Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200609
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8011200609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s., IČO 35 923 130 so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné nám. 12 právne zastúpeného JUDr.
Jozefom Beňom, PhD. advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanej Slovenskej
obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, 827
99 Bratislava, Prievozská 32 o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 12. júla 2011, č.
SK/0323/99/2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.8.2011 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že spotrebiteľovi poskytol úver v celkovej výške uvedenej v zmluve, s ktorým
tento po oboznámení a riadnom poučení povereným pracovníkom žalobcu súhlasil. Časť úveru bola
poskytnutá na zaplatenie doplatku kúpnej ceny predávajúcemu za predmet financovania a druhá
časť na zaplatenie nákladov žalobcu spojených s poskytnutím úveru. O výške oboch položiek bol
spotrebiteľ ústne aj písomne upovedomený ešte pred podpisom predmetnej zmluvy. Poukázal na

to, že nie je možné iným spôsobom ako podpisom relevantne preukázať spotrebiteľov súhlas so
spotrebiteľským úverom, resp. so zmluvou a zmluvou o zabezpečení. Slovné spojenie „beriem na
vedomie“ v texte zmluvy je garanciou istoty, že uvedenú informáciu si spotrebiteľ riadne osvojil a
porozumel jej obsahu a významu. Zdôraznil, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený so zmluvnými
podmienkami spotrebiteľského úveru, všetky relevantné dokumenty, ako sú zmluva a formulár, mu boli
pri uzatváraní zmluvy predložené na preštudovanie, najdôležitejšie pasáže s ním boli aj ústnou formou
prerokované a bol k nim podaný príslušný výklad tak, aby boli zrozumiteľné a jasné. Spotrebiteľ nebol

uvedený do omylu ani vo vzťahu k cene ani k spôsobu jej výpočtu. Tak z textu, ako aj zo slovného
výkladu mu muselo byť zrejmé, že celkovou výškou spotrebiteľského úveru je suma 6.942,92 Eur, s
ktorou spotrebiteľ aj súhlasil a tiež súhlasil s vypočítanými celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom v sume 2.625,28 Eur. Namietal, že nie je pravdou, aby nerešpektoval
zákonom vymedzený pojem spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Peňažné prostriedky v individuálne dojednanej výške poskytol spotrebiteľovi dočasne práve
na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Suma 6.942,92 Eur je uvedená dvakrát, a tov zmluve, ako aj v príslušnom formulári, ktorý je súčasťou zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských
úveroch celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Argumentoval tým, že vo

formulári, ktorý je súčasťou zmluvy, sú presne uvedené celkové náklady spotrebiteľa na predmetný
spotrebiteľský úver, a to v sume 2.625,28 Eur. Zmluva o úvere obsahuje údaje konkrétnu výšku a
termíny jednotlivých splátok v členení na splátky a istiny úrokov a iných poplatkov. V zmluve v časti s
názvom „Spôsob financovania“ z dôvodu prehľadnosti uvedenej zmluvy uviedol len výšku celkového
úveru, počet splátok, sumu mesačnej splátky, dátum prvej splátky, splatnosť ďalších splátok, spôsob

úhrady, ročnú úrokovú sadzbu a účet, na ktorý má spotrebiteľ splátky uhrádzať. Ďalšie informácie, ktoré
konkrétne predpisuje zákon, sú podrobne uvedené v splátkovom kalendári v tzv. dohode o platbách -
faktúre, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ bol oboznámený
s tým, že z technických dôvodov nie je možné dohodu o platbách, resp. splátkový kalendár dodať
spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, ale že bude doručená poštou po jej vyhotovení. Nesúhlasil s názorom
správnych orgánov, že nekalou obchodnou praktikou vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods.

1 písm. d) je spôsob poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy k výške úveru, jeho čerpania,
výške celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím úveru, hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov a že dané obchodné praktiky sú neprijateľné. Zdôraznil, že žalovaný nemá právomoc
vyhlásiťzmluvnúpodmienkuzaneprijateľnúzdôvodu,ženeprijateľnápodmienkajesúčasnepodmienka
neplatná. O platnosti právnych úkonov rozhoduje výlučne súd, na čo poukazuje aj ustanovenie § 8

ods. 5 zákona č. 258/2011 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Na vyhlásenie podmienky za neprijateľnú
je potrebné podanie osobitnej žaloby na ochranu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka nie je nekalou obchodnou praktikou. Poukázal na to, že zo
znenia samotnej podmienky musí byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že dostáva úver v celkovej
výške 6.942,92 Eur. Súčasne mu musí byť zrejmé, že predmetný úver je čerpaný tým spôsobom, že

časť úveru je poskytnutá priamo predávajúcemu na doplatenie kúpnej ceny a časť úveru je poskytnutá
na úhradu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. Náklady spojené s poskytnutím pôžičky sú
úverom, resp. jeho časťou. Tieto náklady je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť a žalobca mu aj
na tento účel poskytol úver. Túto skutočnosť spotrebiteľ zobral na vedomie. O výške oboch položiek
bol spotrebiteľ výslovne informovaný jednak v texte zmluvy a vo formulári a bol o tejto skutočnosti aj

ústne upovedomený. Nákladmi spotrebiteľa je tá suma peňažných prostriedkov, ktorú je dlžník povinný
vrátiť nad istinu pôžičky. Postup, keď do výšky istiny započítal celú sumu, ktorú spotrebiteľovi poskytol,
považuje za správny. Vytýkal žalovanému, že aj keď niekoľkokrát v rozhodnutí konštatoval, že uvedené
ustanovenie malo byť spôsobilé narušiť racionálne ekonomické správanie spotrebiteľa, neuviedol, ako
inak by si mohol priemerný spotrebiteľ predmetné ustanovenie vykladať. Ďalej poukázal na to, že

je nesprávne tvrdenie žalovaného, že výška úveru nebola dojednaná individuálne. Výška úveru je
špecifikovaná v závislosti od klientom uhradenej akontácie a kúpnej ceny auta.. Výška úveru preto
musí byť z objektívnych dôvodov vždy individuálne prepočítaná pre potreby konkrétneho zákazníka ako
spotrebiteľa v závislosti od ceny konkrétneho auta, ako aj v závislosti od zaplatenej akontácie, a tak
tomu bolo aj v predmetnom prípade.

Žalovaná v písomnom vyjadrení v žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na
to, že inšpektormi SOI bolo dňa 13.01.2011 a 02.02.2011 počas kontroly u žalobcu zistené porušenie
zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby ako k spôsobu
jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) Zákona o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Na základe zisteného skutkového stavu vydal Inšpektorát SOI v Prešove
dňa 19.04.2011 rozhodnutie č. P/0042/07/11 o uložení sankcie vo výške 10 000 Eur pre porušenie
ustanovenia§7ods.1vnadväznostina§7ods.2písm.a)a§8ods.1písm.d)zákonač.250/2007Z.z.o
ochrane spotrebiteľa. Obidva správne orgány rozhodli na základe a v medziach zákona, pričom skutkový

stav bol vykonanou kontrolou SOI spoľahlivo zistený. Žalobca nebol postupom správnych orgánov
poškodený na svojich zákonom garantovaných právach, práve naopak, konaním žalobcu mohlo dôjsť a
došlo k poškodeniu práv spotrebiteľov. Z výsledkov kontrol SOI zo dňa 13.01.2011 a zo dňa 02.02.2011
na prevádzke žalobcu zameraných na spôsob poskytovania informácií spotrebiteľovi prostredníctvom
formulára o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vyplýva, že v otázke výšky úveru, jeho čerpania, výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených
sposkytnutímúveruahodnotyročnejpercentuálnejmierynákladovtentospôsobvykazujeznakynekalejobchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona. Tento spôsob môže
spôsobiť to, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene a k spôsobu výpočtu

ceny, ktorú má spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. Spôsob, akým žalobca poskytuje spotrebiteľovi
informácie vyvoláva dojem, že cena za poskytnutý úver je podstatne nižšia, než v skutočnosti je.

Ďalej poukázala na to, že ako konanie v rozpore so zákonom bol vyhodnotený obsah zmluvy o
úvere. Jej preskúmaním bolo zistené, že žalobca sa v neprospech a na škodu spotrebiteľa odchýlil
od príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vo výške úveru, celkových nákladoch

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, v ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmluve o
úvere neuviedol výšku a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ale aj to, že
nerešpektoval ustanovenia všeobecnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch
a o zmluvách, ako aj ustanovenia jeho osobitnej právnej úpravy o spotrebiteľských zmluvách, čím
vystavil spotrebiteľa zmluvným podmienkam, na ktoré nebol oprávnený a zároveň ho uviedol do právnej
neistoty. Žalobca do úveru zahrnul náklad, o ktorom spotrebiteľa preukázateľne formou formulára pred

podpisom zmluvy neinformoval. Spotrebiteľ o tzv. nákladoch spojených s poskytnutím pôžičky v sume
1800,02 Eur nebol pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný, čo vyplýva aj z
obsahu formulára o zmluvných podmienkach k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zároveň
za nedostačujúce považuje, aby spotrebiteľ výšku poskytnutého úveru, ktorá presahuje doplatok kúpnej
ceny výrobku len bral na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný

súhlas s výškou úveru. Jednoznačná dohoda je podstatnou náležitosťou zmluvy podľa § 2 písm. b)
Zákona o spotrebiteľských úveroch o to viac, keď do úveru pred podpísaním zmluvy žalobca zahrnul
aj náklad, o ktorom neinformoval prostredníctvom formulára. Ďalej zdôraznila, že spotrebiteľovi nebola
zrejmá celková výška spotrebiteľského úveru, o čom svedčí aj skutočnosť, že v predmetnom prípade
bolo začaté šetrenie u žalobcu na základe podnetu spotrebiteľa, ktorý v ňom poukázal na neúmerné

náklady s poskytnutím úveru vo výške 1800 Eur a na ich prešetrenie. Náklady spojené s poskytnutím
pôžičky v sume 1800 Eur neboli zahrnuté do celkových nákladov a spotrebiteľ nebol o nich informovaný
prostredníctvom formulára pred uzavretím zmluvy. Vysokú spoločenskú nebezpečnosť spočíva hlavne
v tom, že o týchto nákladoch spotrebiteľ nie je informovaný pred uzatvorením zmluvy a o skutočnej
cene sa dozvedá až po doručení splátkového kalendára. Preto zastáva názor, že žalobca nerešpektoval

definíciu pojmu spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
zarátal do úveru aj náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré by však mali byť zahrnuté do celkových
nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. V zmluve o úvere v bode 2A bola uvedená
ibacelkovávýškaúveruvsume6.942,92Eur,ktorávšakzákonomstanovenémupojmuspotrebiteľského
úveru nezodpovedá, lebo v tejto sume sú zahrnuté okrem doplatku kúpnej ceny vo výške 5.142,90

Eur aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02 Eur, ktoré však nie sú úverom.
Informácie o nákladoch boli koncipované v zmluve a v zmluve o zabezpečení a príslušnom formulári
tak, aby spotrebiteľa uviedli do omylu. Zmluva o úvere neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V zmluve o
úvere sú uvedené len náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02 Eur, pričom chýbajú

náklady uvedené v bode 3A formulára vo výške 2.625,28 Eur. Zmluva o úvere neobsahuje údaje podľa §
4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok
členených na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje len výšku celkovej
splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 23. dňa v mesiaci.
Uvedené údaje sú síce obsiahnuté v splátkovom kalendári, v tzv. dohode o platbe - faktúre, ktorý

bol spotrebiteľovi doručený až po podpise zmluvy o úvere. Je neprípustné, aby podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluvy
pod sankciou neplatnosti alebo v prípadoch podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch po
sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať boli spotrebiteľovi len dodatočne
po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to

bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ tak,
ako to vyžaduje Občiansky zákonník. Odmietol tvrdenie žalobcu, že prekročil svoje právomoci. Rozsah
kontrolnej činnosti zverenej SOI vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č. 128/2002 Z.z, ako aj § 24 a §
20 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tieto stanovenia zverujú SOI dozor nad dodržiavaním povinností
ustanovených v Zákone o ochrane spotrebiteľa, teda aj zabezpečenie ochrany spotrebiteľa podľa § 4

ods. 2 písm. b) citovaného zákona v tom smere. Jedným z práv spotrebiteľa je tiež právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti sozabezpečením ochrany spotrebiteľa si správny orgán môže podľa § 40 Správneho poriadku urobiť
vlastný úsudok o právnej otázke, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, ak o nej môže
rozhodovať v samostatnom konaní iný príslušný orgán, čo sa vzťahuje aj na prípadnú neprijateľnosť

podmienkyvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.Posúdeniejednotlivýchzmluvnýchpodmienok
zo strany prvostupňového orgánu má pritom význam len pre konkrétne správne konanie. Správny orgán
v konaní nerozhodoval o neplatnosti právnych úkonov podľa ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka.SprávnyorgánlenpodpornevychádzalzúpravyprávnychvzťahovvObčianskomzákonníku,
ktorú bolo potrebné zohľadniť pre konečný záver o porušení požiadaviek odbornej starostlivosti zo strany

účastníkakonaniapriposkytovaníspotrebiteľskéhoúveru,teda§7ods.1zákonaoochranespotrebiteľa,
nad ktorým SOI uskutočňuje dozor.

Úlohou orgánov dozoru je poskytnúť spotrebiteľovi uzatvárajúcemu spotrebiteľské zmluvy zvýšenú
ochranu. Charakter uvedených porušení povinností žalobcu má negatívny dopad v tom, že môže
spotrebiteľovi privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ
urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené

pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru..

Z vedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
podľa V. časti O.s.p. upravujúcej správne súdnictvo.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Podľa § 249 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom

žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Pri preskúmavaní zákonností súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Zadministratívnehospisukrajskýsúdzistil,ženazákladepodnetuspotrebiteľkyoprešetreniesprávnosti
výpočtu údajov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie so

sídlom v Prešove u žalobcu vykonaná kontrola dňa 13.01.2011 a 02.02.2011. O výsledku kontrol bol
spísaný inšpekčný záznam a dodatok k inšpekčnému záznamu.

Z dôvodu zistenia nedostatkov zdokumentovaných v inšpekčnom zázname zo dňa 13.01.2011 a
dodatku k inšpekčnému záznamu zo dňa 02.02.2011 Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove oznámil začatie správneho konania oznámením

zo dňa 23.02.2011, spis. značka P/0042/07/11 z dôvodu nezabezpečenia dodržiavania povinnosti
predávajúceho:

- nepoužívať obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na
§ 7 ods. 2 písm. a) a b)

- neklamať spotrebiteľa zamlčaním údajov o vlastnostiach (služby) alebo nákupných podmienok podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov,
za ktoré zodpovedá žalobca.Rozhodnutím zo dňa 19.04.2011 č. P/0042/07/11 prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi
pre porušenie zákazu používania obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k

spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 a v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov zistené pri výkone kontroly dňa 13.01.2011 a 02.02.2011
v prevádzkarni žalobcu uložil podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 10 000 Eur, ktorú je účastník
povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukážkou typu „U“ alebo

príkazom na úhradu na účet.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím zo dňa 12.07.2011 č. sk/0323/99/2011 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie
inšpektorátu práce slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre prešovský kraj č.
p/0043/07/11 zo dňa 19.04.2011 potvrdil.

Výrok z rozhodnutia odôvodnil tým, že počas konania zistil, že účastník konania je v zmysle š - písm.

b) zákona predávajúcim a zároveň v zmysle $ 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom.
Kontrolou SOI bolo zistené, že spotrebiteľ dňa 08.03.2010 uzatvoril s predajcom AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s. Bratislava (ďalej len „predajca") kúpnu zmluvu za účelom kúpy ojazdeného motorového
vozidla (CITROEN C1 1.0 VVTi PI.US v kúpnej cene 7347,00 Eur Pri podpise kúpnej zmluvy spotrebiteľ
zaplatil predajcovi zálohu na kúpnu cenu v sume 2204,10 Eur (bod V písm. a) kúpnej zmluvy). Podľa

bodu V. písm. b) kúpnej zmluvy doplatok kúpnej ceny vo výške 5142,90 Eur mal byť predajcovi
doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí pôžičky spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., teda
účastníkom konania. Pri tom istom rokovaní, toho istého dňa a pod tým istým číslom uzatvoril spotrebiteľ
s účastníkom konania, v mene ktorého konal predajca ako sprostredkovateľ, aj zmluvu o úvere tzv.
Zmluvu a zmluvu o zabezpečení. Podľa tejto zmluvy o úvere spotrebiteľovi mal byť poskytnutý uver v

sume 6942,92 Eur, pričom táto suma pozostávala z doplatku kúpnej ceny a z nákladov spojených s
poskytnutím pôžičky v sume 1800,02 Eur.

Z charakteru kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere inšpektori SOI zistil, že ide o spotrebiteľské zmluvy v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s obsahom ktorých sa spotrebiteľ má možnosť oboznámiť
pred podpisom zmluvy, ale nemôže ovplyvniť ich obsah a zároveň o závislé zmluvy v zmysle § 52a

Občianskeho zákonníka. Na uvedené zmluvy sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa
§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Na zmluvu o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa vzťahuje aj osobitná právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch.

Celková výška úveru v sume 6.942,92 Eur uvedená v bode 2A formulára nezodpovedá zákonom
stanovenému pojmu spotrebiteľského úveru, lebo v tejto sume sú zahrnuté okrem doplatku kúpnej

ceny v sume 5.142,90 Eur aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02 Eur,
ktoré nie sú úverom. Z uvedeného je nepochybné, že účastník konania bod 2A formulára nevyplnil
v súlade s vyhláškou, lebo neuviedol výšku úveru podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Poukázal na vysvetlivky na vyplnenie formulára bodu 2A vyhlášky, v ktorom sa uvádza celková
výška a mena spotrebiteľského úveru alebo limit, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať

finančné prostriedky, ktoré budú poskytované ponúkaným spotrebiteľským úverom. Podľa vysvetlivky
na vyplnenie formulára bodu 2B vyhlášky sa v tomto bode uvádzajú všetky informácie o podmienkach
upravujúcich čerpanie ponúkaného spotrebiteľského úveru. V prípade spotrebiteľa PO 859/2010 ide
o sumu 5142,90 Eur rovnajúcu sa doplatku kúpnej ceny. Porovnaním údajov uvedených v bode 2A s
údajmi v bode 2B bolo zistené, že celková výška úveru 6942,92 Eur nekorešponduje s výškou čerpaného

úveru, ktorý spotrebiteľ na stanovený účel čerpal v sume 5142,90 Eur (na doplatenie kúpnej ceny). V
bode3Aformulárapodľavysvetliviekmalúčastníkkonaniauviesťvýškucelkovýchnákladovspotrebiteľa
spojených s ponúkaným spotrebiteľským úverom, ktorá mala byť vyčíslená v súlade s § 2 písm. c)
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s

poskytnutím spotrebiteľského úveru. V bode 3A formulára účastník konania uvádza, že celkové náklady
spotrebiteľa predstavujú sumu 2625,28 Eur. Do tejto sumy však v rozpore s citovaným ustanovením § 2písm. c) nezahrnul aj tzv. „náklady spojené s poskytnutím pôžičky“ v čiastke 1800,02 Eur, ktoré uvádza v
zmluve o úvere. V bode 3C formulára podľa vysvetliviek mal uviesť hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslenú na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek

spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa ročnou percentuálnou mierou
nákladov rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V
bode 3C formulára sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu 14,28 %.
Pri výške úveru 5142,90 Eur a pri výške celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím

spotrebiteľského úveru vo výške 4425,30 Eur (2625,28 Eur + 1800,02 Eur) vyčíslených v súlade s § 2
písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu
31,61 %. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania ani tento bod formulára neuviedol správne.

InšpektormiSOIbolpreskúmanýajokamihodovzdaniapísomnéhoformuláraozmluvnýchpodmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľovi a splnenie si povinnosti účastníkom konania podľa § 3
ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to z pohľadu, či s obsahom formulára účastník konania

oboznámil spotrebiteľa pred podpisom zmluvy o úvere.

Účastník konania v zmluve o úvere v časti Spoločne ustanovenia v poslednom odseku (v prvej
vete) uvádza, že spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, že bol písomne oboznámený so zmluvnými
podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Predmetná zmluvná
podmienka nemôže byť jediným dôkazom účastníka konania o splnení si tejto povinnosti, nakoľko je

v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná. Podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v
rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
a súčasne neprijateľne prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom
formulára. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané
dôkazné bremeno, ktoré má v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch znášať účastník

konania, ktorému je táto povinnosť uložená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, účastník konania, teda
nepreukázal žiadnym iným spôsobom, že so zmluvnými podmienkami spotrebiteľského úveru formou
formulára oboznámil spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o úvere.

Posúdením obsahom zmluvy o úvere správny orgán zistil, že účastník konania nerešpektoval zákonom
vymedzený pojem spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď

do úveru v sume 5142,90 Eur rovnajúci sa k doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zrátal aj sumu
1800,02 Eur, to znamená náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie sú úverom. Ďalej zistil, že
zmluva o úvere neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V zmluve o úvere sú uvedené len náklady spojené
s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02 Eur, pričom chýbajú náklady uvedené v bode 3A formulára

vo výške 2.625,28 Eur. Zmluva o úvere taktiež neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, t. j. konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok, členenie na splátky,
istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje len výšku celkovej splátky, počet splátok
a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 23. dňa v mesiaci. Uvedené údaje sú
síce obsiahnuté v splátkovom kalendári v tzv. dohode o platbe - faktúre, ktorý je však spotrebiteľovi

doručený až pod podpise zmluvy o úvere. Aj keď podľa časti zmluvy o úvere „Spoločné ustanovenia“,
prvá veta splátkový kalendár tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, správny orgán považuje takúto
obchodnú praktiku za neprípustnú, odporujúcu čestnej obchodnej praxi. Je neprípustné, aby podstatné
náležitosti zmluvy s spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľskom úvere,
ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti alebo v prípadoch podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských

úveroch pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len
dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, a to bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany, ktorou je
spotrebiteľ tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník vo svojej všeobecnej právnej úprave o právnych
úkonoch a zmluvách. Za neprípustné považuje, aby spotrebiteľ bral výšku úveru len na vedomie a aby

jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru. Jednoznačná
dohoda je podstatnou náležitosťou zmluvy podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch
a je potrebná na vznik zmluvy o to viac, keď do úveru účastník konania zahrnul náklad, o ktorom
spotrebiteľa preukázateľne formou formulára pred podpisom zmluvy neinformoval. Podmienku, podľaktorej má spotrebiteľ účastníkovi konania zaplatiť aj 1.800,02 Eur považuje zároveň za neprijateľnú
podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Nesprávna je aj percentuálna miera nákladov
uvedená v zmluve o úvere v hodnote 14,28 %. Konanie žalobcu vykazuje znaky obchodnej praktiky

v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, že vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej
praxe a všeobecnej zásade dobre viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Aj keď účastník konania v
zmluvnej podmienke uviedol, že „spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, že bol písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal,“, na
túto zmluvnú podmienku správny orgán neprihliadal a posúdil ju ako neprijateľnú, lebo táto zmluvná

podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, nakoľko na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke
oboznámenia sa s obsahom formulára. Poukázal na nezanedbateľné nebezpečenstvo, ktoré spočíva v
tom, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá
dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že podpisom prehlásil, že bol
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. Prehlásenie spotrebiteľa o tom, že bol oboznámený

so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára nemôže byť jediným dôkazným prostriedkom
toho, že účastník konania zabezpečil informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a teda nemôže byť
jediným dôkazom účastníka konania o splnení si tejto povinnosti. Ďalej poukázal na to, že charakter
porušení povinností účastníka konania má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je
spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí

rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené
pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru. Účastník konania plne zodpovedá za protiprávny
skutkový stav zistený v čase kontroly SOI, a to bez ohľadu na dôvody a skutočnosti, ktoré uviedol vo
svojom odvolaní. Pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho
konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými sú porušenie práv

spotrebiteľa pri nedodržaní zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky, čím bol znížený rozsah práv
spotrebiteľa priznaným zákonom č. 250/2007 Z.z. Zákona o ochrane spotrebiteľa. Účastník konania
pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré môžu negatívne
vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. Skutočnosť, že neinformoval
spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani o zmluve o spotrebiteľskom úvere

jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Pri určení výšky
pokuty správny orgán prihliadal na charakter uzatvorenej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy s ustanoveniami, s ktorou sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy,
ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Zároveň zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do

spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom a neprijateľnú
podmienku. Prihliadol na to, že účastník konania vykonáva svoju podnikateľskú činnosť zameranú na
poskytovanie spotrebiteľských úverov na celom území Slovenskej republiky a na to, že používanie
nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom je závažným zásahom do práv spotrebiteľa
chránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, že v dôsledku takéhoto konania dochádza k

porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu.

V administratívnom spise sa nachádza zmluva a zmluva o zabezpečení zo dňa 08.03.2010 uzavretá
medzi Ing. T. T. a žalobcom, s uvedením predmetu financovania a spôsobu financovania. V časti
zmluvy označenej ako „Spôsob financovania“ sa uvádza výška úveru celkom: 6.942,92 Eur, ročná
úroková sadzba 14,28 %, výška splátky 176,44 Eur, počet splátok: 60, dátum prvej splátky: 23.03.2010,

ročná percentuálna miera nákladov vo výške 14,28 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov 11,86 % a text, že „klient podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že
výška poskytnutého úveru prestavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 5.142,9
Eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02 Eur. Zmluva je podpísaná klientom
a žalobcom. V spise sa ďalej nachádza formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, kde je ako veriteľ uvedený žalobca ako vlastník tovaru alebo služby, ATUOCENTRUM AAA
AUTO, a. s. V bode 2 sú uvedené základné charakteristiky spotrebiteľského úveru, a to výška úveru
6.942,92 Eur, ďalej že úver je splácaný mesačnými anuitnými splátkami vo výške 159,47 Eur v počte
splátok 60, v termíne splátok do 23. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, názov tovaru CITROEN
C1 v hodnote 7.347 Eur, akontácia 2.204,1 Eur, v bode 3 sú uvedené náklady na spotrebiteľský úver,

a to celkové náklady spotrebiteľa 2.625,28 Eur, ročná úroková sadzba 14,28 %, ročná percentuálna
miera nákladov vyplývajúcich z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom 14,28 %, priemerná hodnota ročnejpercentuálnej miery nákladov 11,86 %. Ďalej sa v spise nachádza splátkový kalendár, v zmluve č.
120100891 uvedením určitých splátok, stavom pôžičky, istinou, úrokom, havarijným poistením.

Ani formulár o zmluvných podmienkach, ani splátkový kalendár nie sú podpísané zmluvnými stranami.

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
(§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov
a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie a postup správnych orgánov pri uložení pokuty
žalobcovi podľa zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pre porušenie zákazu používania
nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej
praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods.
1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d).

Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s

požiadavkami odbornej starostlivosti.

Podľa § 2 písm. p) zákona obchodnou praktikou sa rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob
správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho,
priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

Odbornou starostlivosťou sa v zmysle § 2 písm. u) zákona rozumie úroveň osobitnej schopnosti a

starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa § 24 ods. 1 zákona za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi
Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu,

dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66. 387,83 Eur; za opakované
porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165.969,59 Eur.

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §
4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi
ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa§4ods.2písm.i)zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusíobsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že žalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru T. T. nepostupoval

v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a o poskytovaní spotrebiteľských
úverov.

V zmluve a zmluve o zabezpečení č. 120100891, ktorú vzhľadom na jej obsah možno považovať
za zmluvu o úvere, sa uvádza, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška poskytovaného úveru
predstavuje doplatok kúpnej ceny, predmetu financovania vo výške 5142,90 Eur a náklady spojené s

poskytnutím pôžičky vo výške 1800,02 Eur s uvedením ročnej percentuálnej miery nákladov 14,28 %
a ročnej percentuálnej miery nákladov 11,86 %, ďalej výšku splátky u vedeným dátumom prvej splátky
a splatnosti ďalších splátok. V spoločných ustanoveniach sa uvádza, že klient podpisom zmluvy a
zmluvy o zabezpečení prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy a zmluvy o zabezpečení bol písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Na rozdiel od tejto zmluvy formulár o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý žalobca poukazuje sa uvádza výška
spotrebného úveru 6.942,92 Eur, ďalej celkové náklady spotrebiteľa 2.625,28 Eur, ročná úroková sadzba
14,28%,ročnápercentuálnamieranákladovvyplývajúcaznávrhuzmluvyospotrebiteľskomúvere14,28
%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského

úveru 11,86 %. Konkrétne údaje sú uvedené v splátkovom kalendári k zmluve č. 120100891, ktorý
bol spotrebiteľke doručený dodatočne. Krajský súd konštatuje, že vzhľadom na rozdielnosť údajov v
zmluve o úvere a v protokole spotrebiteľovi nemohla byť zrejmá celková výška spotrebiteľského úveru.
Náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02 Eur nemôžu byť úverom a mali byť zahrnuté
do celkových nákladov (§ 2 písm. c./ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácie o nákladoch boli

koncipované v zmluve a zmluve o zabezpečení a príslušnom formulári tak, aby spotrebiteľa uviedli do
omylu.

Správne postupovali správne orgány, keď postup žalobcu vyhodnotili ako porušenie zákazu používania
nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej
praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v

nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a za toto porušenie bola žalobcovi uložená podľa § 24 ods. 1 zákona pokuta vo výške 10 000 Eur. Výšku
pokuty dostatočne odôvodnili.

Neobstojí argumentácia žalobcu, že z dôvodu prehľadnosti Zmluvy uviedol v časti-spôsob financovania

len niektoré podstatné časti náležitosti zmluvy a ďalšie informácie uviedol v splátkovom kalendári.

Tým, že Zmluva o úvere neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
t. j. konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok, členenie na splátky, istiny, úrokov a iných poplatkov
a obsahuje len výšku celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú
splatné vždy 23. dňa v mesiaci a tieto údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári v tzv. dohode o platbe

- faktúre, ktorý bol spotrebiteľovi doručený až pod podpise zmluvy o úvere, aj podľa názoru súdu je takátoobchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že
podľa časti zmluvy o úvere „Spoločné ustanovenia“, prvá veta splátkový kalendár tvorí neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere. Je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy s spotrebiteľskom úvere podľa

§ 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti alebo v
prípadoch podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. Je neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru len na vedomie a aby jeho podpis na
zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru. Podľa § 2 písm. b) Zákona o
spotrebiteľských úveroch je jednoznačná dohoda podstatnou náležitosťou zmluvy a je potrebná na
vznik zmluvy zvlášť, ak do úveru je zahrnutý aj náklad, o ktorom spotrebiteľ nebol preukázateľne formou
formulára pred podpisom zmluvy informovaný.

Neprijateľnou je podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka aj podmienka, podľa ktorej má

spotrebiteľ účastníkovi konania zaplatiť aj 1.800,02 Eur. Nesprávna je aj percentuálna miera nákladov
uvedená v zmluve o úvere v hodnote 14,28 %.

Súd sa stotožňuje z názorom správnych orgánov, že konanie žalobcu vykazuje znaky obchodnej
praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, že vybočuje z pravidiel čestnej
obchodnejpraxeavšeobecnejzásadedobrevieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti.Ajkeďjevzmluve

uvedené,, že „spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, že bol písomne oboznámený so zmluvnými
podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal,“, na túto zmluvnú
podmienku nemožno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú
a konštatovali, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý
nepomervprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa,lebonaspotrebiteľaneprijateľneprenáša

dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. Existuje totiž nezanedbateľné
nebezpečenstvo, spočívajúce v tom, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka,
že podpisom prehlásil, že bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. Odkaz žalobcu
na takéto prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že zabezpečil informovanie ešte pred

uzatvorením zmluvy, a teda, že si splnil túto povinnosť. Žalobca pri svojej činnosti využíval nekalé
obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho
rozhodovaní o obchodnej transakcii. Skutočnosť, že neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskomúvereaaniozmluveospotrebiteľskomúverejasneaurčitoopodstatnýchpodmienkach
zmluvy, značne obmedzil jeho schopnosť urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku

informácií inak neurobil. V dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu
spotrebiteľa vo veľkom rozsahu.

Okrem iného za nedôvodnú považuje súd žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že na vyhlásenie
podmienky za neprijateľnú je potrebné podanie osobitnej žaloby na ochranu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5
Zákonaoochranespotrebiteľa.Správneorgánysúorgánmidozoruaprisvojejčinnostivykonávajúdozor

nad dodržiavaním povinností ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa a za porušenie ustanovení
tohto zákona im zákon ukladá povinnosť uložiť podľa § 24 tohto zákona pokutu. Preto postupovali
správne a po zistení porušenia ustanovení § 7 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) uložili
žalobcovi pokutu v uvedenej výške.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná aj pri úspechu v konaní nemá
nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.