Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225391
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana
Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa L., s.r.o., so sídlom L. XX,
X., IČO 35 807 598, zastúpeného K. L., s.r.o., so sídlom R. 4, X., IČO 36 864 421, proti odporcovi U.
G., zastúpená T. U. U. G., so sídlom Z. B. XX, X., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/68/2012 - 61, zo dňa 29.

októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 642,07 Eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 128,41 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Trenčín. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tamojšieho súdu
sp.zn. 60Er/990/2010. Z pripojeného spisu sp. zn. 60Er/990/2010 zistil, konkrétne zo žiadosti súdneho
exekútora z č.l. 1 spisu, že súdny exekútor JUDr. G. W. so sídlom v X. podal dňa 28.04.2010 na
Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného L., s.r.o.
X. (v tomto konaní navrhovateľ) proti povinnej J. T. pre vymoženie sumy 228,89 Eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 14717/09 zo dňa 14.09.2009. Spisová značka súdneho exekútora bola
EX 1886/10. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 60Er/990/2010-11 zo dňa 16. septembra 2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, z dôvodu, že napriek výzve súdu
zo dňa 04.06.2010 súdny exekútor súdu nepredložil úverovú zmluvu, z ktorej plnenie bolo priznané
exekučným titulom a má byť predmetom vymoženia. Exekučný súd tak nemohol preskúmať exekučný
titul a rozhodcovské konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, hoci to umožňuje § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Až po takomto preskúmaní by exekučný súd mohol na

žiadosť súdneho exekútora vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených dôvodov
súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Tieto skutočnosti boli preukázané z
obsahu samotného uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 60Er/990/2010-11 zo dňa 16. septembra
2010, ktoré je súčasťou vyššie uvedeného exekučného spisu súdu. Súd prvého stupňa po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2,3, § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku platného v čase podania žiadosti, ďalej ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2

a 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel
súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Konštatoval, že navrhovateľsa v konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu,
spočívajúceho v nevydaní poverenia resp. rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia v 15 dňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a ďalej spočívajúceho v tom, že exekučný súd vykonal úradný postup bez splnenie zákonných
podmienok, keď preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu ako exekučnému súdu neprináleží. V
zmysle § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných

ustanovení § 44 Exekučného poriadku ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. V tomto zmysle by sa teda konanie
exekučného súdu, ktorý nevydal súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia jeho žiadosti poverenie
na vykonanie exekúcie mohlo posúdiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá zodpovednosť štátu
za škodu, ktoré dôsledkom toho vznikla. V danej veci však o takýto prípad nejde, pretože z obsahu

exekučného spisu sp.zn. 60Er/990/2010 vyplynulo, že v uvedenom exekučnom konaní súd na žiadosť
súdneho exekútora poverenie nevydal ale jeho žiadosť zamietol. Taktiež súd prvého stupňa uviedol,
že otázku zbytočných prieťahov v konaní, resp. neprejednania veci v primeranej lehote nemôže súd
posudzovať v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako otázku predbežnú a osoba
požadujúca náhradu škody z nesprávneho úradného postupu musí súdu nesprávny úradný postup

preukázať výsledkom vybavenia sťažnosti na prieťahy, či žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, právoplatným rozhodnutím disciplinárneho súdu, právoplatným rozhodnutím Európskeho
súdu pre ľudské práva alebo právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej
veci táto podmienka nebola splnená, keď navrhovateľ takúto listinu súdu nepredložil ani neoznačil.
Pokiaľ ide o navrhovateľom ďalej uvádzaný nesprávny úradný postup exekučného súdu vyplývajúci z

vykonania komplexného preskúmania exekučného titulu metódou, ktorá exekučnému súdu neprináleží
a bola vykonaná mimo konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, ani tu konajúci súd nepokladal návrh navrhovateľa za dôvodný. Je potrebné
uviesť, že nesprávny úradný postup predstavuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci. Spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou

činnosťou nesúvisí. Aj keď nie je vylúčené, že k nesprávnemu úradnému postupu dôjde aj v rámci
rozhodovacej činnosti, vtedy však úkony úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je aj rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zo skutočností preukázaných
z obsahu exekučného spisu vyplýva, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup /preskúmanie
exekučného titulu mimo zákonného rámca/ sa bezprostredne prejavil v rozhodnutí exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Za tejto situácie sa potom nemôže
jednaťozodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnyúradnýmpostupomalelenozodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnosť, že
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Splnenie tejto podmienky navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal.
Na základe uvedených záverov, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu alebo jeho nezákonné rozhodnutie, súd návrh navrhovateľa bez ďalšieho v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich v lehote stanovenej v § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa

nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, zároveň dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého

stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.
2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Navrhovateľ uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že krajskýsúdnevzhliadolvoznačenýchveciachaskutočnostiachdôvodnavylúčeniesudcuničnemenínatom,že
v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdoch. Čo sa týka konečného rozhodnutia vo veci

súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti
ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho
práva na kontradiktórne konanie, kedy navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje

len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu

sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli
známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah a rozsah si určil

sám, kedy navrhovateľ žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis. Súd
sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).
Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie
a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné

výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou
súddospelkpresvedčeniu,žemajetkováškodanevznikla.Rovnakosatovšaktýkachýbajúcichdôvodov
pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je
jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,
ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas

nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Navrhovateľ hodlal v
konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež
na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,

prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a
na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Uviedol, že

sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil a tiež sú
irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli
vyvolané v právnej sfére navrhovateľa nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu,
svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal
preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné

prejednanie.

K podanému odvolaniu sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť, pričom v nadväznosti na ust. 219 ods.
2 O.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné.Súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého
vyvodil aj správne právne závery, na základe aplikácie správnych právnych ustanovení. V napadnutom

rozsudku súd prvého stupňa podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti a zákonnosti. Odvolací súd
nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by rozhodol vo
veci vylúčený sudca, že by súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že by nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,anižebysúddospelknesprávnymskutkovýmzisteniam

na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že súdny exekútor JUDr. G. W. podal dňa 28.04.2010 na

Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia v prospech navrhovateľa v procesnom postavení
oprávneného proti povinnej J. T. na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu č.k. SR 14717/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
dňa 14.09.2009.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16.09.2010, č.k. 60Er/990/2011-11, zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že napriek výzve súdu zo dňa 04.06.2010 súdny exekútor
súdu nepredložil úverovú zmluvu, z ktorej plnenie bolo priznané exekučným titulom a má byť predmetom
vymoženia.

Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že na základe žiadosti súdneho exekútora, doručenej na Okresný
súd Trenčín dňa 28.04.2010, rozhodol Okresný súd Trenčín o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
uznesením č.k. 60Er/990/2010-11 zo dňa 16.09.2010.

Navrhovateľ založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 17.11.2010, pričom konanie začalo dňa 09.03.2010, a
to zamietnutím žiadosti udelenia poverenia, a preto k rozhodnutiu o žiadosti udelenie poverenia došlo
po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, teda omeškanie predstavuje viac ako 253 dní.

Ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, žiadne z týchto tvrdení sa nezakladá na pravde.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že navrhovateľ podal
na súd žiadosť o udelenie poverenia prostredníctvom súdneho exekútora dňa 28.04.2010 a nie v návrhu
tvrdeného dňa 09.03.2010 a k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia dochádza uznesením, ktoré

bolo vydané exekučným súdom dňa 16.09.2010 a nie navrhovateľom tvrdeným vydaním rozhodnutia
dňa 17.11.2012.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci
rozhodoval vylúčený sudca, táto nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa,

o námietke zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu, vznesenú navrhovateľom, bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012, č.k. 19NcC/72/2012 - 11, kedy
krajský súd rozhodol, že sudca Okresného súdu Trenčín JUDr. J. P. nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania danej veci. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom,
odvolací súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na

vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia
navrhovateľa svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu
za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z.z. Odvolací súd tiež poukazuje na to,
že Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich
základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých

sudcov okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu.

V predmetnej veci, ktorá je vecou sporovou, sa uplatňuje prejednacia a dispozičná zásada, z ktorých
vyplýva, že navrhnutie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností je výlučne na účastníkochkonania, čiže iba účastníci majú povinnosť predkladať dôkazy ohľadom svojich tvrdení. Pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní poukazuje v danej veci na nesprávnu aplikáciu ust. § 101 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie predpokladá na prejednanie veci v neprítomnosti účastníka

jeho riadne predvolanie, na ktoré sa nedostaví a nepožiadanie z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. V danej veci bol navrhovateľ riadne predvolaný na nariadený termín pojednávania na
deň 29.10.2013, dňa 08.10.2013, kedy prevzal predvolanie na termín pojednávania, vrátane poučenia aj
podľa § 120 ods. 1,4 O.s.p.. Dňa 25.10.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie odporcu
k veci samej. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Navrhovateľ do termínu pojednávania svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie nariadeného
pojednávania. Za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (ust. § 119 ods. 1 O.s.p.) nemožno
považovať návrh navrhovateľa na prerušenie konania (ktorý nemá náležitosti podľa § 119 ods. 2 O.s.p. a
ktorý zaslal e-mailom v deň termínu pojednávania) z dôvodu, že na Ústavný súd SR podal sťažnosť voči
rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín, ktorým nebolo vyhovené jeho námietke zaujatosti sudcu (sťažnosť
je datovaná 13.12.2012). O namietanej zaujatosti sudcu bolo v konaní rozhodnuté, a preto súd mal

povinnosť vo veci konať ďalej bez prieťahov, pričom súdu nič nebránilo vec rozhodnúť podľa § 101 ods.
2 O.s.p. Skutočnosť, že súd nepovažoval návrh na prerušenie konania za dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania, navrhovateľovi musela vyplynúť aj z toho, že ho súd o tomto v zmysle § 119 ods. 4 O.s.p.
neinformoval.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal
možnosť sa k nim vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy, táto námietka nie je dôvodná. Súd prvého
stupňa sa na preukázanie tvrdení navrhovateľa oboznámil s exekučným spisom sp. zn. 60Er/990/2010,
z ktorého žiadosť o udelenie poverenia a uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia tvoria
samotný právny a skutkový základ predmetného sporu. Ťažko možno hovoriť o nových dôkazoch alebo

tých, ktoré neboli navrhnuté, keďže ide iba o dôkazy preukazujúce tvrdenia navrhovateľa. Naviac, aj do
termínu pojednávania, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, mal navrhovateľ dostatok časového priestoru
na oboznámenie s dôkazmi v spise, keď navrhovateľovi bolo predvolanie na termín pojednávania na
deň 29.10.2013, doručené 08.10.2013.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa ohľadne jeho porušenia práva na kontradiktórne konanie.

Účastníci konania majú dôkaznú povinnosť, teda uvádzajú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Procesný dôsledok, spojený s touto dôkaznou povinnosťou, môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Túto povinnosť môže účastník plniť od začatia konania uvedením dôkazov v

návrhu na začatie konania, ďalej vo vyjadrení k návrhu, pri odročovaní pojednávania. Cieľom je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu spočívajúcom na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. V zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. možno vykonať dokazovanie listinami ich prečítaním alebo
oznámením ich obsahu na pojednávaní.

Navrhovateľ vo svojich podaniach tvrdí, že mu bolo postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Ako však vyplýva z obsahu spisu, vo veci bol nariadený termín pojednávania, na ktorý bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, pričom s predvolaním na pojednávanie mu bolo doručené poučenie o jeho
procesných právach a povinnostiach ako účastníka konania, vrátane poučení podľa § 101 ods. 2, § 119
ods. 2 , § 120 ods. 1, 4 O.s.p., navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil s tým, že

na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom celého spisu, vrátane spisu exekučného. Ak teda súd na
pojednávaní vykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom a obom účastníkom poskytol možnosť zúčastniť
sa pojednávania, vyjadriť sa k dôkazom, príp. navrhnúť ďalšie dôkazy na svoje tvrdenia, nedošlo týmto
postupom súdu k porušeniu princípov kontradiktórnosti konania. Súd dodržal zásadu ústnosti a priamosti
vykonávania dôkazov, ktorú zásadu zaručuje aj Ústava SR v čl. 48 ods. 2 ako jednu zo základných

zásad občianskeho súdneho konania. V danej veci teda nedošlo k porušeniu práva účastníka vyjadriť
sa ku každému z vykonaných dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, k porušeniu zásad ústnosti a
priamosti vykonávaných dôkazov a kontradiktórnosti sporového konania.

Pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom odvolaní domáha zo skutkového hľadiska jedinečnosti daného deja,

ktoré súd prvého stupňa odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi, odvolací súd zdôrazňuje, že samotný
návrh, ako aj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach,
pretože podstata odvolacích dôvodov zo strany navrhovateľa spočíva v namnožených dôvodoch, ktoré
sa z väčšej časti nevzťahujú na prejednávaný prípad.V predmetnej veci súd prvého stupňa správne zdôraznil, že v exekučnom konaní v zmysle § 44 ods.
2 EP sa 15-dňová lehota od doručenia žiadosti o udelenie poverenia vzťahuje iba na situáciu, keď súd

vydá poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie. Táto lehota v žiadnom prípade nedopadá na
prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, a žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietne.Súdtedasprávneuviedol,ževprípadezamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie. Uznesenie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť, a ku dňu rozhodnutia súdu nebolo

ani zmenené ani zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť v zmysle § 5, § 6 zákona č. 514/2003
Z.z.

Súd prvého stupňa v danej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania teda správne
konštatoval, že neboli preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. nesprávny úradný postup súdu,

spočívajúci v nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ako ani existencia nezákonného právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré by bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a preto správne návrh ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1,2 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si v odvolacom konaní žiadne
trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .