Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237620
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111237620.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľa: J. F., bytom Z., X. Z.

XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Vierou Šantovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 1 proti
odporcovi: F. P., bytom D. X.. Z., Z. XX/XXX, t.č. bytom Z., C. XXX/XX, u rodiny O. v konaní o zaplatenie
sumy 1285,30 eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1202 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne,
od 1.10.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 83,30 eur ako aj úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 9%

ročne od 1.10.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

O trovách konania, vrátane trov štátu, rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1285,30 eur
istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že odporca v období od 3.5.2010 do 30.9.2011

obýval predmetný byt. Zálohovo platil 60,- a 70,- eur mesačne za energie, pričom za uvedené obdobie
vrátane časti nedoplatku zaplatil navrhovateľovi sumu 1.340,- eur. Znalecké posudky vo veci určili
skutočnú výšku spotreby energií. Na základe nich navrhovateľ upravil žalovanú sumu, ktorá predstavuje
po späťvzatím návrhu v časti sumy 83,30 eur sumu 1.202,- eur, ktorú žiada priznať spolu so zákonným
úrokom z omeškania a v prípade úspechu si uplatnia trovy konania písomne do troch dní. V zastavujúcej
časti si trovy neuplatňujú. Navrhovateľ platil nájomné zvlášť vo forme zálohových platieb a poplatky za
energie zvlášť. Zo zoznamu platieb, ktoré odporca navrhovateľovi poukázal od 18.5.2010 do 17.8.2011

vyplýva, že spolu odporca uhradil sumu 1.340,- eur. Podľa ZP bola spotreba energií v predmetnom byte
za obdobie od 3.5.2010 do 30.9.2011 o výške 2.542,- eur a pokiaľ od tejto sumy odpočítajú sumu 1.340,-
eur, ktorú odporca navrhovateľovi na energiách uhradil, dostanú sumu 1.202,- eur, ktorá by mala byť
predmetomkonania.Keďženavrhovateľprivýpočtepoužilkoeficientzpredchádzajúcehovyúčtovacieho
obdobia, dospel k žalovanej sume 1.285,30 eur a preto v časti sumy 83,30 eur na návrhu netrvajú a
rovnako v časti úroku z omeškania z tejto sumy.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dňa 3.5.2010 s odporcom uzatvoril zmluvu o nájme bytu, na
základe ktorej užíval byt č. 11 v Nitre na Parkovom nábreží č. 5. Odporca mal platiť mesačne nájomné vo
výške 250 eur, plus zálohy na energie vo výške 60 eur mesačne. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatku
na energiách za obdobie od 3.5.2010 do 30.09.2011, kedy odporca byt opustil. Odporca riadne platilzálohové platby na energie, ako aj nájomné a žalovanú sumu mu pomohla vypočítať manželka, ktorá
sa tým zaoberá, pričom vychádzala z jednotlivých faktúr vystavených dodávateľmi energií a brala do
úvahy aj zálohové platby uhradené odporcom. V roku 2010 do 3.5.2010 v byte býval iný nájomník,

toto obdobie odporcovi nezapočítavali, odporcu sa týka len obdobie, v ktorom skutočne v byte býval.
Odporcovi nechcel dať originály faktúr, pretože tieto si musel ponechať, odporcovi vyhotovili fotokópie
a s výpočtom odporcu nesúhlasí. Do nájomnej zmluvy dal zálohové platby za energie vo výške 60,- eur
mesačne preto, lebo predchádzajúci nájomníci nemali vyššiu spotrebu a nepredpokladal, že odporca
bude mať takú vysokú spotrebu energií. V roku 2010 najskôr platil zálohové platby za elektrinu len

14,01 eur a potom mu to zvýšili na 23,45 eur. Za plyn platil 15,- eur. Videl, že odporca má vysokú
spotrebu, preto boli zálohové platby zvýšené zo 60 eur na 70 eur. Odporca tiež 18.6.2011 zaplatil časť
nedoplatku vo výške 190,- eur. Preto od neho nežiadal pri podpise zmluvy vyššie platby za energie,
lebo nepredpokladal, že nebudú stačiť. Potom, čo sa odporca odsťahoval z bytu, mu na ďalšie obdobie
plynárne aj elektrárne vypočítali zálohové platby vo vyššej výške, ktoré potom musel platiť, hoci po
odchode odporcu už spotreba energií v uvedenom byte taká vysoká nebola. Čo sa týka zvýšenej zálohy

na energie ktorú odporca platil od 1.1.2011 a to vo výške 70,- eur mesačne, na tomto sa dohodli ústne.
Keď zistil, že odporca má vyššiu spotrebu, upozornil ho. Nájomná zmluva sa po 30.4.2011 automaticky
predĺžila dobu neurčitú. Odporca opakovane vyzývali na zaplatenie nedoplatku a k 30.9.2011 už v byte
nebol, a k tomuto dátumu bol robený aj posedný odpočet. Kľúče nechal v schránke.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v predmetnom byte bývali traja: on, manželka a trojročné dieťa.
Riadne platili nájomné, aj zálohy za energie. V byte bývali od 03.05.2010 do 30.09.2011, navrhovateľ
im najskôr nechcel dať originály faktúr od dodávateľov energií, keď im ich potom predložil, vypočítali si,
že za rok 2010 by mali doplatiť na elektrine sumu 28.87 eur, na vode a dodávke tepla sumu 195 eur
a na plyne sumu 197 eur. Za rok 2010 by teda mali navrhovateľovi mali doplatiť sumu 420,87 eur. V

roku 2011 mali na vode a dodávke tepla preplatok vo výške 13,22 eur, na elektrine mali nedoplatok vo
výške 199,64 eur a za plyn doteraz nevideli faktúry od dodávateľa, ale predpokladajú, že nedoplatok
majú vo výške cca 100 eur, teda za rok 2011, keď nepočíta s preplatkom vo výške 13,22 eur, by mali
navrhovateľovi doplatiť sumu cca 299,64 eur. Keď spočítajú obidva roky, dostanú sumu 720,51 eur, od
ktorej je potrebné odpočítať sumu 240 eur, pretože keď z bytu odchádzali zaplatili prevodom na účet

sumu 190 plus 50 eur. Celkovo by takto ich dlh mal predstavovať sumu 480,51 eur. Navrhovateľ chce od
nich veľa peňazí, takýto nedoplatok na energiách nemohli urobiť. On sa radil aj s ľuďmi, ktorí dávajú byty
do podnájmu a potvrdili mu, že navrhovateľ od nich žiada veľa. Zálohová platba na elektrickú energiu
bola mesačne 23,45 eur, na plyn 15 eur, čo spolu predstavuje 38,45 eur, pričom on navrhovateľovi
na energie platil mesačne sumu 60 eur. So zastavením konania v časti sumy 83,30 eur a v úroku z

omeškania z tejto sumy súhlasí. Namieta skutočnosť, že navrhovateľ pri podpisovaní nájomnej zmluvy
od neho vypýtal malú sumu (len 60,- eur a v r.2011 70,- eur ako zálohové platby na energie) a preto
potom vyšiel nedoplatok v takejto výške. Pokiaľ by bol platil zálohové platby za energie vyššie ihneď,
nemusel vzniknúť takýto nedoplatok, lebo by to uhrádzal postupne. Navrhovateľ platil zálohové platby
za vodu a teplo správcovi, ktorý bol Habyter a za elektrinu a za plyn platil priamo ich dodávateľovi.

Keď navrhovateľ chodil robiť odpočty o jeho skutočnej spotrebe energií, prečo ho neupozornil že má
vyššiu spotrebu. Keď navrhovateľ vedel, že správcovi - Habyteru platí za teplo na vykurovanie a vodné,
stočné a studenú vodu sumu 58,91 eur mesačne (43,02 +15,89) a elektrárňam a plynárňam uhrádza
mesačne zálohové platby vo výške 38,45 eur (23,45+15,-), prečo potom jemu ponechal zálohové platby
vo výške 60,- eur a od 1.1.2011 70,- eur mesačne, ale nepýtal od neho hneď zálohovú platbu v takej

výške na energie, v akej ju sám platil, pretože potom by mu mohol vzniknúť menší nedoplatok. On
zarába 800,- eur mesačne v čistom, manželka 350,- eur mesačne v čistom a náklady v sociálnom byte
majú do 400,- eur mesačne a za elektrinu platia asi 50 eur. Končené vyúčtovanie chodí im, v končenom
vyúčtovaní majú vždy uvedený nedoplatok alebo preplatok, vedia, koľko majú platiť. Rovnako je to aj s
elektrinou. Nevie zdôvodniť vysokú spotrebu energií v predmetnom byte. Je pravda, že sa kúpali každý

deň, manželka s dcérou sa kúpali, on sa sprchoval. Hoci bola manželka na materskej, nevarila každý
deň, chodila sa najesť k mame. On každú druhú noc nespal doma, ale v robote. Návštevy mali občas,
radiátory nemávali pustené naplno. Znalca ale nespochybňuje. Z bytu sa odsťahovali v septembri 2011
kvôli nedoplatku, ktorého si boli vedomí. Je si vedomý nedoplatku, ale navrhovateľ vedel v akej výške
platil zálohové platby, preto mu ich mal zvýšiť a nedoplatok by nemohol byť v takej výške. Je ochotný

zaplatiť nedoplatok, ale nie v takej výške. Keby bol platil zálohové platby v takej výške ako navrhovateľ,
v ZP by bola výška nedoplatku nižšia. Náhradu trov konania si neuplatnil.Znalec Ing. Štefan Szabo na pojednávaní uviedol, že sa plnom rozsahu sa pridržiava podaného
znaleckého posudku a k pripomienkam odporcu, ktoré zaslal súdu aj písomne dňa 29.4.2014 uvádza
nasledovné: pripomienka č. 1, kde uvádza, že znalec neuvádza akým spôsobom sa znalec dostal k

vyčísleným hodnotám spotrieb elektriny vody a plynu uvádza: ZP č. 11/2013 a 14/2013 uvádzajú v
kapitoleII.nastr.4,žeelektrickáenergia,studenávodaaspotrebazemnéhoplynubolimeranéurčenými
meradlami jednotlivých dodávateľov, určenými v odbornej terminológii znamená, že tieto meradlá sú
povinne metrologicky overované, keďže sa jedná o fakturačné meradlá v rámci obchodných vzťahov.
Mali by merať presne. v kapitole I. bod 5 na strane 3 sa textovo uvádzajú "podklady na vypracovanie"

je uvádzané, že spotreby jednotlivých médíí vychádzajú z rozdielov konečných a počiatočných stavov
nameraných údajov z týchto určených meradiel. Všetky podklady, ako faktúry sú následne zviazané
v ZP č. 11/2013 ako prílohy č. 11-12. V závere k tejto pripomienke uvádza, že ju považuje zo strany
odporcu ako účelovú.
K pripomienke č. 2, kde sa jedná o výšku výpočtu nákladu za spotrebu studenej vody v byte č. 11 za
jednotlivé čiastkové obdobia, t.z. za obdobie od 3.5.2010 do 31.12.2010 a za obdobie od 1.1.2011 do

30.9.2011, tu odporca vychádza z celoročného vyúčtovania nákladov spoločnosti Habyter, ktorý robí
rozúčtovanie spotreby studenej vody za rok 2010 v rámci 12 mesačného obdobia. Odporca býval v byte
až od 3.mája, kedy preberal byt a vtedy boli za prítomnosti navrhovateľa aj odporcu písomne odpočítané
a zaevidované počiatočné stavy plynomeru, dvoch bytových vodomerov na studenú vodu, elektromeru,
ako i číselné údaje jednotlivých pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na radiátoroch. Úloha

znalca bolo vyčísliť skutočné náklady, z toho vyplýva, že znalec bol povinný vychádzať z relevantných
údajov nameraných určenými meradlami studenej vody. Odporca podsúva spôsob výpočtu spotreby
studenej vody za obdobie od 3.5.2010 do 31.12.2010 spôsobom výpočtu priemernej mesačnej spotreby
z celého roku, ktorú si potom prepočítal na sporné obdobie. Rovnako to použil aj na druhé čiastkové
obdobie do 1.1.2011 do 30.9.2011, čím si umelo znížil spotrebu studenej vody a tým si aj umelo znižuje

skutočné náklady. Nie je úloha znalca, či bol byt obsadený v období od 1.1. do 2.5. resp. od 1.10 do
31.12.2011. Mohol a nemusel byť obsadený, podstatné je to, že konečné stavy vodomerov boli tiež
písomne zaznamenané 30.9.2011 za prítomnosti navrhovateľa a úlohou znalca bolo vyrátať spotrebu
v presne definovanom období. Pripomienka č. 3 sa týkala výpočtu nákladov za spotrebu zemného
plynu, len za obdobie od 20.7.2011 do 30.9.2011. Vychádzalo sa z faktúr SPP, takže posledné obdobie

je rozporované odporcom. Odporca poukazuje na číselný rozdiel medzi konečným stavom bytového
plynomeru ku dňu 30.9.2011 a ktorý uvádza znalec vo svojom výpočte a tento stav je 1407,911m3 a
konečným stavom meradla, ktorý uvádza vyúčtovacia faktúra SPP č. 7444102507 zo dňa 21.4.2012
(čl. 162 spisu) a ktorý je ku dňu 31.12.2011 len 1266m3. Tento rozdiel medzi stavmi znalca a faktúry
je 141,911m3. Následne odporca namieta, že znalec nepostupoval v súlade s úlohami v uzneseniach

a zrejme sa znalec pomýlil. Uvedený rozdiel zistil aj znalec počas vypracovania ZP, preto v súlade s
usmernením súdu, ktorý je uvedený v príslušných uzneseniach o ustanovení znalca citujem." Znalec
bude vychádzať z výpovedí účastníkov, z listinných dôkazov" si v súlade s týmto usmernením vyžiadal
dňa 27.10.2013 vysvetlenie k tomuto rozdielu od navrhovateľa. Vysvetlenie pána Matejova mu bolo
doručené v ten istý deň, cituje: "skutkový stav plynomeru 30.9.2011 bol skutočne 1407,911m3, pričom

pri odpočte sme neboli len my, ale aj pani z realitnej kancelárie, pani Mičíková, pán Holovič, a Ivana
Kováčiková". Keďže navrhovateľ deklaruje, že má svedkov na takýto skutkový stav, pričom z praxe
vie, že SPP robí bez skutočného odpočtu odhad plynomerov, zobral tento údaj od navrhovateľa ako
pravdivý.Navrhovateľvkonečnomdôsledkutútospotrebuvistejdobezaplatil.Pretoznalecpostupovals
usmernenímsúdu,vyžiadalsivyjadreniaúčastníkovapostupovaltiežsobsahomuvedenýchúlohatakto

k žiadnemu omylu nedošlo. Listom 14.10.2013 pozval na osobno-znaleckú obhliadku navrhovateľa aj
odporcu, ako aj na znalecké konzultácie. Spoločnej prehliadky bytu a konzultácií 18.10.2013 sa odporca
nezúčastnil. V znaleckom posduku vypočítal skutočnú spotrebu energií odporcom v predmetnom byte
za obdobie počas ktorého odporca byt obýval . Táto suma mu vyšla nižšia o 83,30 eur oproti žalovanej
sume, pretože on bral do úvahy konkrétne obdobie a presný počet dní kedy odporca byt obýval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca, ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: so zúčtovaním, s Dodatkom k zmluve, s rekapituláciou, s
Dodatkom, s Vyúčtovaním nákladov, s Odporom, s Odpoveďou na výzvu, s výpismi z účtov, s
vyúčtovacou faktúrou, s vyúčtovaniami nákladov, s vyjadrením PZN, s nájomnou zmluvou, s dodatkami,

s vyúčtovaním za r.2010, s ftc. SMS správ, s dokladmi o príjme odporcu, s vyjadrením odporcu, so ZP
č.11/2013 a so ZP č.14/2013, s vyjadreniami PZN a výpismi z účtov, s pripomienkami odporcu k ZP, s
vyjadrením znalca, s odvolaním znalca, s vyjadrením ZSE, s vyjadrením Spoločenstva vlastníkov, so
späťvzatím odvolania znalca, s predpisom mesačných záloh a vyúčtovaním za r.2010-2011, so správouz SPP, so zálohovými platbami za plyn, s prijatými zálohami za spotrebu energií a z takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ ako vlastník bytu č. 11, nachádzajúcom sa v Nitre, na Parkovom nábreží, vo vchode č.5, v
obytnom dome súp.č. 876 , uzatvoril dňa 3.5.2010 Zmluvu o nájme bytu s odporcom na základe ktorej
odovzdal predmetný byt na užívanie odporcovi a to na dobu od 3.5.2010 do 30.4.2011. pre prípad, že
sa účastníci zmluvy nedohodnú na ukončení zmluvy po tomto termíne, platnosť zmluvy sa predĺžila
na dobu neurčitú. Úhrada za nájom bola dojednaná vo výške 250 eur mesačne a zálohová platba na

energie bola dojednaná vo výške 60 eur mesačne. Vzhľadom na vysokú spotrebu energií v byte, bolo
účastníkmi konania ústne dojednaná, že záloha na energie bude vo výške 70 eur mesačne a odporca
tak navrhovateľovi okrem sumy 250 eur mesačne titulom nájomného platil aj zálohové platby na energie,
pričom v mesiacoch máj až december 2010 platil mesačne 60 eur od januára 2011 do júna 2011 platil
mesačne 70 eur, dňa 18.6.2011 uhradil sumu 190 eur, dňa 17.7.2011 sumu 70 eur, dňa 21.7.2011 sumu
50 eur a dňa 17.8.2011 sumu 70 eur. spolu takto titulom zálohových platieb za energie zaplatil sumu

1340 eur.
Odporca sa oboznámil so stavom bytiu a pred uzatvorením zmluvy dňa 1.5.2010 za prítomnosti oboch
účastníkov boli vykonané odčítania stavu plynomeru, vodomeru v kúpeľmi a na WC, ako aj elektromeru
a stavy na radiátoroch v kuchyni, WC, chodbe, v obývacej miestnosti a v spálni. Spísaný bol o tom
záznam nazvaný ako "Dodatok k zmluve č. 1- zápis o odčítaní údajov spotreby energií a podpísaný

bol navrhovateľom, aj odporcom. Dňa 30.9.2011, teda po tom, čo sa odporca z bytu vysťahoval, bol
manželkou navrhovateľa vykonaný rovnaký odpočet energií za prítomnosti p.O. a p.A. a za prítomnosti
p.P. a p.Janíčkovej, o čom svedčia Zápisy o odčítaní údajov spotreby energií.
Samotný navrhovateľ platil mesačne dodávateľom energií zálohové platby a to za elektrickú energiu
sumu 14,01 eur, ktorú mu zvýšili na sumu 23,45 eur, za plyn platil zálohovo 15 eur a správcovi bytového

domu spoločnosti Habyter platil zálohové platby za teplo na vykurovanie vo výške 43,02 eur, vodné
stočné-SV 15,89 eur a na osvetlenie spoločných priestorov sumu 0,96 eur.
Zo Znaleckého posudku č. č.11/2013 zo dňa 10.11.2013 a zo Znaleckého posudku č. 14/2013 zo
dňa 17.12.2013 vyplynulo, že v spornom období od 3.5.2010 do 30.9.2011 skutočná výška spotreby
elektrickej energie, vrátane elektrickej energie na osvetlenie spoločných priestorov bola 3764,02 kWh

v sume 602,72 eur, skutočná výška spotreby studenej vody- vrátane teplej úžitkovej vody bola 250 m3
v sume 529,16 eur, skutočná výška spotreby zemného plynu naftového bola 10474,516 kWh v sume
563,66 eur a skutočná výška nákladov na vykurovanie bytu bola vo výške 846,46 eur, spolu teda odporca
spotreboval energie za 2542 eur.

Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovizanájomnébytdoužívaniaatobuďnadobuurčitú,alebobezurčeniadobyužívania;nájomná
zmluva spravidla obsahu aj opis príslušenstva a opis stavu bytu, nájom bytu je chránený; ak nedôjde k
dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý je Vyhl.č. 87/1995 Z.z.

S poukazom na znalecké posudky navrhovateľ zobral návrh v časti sumy 83,30 eur, ako aj v časti úroku
z omeškania z tejto sumy späť a súd podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP konanie v tejto časti so súhlasom
odporcu zastavil.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, keď predmetom konania ostala suma 1202 eur, súd považoval
návrh navrhovateľa za dôvodne podaný, nakoľko bolo preukázané, že odporca spolu s manželkou a
maloletým dieťaťom obýval byt č. č. 11, nachádzajúci sa v Nitre, na Parkovom nábreží, vo vchode č.5,
v obytnom dome súp.č. 876 , na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 3.5.2010, pričom byt obývali od

3.5.2010 do 30.9.2011. Navrhovateľ dodávateľom energií a správcovi bytového domu v spornom období
riadne platil zálohové platby za energie a odporca platil navrhovateľovi mesačne v roku 2010 zálohovú
platbu vo výške 60 eur a v roku 2011 vo výške 70 eur. Odporca celkovo uhradil navrhovateľovi titulom
zálohových platieb za energie sumu 1340 eur, pričom zo znaleckých posudkov vyplynula skutočnáspotreba energií a táto bola vyčíslená v spornom období (od 3.5.2010 do 30.9.2010) na sumu 2542 eur.
Po odpočítaní odporcom uhradených záloh, potom návrh navrhovateľa (po čiastočnom späťvzatí návrhu
v časti sumy 83,30 eur) bol v časti sumy 1202 eur dôvodne podaný. Neobstojí obrana odporcu, ktorý sa

bránil tým, že pokiaľ by od neho navrhovateľ požadoval v jednotlivých mesiacoch vyššie zálohové platby
za energie, nemusel byť jeho nedoplatok taký vysoký, nakoľko navrhovateľ nemohol predpokladať,
aká bude spotreba energií v predmetnom byte v spornom období. Predchádzajúci nájomcovia nemali
vysokú spotrebu a od toho sa odvíjali aj zálohové platby, ktoré bol povinný platiť dodávateľom energií a
správcovi bytu navrhovateľ. Odporca sám na pojednávaní uviedol, že nedoplatku v byte si bol vedomý,

preto sa z bytu odsťahovali a rovnako uviedol, že závery znaleckého posudku nespochybňuje.
Súd potom návrhu navrhovateľa vyhovel, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1202 eur a priznal
navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 OZ a s poukazom
na nariadenie vlády č.87/1995 Z.z.a to odo dňa 1.10.2011, ktoré si navrhovateľ uplatňoval odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy odporca predmetný byt vypratal.
O trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej s poukazom na § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.