Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232457
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112232457.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. T. F., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka A. F., A.. XX.X.XXXX, W. O., X. XX a otec: P. L.,
A.. XX.X.XXXX, W. A. X. X, C. XX XX, Š. O., štátny občan Š. O. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. T. F., A.. XX.X.XXXX zo sumy 100 € mesačne na 150 €
mesačne od 11.12.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný zasielať matke vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 11.12.2012 do 31.10.2014 vo výške 1.150 € je otec p o v i n n ý
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/160/2008.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2012 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. dieťa
zo sumy 100 € na 150 € mesačne od podania návrhu do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane
mal. dieťaťa.

Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu

dňa 22.2.2013 navrhol zvýšiť výživné pre mal. dieťa s prihliadnutím k odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa ako aj príjmom oboch rodičov.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
21P/160/2008, ktorým zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho
výživu sumou 100 € mesačne od 1.9.2008 do budúcna.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2010.

V čase poslednej úpravy rodičia dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti. Otec maloletého v auguste 2008
na košickej matrike uznal otcovstvo k maloletému. Po jeho narodení však matke na výživu dieťaťaneprispieval. V čase poslednej úpravy mal maloletý T. 5 rokov, chodil do MŠ, za ktorú matka mesačne
platila 35 €. Dieťa bolo zdravé, mimoriadne výdavky matka nemala.

Do februára 2009 matka pracovala ako predavačka v záložni s príjmom vo výške 298,75 € až 331,94 €.
Následne bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberala dávky v nezamestnanosti vo výške
113 €. Spolu so synom bývali u jej matky v 4 izbovom byte za ktorý mesačne platila 200 €.

Otec v čase poslednej úpravy žil vo Š. zo svojimi rodičmi, ktorým občas prispieval na bývanie a

stravovanie sumou od 1.000 švajčiarskych frankov do 2.000. Od decembra 2008 bol nezamestnaný,
slobodný, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Na výživu syna poslal 2.600 švajčiarskych frankov, prípadne
mu posielal ošatenie, obuv.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.

Mal. T. má 9 rokov, je žiakom 3. triedy ZŠ. Začiatkom školského roka mala matka výdavky so
zabezpečením školských potrieb a pomôcok vo výške 50 €, obedy v školskej jedálni 20 € mesačne,
krúžok 20 € mesačne, poplatky ZRPŠ, triedny fond 40 €, oblečenie v priemere 40 € mesačne, škola
v prírode 110 €, letný tábor 140 €, skrinka v šatni 20 € a iné výdavky primerané veku maloletého. V
prípade, že je chorý zabezpečuje vitamínové prípravky, lieky v hodnote 10 €. Uvedené výdavky na mal.

dieťa má aj v súčasnosti, keď už má 10 rokov a je žiakom vyššej triedy.

Matka od februára 2013 bola na materskej dovolenke. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. Y.,
nar. XX.X.XXXX. Poberala materskú vo výške 360 € mesačne prvých 6 mesiacov, následne rodičovský
príspevok. Býva u svojej mamy, ktorej prispieva na bývanie sumou 100 € mesačne a zabezpečuje stravu

pre deti vo výške 200 € mesačne. Okrem toho výdavky na mal. deti.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v D., O. X. W.-D., X. X., W. XX, D.. Otec so

zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pretože sumu 100 € považuje za dostačujúcu ako aj z
dôvodu, že viac zaplatiť nevie. Žiadne iné deti a vyživovacie povinnosti nemá. Maloletému kupuje
hračky, oblečenie. Výživné platí v hotovosti. V prípade, že navštívi syna, kupuje mu rôzne veci. Otec
je od roku 2008 nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Istý čas poberal náhradný príjem, podporu v
nezamestnanosti. Žiadny pravidelný príjem nemá. Príslušnému súdu mal predložiť doklady. Nemá ani

hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Toho času nemá žiadneho zamestnávateľa a nemá žiadny príjem.
Pojednávania sa zúčastniť nechcel. Naďalej býva u rodičov vo C..

Z pripojenej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 28.5.2014 bolo zistené,
že matka dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi nepoberá. Matka poberá prídavok na dieťa

od 1.8.2004 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 47,04 €, rodičovský príspevok od
1.10.2013 až doposiaľ aktuálne mesačne a naposledy bol vyplatený v sume 203,20 €. Náhradné výživné
za neplatené výživné od 1.3.2012 do doby trvania aktuálne mesačne v sume 100 €. Toho času nie je v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola evidovaná v období od 18.2.2009 do 31.1.2010.
Dňa 4.1.2010 bola z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru u zamestnávateľa

N.-Y. - G.. O., O..

Matka predložila súdu potvrdenie triednej učiteľky ohľadne výdavkov počas školského roku 2013-2014
a listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Z pripojeného potvrdenia o členstve v klube a členských poplatkov vyplýva, že maloletý T. F. je členom
basketbalového klubu od roku 2013. Členský poplatok o výške ktorého rozhoduje Správna rada a
licenčný poplatok hráča pre Slovenskú basketbalovú asociáciu predstavuje celkovú sumu 275 € ročne.
Menovaný hráč má tieto poplatky uhradené. Menovaný hráč má predpoklady pre ďalší športový rozvoj,
a preto odporúča, aby pokračoval v tréningových procesoch aj v ďalšom období.

Matkauviedla,ževsúčasnostijenamaterskejdovolenke,poberárodičovskýpríspevok199€mesačnea
rodinné prídavky spolu vo výške 44 €. Mal. T. má 10 rokov, je žiakom 5. triedy základnej školy. Začiatkomškolského roka mala výdavky spojené so zabezpečením školských potrieb a pomôcok vo výške 100 €.
Inak výdavky obdobné ako v školskom roku 2013/2014.

Matka uviedla, že otec na výživu dieťaťa neprispieva, preto poberá náhradné výživné. Pokiaľ otec dieťa
navštívi, zabezpečí mu iba darčeky a hračky v súvislosti so sviatkami.

Matka žiada zvýšiť výživné na mal. T. zo sumy 100 € na 150 € mesačne od 11.12.2012 do budúcna.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku
práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to
vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na
právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa ust. § 24a zák. č. 97/1963 Zb. vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu,

v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má
bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa

premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1

O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysleslova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti

rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého T. zo sumy 100 € na 150 € mesačne
od 11.12.2012 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a

schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený
počet vyživovacích povinností na strane matky, na nezmenený počet na strane otca, na osobnú
starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec
ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov
došlo na strane maloletého dieťaťa dňom podania návrhu, nakoľko posledná úprava bola vykonaná v

roku 2010. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa a to hlavne tým, že už v súčasnosti
navštevuje základnú školu, vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti
výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke
a otec tak ako bolo uvedené od roku 2008 je nezamestnaný. Otec si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu neplní, preto matka poberá od štátu náhradné výživné. Pri posudzovaní pomerov

účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je
primeranéreálnymzárobkovýmschopnostiamamožnostiamotca,ktorýinúvyživovaciupovinnosťnemá
a zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 150 € mesačne
predstavuje výživné na jeden deň 5 € a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa,
ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie

sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd
poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom

je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Poukazuje ďalej na ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiska pre zisťovanie tzv. potencionality príjmov.
Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp.

priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov,
t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom
období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne
bežnému štandardu. Podľa tvrdení otca, tento naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,

ktorí mu vypomáhajú. Je však povinnosťou otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa a skutočnosť,
že otec je nezamestnaný od roku 2008 sa javí ako nepravdepodobné, napriek tomu, že otec túto
skutočnosť uviedol vo svojej výpovedi. Tak isto uviedol, že prispieva na výživu maloletého dieťaťa,
čo sa však nepreukázalo, pretože matka poberá náhradné výživné, čo bolo oznámené súdu Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil to, že matka sa

o dieťa osobne stará. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená
povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom
je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona
o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu

dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkovýchpomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty
ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné
papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené

príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného
súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z
rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu
vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150

€ mesačne je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Záverom súd uvádza, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rozhodne vyššie ako potreby
rodičov, ktoré sú už stabilizované a zvýšené výživné zohľadňuje iba časť nákladov detí na stravu,
oblečenie, obuv, školské pomôcky a mimoškolské aktivity. Preto je nepochybné, že matka dieťaťa dopĺňa

zdroj ich výživy zo svojho minimálneho príjmu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný
vývoj, pričom sa o dieťa osobne stará, čo znamená, že jej podiel na výživnom je rovnaký ak nie väčší
ako podiel otca. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú, zákonnú
povinnosť, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý
rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 11.12.2012 do budúcna vzniklo
otcovi dlžné výživné. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 11.12.2012 do 31.10.2014,
rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 150 € - 100 € = 50 € x 23 mesiacov = 1.150 €.

Otcovi uložil dlžné výživné zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho
pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre mal. dieťa by
nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od
začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho

príjmu. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadal aj na tú skutočnosť, že matka
pri uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať
postupne ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie
využitie finančných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ust. § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo
konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im
rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Ustanovenie § 18 O.s.p. priznáva účastníkov právo konať pred súdom v jeho materčine. Toto právo
zahŕňa nie len vystupovať pred súdom v tomto jazyku, ale aj robiť podania v tomto jazyku. Písomnosti,
ktoré sú mu súdom doručované, musia byť preložené do tohto jazyka. Súd je povinný na náklady štátupribrať do konania tlmočníka, ak je to potrebné, konať vo svojej materčine je právom účastníka, to
znamená, že účastník, ktorý ovláda jazyk, v ktorom sa bude konať, môže konať v tomto jazyku, aj keď
jeho materčina je iný jazyk, je iba na vôli účastníka, či toto právo využije.

Vzhľadom na uvedené súd v konaní ustanovil tlmočníka i prekladateľa, pričom mu bola priznaná
odmena. Odmena bola prekladateľovi a tlmočníkovi vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Vzhľadomktomu,žeotecakoúčastníkkonania,súdmuzabezpečilprekladateľaatýmvzniklitrovyštátu.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal odvolávajúc
sa na ust. § 18 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.