Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009200060
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7009200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobkyne : J. W., Q.. X.X.XXXX, bytom
T. Poprade, S. Y. XXXX/XX, zast. Mgr. Romanom Vaškom, advokátom so sídlom v Štrbe, Družstevná
614/55, kancelária v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 95, proti žalovanému: H. J., Q.. X.X.XXXX, bytom
T. Se, G.Á. XX, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej
22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I, č.k. 40C 27/2009-85 zo dňa 23.2.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 244,75 €, ktoré je žalovaný povinný

zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Romana Vaška do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., sp.zn. 1Cb 35/2008 zo
dňa 15.12.208. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.548,20 € na účet jej
právneho zástupcu Mgr. Romana Vaška do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v dohode
o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 14.11.2007. Túto dohodu za
Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid, a.s. uzavrel neidentifikovaný štatutárny zástupca a krajský
inšpektor. Z vyjadrenia Rapid life životnej poisťovne, a.s., ktorá je právnym nástupcom Prvej česko-

slovenskej poisťovne Rapid, a.s. súd zistil, že za Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid, a.s. predmetnú
dohodu uzavrel Z.. R. A., viceprezident spoločnosti na základe § 15 Obchodného zákonníka a U. H.,
vtedajší krajský inšpektor poverený vedením výhradných sprostredkovateľov poistenia podľa ust. § 15
Obchodného zákonníka s tým, že u oboch bolo obvyklé, že takéto dohody uzatvárali (č.l. 60 spisu).
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., ktorá do 31.12.2008
bola zapísaná v obchodnom registri ako Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. mal súd za
preukázané, že štatutárnym orgánom bolo predstavenstvo - N.. R. W., predseda, Z.. R. A., člen a Z..

F. T., člen, s tým, že za akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z
ktorých jeden musí byť predseda. V prejednávanej veci pritom vyššie uvedená dohoda bola podpísaná
len jedným členom predstavenstva a krajským inšpektorom. Skutočnosť, že nešlo o obvyklú prax,
žalobkyňa vyvrátila predložením zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 13.4.2006, ktorú podpísal
za Prvú česko-slovenskú poisťovňu, a.s. predseda predstavenstva N.. R. W.Á. a člen predstavenstva
Z.. R. A. a súčasný krajský inšpektor, ďalej dodatok k sprostredkovateľskej a mandátnej zmluve
žalobkyne, ktorý mal byť účinný od 1.9.2005 a ktorý taktiež bol podpísaný predsedom predstavenstvaa členom predstavenstva, ďalší dodatok rovnako podpísaný predsedom predstavenstva a členom
predstavenstva, ako aj krajským inšpektorom. S poukazom na tieto skutočnosti súd uzavrel, že v konaní
nebolo preukázané, že by krajský inšpektor, ktorý podpísal stabilizačnú dohodu, bol v súlade s ust.

§ 15 ods. 1 Obch. zákonníka splnomocnený na uzatváranie takýchto zmlúv, a preto konštatoval, že
prekročil rozsah poverenia, teda obvyklej činnosti, ktorú vykonával v súlade s ust. § 15 ods. 2 Obch.
zákonníka a tento úkon nemôže preto Prvú česko-slovenskú poisťovňu, a.s. zaväzovať, keďže tretia
osoba, t.j. žalobkyňa o prekročení rozsahu poverenia vedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti
mohla vedieť, keďže s Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s. opakovane uzatvárala dodatky a tieto

boli vždy uzatvárané predsedom predstavenstva a jedným členom predstavenstva, zvyčajne aj za
účasti tretej osoby - krajského inšpektora. Keďže dohoda o stabilizačnej odmene bola za Prvú česko-
slovenskú poisťovňu Rapid a.s. uzatvorená iba jedným členom predstavenstva, je táto dohoda neplatná.
Neplatnosť rozhodcovskej doložky súd konštatoval aj vzhľadom na jej neurčitosť, konkrétne nejasnú
formuláciu v odseku 4 Dohody o stabilizačnej odmene, kde je uvedené iba číslo právneho predpisu
s poukazom na právo voľby, vymenovania a určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu, pričom v

tomto dojednaní nie je jednoznačne deklarovaná vôľa účastníkov v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z.z. o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Nakoniec súd poukázal aj na porušenie zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže rozhodcovský súd nedoručil žalobkyni žalobu s
výzvou na podanie žalobnej odpovede, neupovedomil ju o začatí rozhodcovského konania a doručil jej
rozhodcovský rozsudok až spolu so žalobou. Rozsudok vydal v tzv. skrátenom konaní s poukazom na

ust. § 16 ods. 1 rokovacieho poriadku, proti ktorému je prípustné podanie odporu do 5 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia poplatku za odpor sa na tento neprihliada.
RokovacíporiadoksúdposúdilzaodporujúciZákonuorozhodcovskomkonaní,pretožetentoneupravuje
možnosť rozhodovania v skrátenom konaní v zmysle ust. § 172 O.s.p. vydaním platobného rozkazu.
Porušenie zásady rovnosti účastníkov je pritom dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v

súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy a súčasne z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v súlade s
ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného
nahradiť trovy konania úspešnej žalobkyni.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Poukázal na to, že dohoda, v ktorej bola dojednaná rozhodcovská doložka, bola podpísaná
Z.. R. A. G. Branislavom , ktorí boli zmocnení a oprávnení podpísať označenú zmluvu, naviac takýto
postup bol obvyklý v bežnej obchodnej praxi a podľa zaužívaných obchodných zvyklostí. Podľa plnej

moci zo dňa 30.9.2005 bol Z.. A. ako člen predstavenstva riadne splnomocnený predsedom a ďalšou
členkou k tomu, aby podpisoval všetky zmluvy so sprostredkovateľmi poistenia, vrátane ich zmien
a dodatkov, uzatváraných podľa zákona č. 340/2005 Z.z. Táto skutočnosť bola súdu oznámená a k
odvolaniu pripojil aj poverenie ako listinný dôkaz, ktorý označil, avšak súd tento nevykonal a neprihliadol
naň v súdnom konaní. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neakceptoval ani návrhy žalovaného na výsluch

svedkov - zástupcov poisťovne na objasnenie podstatných skutočností. Keďže zmluva uzavretá medzi
účastníkmi nemá žiadne formálne nedostatky a zároveň rozhodcovská doložka je formulovaná jasne
a zrozumiteľne, je táto platná a záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako konštatoval, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada
rovnosti účastníkov tohto konania. Rozhodcovské konanie bolo výlučne písomné a obe strany mali

rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Skrátená forma
rozhodcovského konania pritom nie je v rozpore ani so zákonom o rozhodcovskom konaní a ani s
Občianskym súdnym poriadkom, pretože ust. § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní priamo takúto možnosť pripúšťa.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a

priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Namietala, že poverenie zo dňa 30.9.2005, ktoré žalovaný
pripojil k odvolaniu, je novým dôkazom, takýto dôkaz nebol počas konania na súde prvého stupňa
žalovaným navrhnutý, a preto odvolací súd ho nemôže vykonať ani naň prihliadať. Vykonanie dôkazov
výsluchom zástupcov poisťovne považovala za nadbytočné, pretože skutkový stav vo veci bol riadnezistený vykonaním listinných dôkazov. Trvala na tom, že rozhodnutím v skrátenom rozhodcovskom
konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.12.2011 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo

zverejnené dňa 6.12.2011 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p.

Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy

účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už

v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikáciipráva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a potrebné pre náležité
zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov účastníci v konaní pred súdom prvého stupňa
nenavrhli a ani ich vykonanie nebolo potrebné, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúcu sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie

námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o
splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná pre nedostatok písomnej formy a pre jej neurčitosť. Tieto

svoje právne závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil, odvolací súd konštatuje správnosť týchto
dôvodov a s týmito sa stotožňuje.

K dôvodom uvádzaným v rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odvolací súd dopĺňa
nasledovné :

Neplatná rozhodcovská zmluva (doložka) nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie,

a preto ani v prejednávanej veci nemohol vec prejednať rozhodcovský súd a ani vydať rozhodcovský
rozsudok. Ak tak urobil, v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní súd na návrh účastníka rozhodcovského konania takýto rozhodcovský rozsudok zrušil. Tento
samotný dôvod je postačujúci pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto skúmanie ďalších
dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je bez právneho významu. V ďalšom sa preto odvolací

súd obmedzí na odvolacie námietky týkajúce sa len tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve
(§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2 cit. zákona vyžaduje sa písomná forma

pod následkom neplatnosti. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 cit. zákona).Písomný právny úkon je platný len vtedy, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Obč.
zákonníka), ktorou v prípade právnickej osoby je štatutárny orgán alebo zástupca (§ 13 ods. 1 Obch.
zákonníka). Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti je predstavenstvo, pričom oprávneným konať

je každý člen predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčia inak. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v
mene spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra (§ 191 ods. 1 Obch.
zákonníka).

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva je súčasťou „Dohody o stabilizačnej odmene výhradného
sprostredkovateľa poistenia“ zo dňa 14.11.2007 (ďalej len „dohoda“), uzavretej medzi žalobkyňou a
právnou predchodkyňou žalovaného (Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.), ktorá však nebola

podpísaná konajúcou osobou, lebo v rozpore so zápisom v obchodnom registri bola podpísaná len
jedným členom predstavenstva (Z.. R. A. - viceprezident), pričom mala byť podpísaná aj predsedom
predstavenstva N.. R. W.. Aj keď bolo obvyklé, že zmluvy takéhoto charakteru uzatváral aj krajský
inšpektor, tento ich uzatváral ako osoba zodpovedná za sprostredkovateľa, a nie ako konajúca osoba v
zmysle ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka (viď zmluvu o sprostredkovaní na č.l. 10 a 74 spisu). V konaní

nebolo preukázané, že by krajský inšpektor dohodu podpisoval ako zástupca právnej predchodkyne
žalovaného v zmysle ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, teda namiesto jej štatutárneho zástupcu. To
nakoniec nepochybne vyplýva aj z dohody, kde jeho podpis je v osobitnej kolónke, a nie v kolónke pre
podpis konajúcej osoby za právnu predchodkyňu žalovaného.

O oprávnení Z.. A. ako člena predstavenstva podpísať uvedenú zmluvu neboli pochybnosti, avšak pre

platnosť písomného právneho úkonu sa vyžadoval ešte aj podpis predsedu predstavenstva.

Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní predložil poverenie pre Ing. Pavla Fialu v zmysle ust. § 31 ods.
1 Obč. zákonníka na podpisovanie zmlúv za spoločnosť, ktorým preukazuje oprávnenie Z.. R. A. ako
zástupcu splnomocneného štatutárnym orgánom konať za právnu predchodkyňu žalovaného, ide o nový
dôkaz, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvého stupňa a na ktorý nemôže odvolací súd

prihliadať,lebonebolisplnenépodmienkyvzmysleust.§205aods.1O.s.p.Žalovanýbolriadnepoučený
podľaust.§120ods.4O.s.p.opovinnostipredložiťalebooznačiťvšetkydôkazynajneskôrdovyhlásenia
uznesenia,ktorýmsakonaniekončí,nepreukázal,žebynemoholtotopovereniebezsvojejvinypredložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa a nejde ani o žiaden z prípadov podľa ust. § 205a ods. 1 písm. a/,
b/ O.s.p. Napriek poučeniu žalovaný neoznačil takýto dôkaz a nenavrhol vykonať dokazovanie takýmto

dôkazom. Pokiaľ poukazuje na vyjadrenie Rapid life životnej poisťovne, a.s. z 21.7.2010 (č.l. 60 spisu),
podané na výzvu súdu, v tom zmysle, že v tomto označil tento listinný dôkaz, odvolací súd zdôrazňuje, že
tento úkon nie je úkonom žalovaného, ale iného subjektu a nemožno ho preto považovať za označenie
dôkazu žalovaným. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa teda nevyplynulo, že Z.. R. A.
konal za právneho predchodcu žalovaného ako splnomocnený zástupca v zmysle ust. § 31 ods. 1 Obč.

zákonníkavspojenísust.§13ods.1Obch.zákonníka,pretoneboloprávnenýibasámpodpísaťdohodu,
obsahujúcu rozhodcovskú doložku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dohoda, a teda aj rozhodcovská doložka ako jej súčasť, nebola
podpísaná konajúcou osobou, a preto je neplatná (§ 40 ods. 3 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 4 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z.z.).

Neplatnosťrozhodcovskejzmluvyspôsobujenaviacajjejneurčitosťzdôvodov,akoichpodrobneuvádza
súd prvého stupňa. Z takejto všeobecnej formulácie - iba odkaz na použitie zák. č. 244/2002 Z.z. pri
riešení sporov medzi stranami, nemožno jednoznačne uzavrieť, že vôľou zmluvných strán bolo nahradiť
riešenie sporov dohodou a prostredníctvom príslušného súdu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní
poistenia zo dňa 13.4.2006 konaním pred rozhodcovským súdom.

Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nebola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať
vec a vydať rozhodcovský rozsudok, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak žalobe
vyhovel.Nenáležitá je aj námietka o nevykonaní dôkazov navrhnutých žalovaným - výsluch svedkov (zástupcov
poisťovne), lebo žalovaný takéto dôkazy nenavrhol ani písomne, ani na pojednávaniach dňa 17.6.2010,
či 23.2.2011, ktorých sa zúčastnil (pojednávaní dňa 15.4.2010 a 27.10.2010 sa nezúčastnil) a pred

vyhlásením o skončení dokazovania výslovne uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania (č.l
76 spisu).

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania, preto odvolací súd
rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny podľa ust. § 19 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu vznikla povinnosť

nahradiť úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania a tieto zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu.
Trovy odvolacieho konania žalobkyne pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 237,34 € podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb vychádzajúc z tarifnej hodnoty 239.683,-Sk, t.j. 7.956 €,
predstavujúcej hodnotu záväzku z rozhodcovského rozsudku (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z

režijného paušálu 7,41 € za tento úkon, spolu 244,75 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.