Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200981
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112200981.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, F., zastúpeného JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom Kováčska 17, Košice,
proti žalovanému Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce, Bukureštská 12, Košice, IČO: 00 594
725, zastúpenému JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, o zaplatenie 900,26
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 103,25 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
103,25 eura od 23.12.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 361,03 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Anny Lacovej, advokátky so sídlom Pražská 4, Košice,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 12.1.2012 žalobu o zaplatenie 900,26 eura s príslušenstvom. Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalobca je užívateľom bytu a členom družstva u žalovaného, pričom mal
spolu s bývalou manželkou nedoplatky na nájomnom, ktoré žalovaný vymáhal súdnou cestou. Nakoľko
sa bývalá manželka žalovaného zdržiavala od októbra 2006 na neznámom mieste, žalobca podpísal
dohodu o splatení dlhu z 22.11.2006. Pri podpísaní dohody mu bol predložený výpočet poplatku z
omeškania vyhotovený žalovaným z 18.1.2006, ktorý činil ku dňu 21.12.2005 sumu 39.514,- Sk. Žalobca
platil poplatok z omeškania za obdobie od 22.11.2006 uhradil žalovanému sumu 2.011,79 eura, pričom
pri vyúčtovaní mu žalovaný za ročné vyúčtovanie nákladov za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008
započítal čiastku 329,07 eura. Celkove teda žalobca uhradil žalovanému aj so započítaním sumy
2.340,86 eura. Žalobca listom z 20.1.2009 požiadal žalovaného o odpustenie penále. Na túto žiadosť
žalovaný nereagoval, preto dňa 13.5.2009 žalobca podal opätovnú písomnú žiadosť o odpustenie penále
z 13.5.2009. Žalobca sa ústne dozvedel, že zvyšok penál mu bol odpustený, nakoľko žalobca po strate
zamestnania sa ocitol v hmotnej núdzi, bol nútený podať na súd žalobu o určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela, k tomuto návrhu bol žalobca povinný predložiť aj potvrdenie od žalovaného, že
nemá žiadne podlžnosti voči žalovanému. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
40C 19/2010, k tomuto konaniu žalovaný dal žalobcovi potvrdenie z 11.1.2010, že voči žalobca žiadne
dlhy. Žalobca obdŕžal od žalovaného vyúčtovanie nákladov za obdobie od 11.1.2009 do 31.12.2009 zo
dňa 22.5.2010 žalobcovi vznikol preplatok vo výške 592,72 eura. Zároveň s týmto vyúčtovaním dostal
žalobca aj list žalovaného z 25.5.2010 - stanovisko ku žiadosti. V tejto uvádza, že predstavenstvo
mení uznesenie 995/31/2009 z 15.5.2009 a trvá na úhrade poplatku z omeškania v plnej výške. Na

tento list žalovaného reagoval žalobca písomne dňa 6.6.2010 požiadavkou o zaslanie uznesenia, na
túto požiadavku žalovaný nereagoval, ale zaslal mu započítanie pohľadávok vo výške 594,38 eura.
Žalobcovi za ročné vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010
zo dňa 22.5.2011 vznikol preplatok vo výške 202,63 eura, pričom žalovaný opätovne započítal túto
sumu. Žalovaný započítal dňa 22.12.2012 aj odmenu pre predsedu ČS vo výške 103,25 eura, s týmto
žalobca nesúhlasil. Má za to, že žalovaný si neoprávnene ponechal uvedené čiastky, ktoré započítal.
V zmysle výpisu z obchodného registra podpisovanie za žalovaného musí byť podpísané predsedom
a podpredsedom družstva.

Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.2.2012 (v odpore proti platobnému rozkazu) žalovaný uviedol,
že tvrdenie navrhovateľa v žalobe, že „pri podpísaní Dohody o splatení dlhu mu bol odporcom
predložený výpočet poplatku z omeškania vo výške 39.514,- €“ je neúplné a nesprávne. Navrhovateľ bol
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 20C 158/2006 zo dňa 20.11.2006 povinný
zaplatiť odporcovi sumu 94.201,80 Sk, nahradiť trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške
3.798,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 9.234,- Sk a rozsudkom Okresného súdu Košice I,
sp. zn. 23C 126/2006-54 zo dňa 8.3.2007 bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 39.514,- Sk a trovy
konania vo výške 13.350,- Sk. Dňa 22.11.2006 bola uzavretá Dohoda o splatení dlhu, na základe ktorej
navrhovateľ začal dlh splácať, no výšku dohodnutých splátok nedodržal a dohodu porušil. Súčasťou
Dohody o splatení dlhu bol aj rozpis platieb nájomného za obdobie od 1.10.2003 do 31.12.2005, pričom
dlh v ňom vyčíslený navrhovateľ uznal čo do dôvodu a výšky. Prehľad dlhu navrhovateľa voči odporcovi
a priebeh jeho splácania je uvedený v rekapitulácii zo dňa 14.2.2012. Ako vyplýva z rekapitulácie časť
svojich pohľadávok si odporca započítal jednostranným zápočtom so záväzkom voči navrhovateľovi
a to a/ zápočtom zo dňa 20.12.2006 vo výške 4.636,- Sk, b/ zápočtom zo dňa 22.12.2008 vo výške
1.649,- Sk (54,74 €), c/ zápočtom zo dňa 27.7.2009 vo výške 329,07 € (9.913,56 Sk), d/ zápočtom
zo dňa 8.7.2010 vo výške 594,38 €, e/ zápočtom zo dňa 18.7.2011 vo výške 202,63 €. Zápočty boli
vykonané plne v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka a čl. 38.9. Stanov ÚBD Košice-Ťahanovce,
preukázateľne boli navrhovateľovi doručené a navrhovateľ voči započítaniu vzájomných pohľadávok
a záväzkov nevzniesol žiadne námietky. Keďže právnym následkom započítania je zánik vzájomných
pohľadávok, v tejto výške zanikol aj dlh navrhovateľa voči odporcovi. Odporca započítal svoj záväzok
voči navrhovateľovi, ktorý mu vznikol na základe príkaznej zmluvy zápočtom vo výške 103,25 € zo dňa
22.11.2011. S predmetným zápočtom vyslovil navrhovateľ nesúhlas listom svojej právnej zástupkyne
zo dňa 5.1.2012, ktorý bol odporcovi doručený dňa 13.1.2012. Vzhľadom k tomu, že list obsahoval
veľké nepresnosti odporca sa rozhodol, že svoj záväzok navrhovateľovi uhradí a súčasne vstúpi do
jednania a preukáže, že tvrdenia v liste uvádzané vychádzajú z nesprávnych informácií. Suma vo výške
103,24 bola navrhovateľovi poukázaná na jeho účet 25.1.2012. Odporca poukazuje na neštandardný
postup navrhovateľa, keď navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyslovil nesúhlas
so započítaním sumy 103,25 € listom, ktorý bol odporcovi doručený dňa 13.1.2012 a pritom už dňa
12.1.2012 na súde podal žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia aj tej čiastky a vyúčtoval si za túto výzvu
trovy právneho zastúpenia vo výške 51,45 €. Uvedený postup nesvedčí o tom, že by mal záujem s
odporcom jednať. Tvrdenie navrhovateľa, že „mu bolo odporcom vydané potvrdenie o tom, že nemá
voči navrhovateľovi žiadne pohľadávky“ je nesprávne a úmyselne zavádzajúce. Je pravdou, že odporca
na tlačive - Potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a o zaplatenie úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu - ako prenajímateľ bytu potvrdil, že má zaplatené nájomné a úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Nájomné a
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu sú pohľadávka a poplatok z omeškania je podľa §
121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Poplatok z omeškania je zákonom stanovená sankcia,
nie je súčasťou nájomného - pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Preto nevydanie predmetného
potvrdenia navrhovateľovi, ak voči odporcovi nemá dlh na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s
užívaním bytu, ale má dlh z titulu nezaplateného poplatku z omeškania, by bolo v rozpore so zákonom. Z
vydania predmetného potvrdenia nie je možné vyvodzovať, že navrhovateľ v čase jeho vydania, t.j. dňa
11.1.2010 nemal voči odporcovi žiaden dlh. Je pravdou, že navrhovateľ požiadal odporcu o odpustenie
od platenia poplatkov z omeškania, no jeho žiadosti nebolo vyhovené. Tvrdenie, že o rozhodnutí
predstavenstva nebol informovaný nie je pravdivé, predkladáme súdu list zo dňa 25.5.2010, ktorým
navrhovateľovi bolo oznámené, že jeho žiadosti o odpustenie poplatku z omeškania Predstavenstvo
ÚBD Košice - Ťahanovce nevyhovuje a trvá na ich úhrade. Keďže navrhovateľ dňa 6.8.2010 podal
žiadosť o prehodnotenie poplatkov z omeškania, osobne sa zúčastnil zasadnutia Predstavenstva ÚBD

Košice - Ťahanovce, kde predniesol opätovne svoju žiadosť o odpustenie poplatku z omeškania a po
prerokovaní jeho žiadosti mu bolo osobne oznámené, že Predstavenstvo ÚBD Košice - Ťahanovce
nevyhovuje jeho žiadosti o odpustenie poplatku z omeškania a trvá na ich úhrade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka a oboznámením sa so žalobou žalobcu, s
vyjadrením žalovaného, s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23C 126/2006 zo dňa 8.3.2007, s
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 20C 158/2006 zo dňa 20.11.2006, s dohodou o splatení dlhu zo dňa
22.11.2006, so započítaním pohľadávok zo dňa 8.7.2010, so započítaním pohľadávok zo dňa 18.7.2011
a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 23C 126/2006 zo dňa 8.3.2007 súd zistil, že žalobca ním bol
zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 39.514,- Sk v pravidelných mesačných splátkach po 1.000,- Sk od
právoplatnosti rozsudku do 30.4.2007 v sume 3.000,- Sk mesačne od mája 2007 do novembra 2007 a v
sume 5.000,- Sk mesačne od decembra 2007 do zaplatenia a to titulom nároku žalovaného na poplatok
z omeškania z dôvodu neuhradenia nájomného a nedoplatku za služby spojené s bývaním za roky 2002
- 2003. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2007.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 20C 158/2006 zo dňa 20.11.2006 súd zistil, že žalobca bol povinný
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 94.211,80 Sk z titulu poplatku z omeškania. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2006.

Z výpočtu poplatku z omeškania zo dňa 18.1.2006 súd zistil, že žalobca uznal v plnej výške čo do dôvodu
a výšky dlh na poplatku z omeškania vo výške 39.514,- Sk dňa 22.11.2006.

Z dohody o splatení dlhu zo dňa 22.11.2006 súd zistil, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom
ako s dlžníkom dohodu, v ktorej zhodne prehlásili, že žalobca ako dlžník bol právoplatným uznesením
Okresného súdu Košice I, č.k. 23C 126/2004 zo dňa 12.4.2005 zaviazaný zaplatiť žalovanému ako
veriteľovi trovy konania vo výške 640,- Sk a vo výške 580,- Sk, bol rozsudkom Okresného súdu Košice
I, č.k. 20C 158/2006 zo dňa 20.11.2006 zaviazaný k úhrade poplatku z omeškania vo výške 94.211,80
Sk a k náhrade trov konania vo výške 3.798,- Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 8.742,- Sk,
bol rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 23C 126/2006 zaviazaný zaplatiť poplatok z omeškania
vo výške 39.514,- Sk, náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku vo výške 2.370,- Sk a
trov právneho zastúpenia vo výške 4.028,- Sk. Žalobca ako dlžník tento dlh uznáva čo do dôvodu a
výšky. Dlh na nájomnom ku dňu 30.9.2006 vo výške 97.107,80 Sk uhradil dňa 3.11.2006, svoj dlh z
titulu poplatku z omeškania vo výške 146.443,- Sk (aj nájomného, ktoré nie je predmetom konania pred
súdom) a trovách konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 6.748,- Sk sa zaväzuje splatiť v
pravidelných mesačných splátkach vždy do 25. dňa v mesiaci od decembra 2006 do apríla 2007 po
1.000,- Sk mesačne od mája 2007 do novembra 2007 po 3.000,- Sk mesačne a od decembra 2007 po
5.000,- Sk mesačne do zaplatenia. Žalobca ako dlžník sa zaväzuje nahradiť trovy právneho zastúpenia
JUDr. Anne Lacovej vo výške 3.350,- Sk v pravidelných mesačných splátkach po 2.000,- Sk mesačne
počnúc mesiacom november 2006 do zaplatenia.

Zo započítania pohľadávok zo dňa 8.7.2010 súd zistil, že žalovaný ako veriteľ v súlade s ust. § 580
Občianskeho zákonníka a čl. 38.9. Stanov ÚBD Košice-Ťahanovce započítal vzájomné pohľadávky
a záväzky veriteľa a dlžníka (žalobcu) a to za byt v Košiciach na ul. Sofijská 16/č.b.9 pohľadávku
veriteľa voči dlžníkovi pozostávajúcu z časti poplatku z omeškania vo výške 594,38 eura (dohoda o
splatení dlhu zo dňa 22.11.2006) s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi pozostávajúcou z preplatku z
ročného vyúčtovania nákladov za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške 592,72 eura a z preplatku
nájomného - rozdiel medzi zálohovým predpisom a úhradou za jún 2010 vo výške 1,66 eura a to ku dňu,
keď sa tieto vzájomne kryjúce pohľadávky stretli, t.j. k 30.5.2010 a k 2.6.2010.

Zo započítania pohľadávok zo dňa 18.7.2011 súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník v
súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka čl. 38.9. Stanov ÚBD Košice-Ťahanovce započítali vzájomné

pohľadávky a záväzky veriteľa a dlžníka a to za byt v Košiciach na ul. Sofijská 16/č.b.9 pohľadávku
veriteľa voči dlžníkovi pozostávajúcu z časti poplatku z omeškania vo výške 202,63 eura (dohoda o
splatení dlhu zo dňa 22.11.2006) s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi pozostávajúcou z preplatku z
ročného vyúčtovania nákladov za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 202,63 eura a to ku dňu,
keď sa tieto vzájomne kryjúce pohľadávky stretli, t.j. k 30.5.2011.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia § 574 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ
sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí
uzavrieť písomne.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podaním zo dňa 5.3.2011 vzal žalobca žalobu v časti ohľadne zaplatenia sumy vo výške 103,25 eura
spolu s príslušenstvom späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Na základe vyššie uvedených skutočností, v súlade s cit. zák. ust. súd konanie v časti, ohľadne
zaplatenia sumy 103,25 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 103,25 eura od
23.12.2011 do zaplatenia, zastavil.

Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí žaloby) je teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo
výške 592,72 eura s príslušenstvom titulom preplatku žalobcu z ročného vyúčtovania nákladov za
plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, sumy vo výške 1,66 eura s
príslušenstvom titulom preplatku žalobcu z nájomného (rozdiel medzi zálohovým predpisom a úhradou
za jún 2010) a sumy vo výške 202,63 eura s príslušenstvom titulom preplatku žalobcu z ročného
vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010.

Súd má vo tomto konaní za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že na základe ročného
vyúčtovania nákladov od 1.1.2009 do 31.12.2009 zo dňa 22.5.2010 vznikol žalobcovi preplatok na
úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške
592,72 eura, na základe ročného vyúčtovania nákladov od 1.1.2010 do 31.12.2010 zo dňa 22.5.2011
vznikol žalobcovi preplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010
do 31.12.2010 vo výške 202,63 eura a takisto bolo medzi účastníkmi nesporné, že žalobcovi vznikol
preplatok na nájomnom za mesiac jún 2010 vo výške 1,66 eura.

Nespornou je aj skutočnosť, že žalovaný mal voči žalobcovi judikované, t.j súdom priznané pohľadávky
(rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 23C 126/2006 zo dňa 8.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.4.2007 a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 20C 158/2006 zo dňa 20.11.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.12.2006) titulom dlžných poplatkov z omeškania v celkovej výške 133.715,80 Sk,
t.j. 4.438,55 eura.

Obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že vyššie uvedená a medzi účastníkmi nesporná pohľadávka
žalobcu voči žalovanému titulom preplatkov na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu
a na nájomnom v celkovej výške 797,01 eura zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného voči
žalobcovi titulom dlžných poplatkov z omeškania priznaným žalovanému na základe vyššie uvedených
rozsudkov tunajšieho súdu, čo žalovaný súdu nesporne preukázal listom zo dňa 8.7.2010 označeným
ako započítanie pohľadávok, na základe ktorého žalovaný ako veriteľ v súlade s ust. § 580 Občianskeho
zákonníka a čl. 38.9. Stanov ÚBD Košice-Ťahanovce započítal vzájomné pohľadávky a záväzky veriteľa
a dlžníka (žalobcu) za byt v Košiciach na ul. Sofijská 16/č.b.9 a to pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi
pozostávajúcu z časti poplatku z omeškania vo výške 594,38 eura s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi
pozostávajúcou z preplatku z ročného vyúčtovania nákladov za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo
výške 592,72 eura a z preplatku nájomného za jún 2010 vo výške 1,66 eura a to ku dňu, keď sa tieto
vzájomne kryjúce pohľadávky stretli, t.j. k 30.5.2010 a k 2.6.2010 a listom zo dňa 18.7.2011, na základe
ktorého žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka čl. 38.9.
Stanov ÚBD Košice-Ťahanovce započítal vzájomné pohľadávky a záväzky veriteľa a dlžníka za byt v
Košiciach na ul. Sofijská 16/č.b.9 a to pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi pozostávajúcu z časti poplatku
z omeškania vo výške 202,63 eura s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi pozostávajúcou z preplatku
z ročného vyúčtovania nákladov za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 202,63 eura a to ku
dňu, keď sa tieto vzájomne kryjúce pohľadávky stretli, t.j. k 30.5.2011. Žalobcovi boli vyššie uvedené
listy žalovaného riadne doručené.

Všeobecnú úpravu započítania upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a 581. Započítanie
je pojmovo vymedzené v ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že
započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa.
Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku
dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným
predpokladom pre započítanie je: a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými
subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b/ rovnaký druh plnenia
- predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené,
c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom
kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d/ právny
úkon smerujúci k započítaniu.

K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe
jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu -
dohody (compensatio voluntaria).

Ku kompenzácii v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil
prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je
predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú
náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to,
ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne
proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli,
teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď
bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex
tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku
pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia,
zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

Žalobca platnosť započítania vzájomných pohľadávok účastníkov nespochybňoval.

Súd má vo tomto konaní za preukázané, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré si uplatňuje v
tomto konaní, zanikli následkom započítania (resp. jednostranného písomného započítacieho prejavu
žalovaného) s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom dlžných poplatkov z omeškania a to ku
dňu splatnosti pohľadávok žalobcu voči žalovanému, t.j. ku dňu 30.5.2010, pokiaľ ide o pohľadávku

žalobcu titulom preplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009
do 31.12.2009 vo výške 592,72 eura, ku dňu 2.6.2010, pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu titulom preplatku
na nájomnom za mesiac jún 2010 vo výške 1,66 eura a ku dňu 30.5.2011, pokiaľ ide o pohľadávku
žalobcu titulom preplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010
do 31.12.2010 vo výške 202,63 eura.

Na základe výpovedí žalobcu, svedkov a vyjadrení štatutárneho zástupcu žalovaného súd konštatuje,
že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že medzi účastníkmi došlo k platnému odpusteniu dlhu.

Dohoda o odpustení dlhu musí mať pod sankciou neplatnosti (ustanovenie § 574 ods. 1 v nadväznosti
na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) písomnú formu. Ustanovenie § 574 Občianskeho
zákonníka upravuje zánik záväzku na základe dvojstranného právneho úkonu. Jednostranné odpustenie
dlhu (bez súhlasu dlžníka) je bez právnych účinkov, keď zákon vychádza z toho, že je nielen povinnosťou,
ale aj právom dlžníka splniť svoj záväzok. Nestačí preto prejav veriteľa, ktorým odpúšťa dlh učinený voči
tretím osobám, hoci aj v písomnej forme ( k tomu porovnaj napr. Švestka, J.. Spáčil, J., Škárová, M.,
Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 - 880. Komentář. 1. vydanie. Praha: C. H. BECK, 2008,
str. 1517 - 1518, pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 758/2004).

Súd má na základe vyššie uvedeného za to, že na základe uznesenia predstavenstva žalovaného
č. 995/31/2009 zo dňa 14.5.2009 nemohlo dôjsť k právne relevantnému odpusteniu dlhu žalobcu
voči žalovanému ohľadne poplatkov z omeškania. Takisto odpustenie dlhu nepreukazuje potvrdenie
o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 7-12/2009
zo dňa 11.1.2010, keďže uvedené potvrdenie vydané žalovaným na účely posúdenia nároku žalobcu
na príspevok na bývanie sa týka výlučne informácií ohľadne zaplatenia (resp. prípadnom dlhu) na
nájomnom a na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 7-12/2009 a nie
dlžného poplatku z omeškania, ktorý (dlh) vznikol žalobcovi z dôvodu neplatenia nájomného za skoršie
(iné) časové obdobie.

Žalobca v konaní ani netvrdil skutočnosť, že so žalovaným uzavrel dohodu o odpustení dlhu (ako to
vyplynulo z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 14.2.2013). Skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu
dohody o odpustení dlhu vyplynula aj z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní
dňa 5.9.2013 a z výpovede svedka Jána Szabóa na pojednávaní dňa 14.2.2013.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu o zaplatenie sumy výške 797,01 eura titulom preplatkov
žalobcu na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a na nájomnom zamietol. Vo zvyšnej časti
súd konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak
je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., podľa ktorého ak
sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca, ako aj podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca ako aj žalovaný mali v konaní čiastočný úspech. Žalobca sa pôvodným návrhom domáhal
zaplatenia sumy 900,26 eura spolu s príslušenstvom. Nakoľko žalobca vzal v časti o zaplatenie sumy
103,25 eura späť návrh z dôvodu, že mu žalovaný po začatí konania uhradil sumu 103,25 eura, má
súd za to, že v tejto časti bol návrh podaný dôvodne a preto má žalobca v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené, právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 797,01 eura bol v spore úspešný
žalovaný, keďže súd žalobu v tejto časti zamietol.

Nakoľko žalovaný mal vo veci úspech v pomere 88,53% k 11,47% úspechu žalobcu, súd priznal
žalovanému pomernú náhradu trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 54,- eur a pomernú
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 414,51 eura a to vo výške 77,06% zo sumy 468,51 eura,
t.j. 361,03 eura.

Podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy
obhajoby odmena vo výške 51,45 eura, za úkon podania odporu odmena vo výške 51,45 eura, za úkon
účasti na pojednávaní dňa 12.10.2012 odmena vo výške 51,45 eura, za úkon účasti na pojednávaní
dňa 14.2.2013 odmena vo výške 51,45 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 5.9.2013 odmena vo
výške 51,45 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 15.11.2013 odmena vo výške 51,45 eura a za
úkon účasti na pojednávaní dňa 27.3.2013 odmena vo výške 51,45 eura a podľa ustanovenia § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 3 úkony po 7,63 eura, 3 úkony po
7,81 eura a 1 úkon po 8,04, eura, teda odmena spolu 414,51 eura.

Súd nepriznal advokátovi odmenu vo výške 51,45 eura za úkon účasti na pojednávaní dňa 6.9.2012
spolu s režijným paušálom 7,63 eura z dôvodu, že na uvedený deň nebolo nariadené pojednávanie.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§251 O.s.p.).