Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111236772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111236772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: Z.Ú. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. Č.. XXX, Y., právne zastúpený Mgr. Janou Krakovskou,
advokátkou so sídlom Čajakova 1, Košice, proti odporcovi: TuCon, a.s. so sídlom Priemyselná 2, 010
01 Žilina, IČO: 44 082 030, o doplatenie odstupného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2011 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd zaviazal odporcu k povinnosti doplatiť navrhovateľovi nevyplatené odstupné skutočná výška,
ktorého bude vyplývať z vykonaného dokazovania s tým, aby súd o základe žalobného návrhu rozhodol

medzitýmnym rozsudkom, na základe ktorého určí, že žalovaný nárok navrhovateľa na doplatenie
odstupného je čo do základu opodstatnený, že odporca je povinný pre výpočet priemerného zárobku
navrhovateľa použiť rozhodné obdobie prvý štvrťrok kalendárneho roka 2010 a že odporca je povinný
doplatiť navrhovateľovi odstupné a to vo výške, ktorá bude určená v rozsudku vo veci samej.

Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že podľa § 60 a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce s
ním odporca, u ktorého pracoval od 01.11.2009 ukončil pracovný pomer výpoveďou k 17.05.2011.
Dôvodom bola strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
spôsobeného pracovným úrazom. Miera poklesu pracovnej schopnosti mu bola určená vo výške 90%.

Na základe ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce mu patrí odstupné, ktoré sa rovná (v súlade
s kolektívnou zmluvou) 11,5-násobku jeho priemerného mesačného platu. Zamestnávateľ mu v liste
zo dňa 12.5.2011 oznámil, že mu vyplatí odstupné vypočítané zo mzdy podľa slovenského zárobku,
t.j. zo sumy 867 Eur, ktorú považuje za jeho priemerný zárobok, s čím však navrhovateľ nesúhlasí,
pretože postup zamestnávateľa pri výpočte vychádza z rozhodného obdobia prvého kvartálu 2011 a to
aj napriek tomu, že v tom čase bol stále dočasne práceneschopný. Za toto časové obdobie mu nepatrila
mzda, ale v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce mu patrila náhrada príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá sa nepovažuje za mzdu. Zamestnávateľ mu v zúčtovacom
období za mesiac máj 2011 dňa 21.06.2011 vyplatil odstupné v sume 9.970,50 Eur, ktorá nezodpovedá
výpočtu podľa § 76 ods. 1 - odstupného, ktoré sa rovná (v súlade s kolektívnou zmluvou) 11.5 násobku
jeho priemerného mesačného platu. Postup zamestnávateľa pri určení rozhodného obdobia považuje
za nesprávny, pretože je v rozpore s kogentnou úpravou Zákonníka práce ustanovením § 134 ods.
1, ktorý sa zaoberá výlučne výpočtom priemerného zárobku na pracovnoprávne účely a od ktorého
sa nie je možné odkloniť. Posledný deň výkonu práce navrhovateľa bol deň 02.05.2010 pred vznikom

pracovného úrazu, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný od 02.05.2010 do 30.04.2011vrátane. Rozhodujúcim obdobím pre účely výpočtu priemerného zárobku pre daný prípad je prvý štvrťrok
2010. Navrhovateľ zároveň uviedol, že presnú výšku priemerného zárobku za prvý kvartál 2010 nevie
určiť. Jeho správnu výšku môže určiť iba zamestnávateľ. Žalovaný zamestnávateľ mu vo výplatnej

páske za mesiac máj 2011 pripísaním na účet dňa 21.06.2011 vyplatil odstupné v sume 9.970,50
Eur, ktorá nezodpovedá výpočtu podľa platného právneho úkonu - uzavretej kolektívnej zmluvy. Z
predložených výplatných pások vyplýva, že suma vyplatenej super hrubej mzdy má byť vyššia ako ju
vypočítal zamestnávateľ iba z tzv. slovenskej mzdy. Navrhovateľ tvrdí, že pri výpočte priemernej mzdy
sa musí použiť iba taká mzda, z ktorej boli vykonané všetky zákonné odvody do príslušných fondov, to aj

mzdy, ktorú navrhovateľ dosiahol pri výkone práce v zahraničí. Keďže podľa kolektívnej zmluvy mu mal
zamestnávateľ vyplatiť 11,5-násobok priemernej mzdy, vyplatením nižšej sumy mu vznikla majetková
ujma, ktorej presná výška ako rozdiel v časti nevyplatenej sumy bude spresnená v procese dokazovania
na podklade listín od zamestnávateľa, prípadne v znaleckom dokazovaní.

Tunajší súd pôvodne návrh navrhovateľa posúdil ako nejasné a neúplne podanie, z ktorého je zrejmé,
že navrhovateľ sa domáha doplatenia odstupného, pričom však nevymedzil v akej výške žiada odporcu

zaviazať k doplateniu odstupného, pričom v skutkovom vymedzení návrhu sám uvádza údaje, ktoré mu
umožňujú tento nárok presne vyčísliť, preto uznesením č.k. XCpr/X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2012 vyzval
navrhovateľa pod následkom odmietnutia podania na odstránenie vád návrhu s tým, že poukázal na to,
že čiastočným rozsudkom môže súd rozhodnúť za predpokladu, že výsledky vykonaného dokazovania
nedávajú dostatočný podklad pre rozhodnutie o celom uplatnenom nároku, ale len o jeho časti. Musí

byť tiež splnená zákonná požiadavka v tom, aby vydanie čiastočného rozsudku bolo účelné najmä
so zreteľom na záujem účastníka a hospodárnosť konania, z čoho vyplýva, že rozhodnutie súdu
medzitýmnym rozsudkom je fakultatívnou možnosťou a vyplýva z procesnej situácie, ktorá nastane v
konaní. Na uvedenú výzvu navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne reagoval tak, že
doterajší skutkový stav nedáva dostatočný podklad pre rozhodnutie o celom uplatnenom nároku, ale len

o jeho spornom základe, z čoho alebo z akých súm sa má vychádzať pri určení priemerného zárobku.
Kýmtátospornáotázkaniejevyriešená,niejemožnépristúpiťanikpresnejšpecifikáciivýšky,ktorábude
predmetomažkonečnéhorozhodnutia,apretozotrvalnapodanejžalobestým,abysúdnajskôrrozhodol
medzirozsudkom tak, že určí, že základom pre určenie predmetného zárobku v zmysle ust. § 134 ods.
1 Zákonníka práce má byť priemerný zárobok za prvý kvartál 2010 zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi

na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Tunajší súd uznesením XCpr X/XXXX-XX zo dňa 27.3.2012 podanie navrhovateľa odmietol, pričom
dospel k záveru, že podanie navrhovateľa naďalej trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v
konaní.

Na odvolanie navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ uviedol, že sa jednoznačne vyjadril, že otázku výšky

doplatku odstupného necháva na konečné rozhodnutie súdu, pretože doterajší skutkový stav nedáva
dostatočný podklad pre rozhodnutie o celom uplatnenom nároku, ale len o jeho spornom základe,
z čoho alebo z akých súm sa má vychádzať pri určení priemerného zárobku a kým táto sporná
otázka nie je vyriešená, nie je možné pristúpiť k presnej špecifikácii výšky, ktorá bude predmetom až
konečného rozhodnutia Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XCoPr/X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2012

uznesenie okresného súdu, ktorým odmietol podanie navrhovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že z obsahu
návrhu na začatie konania a v znení jeho doplnenia je zrejmé označenie účastníkov konania, je v ňom
popísaný skutkový stav veci ako aj vymedzený výrok, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že nárok
navrhovateľa čo do základu je opodstatnený a základom pre určenie priemerného zárobku je priemerný

zárobok navrhovateľa za prvý štvrťrok roku 2010. V ďalšej časti je formulácia návrhu na začatie konania
neurčitá, pretože účastník nevymedzil výšku žalovaného nároku,. Nakoľko návrh na začatie konania v
určovacej časti splnil základné formálne náležitosti návrhu vymedzené v ust. § 42 ods. 3 v spojení s
§ 79 ods. 1 O.s.p. nemal odvolací súd inú možnosť ako prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Na uvedenom závere nemohol nič zmeniť fakt, že účastník formuloval svoj návrh

ako požiadavku na vydanie medzitýmneho rozsudku. Obsah návrhu v uvedenej časti obsahuje určovací
výrok, ktorého prejednanie s ohľadom na jeho obsah je možné.Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 6.12.2012, v ktorom
uviedol, že nie je pravdivá informácia, že pracovný pomer s navrhovateľom skončil výpoveďou a už
vôbec nie výpoveďou danou mu odporcom. Pravdou je, že jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou

ku dňu 17.5.2011 na základe žiadosti (návrhu samotného navrhovateľa - t.j. nie na návrh odporcu).
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pracovný pomer navrhovateľa skončil (na jeho návrh) dohodou a v
dohode uvedený dôvod je, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav v dôsledku pracovného
úrazu dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Ide o dôvod podľa § 76 ods. 1 Zákonníka
práce a nie o dôvod podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Porovnaním znenia dohody o skončení

pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom so znením § 76 ods. 1, resp. § 76 ods. 2
Zákonníka práce je to zrejmé, pričom poukázal na rozdielne skutkové podstaty § 76 ods. 1 a § 76
ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň uviedol, že je potrebné priznať, že z právnych úkonov samotného
odporcu, resp. jeho prejavov vôle obsiahnutých v niektorých jeho písomnostiach nie je jednoznačne
zrejmé, podľa akých ustanovení počítal navrhovateľovi odstupné, či podľa § 76 ods. 1 alebo podľa § 76
ods. 2 Zákonníka práce, resp. odporca bližšie neskúmal tieto skutočnosti, pretože to v danom momente

nepovažoval za relevantné, keďže výška odstupného tak či tak prevyšovala zákonné minimum a jeho
výška bola vopred odkonzultovaná s navrhovateľom. Na svoju obhajobu odporca uviedol, že konal
v dobrej viere, že už dohodnuté podmienky skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom nebudú
predmetom jeho ďalších (neoprávnených) nárokov a teraz sa jeho dobromyseľné a férové konanie otáča
proti nemu. Rovnako nie je pravdivá informácia, že navrhovateľ má na základe § 76 ods. 1 Zákonníka

práce a v súlade s kolektívnou zmluvou nárok pri odstupnom na 11,5-násobok jeho priemerného
mesačného platu. Pravda je taká, že u odporcu počas celej jeho existencie od mája 2009 nepôsobili
odbory, takže žiadna kolektívna zmluva sa na navrhovateľa nevzťahuje a ani zo žiadneho interného
právneho predpisu nevyplýva navrhovateľovi takýto nárok. Sám odporca sa dobrovoľne rozhodol
poskytnúť navrhovateľovi vyššie než zákonné odstupné, o čom navrhovateľa dopredu informoval aj

dohoda v tomto bode bola súčasťou vzájomnej dohody o skončení pracovného pomeru. Namiesto
zákonného (§ 76 ods. 1 Zákonníka práce) trojmesačného odstupného mu poskytol 11,5-násobné
mesačné odstupné. K samotnej problematike určenia rozhodného obdobia pre výpočet odstupného
poukázal na znenie ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce, § 134 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce. Na
základe uvedených skutočností sa teda domnieva, že postupoval správne a v súlade so Zákonníkom

práce, ak sa pri žiadosti navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 17.05.2011
rozhodol jeho žiadosti vyhovieť, vypočítal jeho priemerný zárobok za príslušné rozhodujúce obdobie,
ktorým je v tomto prípade prvý štvrťrok 2011, pretože tento priemerný zárobok zisťoval v máji 2011 - po
žiadosti navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou (ide o druhý štvrťrok 2011). Rovnako
korektne a správne vypočítal podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce aj výšku jeho odstupného, pretože z

dôvodu, že navrhovateľ v rozhodujúcom období (prvý kvartál 2011) neodpracoval aspoň 22 dní alebo
170 hodín, použil namiesto jeho priemerného zárobku jeho pravdepodobný zárobok. Tento zárobok
bol vypočítaný ako priemerný zárobok zamestnanca odporcu pracujúceho na stavbe realizovanej v
Slovenskejrepublikevrozhodujúcomobdobívrátanevšetkýchpríplatkovanáhrad.Vzhľadomktomu,že
vo vzájomnej korešpondencii navrhovateľ v jednom z listov naznačil, že odporca nepostupoval správne

pri výpočte odstupného, ktoré prislúcha navrhovateľovi, rozhodol sa odporca konzultovať túto otázku
jednak s nezávislou právnickou kanceláriou ako i Inšpektorátom práce. Obe tieto inštitúcie nezávislé na
sebe potvrdili správnosť postupu odporcu, keď za rozhodujúce obdobie v súlade so znením § 134 ods. 2
Zákonníka práce považovali v danom prípade prvý štvrťrok 2011, t.j. kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťoval jeho priemerný (predpokladaný) zárobok (máj 2011). V závere uviedol, že

považuje za nespochybniteľné, že pracovný pomer navrhovateľa skončil na jeho návrh dohodou, pričom
ako dôvod je uvedené, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav v dôsledku pracovného úrazu
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V následnej aplikácii § 76 ods. 1 Zákonníka
práce by mal navrhovateľ zákonný nárok na odstupné len vo výške trojnásobku jeho priemerného
zárobku v predchádzajúcom rozhodnom období, no odporca mu v skutočnosti dobrovoľne plnil viac

(11,5-násobok jeho priemerného zárobku). Pri výpočte jeho priemerného zárobku odporca postupoval
v súlade s § 134 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce - t.j. z dôvodu, že navrhovateľ v rozhodujúcom období
(prvý kvartál 2011) neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, použil namiesto jeho priemerného
zárobku jeho pravdepodobný zárobok. Správnosť tohto postupu odporcu potvrdil vo svojom stanovisku
aj príslušný Inšpektorát práce. Keďže všetky zákonné nároky odporca pri skončení pracovného pomeru

voči navrhovateľovi splnil, dokonca mu plnil vysoko nad rámec týchto jeho zákonných povinností
a navrhovateľ vo svojom návrhu ani v ním predložených dôkazoch nepreukázal správnosť svojej
argumentácie a oprávnenosť svojich nárokov, odporca navrhol súdu, aby po vykonanom dokazovaní
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.K vyjadreniu odporcu podal písomne stanovisko navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním doručeným súdu dňa 20.01.2014, v ktorom uviedol, že u odporcu ako zamestnanec v trvalom
pracovnom pomere utrpel ťažký pracovný úraz dňa 02.05.2010 a bol dočasne práceneschopný odo

dňa 02.05.2010 do 30.4.2011 vrátane. Na základe vzájomne uzavretej dohody po vyčerpaní riadnej
dovolenky pracovný pomer skončil dohodou (v žalobe mylné uvedená výpoveď) k dátumu 17.5.2011
z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav v dôsledku pracovného úrazu dlhodobo
stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V podanom vyjadrení odporca prezentuje úvahy týkajúce
sa výkladu § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, v ktorých však opomína, že jedinou príčinou ukončenia

pracovného pomeru bol ťažký pracovný úraz. Odporca tiež opomína, že zamestnanec sa nemôže
dopredu vzdať svojich práv. Ak by tak urobil, takýto postup nie je právne platný. Preto podmienkou pre
priznanie odstupného z jediného dôvodu - ťažkého pracovného úrazu je existencia príčinnej súvislosti
medzi pracovným úrazom a možnosťou vykonávať doterajšiu prácu. Úvahy odporcu v tomto smere
nemajú reálny právny základ preto, že v ustanovení § 76 ods. 1 Zákonníka práce termín „stratil“ je
nutné spojiť výlučne s tzv. všeobecným ochorením ako napríklad infarkt, epilepsia, strata zraku a

iné, kým termín „nesmie“ sa vzťahuje na tzv. profesionálne poškodenie zdravia. Toto profesionálne
poškodenie zdravia je jednoznačne spôsobené výkonom práce buď pôsobením úrazového deja (pri
pracovnom úraze) alebo noxou (škodlivinou), ktorá bola základnou príčinou vzniku choroby z povolania.
Z uvedeného dôvodu nie je možné termíny „stratil“ „nesmie“ vzájomne zamieňať či nahrádzať jeden
druhým vzhľadom na ich vnútorný obsah, ktorý vyjadrujú a k akému účelu slúžia. Uvedené tiež znamená,

že vyjadrenie odporcu sa pokúša obísť túto zákonnú úpravu a vykladať ju výlučne vo svoj prospech.
Pokiaľ ide o možnú nepresnosť týkajúcu sa existencie či postupu zamestnávateľa podľa kolektívnej
zmluvy, uvedené bude predmetom dokazovania. Navrhovateľ však v čase podania žaloby mal za to, že
akideozvýšenéodstupnénadrozsah10-násobku,taktotopravdepodobnevyplývazkolektívnejzmluvy,
o ktorú (o jej existenciu) sa však sám nezaujímal. Vyplatenie odstupného pri skončení pracovného

pomeru v sume najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, resp. nad tento
zákonný rámec v rozsahu 11,5-násobku je tak v pracovnom vzťahu možným a skutočným konaním
zamestnávateľa ako účastníka právneho vzťahu jeho faktickým prejavom vôle. Zamestnávateľ tak
urobil vôľu prejavujúci úkon. Aj pri určení priemerného zárobku sa odporca dopustil nesprávneho
postupu. Odporca sa dopúšťa omylu, ak pre výpočet priemerného zárobku použil prvý kvartál 2011,

v ktorom navrhovateľ nepracoval. Navrhovateľ bol dočasne práceneschopný a podľa § 118 ods. 2
Zákonníka práce nie je možné za mzdu považovať náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.
Ak by navrhovateľ nebol utrpel pracovný úraz, naďalej by dosahoval približne rovnaký zárobok ako
pred pracovným úrazom aj v prvom kvartáli 2011. Preto jediným, možným a použiteľným priemerným
zárobkom je ten, ktorý bol navrhovateľovi zúčtovaný v rozhodnom období prvého kvartála 2010 a ktorý

by zrejme na obvyklý chod veci bol dosiahol aj v nasledujúcich mesiacoch. Preto ak odporca pri vyplatení
odstupnéhopostupovaltak,ženedodržalzásadu,abysa(buďpriemernýalebopravdepodobný)zárobok
v čo najväčšej miere blížil k predpokladanému zárobku, ktorý by zamestnanec zrejme dosiahol v danom
rozhodujúcom období, konal v rozpore so zákonom.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

Právnazástupkyňanavrhovateľapoukázalanato,ževprvomradejepotrebnéustáliťpriemernýzárobok
a obdobie, z ktorého sa tento zárobok má počítať, nakoľko odporca sa pri určení rozhodného obdobia
dopustil nesprávneho postupu, použil nesprávny výklad, opomenul potrebu zachovania postupnosti
pri výklade § 134 a v dôsledku týchto skutočností považuje návrh za dôvodný na vydanie najskôr
medzitýmneho rozhodnutia, kde súd ustáli priemerný zárobok ako aj obdobie, z ktorého sa bude

následne vypočítavať doplatok výšky odstupného, ktoré navrhovateľovi nebolo vyplatené. Poukázala
na to, že navrhovateľovi prináleží odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku.
Navrhovateľ s odporcom ukončil pracovný pomer dohodou zo dňa 17.5.2011 z dôvodu, že zamestnanec
vzhľadom na svoj zdravotný stav v dôsledku pracovného úrazu dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu. Teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie odstupného vo výške 10-násobku

jeho priemerného mesačného zárobku a podľa informácii, ktoré ma od klienta, podľa kolektívnej zmluvy
mu mal byť vyplatený 11,5-násobok priemerného zárobku. Teda bolo mu vyplatené nad rámec zákona,
avšak nie v správnej výške.Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že tak ako bolo skončený pracovný pomer dohodou, toto
skončenie zakladá v zmysle zákona § 76 ods. 1 Zákonníka práce zákonný nárok na odstupné len vo
výške trojnásobku priemerného zárobku. Zamestnávateľ dobrovoľne vzhľadom na dlhodobú spokojnosť

s pracovným výkonom zamestnanca ako aj osobné väzby mu vypočítal odstupné, o čom ho dopredu
písomne informoval, kde bola uvedená aj konkrétna suma s čím zamestnanec ešte pred ukončením
pracovného pomeru súhlasil a túto dohodu aj podpísal. A to jednak dohodu aj vyčíslenie odstupného, a
preto je toho názoru, že postupoval správne. Svoj postup konzultoval aj s Inšpektorátom práce, ktorý mu
potvrdil jeho stanovisko, a preto má za to, že zo zákona má zamestnanec nárok vo výške trojmesačného

priemerného zárobku z predchádzajúceho kvartálu. A teda rozhodný pre výpočet priemerného zárobku
je prvý kvartál roku 2011.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to
najmä:

- Výplatné pásky predložené navrhovateľom z čl. 6, 14-15,

- Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.5.2011,

- Výzva na doplatenie odstupného zo dňa 23.5.2011,

- Rozhodnutie sociálnej poisťovne z 19.7.2010,

- List odporcu adresovaný navrhovateľovi zo dňa 12.5.2011,

- Potvrdenie o PN navrhovateľa,

- Lekárska správa, I. časť - zápisnica sociálnej poisťovne k predmetu posudzovania, posúdenie poklesu

pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na žiadosť zo dňa 5.5.2011 vystavená dňa 30.5.2011,

- Oznámenie odporcu adresované právnej zástupkyni navrhovateľa zo dňa 21.6.2011 k rozhodujúcemu
obdobiu podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce,

- Žiadosť odporcu adresovanú Inšpektorátu práce Žilina o usmernenie vo veci rozhodujúceho obdobia
podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce,

- Odpoveď na žiadosť zo dňa 10.6.2011.

zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol u odporcu v pracovnoprávnom vzťahu od 1.11.2009.

Dňa 17.5.2011 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného
pomeru podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav

v dôsledku pracovného úrazu dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu s tým, že
navrhovateľ a odporca sa dohodli, že pracovný pomer končí dňa 17.5.2011. Uzatvoreniu tejto dohody
predchádzal list odporcu adresovaný navrhovateľovi zo dňa 12.5.2011, v ktorom odporca uviedol, že
na základe telefonického dohovoru s navrhovateľom mu zasiela informácie o skončení pracovného
pomeru, kde mu oznámil, že jeho pracovný pomer skončí dňom 17.5.2011 podľa § 60 Zákonníka práce

dohodou. V poslednej májovej mzde mu bude vyplatené: 1. dovolenka v čase od 1.5.2011 do 17.5.2011,
celkom dvanásť dní, 2. preplatený zostatok dovolenky 17,5 dňa, 3. odstupné podľa § 76 Zákonníka
práce vo výške 11,5-násobku jeho slovenského zárobku, t.j. 876 Eur x 11,5 = 9.970,50 Eur, 4. príspevky
zo sociálneho fondu celkom vo výške 232,40 Eur (zahŕňa: príspevok pri dlhodobej PN vo výške 166
Eur a príspevok pri závažnom rodinnom nešťastí vo výške 66,40 Eur). V uvedenom liste je zároveň

uvedené, že po rozhodnutí zo Sociálnej poisťovne, ktorá ho podľa jeho predpokladu uzná za invalidného
(pri invalidite nad 70%) bude mať od spoločnosti TuCon, a.s. nárok na vyplatenie dvojmesačného
odchodného vo výške 1.734 Eur ako aj na vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu pri odchode dodôchodku vo výške 332 Eur. Toto rozhodnutie bude musieť doručiť na personálne oddelenie (Y., M..N..
K. X, Ž.F.).

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenom S.. M. Z., všeobecným lekárom pre

dospelých súd zistil, že navrhovateľ bol práceneschopný od 12.5.2010 z dôvodu pracovného úrazu a
schopný práce bol od 1.5.2011.

Z lekárskej správy zo dňa 30.5.2011 vypracovanej pre Sociálnu poisťovňu posudkovým lekárom
sociálneho poistenia S.. L. O., za účelom posúdenia poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej
renty na žiadosť zo dňa 5.5.2011, doručenej Sociálnej poisťovni dňa 2.8.2011 mal súd za preukázané,
že navrhovateľ dňa 2.5.2010 utrpel pracovný úraz. V časti II. posudku celkový posudok je uvedené

- posudzovaný 49-ročný muž s odborným vzdelaním a vyučený mechanik meracích a regulačných
prístrojov, posledné roky pracujúci ako tunelár v zahraničí, utrpel 2.5.2010 pracovný úraz vo Švajčiarsku,
kde mu v popoludňajších hodinách nákladné auto privalilo pravé predkolenie. Jednalo sa o otvorenú
zlomeninu pravého predkolenia. Operácia neúspešná, preto 4.5.2010 nutná amputácia pravého
predkolenia asi 15 cm pod kolenom. Podľa priloženého popisu práce, ktorú poškodený vykonával

pred a v čase pracovného úrazu a s tým súvisiacim zdravotným postihnutím mieru poklesu pracovnej
schopnosti hodnotíme na 90% od ukončenia ročného podporného obdobia, t.j. od 1.5.2011. Stav je
ireverzibilný, preto KLP stanovujeme ako nepotrebnú. Vo výroku posudku je uvedené, že je poškodený
na účely § 88 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu
má viac ako 40%-tný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v % 90%. Dátum

vzniku 1.5.2011.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca navrhovateľovi v zúčtovacom období za mesiac máj 2011
dňa 21.6.2011 vyplatil odstupné v sume 9.970,50 Eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.5.2011 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval odporcu na
doplatenie odstupného v zmysle zákona, v ktorom žiadal odporcu o vyplatenie odstupného v zákonom

stanovenej výške. K listu zo dňa 12.5.2011 právna zástupkyňa uviedla, že sa nestotožňuje so záverom
odporcu ohľadom výšky odstupného, podľa ktorého mu patrí odstupné podľa § 76 Zákonníka práce vo
výške 11,5-násobku slovenského zárobku, t.j. 867 Eur x 11,5 čo sa rovná sume 9.970,50 Eur. Poukázala
na ustanovenie § 76 Zákonníka práce s tým, že jej klientovi patrí odstupné z priemerného mesačného
zárobku podľa § 134 Zákonníka práce, pričom priemerný zárobok sa na pracovnoprávne účely zisťuje z

hrubej mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z doby odpracovanej v rozhodujúcom období, ktorým
jevždypredchádzajúcikalendárnyštvrťrokpredvznikomškodyaktorýjekonštantou,zktorejjepotrebné
vychádzať vo všetkých reláciách. Z uvedeného dôvodu žiadala o prepočet priemerného zárobku (zisťuje
sa ako hodinový priemerný zárobok, z ktorého sa následne zisťuje aj mesačný priemerný zárobok) a
o vykonanie následne správneho výpočtu výšky odstupného a zároveň k jeho doplateniu vzhľadom k

tomu, že postup odporcu pri určení výšky odstupného je v rozpore so zákonom a teda jeho konanie
nepožíva právnu ochranu. Súčasne uviedla, že náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku nemožno
znížiť, po prípade nepriznať, pretože priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom
období, resp. zo mzdy, ktorú za túto prácu obdŕžal na výplatu.

Na vyššie uvedený list právnej zástupkyne navrhovateľa reagoval odporca listom zo dňa 30.5.2011,
v ktorom uviedol, že so závermi právnej zástupkyne uvedených v liste nesúhlasí a trvá na tom, že
jeho postup bol nielen že plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, ale opakovane
postupoval voči navrhovateľovi ústretovo a nad rámec zákonom určených podmienok. Taktiež uviedol,
že sa domnieva, že postupoval správne a v súlade so Zákonníkom práce ak pri žiadosti navrhovateľa o

skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 17.5.2011 sa rozhodol jeho žiadosti vyhovieť, vypočítal
jeho priemerný zárobok za príslušné rozhodujúce obdobie, ktorým je v tomto prípade prvý štvrťrok 2011,
pretože tento priemerný zárobok zisťoval v máji 2011 po žiadosti navrhovateľa o skončenie pracovného
pomeru dohodou (ide o druhý štvrťrok 2011). Rovnako korektne a správne vypočítal podľa § 134 ods. 3
Zákonníka práce aj výšku jeho odstupného, pretože z dôvodu, že v rozhodujúcom období (prvý kvartál

2011) neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, použil namiesto jeho priemerného zárobku jehopravdepodobnýzárobok.Tentozárobokbolvypočítanýakopriemernýzárobokzamestnancaspoločnosti
TuCon pracujúceho na stavbe realizovanej spoločnosťou v Slovenskej republike v rozhodujúcom období
vrátane všetkých príplatkov a náhrad. Navyše spoločnosť odporcu neponúkla navrhovateľovi odstupné

len v zákonom stanovenej minimálnej výške desaťnásobku jeho priemerného (pravdepodobného)
mesačného zárobku, ale vzhľadom na následky jeho pracovného úrazu mu ponúkla 11,5-násobok.
Záverom zdôraznil, že podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce sa postupuje v prípadoch, ak sa pracovný
pomerspríslušnýmzamestnancomkončízostranyzamestnávateľa-čiužvýpoveďoualebodohodouna
jeho návrh. V tomto prípade však o takúto skutočnosť nešlo, práve naopak - s návrhom skončiť pracovný

pomer prišiel pán H.. Spoločnosť bola pripravená v rámci svojej firemnej kultúry a sociálnej politiky voči
svojím zamestnancom naďalej pána H. zamestnávať aj po skončení jeho dlhodobej práceneschopností
prácou primeranou jeho zdravotného stavu, aby mu tak v rámci svojich možností pomohla sa adaptovať
na nové pracovné možnosti po jeho pracovnom úraze. V tejto súvislosti bola spoločnosť pripravená
mu zabezpečiť nevyhnutné náklady spojené so zabezpečením nadštandardnej protézy. Spoločnosť
teda tento pracovný pomer skončiť nemusela a ani nechcela. Akceptovala však návrh pána H. a on

akceptoval podmienky, za ktorých mal byť jeho pracovný pomer skončený - vrátane spôsobu výpočtu
a výšky jeho odstupného. Všetky okolnosti, súvislosti a podmienky skončenia jeho pracovného pomeru
dohodou mu boli jasne a opakovanie vysvetľované a pán H. s dohodnutým postupom vopred súhlasil
(vrátane výšky odstupného), čo bol hlavný dôvod súhlasu spoločnosti (ako jeho zamestnávateľa)
so skončením jeho pracovného pomeru dohodou. Strany si tak vopred ešte pred podpisom dohody

o skončení pracovného pomeru dohodli postup skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiacich
nárokov. Teraz však pán H. spochybňuje výšku odstupného tak, že namieta jednu z podstatných a
medzi stranami už vopred dohodnutých podmienok skončenia jeho pracovného pomeru dohodou.
Právnou zástupkyňou interpretovaný postup teda znamená, že pán H. ako zamestnanec nepostupoval
pri spoločných rokovaniach a podpise dohody o skončení pracovného pomeru a s ňou súvisiacich

dokumentov vážne a v súlade so zákonom a dobrými mravmi, ak naďalej trvá na skončení pracovného
pomeru dohodou, ale teraz už nie je ochotný akceptovať všetky s tým dohodnuté podmienky - napríklad
výšku odstupného. Znamená to teda, že skončenie pracovného pomeru pána H. je neplatné z dôvodov
na jeho strane a spoločnosť ako jeho terajší zamestnávateľ trvá na jeho ďalšom zamestnaní, t.j. na
vykonávaní zamestnávateľom určenej práci. O podrobnostiach a podmienkach jeho ďalšej práce bude

osobne informovaný jeho nadriadeným F.. Č. dňa 2.6.2011 o 7:00 hod. v priestoroch sídla spoločnosti.
Zároveň uviedol, že tento list zasiela aj priamo pánovi H. s tým, že pokiaľ si nesplní svoju základnú
povinnosť zamestnanca a nenastúpi opätovne na výkon práce v spoločnosti dňa 2.6.2011, bude to
považované za neospravedlnenú absenciu so všetkými právnymi následkami s tým spojenými.

Na vyššie uvedený list reagovala právna zástupkyňa navrhovateľa listom zo dňa 1.6.2011, v ktorom

odporcovi oznámila, že navrhovateľ sa dňa 2.6.2011 na pracovisko, kde pred skončením pracovného
pomeru pracoval, nedostaví, pretože právne účinky skončenia pracovného pomeru dohodou nastali.
Pracovný pomer navrhovateľa skončil dňa 17.5.2011, preto požiadavka na nástup do zamestnania nemá
žiadne opodstatnenie.

Odporca listom zo dňa 21.6.2011 adresovaným právnej zástupkyni navrhovateľa reagoval na jej

predchádzajúci list, v ktorom uviedol, že vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcom liste naznačili, že
nepostupoval správne pri výpočte odstupného, rozhodol sa konzultovať túto otázku jednak s nezávislou
právnickou kanceláriou ako i Inšpektorátom práce. Obe tieto inštitúcie nezávisle na sebe potvrdili
správnosť jeho postupu, keď za rozhodujúce obdobie v súlade so znením § 134 ods. 2 ZP považoval v
danom prípade pána H. prvý štvrťrok 2011, t.j. kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom

sa zisťoval jeho priemerný zárobok (máj 2011). Opäť sa teda potvrdilo, že spoločnosť vždy dodržiavala
a aj naďalej plánuje dodržiavať voči svojím (aj bývalým) zamestnancom všetky príslušné ustanovenia
Zákonníka práce. Hoci TuCon naďalej považuje konanie pána H. pri skončení jeho pracovného pomeru
za neseriózne a protiprávne, nemá už v pláne naďalej vyhrocovať ich vzájomné vzťahy a neplánuje
voči nemu podniknúť žiadne právne kroky. Cieľom firemnej politiky a jej spoločnosti je mať spokojných

zamestnancov a nie sa s nimi súdiť. V snahe skončiť tento spor zmierom bude teda hľadieť na skončenie
pracovného pomeru s ním ku dňu 17.5.2011 ako na platné a vyplatí mu všetky zákonné nároky
vyplývajúce mu z príslušných predpisov spôsobom a vo výške ako sa s ním dohodli a ako mu to už
oznámili listom zo dňa 12.5.2011.Odporca listom zo dňa 6.6.2011 požiadal Inšpektorát práce Žilina o usmernenie vo veci rozhodujúceho
obdobia § 134 ods. 2 Zákonníka práce, v ktorom popísal skutkový stav ako aj svoj postup pri výpočte
odstupného navrhovateľovi, pričom vychádzal z toho, že rozhodujúcim obdobím u tohto zamestnanca

je prvý štvrťrok 2011, pretože zamestnanec požiadal o skončenie pracovného pomeru v máji 2011.
Podľa § 134 ods. 2 je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa
zisťuje priemerný zárobok. Zároveň spoločnosť použila u tohto zamestnanca na výpočet odstupného
pravdepodobný zárobok podľa § 134 ods. 3. Odporca požiadal o prehodnotenie tejto situácie ako aj o
písomne stanovisko, či postupoval v tomto prípade pri určení odstupného, resp. určenia rozhodujúceho

obdobia v súlade s platným Zákonníkom práce, aby sa vyhol prípadným nedorozumeniam v tomto i
prípadných obdobných prípadoch.

InšpektorátpráceŽilinavodpovedínažiadosťzodňa10.6.2011uviedol,žepriemernýzároboksazisťuje
z hrubej mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z dobu odpracovanej v rozhodujúcom období,
ktorým je vždy predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V zmysle ust. § 134 ods. 4 sa priemerný zárobok
zisťuje výlučne ako priemerný hodinový zárobok, ak na účely niektorých pracovnoprávnych nárokov

zamestnanca je potrebné zistiť priemerný mesačný zárobok (napríklad na poskytnutie odstupného),
priemerný mesačný zárobok sa zistí z priemerného hodinového zárobku vynásobením priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac nadväzujúc na týždenný
pracovný čas zamestnanca. Priemerný zárobok sa viaže na konkrétneho zamestnanca, preto ak
by ten mal so zamestnávateľom dohodnutý týždenný pracovný čas, zamestnávateľ pri výpočte jeho

priemerného zárobku nemôže vychádzať z počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac určený u zamestnávateľa, ale z počtu pracovných hodín, ktoré v týždni odpracuje zamestnanec
v kratšom pracovnom čase. Ak zamestnanec neodpracuje aspoň 22 dní alebo 170 hodín, namiesto
priemerného mesačného zárobku sa používa pravdepodobný zárobok. Na zisťovanie pravdepodobného
zárobku zamestnanca stačí, keď nie je splnený rozsah určený ani v hodinách ani v dňoch. Odporcom v

popísanom spôsobe výpočtu priemerného zárobku na účely odstupného Inšpektorát práce uviedol, že
postupuje v súlade so Zákonníkom práce.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 5.6.2011 ( v čase skončenia pracovného pomeru )

dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien..

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 5.6.2011 (v čase skončenia pracovného pomeru)
zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v

§ 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých
istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej
5 rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.Podľa§76ods.2Zákonníkapráceúčinnéhodo5.6.2011zamestnancovi,sktorýmzamestnávateľskončí
pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre
pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol

najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí
pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného
zárobku.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len priemerný
zárobok) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období

a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval

aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol od 1.11.2009 s
odporcom v pracovnoprávnom vzťahu, že dňa 2.5.2010 utrpel ťažký pracovný úraz, na PN bol od

2.5.2010 do 30.4.2011. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol ukončený dohodou ku dňu
17.5.2011. Dôvod pre ukončenie pracovného pomeru dohodou si obidvaja účastníci vymedzili v
písomne uzatvorenej dohode a to konkrétne, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav v
dôsledku pracovného úrazu dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Uvedená dohoda
vyjadrovala vôľu obdivoch účastníkov skončiť pracovný pomer, z takto vymedzeného dôvodu, jej

neplatnosť ani jeden z účastníkov nenamietal a súd v rámci konania sa ani prejudiciálne nemohol
zaoberať otázkou jej platnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje len na tú skutočnosť, že v čase
uzatvorenia dohody dňa 17.5.2011 ešte nebol vypracovaný posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia o posúdení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na žiadosť zo dňa 5.5.2011
vypracovaného na účely sociálneho poistenia, ktorý bol vypracovaný dňa 30.5.2011. Je však zrejmé,

že pri uzatváraní dohody účastníci vychádzali zo závažného zdravotného postihnutia navrhovateľa,
o ktorom nemali žiadne pochybnosti a ktoré mu neumožňovali ďalej vykonávať doterajšiu prácu a
to aj napriek tomu, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre účely pracovnoprávnych
vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej starostlivosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca a nie
posudkový lekár (uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCdo/XXX/

XXXX zo dňa 27.10.2005). Či takýto posudok ošetrujúcim lekárom bol vydaný účastníci ani netvrdili a
ani nepreukazovali. Nič to však nemení na tom závere, že na základe vzájomnej, slobodnej, dostatočne
určitej prejavenej vôle v zákonnej predpísanej písomnej forme účastníkov došlo k skončeniu pracovného
pomeru dohodou s tam vymedzeným dôvodom, ktorý ani nebol medzi účastníkmi sporný. Taktiež v
konaní nebolo sporné, že odporca vyplatil dňa 21.6.2011 navrhovateľovi odstupné v sume 9.970,50

Eur. To čo medzi účastníkmi vedie v k vzniku sporu je určenie rozhodného obdobia pre účely výpočtu
priemerného zárobku, od ktorého sa má odvíjať výška odstupného. Navrhovateľ uviedol, že rozhodným
obdobím pre výpočet priemerného zárobku je predchádzajúci štvrťrok pred vznikom pracovného úrazu,
t.j. 1.štvrťrok 2010. Odporca pri výpočte vychádzal z toho, že rozhodujúcim obdobím pre výpočet
priemernéhozárobkuje1.štvrťrok2011,pretoženavrhovateľpožiadalorozviazaniepracovnéhopomeru

v máji 2011.Použitie priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z pracovnoprávnych predpisov, v
ktorých sa peňažné plnenie odvodzuje od priemerného zárobku a je upravené rozdielne v závislosti od v
zákone upravených rozhodných skutočností. Ide najmä o poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku, pri

prekážkach v práci, za sviatok, na určenie výšky odstupného a odchodného, pri neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru, náhrade škody a podobne. Pre účely odstupného v súvislosti so skončením
pracovného pomeru je podstatná a rozhodná skutočnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko
odstupné je viazané na skončenie pracovného pomeru, a preto rozhodným obdobím pre výpočet
priemerného mesačného zárobku na účely odstupného u navrhovateľa je predchádzajúci kalendárny

štvrťrok pred skončením pracovného pomeru, t.j. prvý štvrťrok 2011, a nie tak ako to tvrdil navrhovateľ
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že týmto rozhodným obdobím je štvrťrok predchádzajúci
vzniku pracovného úrazu navrhovateľa. Rozhodnou skutočnosťou pre výpočet priemerného mesačného
zárobku na účely odstupného nebol pracovný úraz navrhovateľa, ale rozhodnou skutočnosťou bolo
ukončenie pracovného pomeru, nakoľko odstupné je viazané na ukončenie pracovného pomeru so v
zákone vymedzených dôvodov. Odstupné nie je nárokom z titulu náhrady škody ani náhrady mzdy.

Odporca pri výpočte výšky priemerného mesačného zárobku na účely odstupného postupoval správne,
keď za rozhodné obdobie považoval obdobie prvého štvrťroka 2011.

Pokiaľ teda navrhovateľ vymedzil svoj návrh skutkovo aj právne tak, že sa domáhal určenia, že
nárok navrhovateľa čo do základu je opodstatnený a základom pre určenie priemerného zárobku
navrhovateľa je priemerný zárobok navrhovateľa za 1. štvrťrok 2010, tak ako na to poukázal aj Krajský

súd v Žiline, bez ohľadu na to, že formuloval svoj návrh ako požiadavku na vydanie medzitýmneho
rozsudku, súd bol takto vymedzeným návrhom viazaný. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že sporové
konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako
navrhovateľ vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich
skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). Rozhodujúcimi skutočnosťami v zmysle § 79

ods. 1 O.s.p. sú údaje, ktoré sú potrebné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom skutkovom
podklade má súd rozhodnúť. V žalobe preto musia byť uvedené také skutočnosti, ktorým je opísaný
skutok (skutkový dej), na základe ktorého je uplatnený nárok. Určujúce je uvedenie tých skutočností,
ktoré umožňujú celkom jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku. I keď nie je povinnosťou
navrhovateľa výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože urobiť právnu kvalifikáciu

prináleží súdu, napriek tomu právny dôvod uvádzaný v návrhu, nie je bez akéhokoľvek významu.
Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je závislá od skutkových okolností, ako aj právneho dôvodu
uvádzaného v žalobe, preto pokiaľ navrhovateľ trvá na návrhu z dôvodu ktorý uvádza, je súd s týmto
jeho návrhom viazaný. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedeného právneho názoru
dospel súd k záveru, že právny základ nároku tak ako ho vymedzil navrhovateľ nie je daný. Rozhodným

obdobím pre výpočet priemerného zárobku navrhovateľa na účely odstupného bol 1. štvrťrok roku 2011,
t.j. štvrťrok predchádzajúci skončeniu pracovného pomeru.

Na základe vyššie uvedeného právneho záveru súd návrh navrhovateľa zamietol.

Záverom súd poukazuje na to, že z dôvodu, že pracovný pomer navrhovateľa skončil dohodou z dôvodu,
že navrhovateľ ako zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav v dôsledku pracovného úrazu

dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, vznikol mu nárok na odstupné upravené v § 76
ods.1 Zákonníka práce, t.j. najmenej v dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, nakoľko
jeho pracovný pomer u odporcu netrval najmenej päť rokov, pre odstupné vo výške trojnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Odporca vyplatil navrhovateľovi odstupné vo výške 11,5-násobku
takto vypočítaného priemerného zárobku. Vyplatil mu tak odstupné vo väčšom rozsahu ako je upravené

v § 76 ods. 1 Zákonníka práce, čo však uvedené ustanovenie nevylučuje, nakoľko stanovuje len
minimálny rozsah výšky odstupného a teda nevylučuje jeho zvýšenie. Avšak aj v prípade, že by sa vznik
nároku navrhovateľa odvíjal od ust. § 76 ods. 2, ktoré však upravuje inú skutkovú podstatu dôvodu
skončenia pracovného pomeru, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný a inú výšku minimálneho násobku
odstupného ako § 76 ods. 1 rozhodné obdobie pre výpočet priemerného zárobku na účely odstupného

je totožné.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca ako
úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Odporca si trovy
konania nevyčíslil a súd ani na jeho strane vznik žiadnych trov konania nezistil, preto o trovách konania

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).