistov

za rok 2014, 2013, rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 4 č.k. 0 P 526/2007-73 zo dňa 23.4.2012,
rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24P 15/2008-63 zo dňa 26.6.2008, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov N. Z. B. Q. A., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu
v D., č.k. 11C 920/01-37 zo dňa 11.4.2002 rozvedené. Naposledy bolo upravené výživné rozsudkom
Okresného súdu Prešov, č.k. 24P 15/2008-63 zo dňa 26.6.2008, ktorým bola schválená rodičovská

dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 1500 Sk mesačne
počnúc dňom 1.7.2008 do budúcna.

V tom čase pracovala matka navrhovateľky vo firme Billa ako vedúca oddelenia s mesačným príjmom
9000 Sk a od 16.1.2007 bola na materskej dovolenke, keďže jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi
Š. Z., nar. XX.X.XXXX a poberala iba dávku v materstve a rodinné prídavky na dve deti.

Navrhovateľka bola zdravým dieťaťom, bola žiačkou šiesteho ročníka základnej školy. S otcom nebola
veľmi v kontakte. Tento ju navštevoval asi raz do roka. Vecné dary dostávala hlavne od starých rodičov
zo strany otca.

Odporca pracoval u zamestnávateľa B. L. Q., B..K.. C., kde za obdobie roku 2007 bol jeho priemerný
čistý mesačný príjem 15 880,- Kč. Odporca žil so svojou druhou manželkou T. A., ktorá v tom čase bola

na materskej dovolenke a odporca mal vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky aj k dcére Natálii
pochádzajúcej z druhého manželstva.

V súčasnej dobe navrhovateľka navštevuje štvrtý ročník súkromnej Obchodnej akadémie, do školy
cestuje, pričom voľný lístok MHD jej matka platí v sume 10 Eur mesačne. Na stravu jej matka dáva 25
Eur mesačne, mobilný telefón jej platí v sume 10 Eur mesačne, kozmetiku v sume 40 Eur mesačne,

oblečenie v sume 30 Eur mesačne, vreckové v sume 10 až 20 Eur mesačne, na pomôcky do školy
jej dáva okolo 15 Eur mesačne. Okrem toho jej hradí ročné poplatky ako ZRPŠ v sume 50 Eur ročne,
učebnice v sume 50 Eur ročne, výdavky na stužkovú v sume 100 Eur ročne a papier do tlačiarne okolo 70
Eur ročne. Navrhovateľka nenavštevuje žiadne krúžky, za ktoré by sa platilo. Navštevuje kardiologickú
ambulanciu, pričom vyšetrenia na kardiológii absolvuje dva až trikrát do roka a jedno SONO vyšetrenie

stojí 10 Eur a vyšetrenie na EKG prístroji 20 Eur. Tiež má pravidelné výdavky v súvislosti s návštevou
zubného lekára, ktoré predstavujú sumu 100 -150 Eur ročne, výdavky na lieky pri bežných ochoreniach
ako aj pravidelné vyšetrenia na kardiológii spolu predstavujú sumu 100 Eur ročne. V tomto školskom
roku mala navrhovateľka tiež výdavky najmä na učebnice na maturitnú skúšku a to z anglického jazyka,
ktorú zakupovala za 12 Eur a na ekonomiku, ktorú zakúpila za 8 Eur. V rámci školy absolvuje viacero

divadelných a iných kultúrnych predstavení, pričom jedno predstavenie stojí okolo 3 Eur.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že by chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, s čím budú
zvýšené jej výdavky, najmä na prihlášky na vysokú školu, pričom jedna prihláška stojí 50 Eur. Uviedla,
že so svojim otcom je v e-mailovom kontakte, telefonujú si raz do mesiaca, ide o stručné rozhovory.
Potvrdila, že s ním komunikovala aj ohľadom navýšenia výživného, s čím nesúhlasil a poukázal na to,

že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére z druhého manželstva. Navrhovateľka uviedla, že ide o
osemročné dieťa, ktorému bolo určené prispievať na výživu sumou 3000,- Kč mesačne, zatiaľ čo jej bolo
určené výživné v sume 50 Eur mesačne. Naposledy sa so svojim otcom stretla v lete u starých rodičovna M., kde bola 5 dní, kedy jeden deň strávila so svojim otcom, ktorý v priebehu dňa vypil asi 20 pív.
Tiež potvrdila, že výživné je platené jej rodičmi, čo preukázala poštovými poukážkami, kde je adresa
odosielania výživného uvedená: Z. M. XX, K. E., čo je bydlisko jej starých rodičov zo strany otca.

Navrhovateľka býva so svojou matkou, jej manželom a nevlastným bratom Š., pochádzajúcim z druhého
manželstva jej matky v byte, za ktorý matka spolu so svojim manželom platí poplatky spojené s bývaním
a inkaso v sume 300 Eur mesačne a hypotéku na kúpu bytu po 280 Eur mesačne.

Matka navrhovateľky bola dňa 18.12.2013 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bola
jej priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu v sume 18,70
Eur od 18.12.2013 na obdobie šiestich mesiacov. V súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok, ktorý

bol navýšený od 1.1.2014 na sumu 149,70 Eur mesačne, čo je jej jediným príjmom. Manžel matky je
zamestnaný vo firme SAD Prešov, a.s. a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 739,88 Eur. Zároveň
matka platí poistné dvakrát ročne po 550 Eur na 4 osoby, teda aj na navrhovateľku, pričom ide o ročný
výdavok v sume 1100,- Eur. Zároveň spolu s manželom uhrádzajú svoje mobilné telefóny v sume 30 Eur
mesačne a pre navrhovateľku 10 Eur mesačne. Maloletý syn Šimon, ktorý má sedem rokov navštevuje

druhý ročník základnej školy, matka mu uhrádza školský klub po 12 Eur mesačne, obedy v škole po 21
Eur mesačne, mobilný telefón mu neplatí. Nenavštevuje žiadne krúžky, za ktoré by sa platilo. Matka s
ním navštevuje kardiologickú ambulanciu a platí vyšetrenia rovnako ako u navrhovateľky.

Odporca žije a pracuje v Českej republike, pričom býva u svojho priateľa v podnájme, ktorému platí
mesačne nájom 2500,- až 3000,- Kč. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani majetok väčšej hodnoty. Spláca

úver v celkovej výške 250.000,- Kč v splátkach po 4.500,- Kč mesačne.

Je zamestnaný od roku 2013 vo firme L. B. N. S., pričom uviedol, že jeho čistá mesačná mzda je 12.200,-
Kč. Vo svojej výpovedi uviedol, že na dcéru N. platí pravidelne výživné v sume 50 Eur mesačne. Stretáva
sa s ňou jedenkrát do roka, keď príde na návštevu na Slovensko k svojim rodičom. Pri stretnutiach jej
dá nejaké darčeky alebo finančnú hotovosť. Má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej H., ktorej prispieva

na výživu sumou 3000,- Kč mesačne. V písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 24.11.2014
uviedol, že súhlasí s navýšením výživného, ale nie na takú sumu, akú žiada matka navrovateľky.

ZpracovnejzmluvyuzatvorenejmedzifirmouL.B.R.,sosídlomPraha6aodporcomakozamestnancom
súd zistil, že odporca nastúpil do práce 1.7. 2014 na dobu neurčitú, pracovná doba je určená na 37,5
hod. týždenne.

Zo mzdového výmeru toho istého zamestnávateľa zo dňa 28.5.2014 súd zistil tarifnú mzdu odporcu vo
výške 12.220.- Kč a variabilnú zložku mzdy vo výške 10 % z tarifnej mzdy v danom kalendárnom mesiaci.
Priznané percento variabilnej zložky mzdy maximálne do uvedenej výšky sa určí vždy na konci každého
kalendárneho mesiaca jednotlivému zamestnancovi za daný kalendárny mesiac. Variabilná zložka mzdy
je vyplácaná mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu založeného do spisu matkou navrhovateľky za obdobie január
až apríl 2014 súd zistil, že v tomto období bol otec zamestnaný vo firme ČSA Czek Airlines Praha 6 a
jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 13.176,- Kč. U toho istého zamestnávateľa bol jeho priemerný
čistý mesačný príjem za mesiac november a december 2013 vo výške 13.674,- Kč. Z podkladov pre
súdne konanie založených do spisu matkou navrhovateľky za obdobie máj 2013 až október 2013 súd

zistil, že v tomto období odporca pracoval vo firme CSA Servis s.r.o. s priemerným čistým mesačným
príjmom 9.609,- Kč.

Z rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 4 č.k. 0 P 526/2007-73 zo dňa 23.4.2012 bolo zistené, že
odporca sa zaviazal na základe rodičovskej dohody prispievať na výživu svojej dcéry, maloletej H. A.,
H.. X.X.XXXX sumou 3000 Kč mesačne.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného
uplynula doba 6,5 roka, pričom za toto obdobie došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane
navrhovateľky, ktorá prešla na strednú školu, v súčasnej dobe je už v štvrtom ročníku súkromnej
Obchodnej akadémie a v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Preto je nepochybné, že za toto obdobie

sa jej podstatným spôsobom zvýšili výdavky najmä na štúdium, a to zakupovanie učebných pomôcok,
školských potrieb, platieb spojených s návštevou strednej školy, ako aj ďalšie výdavky súvisiace s jej
zdravotným stavom, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Všetky tieto zvýšené výdavky doposiaľ hradila
jej matka sama za pomoci svojho manžela, ktorý však k navrhovateľke nemá vyživovaciu povinnosť,
nakoľko nie je jej otcom.

Otec preukázal svoj príjem na základe mzdového výmeru, kde má tarifnú mzdu vo výške 12.220,- Kč,
pričom súčasťou jeho mzdy je aj variabilná zložka mzdy, ktorá podľa mzdového výmeru je zaradená v
tarifných tabuľkách a predstavuje 10 % z tarifnej mzdy v danom kalendárnom mesiaci. Variabilná zložka
mzdy je vyplácaná mesačne, čo preukazuje u otca vyšší príjem, než uviedol vo svojej výpovedi, pričom
potvrdenie o svojom čistom mesačnom príjme súdu nepredložil.

Zároveň mal súd preukázané, že v apríli 2012 otec uzatvoril na Obvodnom súde pre Prahu 4 rodičovskú
dohodu ohľadom určenia výživného pre jeho osemročnú dcéru z druhého manželstva, kde sa s matkou
maloletej Natálie dohodol na výživnom vo výške 3000 Kč, pričom vedel, že má vyživovaciu povinnosť
aj k navrhovateľke, ktorá je podstatne staršia.

Okrem toho bolo zistené, že zo svojho príjmu spláca úver vo výške 4500 Kč mesačne, pričom presný

účel tohto úveru súdu neobjasnil, avšak uviedol, že býva u kamaráta v podnájme, takže úver nezobral
za účelom zabezpečenia svojho bývania, napr. na kúpu bytu. Súd poukazuje na to, že výživné je
prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými pohľadávkami a každý rodič si v prvom rade musí plniť
svoju vyživovaciu povinnosť a až po splnení tejto povinnosti v plnej výške sa môže úverovo zaťažovať.Povinnosťou každého rodiča je zabezpečiť výživu svojho dieťaťa o to viac, že otec navrhovateľke nad
rámec bežného výživného ničím neprispieva. Výživné, ktoré bolo doposiaľ určené je nízke a nepostačuje
pokryť všetky jej výdavky a potreby, ktoré mal súd v konaní riadne preukázané.

Na základe vyššie uvedeného je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach

otca prispievať na výživu svojej dcéry aj vyšším výživným s prehliadnutím na to, že na výživu oveľa
mladšej dcéry sa sám dobrovoľne zaviazal prispievať sumou 3000 Kč mesačne.

Príjem na strane matky navrhovateľky je podstatne nižší ako u jej otca, keďže matka poberá iba invalidný
dôchodok, pričom už aj v súčasnej dobe výdavky navrhovateľky vo väčšej miere hradí manžel matky,
ktorý je zamestnaný a ktorý k navrhovateľke nemá vyživovaciu povinnosť. Preto považoval súd za

dôvodné navýšenie výživného zo strany otca, pričom zvýšenie výživného zo sumy 49,79 Eur mesačne
na sumu 120 Eur mesačne považoval za primerané a také, ktoré je otec schopný platiť pri využití
všetkých svojich možností a schopností.

Súd zvýšil výživné počnúc dňom 20.5.2014, to je dňom podania návrhu matkou navrhovateľky na tunajší
súd. V tomto čase bola navrhovateľka ešte maloletou, matka nemala dostatok finančných prostriedkov

na zabezpečenie výživy svojej dcére, preto sa aj obrátila na súd ohľadom navýšenia výživného zo strany
otca.

Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 20.5.2014 do 31.1.2015 pre navrhovateľku vo výške
588,86 Eur (t.j. 2,26 Eur x 12 dní v mesiaci máj 2014 + 8 mesiacov x 70,21 Eur). Dlžné výživné povolil
súd otcovi splatiť v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok

až do úplného vyrovnania dlhu, v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p.

Keďže matka ako aj navrhovateľka žiadali určiť vyššie výživné, vzhľadom na preukázaný príjem na
strane otca považoval súd takého výživné za neprimerane vysoké, preto v tejto časti oba návrhy zamietol
ako nedôvodné.