Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201199
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, za účasti Z. Z., bytom C. XXXX/
XX, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu Č.k.: OÚ-BJ-V952/2014-Za zo dňa
6. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu Č.k.: OÚ-BJ-V952/2014-Za zo dňa 6. mája 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.05.2014 odporca ako správny orgán príslušný na rozhodovanie
o povolení vkladu podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) rozhodol o návrhu na vklad záložného práva, ktorého prílohou je zmluva o zriadení
záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Z. Z. ako záložcom, v
zastúpení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava rozhodol
tak, že konanie (správne „návrh“) podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06.05.2014 bol navrhovateľom podaný návrh na vklad zmluvy o
zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v k.ú. N. na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX.

Ďalej uviedol, že podaný návrh a prílohy preskúmal a konštatoval, že k dohode o plnej moci v

uvedenom prípade platí, že dlžník (spravidla spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
ide o formulárovú typovú zmluvu, teda štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec
nemôže ovplyvniť. Z uvedeného vyplýva, že ide o hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie
odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom
formulári veriteľ je jasným signálom naplnenia konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne nie „svojho“

advokáta, ale konkrétne „svoje“ združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom
jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011
sp.zn. 14Co/346/2011 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 10C 121/2011 zo dňa
26.07.2011. Poukázal na problematiku aj v rovine ochrany spotrebiteľa keď uviedol, že aj keď je

dohoda o plnomocenstve zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej
znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a ktorá podlieha súdnemu prieskumu. Ďalej, že v rovine ochrany
spotrebiteľa a spotrebiteľských úverov, ktorých má navrhovateľ väčšinu, zákon v § 7 os. 1 zákona č.
250/2007 Z.z. zakazuje ex legge nekalé obchodné praktiky a v prípade, o ktorý sa jedná, ide aj o vážnu
nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou veriteľ dosahuje

zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej (absolútne neplatnej) zmluvnej podmienky v čase brania
úveru.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a uviedol, žev danom prípade podmienky na vklad
splnené nie sú a preto návrh zamieta.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec
právne posúdil.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení

sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe
uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa,

pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa
sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a §
46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový

stav veci.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie
je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí

reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach

vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou
stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek
účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva,
že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ

zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačnepoužitévodôvodnenírozhodnutiaabsolútneneobstojí.Uvedeniezástupcujenevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné
z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností

vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver,ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazynapreukázaniesprávnostisvojhotvrdenia.Samotnéuzavretiezmluvymedzizáložnýmveriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,

nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva
je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o

splnomocnení s odvolaním sa na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, teda zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie

splnomocniteľa splnomocnencom podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a nevzťahuje sa preto na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka. K citovanému rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica vo veci predbežného opatrenia č. k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým
bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva zo zmlúv, ktoré uzavreli
splnomocnenci spotrebiteľov namietal, že takýto dôvod, ktorý uviedol odporca nie je správny. V danom

prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva, ktorý
upravovalo predbežné opatrenie. V prípade predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie,
pričom naviac konanie o tomto predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie
na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Taktiež zdôraznil, že predmetné predbežné opatrenie bolo
vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad.

Podľanavrhovateľataktiežneobstojíargumentáciasprávnehoorgánu,vktorejpoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 10Sžr/19/2010, nakoľko v posudzovanom rozhodnutí išlo o skutkovo a právne
úplne odlišný prípad, kde sa posudzovalo plnomocenstvo, ktoré bolo súčasťou úverovej zmluvy a
nie samostatná dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dvoma samostatnými subjektmi nezávisle od
veriteľa.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,

ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súdvecprejednalpodľa§250gods.2O.s.p.vneprítomnostiúčastníkovkonania.Navrhovateľaodporca
svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 30.10.2014 a 31.10.2014, pričomsúhlasili, aby súd konal aj v ich neprítomnosti. Účastníkovi konania Z. Z. súd doručoval predvolanie na
pojednávanie riadne a včas. Toto predvolanie si Z. Z. neprevzal v odbernej lehote, preto súd na základe
ust. § 46 ods. 2 O.s.p. považoval zásielku za doručenú.

Predmetom preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 06.05.2014 podal navrhovateľ odporcovi
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 151/2014-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako
záložným veriteľom a Z. Z. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 15.04.2014. Obsahom
administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi Z. Z. ako splnomocniteľom
a združením ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom. Z obsahu tejto
dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v

tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo
zmluvy 800502689. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo
všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach
rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní

s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc pri
zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom
znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v

splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných
povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva. Dohoda o splnomocnení
bola uzavretá dňa 04.03.2013.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka

konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia

sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že

odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom.
V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí
predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem
iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom
formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia
vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s

navrhovateľom. Z prejednávanej veci, ako aj z predchádzajúcich konaní na tunajšom súde v totožných
veciachjezrejmé,žeexistenciapredmetnejzmluvyozriadenízáložnéhoprávaasňousúvisiacadohoda
o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru
je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 sa dohoda

o splnomocnení prejednáva subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa.

Ďalej najvyšší súd v citovanom rozsudku dôvodil, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou
zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov
súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročí rámec žalobných námietok navrhovateľov a nevyhlási
prekvapivé právne názory, to znamená právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová

zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových
práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný
záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny
súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je

totožná aj s prejednávaným prípadom Najvyšší súd ďalej konštatoval, že dohoda o splnomocnení
bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v
takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné dôvodiť aj z

judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn.
C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austurcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že

pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské
štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.
Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých

neprijateľných podmienok (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým
minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani
následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa

môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také
konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu
navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že
ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto
skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho

zastupovania záujmov úverového dlžníka.

V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné,
že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje v viacerých
úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových
- veriteľových dlžníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak teda odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu uvedeného v
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250r O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a
zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.